Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/2/2010

Najvyšší súd 1 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ JUDr. M. Č., bytom

B., 2/ Ing. K. I., bytom B., 3/ JUDr. M. J., bytom B., 4/ Ľ. A., bytom B., 5/A. J., bytom B., 6/

M. B. bytom B. navrhovatelia 2/ až 6/ zastúpení navrhovateľkou 1/, proti odporkyni: K. H.,

bytom Ú., zastúpená JUDr. R. J., advokátom v B. 2, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,

vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o vylúčení sudcu Krajského

súdu v Trnave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 24 Co

376/2009, takto

rozhodol:

Predseda senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček n i e j e v y l ú č e n ý z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. (veci

vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

vzniesla navrhovateľka v prvom rade JUDr. M. Č. námietku zaujatosti voči predsedovi senátu

JUDr. Antonovi Jačekovi. Uviedla, že ako účastníčka konania má pochybnosť o nezaujatosti

tohto sudcu vzhľadom na jeho skúsenosti, znalosti a profesionálnu úroveň, tvrdiac, že nie je

schopný akýmkoľvek spôsobom vo veci ani po rokoch a rozsiahlom dokazovaní vykonanom

súdom prvého stupňa rozhodnúť; že aj o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa rozhodoval štyri

roky a že to poskytuje čas a inšpiráciu odporkyni ako zmariť prípadný výkon rozhodnutia

fingovanou exekúciou a vyvoláva potrebu u navrhovateľov na ochranu ich záujmov otvárať

21

ďalšie súdne spory. Ďalej uviedla, že nemá v úmysle namietať postup tohto sudcu, ale

skutočnosť, že sa v tejto právnej veci vyhýba vydať rozhodnutie vo veci samej.

Predseda senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček k námietke zaujatosti

uviedol, že účastníkov konania nepozná, nemá žiadny vzťah k zástupcom účastníkov ani k

prejednávanej veci a necíti sa byť vo veci zaujatý. Údaj, že senát pod jeho vedením v predmetnej

veci nerozhodol štyri roky, označil za nekorektný; zároveň podrobne špecifikoval obeh súdneho

spisu, ktorý je zrejmý aj z jeho obsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16

ods. 1 tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti

o nezaujatosti uvedeného sudcu krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1

, v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so

zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna

úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou

existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom

znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny

pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Vo všeobecnosti dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže

byť bez ďalšieho sama okolnosť, že účastníka konania neuspokojil postup súdu, resp. sudcu v

prebiehajúcom alebo inom súdnom konaní alebo že nesúhlasí s rozhodnutím sudcu a jeho

postupom. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody

(porovnaj ), nie však to, že postup súdu sa z hľadiska vecného (čo do

správnosti alebo zákonnosti) alebo časového (čo do dĺžky konania a čo do vzniku prípadných

prieťahov) nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na vecnú správnosť,

zákonnosť alebo spravodlivosť prijímania a obsahu súdnych rozhodnutí. Na dosiahnutie nápravy

navrhovateľkou v prvom rade vytýkaných nedostatkov - tvrdených prieťahov v konaní - sú

určené iné prostriedky (najmä podanie sťažnosti), nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je

zásadne odlišný.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v

postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Z

ustanovenia pritom vyplýva, že na námietku spočívajúcu v takýchto

okolnostiach (t.j. okolnostiach týkajúcich sa postupu súdu v prejednávanej alebo inej veci) sa

neprihliada. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto, riadiac sa uvedenými ustanoveniami,

neprihliadal na tú časť námietky zaujatosti, v ktorej navrhovateľka v prvom rade s poukazom na

dĺžku konania namietala prieťahy v konaní a tvrdila, že sudcu rozhodoval až po dlhom čase.

Pokiaľ ide o existenciu uvedeného právne relevantného pomeru u namietaného sudcu,

predseda senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček vo svojom písomnom vyjadrení k

námietke zaujatosti poprel akýkoľvek pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich

právnym zástupcom; zároveň uviedol, že sa necíti byť zaujatým.

Z tohto vyjadrenia predsedu senátu Krajského súdu v Trnave JUDr. Antona Jačeka a ani

z ostatného obsahu spisu nezistil Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadne také skutočnosti, z

ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vychádzal pri svojom

posudzovaní z toho, že nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo

osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu

vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah

sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať

jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie

bez jej vyjadrenia aj v širšej a to objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to,

ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne

existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje

určitým vzťahom k danej právnej veci. Z uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, kam patrí osobné

presvedčenie a správanie sudcu vo veci, a objektívne hľadisko, ktoré spočíva na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Z tohto

pohľadu k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci dôjde nielen vtedy, keď jeho

vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale

aj vtedy, keď existuje legitímna pochybnosť o jeho nestrannosti [v zmysle zásady, že

spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná; musí sa aj javiť, že je vykonávaná („justice must not

only be done; it must also be seen to be done“)].

Samotné spochybňovanie skúsenosti, znalosti a profesionálnej úrovne sudcu

navrhovateľkou v prvom rade, príp. jej tvrdenie, že sudca sa v tejto právnej veci vyhýba vydať

rozhodnutie vo veci samej, predstavuje len subjektívny názor účastníka konania, ktorý nemožno

bez ďalšieho považovať za dôvod vylučujúci namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania

tejto právnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zvýrazniť, že rozhodnutie

o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že

nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ( prvá veta Slovenskej

republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno preto len

celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné

sudcu vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde.

Teda - sumarizujúc - nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení

namietaného sudcu, že sa necíti byť zaujatým, ale aj z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd

51

Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym

pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti navrhovateľkou v prvom rade

spochybňovaného sudcu Krajského súdu v Trnave.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že predseda senátu

Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

danej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2010

JUDr. Jana Bajánková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta