Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
392/376208.9351df.pdf
PDF · 105.16 KB
No categories available
1MCdo/10/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a členov JUDr. Daniely Švecovej a JUDr. Milana Deáka v právnej
veci žalobcu: P., s.r.o., so sídlom v Ž. zastúpený JUDr. J., advokátom v Ž., proti žalovaným:
1/ M., 2/ S., obaja bytom Ž., o zaplatenie 129 912, 70 Sk (4312,31€) s príslušenstvom, ktorá
sa viedla na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C 145/2006, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
z 29. októbra 2008, sp. zn. 6 Co 208/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky z a m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Návrhom z 28. apríla 2005 doručeným Okresnému súdu Žilina 2. mája 2005,
zmeneným podaním z 26. júla 2005 a z 25. júna 2007 žalobca žiadal žalovaným uložiť
povinnosť zaplatili mu spoločne a nerozdielne 129 912,70 Sk, úrok z omeškania vo výške
13% ročne zo sumy 708 252,70 Sk od 6. novembra 2003 do 18. novembra 2003, zo sumy
2
695 352,70 Sk od 19. novembra 2003do 27. novembra 2003, zo sumy 692 352,70 Sk od 28.
novembra 2003 do 30. novembra 2003, zo sumy 667 352,70 Sk od 1. decembra 2003 do 10.
decembra 2003, zo sumy 662 352,70 Sk od 11. decembra 2003 do 19. februára 2004, zo sumy
129 912,70 Sk od 20. februára 2004 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo
sumy 708 252,70 Sk od 6. novembra 2003 do 18. novembra 2003, zo sumy 695 352,70 Sk od
19. novembra 2003 do 27. novembra 2003, zo sumy 692 352,70 Sk od 28. novembra 2003 do
30. novembra 2003, zo sumy 667 352,70 Sk od 1. decembra 2003 do 10. decembra 2003, zo
sumy 662 352,70 Sk od 11. decembra 2003do 19. februára 2004, zo sumy 129 912,70 Sk od
20. februára 2004 do 31. októbra 2004 a zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy
129 912,70 Sk od 1. novembra 2004 do zaplatenia, trovy konania a na účet právneho zástupcu
navrhovateľa trovy právneho zastúpenia.
Okresný súd Žilina rozsudkom z 12. marca 2008 č. k. 8 C 145/2006-148 návrhu
vyhovel čo do žalovanej istiny a úroku z omeškania. Čo do žalovanej zmluvnej pokuty
rozhodol tak, že odporcov zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 708 252,70 Sk od 6. novembra 2003
do 18. novembra 2003, zo sumy 695 352,70 Sk od 19. novembra 2003 do 27. novembra 2003,
zo sumy 692 352,70 Sk od 28. novembra 2003 do 30. novembra 2003. zo sumy 667 352,70
Sk od 1. decembra 2003 do 10. decembra 2003, zo sumy 662 352,70 Sk od 11.decembra 2003
do 19.februára 2004, zo sumy 129 912,70 Sk od 20. februára 2004 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách ponechal na samostatné uznesenie.
Uznesením z 30. apríla 2008 č. k. 8 C 145/2006-162 Okresný súd Žilina rozhodol, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 123 484,Sk do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom z 29. októbra 2008 sp. zn. 6 Co
208/2008 rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, pokiaľ okresný súd návrh žalobcu
vo zvyšnej časti zamietol, potvrdil. V nenapadnutom výroku sa krajský súd rozsudku
okresného súdu nedotkol a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Okresný súd
a následne Krajský súd v Žiline rozhodli o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi
(zmenou návrhu upravenú) sumu 129 912,70 Sk, úrok z omeškania a žalovanú zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % denne z príslušnej výšky dlžnej sumy. Zamietli návrh žalobcu v časti,
v ktorej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1 % zo sumy 129 912,70 Sk od 1.
novembra 2004 do zaplatenia. Súdy rozhodnutie, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v uvedenej
3
časti, odôvodnili tým, že neuznali dodatok č. 1 k zmluve o dielo uzavretej podľa obchodného
zákonníka medzi účastníkmi ako zrozumiteľný a platný právny úkon. Žalovaní podľa textu
tohto dodatku mali uznať nedoplatok vo výške 251 252,70 Sk, hoci v tom čase ich dlh
predstavoval len sumu 129 912,70 Sk (§ 323 ods.1 Obchodného zákonníka). Súd vyslovil
názor, že nejde o uznanie dlhu, lebo dlh v uvedenej výške neexistoval. Následne súd dôvodil,
že pokiaľ obsahom takéhoto dodatku mala byť zvýšená sadzba zmluvnej pokuty, táto sa podľa
jeho textu výslovne týka uznanej pohľadávky vo výške 251 252,70 Sk. Súd neuznal takéto
uznanie dlhu za platné, preto je neplané aj dojednanie zvýšenej sadzby zmluvnej pokuty, ktorá
sa na takto uznanú sumu viaže.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky, na základe podnetu žalobcu, podal
mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. októbra 2008, sp. zn.
6 Co 208/2008. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Žilina vo výroku, ktorým bola
žaloba zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania na ďalšie konanie. V odôvodnení
mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutím súdu v napadnutej časti bol porušený
zákon. Zdôraznil, že oba zabezpečovanie inštitúty, t. j. uznanie dlhu v zmysle
§ 323 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka treba posudzovať každý osobitne. Pokiaľ by aj súd posúdil uznanie predmetného
dlhu za neplatné, niet dôvodu bez ďalšieho posudzovať ako neplatné dojednanie zvýšenej
sadzby zmluvnej pokuty. Aj keď zvýšená sadzba zmluvnej pokuty sa podľa textu dodatku č.1
viaže výslovne na uznávaný záväzok, bolo by v rozpore so zmyslom a účelom zákona, keby
sa za neplatné považovalo aj zmluvné dojednanie o zvýšenej zmluvnej pokute za tých
okolností, že uznaný dlh bol v skutočnosti nižší a stranám bol nepochybne zrejmý dôvod
vzniku záväzku. Skutočnosťou, že uznaný záväzok existoval (dlh bol v skutočnosti nižší)
a išlo len o počítaciu chybu sa súd vo svojej úvahe vôbec nezaoberal, pri posudzovaní
platnosti uznania záväzku ju žiadnym spôsobom neodôvodnil a zákon nesprávne vyložil.
V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§243e v spojení s §243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Žalobca sa s mimoriadnym dovolaním a jeho dôvodmi plne stotožnil.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§243g
O.s.p.) za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 243e O.s.p. preskúmal vec bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§243a ods.1 s použitím § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku.
Zákon za podstatnú náležitosť uznania zväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie
však tento pojem nevymedzuje. Ak porovnáme úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku,
zistíme, že táto úprava vymedzuje inštitút "uznania dlhu" (§ 558 OZ), pričom však predmet
uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy uznania záväzku v Obchodnom
zákonníku. V občianskoprávnom chápaní je predmet uznania, t. j. dlh, určený čo do dôvodu a
výšky. Z dikcie § 323 Obchodného zákonníka vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom
uznania a zvýrazňuje sa jeho určitosť. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými
zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Pri takejto
interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym
chápaním záväzku (dlhu), resp. predmetu uznania.
Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je
adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne
potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje
obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka
(vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval (trval). K takým dôsledkom dochádza aj v
prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v čase uznania už bolo premlčané
(§ 407 ods. 4).Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného
záväzku a jeho prípadné nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Keďže právna
domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne
namietať, že záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený).
V danom prípade žalovaní namietali, že záväzok v čase jeho uznania neexistoval
v danej výške, pretože už bol čiastočne splnený. Túto námietku aj preukázali, nakoľko to
uznal aj sám žalobca, dokonca späťvzatím žaloby v namietanom rozsahu. Z obsahu dodatku
č. 1 vyplýva, že zvýšená sadzba zmluvnej pokuty sa viaže výslovne na uznávaný záväzok.
Pokiaľ súdy nižších stupňov správne právne posúdili prvý dodatok č. 1 z hľadiska platnosti
5
uznania záväzku, nemohli nesprávne posúdiť ani naň viažuce sa dojednanie o zvýšenej
sadzbe zmluvnej pokuty.
Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne,
a preto dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky
zamietol podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 243b ods. 1 veta pred
bodkočiarkou O.s.p.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania
(§ 243i ods. 2, § 243b ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však ich
náhradu nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Hrčková Marta