Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1c4/367276.1ebe91.pdf
PDF · 131.96 KB
No categories available
5Obo/22/2010
Najvyšší súd 5 Obo/21/2010
Slovenskej republiky 5 Obo/22/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E. R. I. C. L., X.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou P., s. r. o., so sídlom B.K., proti odporcovi: S. S.,
a. s., B.P., o zaplatenie 13.826.352,69 Eur (416.532.701,23 Sk) s príslušenstvom,
o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. februára 2010, č. k. 85
Zm/12/1999-278, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 10. februára 2010, č. k. 85 Zm/12/1999-278 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. februára 2010, č. k. 85 Zm/12/1999-278
návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe Krajský súd v Bratislave
uznesením z 30. apríla 2009 evidovaným pod č. k. 85 Zm/12/1999-266 zastavil konanie
a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, ţe súd nerozhodol
vo výrokovej časti o vrátení súdneho poplatku za návrh.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predloţená z dôvodu podaného
odvolania, vrátil spis tunajšiemu súdu, aby rozhodol o vrátení, resp. nevrátení súdneho
poplatku.
Krajský súd v Bratislave zistil, ţe podaním, ktoré došlo na súd 14. apríla 2009, zobral
navrhovateľ svoj návrh späť a súčasne podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v platnom znení ţiadal o vrátenie súdneho poplatku za návrh kráteného
o 1%.
Súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zaplatil
pôvodný ţalobca S. S., a. s., dňa 27. októbra 1999. Vo veci bol vydaný
20. júla 2000 zmenkový platobný rozkaz.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1. januára
2009, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
alebo ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz.
Podľa prechodných ustanovení k právam účinným od 1. januára 2009 (§ 18c ods. 6
cit. zákona) za úkony vzniknuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak.
Z uvedeného vyplýva, ţe zákon stanovuje vyberať poplatky za úkony navrhnuté alebo
za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti (pred 1. januárom 2009) zákona, podľa
doterajších predpisov, a preto platí, ţe i vrátenie súdnych poplatkov sa spravuje doterajšími
predpismi.
V odseku 7 cit. ustanovenia je stanovené, ţe pre konania začaté pred nadobudnutím
účinnosti citovaného zákona, sa pouţije ustanovenie § 10 ods. 6, ktorý sa však nevzťahuje
na daný prípad.
Ustanovenie § 18a upravuje reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho
a neskoršieho práva. Toto ustanovenie sa vyrovná s reţimom spoplatňovania úkonov
navrhnutých a začatých pred účinnosťou zákona.
Konania, ktoré boli začaté a poplatkové úkony, ktoré boli navrhnuté pred
nadobudnutím účinnosti zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Prechodné
ustanovenie rešpektuje princíp retroaktivity, ţe právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti
a nie do minulosti.
Podľa úpravy platnej v rozhodnom čase, sa poplatok za návrh nevrátil, ak sa návrh
vzal späť po vydaní platobného rozkazu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ
a ţiadal, aby odvolací súd na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol tak, ţe zmení
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave a v zmysle § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, vráti navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok, krátený o 1% takto:
Súd navrhovateľovi vracia súdny poplatok vo výške 16.430,98 Eur prostredníctvom
B.D., na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária P.,
s. r. o., K., č. účtu: X., vedený v X., a. s., B., po právoplatnosti tohto uznesenia.
Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 85 Zm/12/1999-278 zo dňa 10. februára
2010, zamietol návrh navrhovateľa na vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Uvedené
uznesenie krajský súd vydal v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30. júna 2009, ktorým mu vrátil spis, na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 18. mája
2009 voči Uzneseniu Krajského súdu Bratislava sp. zn. 85 Zm/12/1999 zo dňa 30. apríla
2009. Dôvodom vrátenia spisu na nové rozhodnutie bola absencia výroku o vrátení, resp.
nevrátení súdneho poplatku navrhovateľa, na ktoré procesné pochybenie navrhovateľ
poukázal aj v odvolaní zo dňa 18. mája 2009.
Toto odvolanie podal navrhovateľ proti Uzneseniu Krajského súdu Bratislava sp. zn.
85 Zm/12/1999 zo dňa 10. februára 2010, ktoré mu bolo doručené dňa 19. februára 2010,
a ktorým konajúci súd zamietol návrh navrhovateľa na vrátenie zaplateného súdneho
poplatku.
Navrhovateľ dňa 14. apríla 2009 navrhol zastaviť konanie vo veci a zároveň v zmysle
§ 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákon“) poţiadal o vrátenie
zaplateného súdneho poplatku, kráteného o 1%. Krajský súd Bratislava, však tejto ţiadosti
navrhovateľa nevyhovel, nakoľko dospel k názoru, ţe navrhovateľovi právo na vrátenie
súdneho poplatku nevzniklo.
Svoje rozhodnutie o nevrátení poplatku konajúci súd odôvodnil iba poukazom
na prechodné ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a to poukazom
na § 18c ods. 6/ cit. zákona a § 18a cit. zákona. Podľa názoru konajúceho súdu, pokiaľ
sa v uvedených ustanoveniach hovorí cit ...“za úkony vzniknuté alebo za konania začaté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov...“
znamená to, ţe cit. „konania, ktoré boli začaté a poplatkové úkony, ktoré boli navrhnuté pred
nadobudnutím účinnosti zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov“, ...“a teda, ţe cit.
„podľa úpravy platnej v rozhodnom čase, sa poplatok za návrh nevrátil, ak sa návrh vzal späť
po vydaní platobného rozkazu.“
S uvedeným názorom krajského súdu navrhovateľ nesúhlasí, má za to, ţe krajský súd
posúdil otázku vrátenia poplatku po právnej stránke nesprávne a z procesného hľadiska
je odôvodnenie napadnutého uznesenia nedostatočné, zmätočné, neustálené z hľadiska
presného a jednoznačného určenia znenia zákona, podľa ktorého v tejto veci súd rozhodoval
a to najmä z nasledovných dôvodov:
V napadnutom uznesení krajský súd uvaţuje o „rozhodnom čase“, nešpecifikuje však, ktorý je
podľa jeho názoru tento „rozhodný čas“. Z odôvodnenia uznesenia je moţné iba
predpokladať, ţe zrejme mal konajúci súd na mysli celé časové obdobie predchádzajúce
nadobudnutiu účinnosti zákona č. 273/2007 Z. z. (prechodné ustanovenia § 18a k úpravám
účinným od 1. júla 2007) a zákona č. 465/2008 Z. z. (prechodné ustanovenia § 18c k úpravám
účinným od 1. januára 2009).
Z napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, ktoré znenie zákona platné k určitému
dňu, aplikoval konajúci súd, a na základe akých právnych úvah dospel konajúci súd k názoru,
ţe práve toto znenie zákona je treba pouţiť pre posudzovanie nároku navrhovateľa
na vrátenie/nevrátenie súdneho poplatku. Nie je navrhovateľovi ani zrejmé, či konajúci súd
vychádzal z úprav zákona č. 71/1992 Zb. platného ku dňu podania návrhu – t. j. ku dňu
9. augusta 1999? Ak áno, prečo súd dospel k záveru, ţe vrátenie poplatku sa má posudzovať
podľa znenia zákona starého 10 rokov, ktoré počas tohto obdobia bolo niekoľko krát
novelizované? A pokiaľ dospel k takémuto záveru, podľa akého konkrétneho ustanovenia
vtedy platného zákona rozhodol, ţe navrhovateľovi nie je moţné vrátiť súdny poplatok?
Navrhovateľ je presvedčený, tak, ako uţ to uviedol v odvolaní zo dňa 18. mája 2009,
ţe mu vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku, krátený o zákonnú výšku, a to
z nasledovných dôvodov:
Zákon v platnom znení v § 11 ods. 3/ a 4/ ustanovuje:
(3) Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, alebo rozkaz na plnenie.
Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manţelstva vzal späť po prvom pojednávaní
na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní
o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie
konania vzal späť pred prejednaním veci, alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, ţe
účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1,
sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Uvedené znenie citovaných ustanovení bolo do zákona zavedené novelou zákona
č. 273/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2009 a doplnené novelou zákona č. 465/2008
Z. z. Prechodné ustanovenia k zákonu, a ani k zmenám zákona účinným od 1. júla 2007,
neupravujú ţiadnym spôsobom postup pri vrátení zaplatených poplatkov v tom zmysle, ako to
uvádza krajský súd v odôvodnení uznesenia a navrhovateľ má za to, ţe na kaţdé konanie,
ktoré sa zastavilo, resp. kde bol návrh na jeho začatie vzatý späť pred prvým pojednávaním
vo veci, aj keď bol uţ v minulosti vydaný platobný rozkaz, je potrebné aplikovať postup
uvedený v § 11 ods. 3/ a 4/ zákona a v takýchto prípadoch má účastník konania nárok na
vrátenie poplatku, kráteného o zákonom ustanovenú sumu.
Navrhovateľ má za to, ţe aj zo samotnej dikcie cit. ust. § 11 ods. 3/, ktorým
ustanovuje, ţe ... poplatok sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním,
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, alebo rozkaz na plnenie – je moţné
jednoznačne logicky vyvodiť, ţe platobný rozkaz musel byť vydaný v minulosti, pred
samotným úkonom späťvzatia návrhu a je úplne irelevantné, kedy bol vydaný, nakoľko zákon
ustanovuje, ţe na túto skutočnosť sa neprihliada, keď hovorí cit. ..“bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz..“. Je zrejmé, ţe v takomto prípade sa vôbec na tento
platobný rozkaz neprihliada, a teda sa nemôţe ani prihliadať na to, kedy bol tento platobný
rozkaz vydaný.
Predmetné prechodné ustanovenia sa výlučne zaoberajú otázkou výberu súdnych
poplatkov, pričom zákon neobsahuje definíciu pojmu vyberanie, resp. výber poplatkov. Podľa
názoru navrhovateľa pod pojem „vyberanie poplatkov“ je potrebné zahrnúť súbor práv
a povinností, ktoré sa týkajú určenia základu, sadzby, výšky poplatku, jeho platby
a vymáhania a podobne. Navrhovateľ má za to, ţe pojem „výber poplatku“ nezahŕňa v sebe
aj „vrátenie poplatku“, nakoľko je zrejmé, ţe ide o dva svojou podstatou úplne odlišné
inštitúty. Pri vyberaní poplatkov je subjektom „výbercu“ súd a poplatník je subjektom
povinným tento poplatok zaplatiť. Pri vrátení poplatkov je oprávneným subjektom poplatník,
ţiadajúci vrátenie poplatku a súd je subjektom povinným, za splnenia zákonných
predpokladov, tento poplatok vrátiť. V danej veci bol poplatok uţ súdom vybratý a zaplatený
dňa 27. októbra 1999.
V uvedenom prípade, keďţe zákon v prechodných ustanoveniach výslovne rieši
prechodné ustanovenia iba vo vzťahu k výberu poplatkov, ale absentuje výslovná úprava
vrátenia poplatku, je podľa názoru navrhovateľa nevyhnutné rozlišovať:
1. deň vzniku poplatkovej povinnosti vo vzťahu k výberu poplatkov;
2. deň späťvzatia návrhu na začatie konania a tým aj vzniku nároku na vrátenie
poplatku.
Podľa názoru navrhovateľa, konajúci súd mal pouţiť právnu normu (zákon č. 17/1992
Zb.), v znení platnom v deň vzniku nároku na vrátenie súdneho poplatku – uvedený postup
je podľa názoru navrhovateľa jednoznačne akceptovaný v rozhodovacej praxi súdov
a v princípe vychádza aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Obo/33/2000, z ktorého vyplýva, ţe ... nárok na vrátenie poplatku mohol vzniknúť aţ po
procesnom úkone poplatníka o účinnom späťvzatí návrhu ...; „logicky vzaté, ţiaden nárok
predsa nemôţe zaniknúť skôr, neţ vznikne ...“.
Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle, aby sa aj pri vracaní poplatkov postupovalo
podľa predchádzajúcej právnej úpravy, bol by sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal
výslovne v prechodných ustanoveniach.
Rovnako je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 13 ods. 3/ zákona č. 71/1992 Zb.,
ktorý ustanovuje, ţe:
3/ O vrátení poplatku podľa § 11, nemôţe súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov
od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; a to neplatí, ak navrhovateľ vzal
návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.
Ako z citovaného znenia § 13 ods. 3/ vyplýva, súd v prípade späťvzatia návrhu
na začatie konania pred prvým pojednávaním (tak, ako v tomto prípade navrhovateľa),
môţe rozhodnúť o vrátení poplatku aj po 3 rokoch od konca roka, v ktorom bol
zaplatený. Z tejto dikcie jednoznačne vyplýva, ţe podľa tohto ustanovenia môţe súd
rozhodnúť aj o vrátení poplatkov, ktoré boli zaplatené pred napr. 10 rokmi, pokiaľ
nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik práva na vrátenia poplatku (v tomto
prípade jeho späťvzatie pred prvým pojednávaním vo veci).
Navrhovateľ je toho názoru, ţe súd mu mal vrátiť súdny poplatok, keďţe takýto
postup je jediný moţný a spravodlivý a neexistuje ani logický a ani zákonný dôvod
na nevrátenie súdneho poplatku a rozlišovanie, či bol návrh podaný pred, alebo po účinnosti
predmetnej novely zákona. Z logického hľadiska - aký je rozdiel medzi späťvzatím návrhu
pred prvým pojednávaním u návrhu, podaného pred rokom a u návrhu podaného pred
10-imi rokmi? Navrhovateľ má za to, ţe ide o rovnaké prípady, a preto by mali byť tieto
prípady z hľadiska poplatkov riešené rovnako. Postup konajúceho súdu rozlišovaním, či bol
návrh podaný pred alebo po predmetnej novele, bez zákonnej opory, podľa názoru
navrhovateľa diskriminuje účastníkov starších konaní, čo je v právnom štáte neprípustné.
V danom prípade navrhovateľ má za to, ţe splnil všetky podmienky § 11 ods. 3/
zákona tak, aby došlo k vráteniu súdneho poplatku (späťvzatie návrhu pred prvým
pojednávaním a zastavenie konania).
Poukazuje taktieţ na tú skutočnosť, ţe v danom prípade ide o mimoriadne vysoký
súdny poplatok, ktorý bol zaplatený v maximálnej výške v zmysle v tom čase platnej právnej
úpravy – 500.000,– Sk a jeho nevrátenie navrhovateľovi znamená výrazný zásah do jeho
majetkových práv.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vrátane
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prihliadol na dôvody odvolania a dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Ţalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., ţe
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací
súd je toho názoru, ţe tento odvolací dôvod je v prejednávanej veci daný.
Predmetom odvolacieho konania je odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol
o vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi vo výške 16.596,95 Eur (500.000,– Sk)
tak, ţe návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku, zamietol.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe S. S., a. s. B., sa návrhom, ktorý došiel na súd 9. augusta
1999, domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu
na zmenkovú istinu 213.255.384,23 Sk so 6% úrokom od 2. júna 1999 do zaplatenia, ďalej
710.852,– Sk zmenkovej odmeny a náhrady trov konania.
Uznesením z 23. marca 2000 (l. č. 104), ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. apríla
2000, súd pripustil zmenu návrhu a 20. júla 2000 vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým
uloţil odporcovi zaplatiť do 3 dní navrhovateľovi 416.532.701,23 Sk so 6% úrokom
od 2. júna 1999 do zaplatenia, ďalej zmenkovú odmenu 1.388.442,– Sk a trovy konania
v sume 500.000,– Sk, alebo v tej istej lehote podať odôvodnené námietky.
Odporca podal proti zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnej lehote námietky.
Návrhom, ktorý došiel na súd 8. júla 2002, navrhovateľ navrhol zmenu účastníka
konania na strane navrhovateľa z dôvodu, ţe svoju pohľadávku zo zmeniek postúpil podľa
§ 524 a nasl. Obč. zák. zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 a z 28. júna
2000, spoločnosti S., a. s., B..
Podaním doručeným súdu 6. septembra 2002 spoločnosť C. C.C., so sídlom X.,
oznámila súdu zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu, ţe spoločnosť C.
C., ktorá získala zmenky indosamentom zmluvou o postúpení pohľadávky formou notárskej
zápisnice z 23. augusta 2001, postúpila pohľadávky na spoločnosť I. W. D., čím sa stala
právnym nástupcom postupcu.
Uznesením z 2. mája 2003 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
navrhovateľa vstúpila S. a.s.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
3. júna 2003.
Uznesením zo 17. júna 2003 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho navrhovateľa
vstúpil do konania C. C.C. L., V.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2003.
Uznesením zo 4. novembra 2008 súd pripustil zámenu účastníka na strane
navrhovateľa na I. W. D. a uznesením z 8. januára 2009 zámenu účastníka na strane
navrhovateľa na E. R. I. C. L.., W., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 5. januára 2009 a 12. februára 2009.
Súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zámene účastníka nariadil na 15. apríla
2009 pojednávanie.
Podaním, ktoré došlo na súd 14. apríla 2009 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu
späť a zároveň ţiadal o vrátenie súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, ţe je správny názor navrhovateľa, podľa
ktorého mu vrátenie súdneho poplatku za návrh prináleţí. Právnym dôvodom bola účinnosť
procesného úkonu späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o vrátení súdneho poplatku za návrh vec nesprávne
právne posúdil.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a za výpis z registra
trestov s účinnosťou od 5. marca 2009 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo, alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode
manţelstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica
všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy
sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci, alebo
ak bolo konanie zastavené z dôvodu, ţe účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Podľa § 11
ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia, krátený o 1 %,
najmenej však 6, 63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok
sa nevyrubuje. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. O vrátení poplatku podľa § 11,
nemôţe súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol
zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania
späť pred prvým pojednávaním.
Pri navrhovateľovom dispozitívnom procesnom úkone späťvzatia návrhu v celom
rozsahu z 9. apríla 2009, ktorý bol podaný na súd prvého stupňa osobne dňa 14. apríla 2009,
a teda pred prvým pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 15. apríla 2009, je daný procesný
úkon dôvodom aplikácie zákona, ktorý bol účinný v rozhodujúcom čase, teda v čase
späťvzatia návrhu.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
a to tým, ţe postupoval nesprávne, keď na návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku
neaplikoval zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a za výpis z registra trestov, účinný
od 5. marca 2009.
V ustanovení § 11 zákona č. 71/1992 Zb. sú upravené jednotlivé prípady vrátenia
súdnych poplatkov, ako aj podmienky ich vrátenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. súdny poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania, sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Poplatok alebo jeho časť (preplatok) sa
vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 63 eura.
V zmysle uvedených ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. prvostupňový súd postupoval
nesprávne, keď navrhovateľovi nevrátil súdny poplatok za podaný návrh na základe
späťvzatia ţaloby pred prvým pojednávaním, krátený o 1%.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Bratislave z 10. februára 2010, č. k. 85 Zm/12/1999-278 aj z dôvodu, aby nebola porušená
zásada dvojinštančnosti konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil
a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Keďţe uznesenie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 85 Zm/12/1999-266
zo dňa 30. apríla 2009, neobsahovalo výrok o vrátení resp. nevrátení súdneho poplatku
za návrh a odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. mája 2009, nenapádalo výroky, ktorým súd
konanie zastavil a ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolací súd toto
rozhodnutie nepreskúmaval.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V BratislaveB. 8. marca 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková