Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/21/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E. R. I. C. L., X.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou P., s. r. o., so sídlom B.K., proti odporcovi: S. S.,

a. s., B.P., o zaplatenie 13.826.352,69 Eur (416.532.701,23 Sk) s príslušenstvom,

o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. februára 2010, č. k. 85

-278, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 10. februára 2010, č. k. -278 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. februára 2010, č. k. -278

návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe Krajský súd v Bratislave

uznesením z 30. apríla 2009 evidovaným pod č. k. -266 zastavil konanie

a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, ţe súd nerozhodol

vo výrokovej časti o vrátení súdneho poplatku za návrh.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predloţená z dôvodu podaného

odvolania, vrátil spis tunajšiemu súdu, aby rozhodol o vrátení, resp. nevrátení súdneho

poplatku.

Krajský súd v Bratislave zistil, ţe podaním, ktoré došlo na súd 14. apríla 2009, zobral

navrhovateľ svoj návrh späť a súčasne podľa a

o súdnych poplatkoch v platnom znení ţiadal o vrátenie súdneho poplatku za návrh kráteného

o 1%.

Súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zaplatil

pôvodný ţalobca S. S., a. s., dňa 27. októbra 1999. Vo veci bol vydaný

20. júla 2000 zmenkový platobný rozkaz.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 1. januára

2009, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, sa vráti, ak sa konanie zastavilo,

alebo ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný

platobný rozkaz.

Podľa prechodných ustanovení k právam účinným od 1. januára 2009 (§ 18c ods. 6

cit. zákona) za úkony vzniknuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak.

Z uvedeného vyplýva, ţe zákon stanovuje vyberať poplatky za úkony navrhnuté alebo

za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti (pred 1. januárom 2009) zákona, podľa

doterajších predpisov, a preto platí, ţe i vrátenie súdnych poplatkov sa spravuje doterajšími

predpismi.

V odseku 7 cit. ustanovenia je stanovené, ţe pre konania začaté pred nadobudnutím

účinnosti citovaného zákona, sa pouţije ustanovenie § 10 ods. 6, ktorý sa však nevzťahuje

na daný prípad.

Ustanovenie § 18a upravuje reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho

a neskoršieho práva. Toto ustanovenie sa vyrovná s reţimom spoplatňovania úkonov

navrhnutých a začatých pred účinnosťou zákona.

Konania, ktoré boli začaté a poplatkové úkony, ktoré boli navrhnuté pred

nadobudnutím účinnosti zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Prechodné

ustanovenie rešpektuje princíp retroaktivity, ţe právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti

a nie do minulosti.

Podľa úpravy platnej v rozhodnom čase, sa poplatok za návrh nevrátil, ak sa návrh

vzal späť po vydaní platobného rozkazu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ

a ţiadal, aby odvolací súd na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol tak, ţe zmení

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave a v zmysle o súdnych

poplatkoch, vráti navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok, krátený o 1% takto:

Súd navrhovateľovi vracia súdny poplatok vo výške 16.430,98 Eur prostredníctvom

B.D., na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária P.,

s. r. o., K., č. účtu: X., vedený v X., a. s., B., po právoplatnosti tohto uznesenia.

Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. -278 zo dňa 10. februára

2010, zamietol návrh navrhovateľa na vrátenie zaplateného súdneho poplatku. Uvedené

uznesenie krajský súd vydal v zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

30. júna 2009, ktorým mu vrátil spis, na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 18. mája

2009 voči Uzneseniu Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 30. apríla

2009. Dôvodom vrátenia spisu na nové rozhodnutie bola absencia výroku o vrátení, resp.

nevrátení súdneho poplatku navrhovateľa, na ktoré procesné pochybenie navrhovateľ

poukázal aj v odvolaní zo dňa 18. mája 2009.

Toto odvolanie podal navrhovateľ proti Uzneseniu Krajského súdu Bratislava sp. zn.

zo dňa 10. februára 2010, ktoré mu bolo doručené dňa 19. februára 2010,

a ktorým konajúci súd zamietol návrh navrhovateľa na vrátenie zaplateného súdneho

poplatku.

Navrhovateľ dňa 14. apríla 2009 navrhol zastaviť konanie vo veci a zároveň v zmysle

o súdnych poplatkoch (ďalej len „“) poţiadal o vrátenie

zaplateného súdneho poplatku, kráteného o 1%. Krajský súd Bratislava, však tejto ţiadosti

navrhovateľa nevyhovel, nakoľko dospel k názoru, ţe navrhovateľovi právo na vrátenie

súdneho poplatku nevzniklo.

Svoje rozhodnutie o nevrátení poplatku konajúci súd odôvodnil iba poukazom

na prechodné ustanovenia o súdnych poplatkoch a to poukazom

na / cit. a cit. . Podľa názoru konajúceho súdu, pokiaľ

sa v uvedených ustanoveniach hovorí cit ...“za úkony vzniknuté alebo za konania začaté pred

nadobudnutím účinnosti tohto , sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov...“

znamená to, ţe cit. „konania, ktoré boli začaté a poplatkové úkony, ktoré boli navrhnuté pred

nadobudnutím účinnosti , sa dokončia podľa doterajších predpisov“, ...“a teda, ţe cit.

„podľa úpravy platnej v rozhodnom čase, sa poplatok za návrh nevrátil, ak sa návrh vzal späť

po vydaní platobného rozkazu.“

S uvedeným názorom krajského súdu navrhovateľ nesúhlasí, má za to, ţe krajský súd

posúdil otázku vrátenia poplatku po právnej stránke nesprávne a z procesného hľadiska

je odôvodnenie napadnutého uznesenia nedostatočné, zmätočné, neustálené z hľadiska

presného a jednoznačného určenia znenia , podľa ktorého v tejto veci súd rozhodoval

a to najmä z nasledovných dôvodov:

V napadnutom uznesení krajský súd uvaţuje o „rozhodnom čase“, nešpecifikuje však, ktorý je

podľa jeho názoru tento „rozhodný čas“. Z odôvodnenia uznesenia je moţné iba

predpokladať, ţe zrejme mal konajúci súd na mysli celé časové obdobie predchádzajúce

nadobudnutiu účinnosti (prechodné ustanovenia k úpravám

účinným od 1. júla 2007) a (prechodné ustanovenia k úpravám

účinným od 1. januára 2009).

Z napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, ktoré znenie platné k určitému

dňu, aplikoval konajúci súd, a na základe akých právnych úvah dospel konajúci súd k názoru,

ţe práve toto znenie je treba pouţiť pre posudzovanie nároku navrhovateľa

na vrátenie/nevrátenie súdneho poplatku. Nie je navrhovateľovi ani zrejmé, či konajúci súd

vychádzal z úprav platného ku dňu podania návrhu – t. j. ku dňu

9. augusta 1999? Ak áno, prečo súd dospel k záveru, ţe vrátenie poplatku sa má posudzovať

podľa znenia starého 10 rokov, ktoré počas tohto obdobia bolo niekoľko krát

novelizované? A pokiaľ dospel k takémuto záveru, podľa akého konkrétneho ustanovenia

vtedy platného rozhodol, ţe navrhovateľovi nie je moţné vrátiť súdny poplatok?

Navrhovateľ je presvedčený, tak, ako uţ to uviedol v odvolaní zo dňa 18. mája 2009,

ţe mu vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku, krátený o zákonnú výšku, a to

z nasledovných dôvodov:

v platnom znení v / a / ustanovuje:

(3) Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo

dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania

odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým

pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, alebo rozkaz na plnenie.

Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manţelstva vzal späť po prvom pojednávaní

na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní

o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie

konania vzal späť pred prejednaním veci, alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, ţe

účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1,

sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura.

Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Uvedené znenie citovaných ustanovení bolo do zavedené novelou

č. s účinnosťou od 1. júla 2009 a doplnené novelou

Z. z. Prechodné ustanovenia k , a ani k zmenám účinným od 1. júla 2007,

neupravujú ţiadnym spôsobom postup pri vrátení zaplatených poplatkov v tom zmysle, ako to

uvádza krajský súd v odôvodnení uznesenia a navrhovateľ má za to, ţe na kaţdé konanie,

ktoré sa zastavilo, resp. kde bol návrh na jeho začatie vzatý späť pred prvým pojednávaním

vo veci, aj keď bol uţ v minulosti vydaný platobný rozkaz, je potrebné aplikovať postup

uvedený v / a / a v takýchto prípadoch má účastník konania nárok na

vrátenie poplatku, kráteného o ustanovenú sumu.

Navrhovateľ má za to, ţe aj zo samotnej dikcie cit. ust. § 11 ods. 3/, ktorým

ustanovuje, ţe ... poplatok sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním,

bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, alebo rozkaz na plnenie – je moţné

jednoznačne logicky vyvodiť, ţe platobný rozkaz musel byť vydaný v minulosti, pred

samotným úkonom späťvzatia návrhu a je úplne irelevantné, kedy bol vydaný, nakoľko

ustanovuje, ţe na túto skutočnosť sa neprihliada, keď hovorí cit. ..“bez ohľadu

na to, či bol vydaný platobný rozkaz..“. Je zrejmé, ţe v takomto prípade sa vôbec na tento

platobný rozkaz neprihliada, a teda sa nemôţe ani prihliadať na to, kedy bol tento platobný

rozkaz vydaný.

Predmetné prechodné ustanovenia sa výlučne zaoberajú otázkou výberu súdnych

poplatkov, pričom neobsahuje definíciu pojmu vyberanie, resp. výber poplatkov. Podľa

názoru navrhovateľa pod pojem „vyberanie poplatkov“ je potrebné zahrnúť súbor práv

a povinností, ktoré sa týkajú určenia základu, sadzby, výšky poplatku, jeho platby

a vymáhania a podobne. Navrhovateľ má za to, ţe pojem „výber poplatku“ nezahŕňa v sebe

aj „vrátenie poplatku“, nakoľko je zrejmé, ţe ide o dva svojou podstatou úplne odlišné

inštitúty. Pri vyberaní poplatkov je subjektom „výbercu“ súd a poplatník je subjektom

povinným tento poplatok zaplatiť. Pri vrátení poplatkov je oprávneným subjektom poplatník,

ţiadajúci vrátenie poplatku a súd je subjektom povinným, za splnenia zákonných

predpokladov, tento poplatok vrátiť. V danej veci bol poplatok uţ súdom vybratý a zaplatený

dňa 27. októbra 1999.

V uvedenom prípade, keďţe v prechodných ustanoveniach výslovne rieši

prechodné ustanovenia iba vo vzťahu k výberu poplatkov, ale absentuje výslovná úprava

vrátenia poplatku, je podľa názoru navrhovateľa nevyhnutné rozlišovať:

1. deň vzniku poplatkovej povinnosti vo vzťahu k výberu poplatkov;

2. deň späťvzatia návrhu na začatie konania a tým aj vzniku nároku na vrátenie

poplatku.

Podľa názoru navrhovateľa, konajúci súd mal pouţiť právnu normu (

Zb.), v znení platnom v deň vzniku nároku na vrátenie súdneho poplatku – uvedený postup

je podľa názoru navrhovateľa jednoznačne akceptovaný v rozhodovacej praxi súdov

a v princípe vychádza aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3 Obo/33/2000, z ktorého vyplýva, ţe ... nárok na vrátenie poplatku mohol vzniknúť aţ po

procesnom úkone poplatníka o účinnom späťvzatí návrhu ...; „logicky vzaté, ţiaden nárok

predsa nemôţe zaniknúť skôr, neţ vznikne ...“.

Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle, aby sa aj pri vracaní poplatkov postupovalo

podľa predchádzajúcej právnej úpravy, bol by sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal

výslovne v prechodných ustanoveniach.

Rovnako je potrebné poukázať aj na ustanovenie / ,

ktorý ustanovuje, ţe:

3/ O vrátení poplatku podľa § 11, nemôţe súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov

od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; a to neplatí, ak navrhovateľ vzal

návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Ako z citovaného znenia § 13 ods. 3/ vyplýva, súd v prípade späťvzatia návrhu

na začatie konania pred prvým pojednávaním (tak, ako v tomto prípade navrhovateľa),

môţe rozhodnúť o vrátení poplatku aj po 3 rokoch od konca roka, v ktorom bol

zaplatený. Z tejto dikcie jednoznačne vyplýva, ţe podľa tohto ustanovenia môţe súd

rozhodnúť aj o vrátení poplatkov, ktoré boli zaplatené pred napr. 10 rokmi, pokiaľ

nastala skutočnosť, s ktorou spája vznik práva na vrátenia poplatku (v tomto

prípade jeho späťvzatie pred prvým pojednávaním vo veci).

Navrhovateľ je toho názoru, ţe súd mu mal vrátiť súdny poplatok, keďţe takýto

postup je jediný moţný a spravodlivý a neexistuje ani logický a ani zákonný dôvod

na nevrátenie súdneho poplatku a rozlišovanie, či bol návrh podaný pred, alebo po účinnosti

predmetnej novely . Z logického hľadiska - aký je rozdiel medzi späťvzatím návrhu

pred prvým pojednávaním u návrhu, podaného pred rokom a u návrhu podaného pred

10-imi rokmi? Navrhovateľ má za to, ţe ide o rovnaké prípady, a preto by mali byť tieto

prípady z hľadiska poplatkov riešené rovnako. Postup konajúceho súdu rozlišovaním, či bol

návrh podaný pred alebo po predmetnej novele, bez zákonnej opory, podľa názoru

navrhovateľa diskriminuje účastníkov starších konaní, čo je v právnom štáte neprípustné.

V danom prípade navrhovateľ má za to, ţe splnil všetky podmienky § 11 ods. 3/

tak, aby došlo k vráteniu súdneho poplatku (späťvzatie návrhu pred prvým

pojednávaním a zastavenie konania).

Poukazuje taktieţ na tú skutočnosť, ţe v danom prípade ide o mimoriadne vysoký

súdny poplatok, ktorý bol zaplatený v maximálnej výške v zmysle v tom čase platnej právnej

úpravy – 500.000,– Sk a jeho nevrátenie navrhovateľovi znamená výrazný zásah do jeho

majetkových práv.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vrátane

konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, prihliadol na dôvody odvolania a dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Ţalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod podľa , ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací

súd je toho názoru, ţe tento odvolací dôvod je v prejednávanej veci daný.

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol

o vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi vo výške 16.596,95 Eur (500.000,– Sk)

tak, ţe návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku, zamietol.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe S. S., a. s. B., sa návrhom, ktorý došiel na súd 9. augusta

1999, domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu

na zmenkovú istinu 213.255.384,23 Sk so 6% úrokom od 2. júna 1999 do zaplatenia, ďalej

710.852,– Sk zmenkovej odmeny a náhrady trov konania.

Uznesením z 23. marca 2000 (l. č. 104), ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. apríla

2000, súd pripustil zmenu návrhu a 20. júla 2000 vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým

uloţil odporcovi zaplatiť do 3 dní navrhovateľovi 416.532.701,23 Sk so 6% úrokom

od 2. júna 1999 do zaplatenia, ďalej zmenkovú odmenu 1.388.442,– Sk a trovy konania

v sume 500.000,– Sk, alebo v tej istej lehote podať odôvodnené námietky.

Odporca podal proti zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnej lehote námietky.

Návrhom, ktorý došiel na súd 8. júla 2002, navrhovateľ navrhol zmenu účastníka

konania na strane navrhovateľa z dôvodu, ţe svoju pohľadávku zo zmeniek postúpil podľa

§ 524 a nasl. Obč. zák. zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 a z 28. júna

2000, spoločnosti S., a. s., B..

Podaním doručeným súdu 6. septembra 2002 spoločnosť C. C.C., so sídlom X.,

oznámila súdu zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu, ţe spoločnosť C.

C., ktorá získala zmenky indosamentom zmluvou o postúpení pohľadávky formou notárskej

zápisnice z 23. augusta 2001, postúpila pohľadávky na spoločnosť I. W. D., čím sa stala

právnym nástupcom postupcu.

Uznesením z 2. mája 2003 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho

navrhovateľa vstúpila S. a.s.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

3. júna 2003.

Uznesením zo 17. júna 2003 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho navrhovateľa

vstúpil do konania C. C.C. L., V.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2003.

Uznesením zo 4. novembra 2008 súd pripustil zámenu účastníka na strane

navrhovateľa na I. W. D. a uznesením z 8. januára 2009 zámenu účastníka na strane

navrhovateľa na E. R. I. C. L.., W., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 5. januára 2009 a 12. februára 2009.

Súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zámene účastníka nariadil na 15. apríla

2009 pojednávanie.

Podaním, ktoré došlo na súd 14. apríla 2009 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu

späť a zároveň ţiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, ţe je správny názor navrhovateľa, podľa

ktorého mu vrátenie súdneho poplatku za návrh prináleţí. Právnym dôvodom bola účinnosť

procesného úkonu späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o vrátení súdneho poplatku za návrh vec nesprávne

právne posúdil.

Podľa o súdnych poplatkoch a za výpis z registra

trestov s účinnosťou od 5. marca 2009 (ďalej len „“) poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa

konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo, alebo ak sa návrh,

odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol

vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode

manţelstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica

všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy

sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci, alebo

ak bolo konanie zastavené z dôvodu, ţe účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Podľa § 11

ods. 4 , okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa

vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia, krátený o 1 %,

najmenej však 6, 63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok

sa nevyrubuje. Podľa O vrátení poplatku podľa ,

nemôţe súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol

zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania

späť pred prvým pojednávaním.

Pri navrhovateľovom dispozitívnom procesnom úkone späťvzatia návrhu v celom

rozsahu z 9. apríla 2009, ktorý bol podaný na súd prvého stupňa osobne dňa 14. apríla 2009,

a teda pred prvým pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 15. apríla 2009, je daný procesný

úkon dôvodom aplikácie , ktorý bol účinný v rozhodujúcom čase, teda v čase

späťvzatia návrhu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

a to tým, ţe postupoval nesprávne, keď na návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku

neaplikoval o súdnych poplatkoch a za výpis z registra trestov, účinný

od 5. marca 2009.

V ustanovení sú upravené jednotlivé prípady vrátenia

súdnych poplatkov, ako aj podmienky ich vrátenia.

Podľa ustanovenia a súdny poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania, sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním

bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Poplatok alebo jeho časť (preplatok) sa

vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 63 eura.

V zmysle uvedených ustanovení prvostupňový súd postupoval

nesprávne, keď navrhovateľovi nevrátil súdny poplatok za podaný návrh na základe

späťvzatia ţaloby pred prvým pojednávaním, krátený o 1%.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 10. februára 2010, č. k. -278 aj z dôvodu, aby nebola porušená

zásada dvojinštančnosti konania podľa ustanovenia zrušil

a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Keďţe uznesenie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. -266

zo dňa 30. apríla 2009, neobsahovalo výrok o vrátení resp. nevrátení súdneho poplatku

za návrh a odvolanie navrhovateľa zo dňa 14. mája 2009, nenapádalo výroky, ktorým súd

konanie zastavil a ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolací súd toto

rozhodnutie nepreskúmaval.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V . marca 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková