Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/10/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a členov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Milana Deáka v právnej

veci žalobcu: P., s.r.o., so sídlom v Ž. zastúpený JUDr. J., advokátom v Ž., proti žalovaným:

1/ M., 2/ S., obaja bytom Ž., o zaplatenie 129 912, 70 Sk (4312,31€) s príslušenstvom, ktorá

sa viedla na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 29. októbra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky z a m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 28. apríla 2005 doručeným Okresnému súdu Žilina 2. mája 2005,

zmeneným podaním z 26. júla 2005 a z 25. júna 2007 žalobca žiadal žalovaným uložiť

povinnosť zaplatili mu spoločne a nerozdielne 129 912,70 Sk, úrok z omeškania vo výške

13% ročne zo sumy 708 252,70 Sk od 6. novembra 2003 do 18. novembra 2003, zo sumy

2

695 352,70 Sk od 19. novembra 2003do 27. novembra 2003, zo sumy 692 352,70 Sk od 28.

novembra 2003 do 30. novembra 2003, zo sumy 667 352,70 Sk od 1. decembra 2003 do 10.

decembra 2003, zo sumy 662 352,70 Sk od 11. decembra 2003 do 19. februára 2004, zo sumy

129 912,70 Sk od 20. februára 2004 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo

sumy 708 252,70 Sk od 6. novembra 2003 do 18. novembra 2003, zo sumy 695 352,70 Sk od

19. novembra 2003 do 27. novembra 2003, zo sumy 692 352,70 Sk od 28. novembra 2003 do

30. novembra 2003, zo sumy 667 352,70 Sk od 1. decembra 2003 do 10. decembra 2003, zo

sumy 662 352,70 Sk od 11. decembra 2003do 19. februára 2004, zo sumy 129 912,70 Sk od

20. februára 2004 do 31. októbra 2004 a zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy

129 912,70 Sk od 1. novembra 2004 do zaplatenia, trovy konania a na účet právneho zástupcu

navrhovateľa trovy právneho zastúpenia.

Okresný súd Žilina rozsudkom z 12. marca 2008 č. k. -148 návrhu

vyhovel čo do žalovanej istiny a úroku z omeškania. Čo do žalovanej zmluvnej pokuty

rozhodol tak, že odporcov zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne navrhovateľovi

zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 708 252,70 Sk od 6. novembra 2003

do 18. novembra 2003, zo sumy 695 352,70 Sk od 19. novembra 2003 do 27. novembra 2003,

zo sumy 692 352,70 Sk od 28. novembra 2003 do 30. novembra 2003. zo sumy 667 352,70

Sk od 1. decembra 2003 do 10. decembra 2003, zo sumy 662 352,70 Sk od 11.decembra 2003

do 19.februára 2004, zo sumy 129 912,70 Sk od 20. februára 2004 do zaplatenia. Vo zvyšnej

časti súd návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách ponechal na samostatné uznesenie.

Uznesením z 30. apríla 2008 č. k. -162 Okresný súd Žilina rozhodol, že žalobca

je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 123 484,Sk do troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom z 29. októbra 2008 sp. zn. 6 Co

208/2008 rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, pokiaľ okresný súd návrh žalobcu

vo zvyšnej časti zamietol, potvrdil. V nenapadnutom výroku sa krajský súd rozsudku

okresného súdu nedotkol a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Okresný súd

a následne Krajský súd v Žiline rozhodli o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi

(zmenou návrhu upravenú) sumu 129 912,70 Sk, úrok z omeškania a žalovanú zmluvnú

pokutu vo výške 0,1 % denne z príslušnej výšky dlžnej sumy. Zamietli návrh žalobcu v časti,

v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1 % zo sumy 129 912,70 Sk od 1.

novembra 2004 do zaplatenia. Súdy rozhodnutie, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v uvedenej

3

časti, odôvodnili tým, že neuznali dodatok č. 1 k zmluve o dielo uzavretej podľa obchodného

zákonníka medzi účastníkmi ako zrozumiteľný a platný právny úkon. Žalovaní podľa textu

tohto dodatku mali uznať nedoplatok vo výške 251 252,70 Sk, hoci v tom čase ich dlh

predstavoval len sumu 129 912,70 Sk ( ). Súd vyslovil

názor, že nejde o uznanie dlhu, lebo dlh v uvedenej výške neexistoval. Následne súd dôvodil,

že pokiaľ obsahom takéhoto dodatku mala byť zvýšená sadzba zmluvnej pokuty, táto sa podľa

jeho textu výslovne týka uznanej pohľadávky vo výške 251 252,70 Sk. Súd neuznal takéto

uznanie dlhu za platné, preto je neplané aj dojednanie zvýšenej sadzby zmluvnej pokuty, ktorá

sa na takto uznanú sumu viaže.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky, na základe podnetu žalobcu, podal

mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. októbra 2008, sp. zn.

. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Žilina vo výroku, ktorým bola

žaloba zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania na ďalšie konanie. V odôvodnení

mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutím súdu v napadnutej časti bol porušený

zákon. Zdôraznil, že oba zabezpečovanie inštitúty, t. j. uznanie dlhu v zmysle

a zmluvnú pokutu v zmysle a nasl. Občianskeho

zákonníka treba posudzovať každý osobitne. Pokiaľ by aj súd posúdil uznanie predmetného

dlhu za neplatné, niet dôvodu bez ďalšieho posudzovať ako neplatné dojednanie zvýšenej

sadzby zmluvnej pokuty. Aj keď zvýšená sadzba zmluvnej pokuty sa podľa textu dodatku č.1

viaže výslovne na uznávaný záväzok, bolo by v rozpore so zmyslom a účelom zákona, keby

sa za neplatné považovalo aj zmluvné dojednanie o zvýšenej zmluvnej pokute za tých

okolností, že uznaný dlh bol v skutočnosti nižší a stranám bol nepochybne zrejmý dôvod

vzniku záväzku. Skutočnosťou, že uznaný záväzok existoval (dlh bol v skutočnosti nižší)

a išlo len o počítaciu chybu sa súd vo svojej úvahe vôbec nezaoberal, pri posudzovaní

platnosti uznania záväzku ju žiadnym spôsobom neodôvodnil a zákon nesprávne vyložil.

V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( v spojení s ).

Žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Žalobca sa s mimoriadnym dovolaním a jeho dôvodmi plne stotožnil.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§243g

) za splnenia podmienok uvedených v ustanovení preskúmal vec bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( s použitím ) a dospel

k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku.

Zákon za podstatnú náležitosť uznania zväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie

však tento pojem nevymedzuje. Ak porovnáme úpravu obsiahnutú v ,

zistíme, že táto úprava vymedzuje inštitút "uznania dlhu" ( ), pričom však predmet

uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy uznania záväzku v Obchodnom

zákonníku. V občianskoprávnom chápaní je predmet uznania, t. j. dlh, určený čo do dôvodu a

výšky. Z dikcie vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom

uznania a zvýrazňuje sa jeho určitosť. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými

zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Pri takejto

interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym

chápaním záväzku (dlhu), resp. predmetu uznania.

Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je

adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne

potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje

obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka

(vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval (trval). K takým dôsledkom dochádza aj v

prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v čase uznania už bolo premlčané

(§ 407 ods. 4).Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného

záväzku a jeho prípadné nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Keďže právna

domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne

namietať, že záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený).

V danom prípade žalovaní namietali, že záväzok v čase jeho uznania neexistoval

v danej výške, pretože už bol čiastočne splnený. Túto námietku aj preukázali, nakoľko to

uznal aj sám žalobca, dokonca späťvzatím žaloby v namietanom rozsahu. Z obsahu dodatku

č. 1 vyplýva, že zvýšená sadzba zmluvnej pokuty sa viaže výslovne na uznávaný záväzok.

Pokiaľ súdy nižších stupňov správne právne posúdili prvý dodatok č. 1 z hľadiska platnosti

5

uznania záväzku, nemohli nesprávne posúdiť ani naň viažuce sa dojednanie o zvýšenej

sadzbe zmluvnej pokuty.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne,

a preto dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

zamietol podľa v spojitosti s ustanovením veta pred

bodkočiarkou

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

(, , a ). Dovolací súd im však ich

náhradu nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Hrčková Marta