Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/21/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. K., bývajúcej

v K., zastúpenej JUDr. K. H., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému U. K., s.r.o.,

so sídlom V., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a neplatnosť dohody

o vykonaní práce, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11. mája 2009 sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 1. októbra 2008 č.k. -349 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného

pomeru a neplatnosti dohody o vykonaní práce. Z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola urobená v súlade s vôľou

účastníkov konania a pracovný pomer tým skončil žalobkyni 31. januára 2005. Z rovnakých

dôvodov zamietol žalobu aj v časti neplatnosti dohody o vykonaní práce. Okrem toho dospel

k záveru, že na danom určení nemôže mať žalobkyňa naliehavý právny záujem, lebo dohoda

o vykonaní práce bola uzavretá na dobu určitú a táto uplynula. O trovách konania rozhodol

podľa a žalovanému úspešnému v konaní nepriznal náhradu trov konania,

lebo si ich neuplatnil.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11. mája 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu

trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalobkyne ohľadne nedostatočne zisteného

skutkového stavu, nesprávneho hodnotenia dôkazov a následne nesprávneho právneho

posúdenia uviedol, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil

výsledky vykonaného dokazovania, pretože nebol zistený logický rozpor v hodnotení

dôkazov, alebo poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov, resp. ktoré vyšli za konania

najavo. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

potvrdil a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku, na ktoré poukázal a ktoré považoval

za presvedčivé ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolaním

namietala nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Ďalej namietala, že odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

napriek tomu, že už v odvolaní žiadala prejednanie veci za jej prítomnosti a rovnako

reagovala na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 17. decembra 2008, na ktorú odpovedala, že

trvá na tom, aby odvolací súd nariadil pojednávania. Žalobkyňa v dôvodoch dovolania veľmi

podrobne rozpísala celú genézu skončenia pracovného pomeru a dohody o vykonaní práce.

Namietala, že dohoda o skončení pracovného pomeru nebola urobená v súlade s jej vôľou

a skončenie pracovného pomeru inicioval jej zamestnávateľ z dôvodu organizačných zmien

u žalovaného. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského a okresného súdu a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že

dohoda o skončení pracovného pomeru datovaná dňom 24. januára. 2005 a dohoda

o vykonaní práce datovaná dňom 27. januára 2005 sú neplatné a jej pracovný pomer tým

nebol skončený.

Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), proti právoplatnému

rozhodnutiu odvolacieho súdu ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že

dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou procesnou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Podľa až 3 je

dovolanie tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci a proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalobkyňa napadla dovolaním

rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozhodnutí.

Z toho dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je prípustné v zmysle až 3

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné

len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady i keby k nim v konaní došlo a v prípade, ak

by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania nie je pritom významný subjektívny

názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných

vád. Dovolací súd pri skúmaní vád konania v zmysle a iných vád konania,

majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vady konania nezistil. Preto sa zaoberal

vadou konania vytýkanou dovolateľkou v dovolaní, že odvolací súd vec prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, hoci ona trvala na prejednaní veci na pojednávaní. Aj

keď dovolateľka neuviedla, že namieta vadu konania podľa , z obsahu

dovolania vyplýva, že namieta možnosť odňatia konania pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové

znaky : 1. odňatie možnosti konať pred súdom, 2. to, že k odňatiu došlo v dôsledku postupu

súdu, 3. možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tejto

skutočnosti, že zákon bližšie nedefinuje v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Žalobkyňa v dovolaní

odvolaciemu súdu vytýkala, že rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania napriek

tomu, že súdu prvého stupňa oznámila, že nesúhlasí s rozhodnutím bez nariadenia

pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého

stupňa 8. decembra 2008. Prvostupňový súd vyzval žalobkyňu prípisom zo dňa 17. decembra

2008, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania ( ), ktorú

žalobkyňa prevzala 2. januára 2009. Žalobkyňa oznámila súdu prípisom doručeným súdu

9. januára 2009, že trvá na tom, aby odvolací súd nariadil pojednávanie. Odvolací súd

oznámil na verejnej tabuli vyhlásenie rozsudku (č.l. 398) na deň 11. mája 2009 a vo veci

rozhodol uvedeného dňa bez nariadenia pojednávania.

V čase, keď dovolateľka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa už bol

platný , ktorý nadobudol účinnosť dňom 15. októbra 2008.

Podľa v znení od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214

ods. 2 v tomto znení, v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Košiciach postupoval správne, keď v danom prípade aplikoval

ustanovenie v znení platnom po 15. októbri 2008. Zo spisu vyplýva, že

odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie

súdom prvého stupňa za správne. V dôsledku toho dospel k záveru, že sú dané zákonné

dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku ( ). Vzhľadom na to

dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom pokiaľ

prejednal odvolanie proti rozsudku vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( v znení od 15. októbra 2008). Postup odvolacieho súdu nemal za následok

procesnú vadu v zmysle

Z obsahu dovolania žalobkyne ďalej vyplýva, že namietala nevykonanie navrhnutých

dôkazov, nesprávne hodnotenie dôkazov a následne nesprávne právne posúdenie veci.

Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne

v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Právomoc konať o veci, ktorej sa

návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového

stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je

vždy vecou súdu ( ) a nie účastníkov konania. Prípadné nevykonanie

určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú

vadu v zmysle Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že neúplnosť a nesprávnosť

skutkových zistení nezakladá procesnú vadu podľa Námietke, že nižšie

súdy dôkazy nesprávne vyhodnotili dovolací súd poznamenáva, že ku skutkovým záverom,

na ktorých založili svoje hodnotiace závery dospeli súdy nižších stupňov na základe

vyhodnotenia dôkazov. Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle ale nie

je nesúhlas dovolateľky s vyhodnotením dôkazov súdom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí

Slovenskej republiky pod R 42/1993). Neprípustnosť takéhoto dôvodu je daná charakterom

dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú a dovolaciemu súdu tak

neprislúcha, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov preto v žiadnom prípade nezakladá vadu konania v zmysle § 237

písm.f/ Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky do obsahu základného

práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania

(dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne ani sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS

97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predpokladá účastník konania (, ).

Dovolateľka na základe toho namietala nesprávne právne posúdenie veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle ) a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. I keby teda

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, ňou vytýkaná vada konania by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, by prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné. Nesprávne právne posúdenie veci považuje za prípustný

dovolací dôvod ( ), ktorý možno uplatniť len vtedy, ak je dovolanie

procesne prípustné.

Nakoľko dovolanie v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 až

3 a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie nižších súdov bolo postihnuté

vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

podľa v spojení s ako dovolanie, smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa (s použitím

analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2

tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová