Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. V., bývajúcej v Ž.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou M., M., S., s.r.o., so sídlom v Ž. proti žalovanému O. S.

B. D. Ž., so sídlom v Ž., IČO: X., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 28. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 27. februára 2009 č. k. -64 odmietol

podanie žalobkyne z 8. októbra 2008 doplňované podaním z 20. februára 2009, ktoré podľa

obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania ( ) s poukazom na ustanovenia

a , Vychádzal z toho, že žalobkyňa v návrhu na začatie

konania riadne nevymedzila a neuviedla čoho sa domáha (vada žalobného petitu z hľadiska

jeho určitosti a vykonateľnosti). Na výzvu súdu smerujúcu k doplneniu návrhu o uvedenie

požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia, nepovažoval súd za postačujúce stanovisko

žalobkyne, aby bola výška bezdôvodného obohatenia stanovená súdom pri akceptácii

priemerného prepočtu spotreby teplej vody žalobkyňou vychádzajúc z platného cenníka

za predmetné obdobie, alternatívne, aby súd ustanovil znalca, ktorého úlohou bude

špecifikovať bezdôvodné obohatenie v spornom období, ktoré na jej úkor získal žalovaný,

pretože žalobkyňa nemá technické možnosti a nedisponuje znalosťami na presné určenie

jej nároku. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania podľa , veta prvá

z dôvodu, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 28. mája 2009 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

potvrdil; žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pokiaľ tento

považoval žalobný petit za neurčitý a nevykonateľný aj po doplnení žaloby 20. februára 2009

na výzvu súdu. K stanovisku žalobkyne o určení výšky bezdôvodného obohatenia úvahou

súdu ( ) odvolací súd poznamenal, že žalobkyni nič nebránilo, aby uplatnila

vlastnú úvahu na základe tvrdených podkladov o spotrebe vody za predchádzajúce obdobie

pri uplatnení výšky požadovaného nároku. Úspešnému žalovanému podľa

v spojení s nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací

súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jej názoru došlo v konaní k procesnej vade

v zmysle Odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že súdy

neakceptovali jej stanovisko, aby bola výška bezdôvodného obohatenia stanovená 1/

na základe úvahy súdu ( ), akceptujúc predložený prepočet spotreby teplej vody

v súlade s platným cenníkom, 2/ znalcom ustanoveným súdom ( ), pokiaľ by sa

výška bezdôvodného obohatenia nedala určiť spôsobom ad 1/. Vychádzajúc z uvedeného

nepovažovala za správny záver súdov, že nedošlo k dostatočnej špecifikácii žalobného petitu

pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia, pre ktorú nebolo možné v tomto konaní

pokračovať ( ).

Žalovaný nevyužil právo písomne vyjadriť sa k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), spĺňajúca podmienku

osobitného zastúpenia pre dovolacie konanie ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, preto

(odhliadnuc od prípustnosti dovolania v zmysle – k tomu viď ďalej)

pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

V danom prípade dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho

súdu a preto nie je v zmysle , prípustné.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť,

že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je

inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľka netvrdí, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle

až e/ a a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo;

namieta však, že konanie trpí vadou v zmysle , pretože súdy odmietli

podanie (žalobu), aj napriek tomu, že pre uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky,

čím došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť pred súdom konať

ide tiež vtedy, ak súd podľa odmietne podanie (návrh na začatie konania),

hoci podmienky pre tento postup nie sú dané, pretože sa takýmto rozhodnutím bráni

dovolateľke v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené

alebo porušené, na súde. V danej veci ale o také odňatie možnosti konať pred súdom nešlo.

Pri posudzovaní dovolania žalobkyne podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom

námietka, že súdy nesprávne považovali špecifikáciu výšky bezdôvodného obohatenia

za neurčitú a nevykonateľnú aj napriek tomu, že žalobkyňa výslovne žiadala, aby táto bola

určená úvahou súdu alebo jej výška sa mala zistiť na základe súdom nariadeného znaleckého

dokazovania.

Dovolací súd sa stotožňuje so záverom súdov nižších stupňov, že podaním

dovolateľky z 8. októbra 2008 (č.l. 1–4 spisu) doplňované podaniami z 20. februára 2009

(č.l. 62–63 spisu), z 25. marca 2009 (č.l. 69–70 spisu), z 25. mája 2009 s prílohami

(č.l. 81–88 spisu), pokiaľ ide o výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nebol

tento vymedzený (absentuje), čím je žalobný petit neurčitý (prípadne nebol by takto ani

vykonateľným) a preto konanie trpí vadou, pre ktorú nemožno ďalej v konaní pokračovať.

Nebolo možné prisvedčiť požiadavkám žalobkyne, aby vady žaloby odstraňoval súd

nariadením znaleckého dokazovania v zmysle , prípadne tiež v priebehu

dokazovania, alebo po jeho skončení na základe úvahy súdu v zmysle ; uvedený

postup súdu by bol možný vtedy, ak je vo veci samej podaný riadny návrh na začatie konania

( ), o taký prípad však v danej veci nešlo. Súdy preto správne postupovali, ak sa

prioritne zaoberali odstránením vád podania, ktoré podľa svojho obsahu bolo možné

považovať za návrh na začatie konania (žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia).

Žalobkyňa preukázateľne nesplnila povinnosť ani na výzvu súdu a neuviedla výšku plnenia

požadovaného od žalovanej strany. Túto mohla stanoviť na základe podkladov, ktoré mala

preukázateľne k dispozícií už pri podaní návrhu na začatie konania súdu (viď obsah žaloby

a jej prílohy č.l. 1 až 46 spisu). Nešlo teda o prípad, kedy by rozhodné údaje pre stanovenie

čo i len pravdepodobnej výšky bezdôvodného obohatenia boli výlučne v dispozičnej moci

obohateného, ku ktorým by poškodená strana nemala prístup, prípadne prístup k nim bol

objektívne, či subjektívne bezdôvodne alebo cielene znemožnený.

Súdy teda v danej veci správne posudzovali otázku splnenia náležitostí návrhu

na začatie konania v zmysle ods. l a vzhľadom na to, že dovolateľka napriek

súdnej výzve vady predmetného podania neodstránila, postupoval súd prvého stupňa správne,

keď jej podanie odmietol ( ); rovnako správne postupoval odvolací súd, keď

jeho uznesenie ako vecne správne potvrdil. Súdy konali v súlade a v medziach zákona,

ich postupom nebola dovolateľke odňatá možnosť pred súdmi konať ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z

a nedošlo ani k zisteniu vád konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému

je dovolanie neprípustné.

Dovolací súd nepriznal procesne úspešnému žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Adriána Borovská