Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)dac/366571.5f39fd.pdf
PDF · 153.39 KB
No categories available
5MCdo/10/2009
Najvyšší súd 5 M Cdo 10/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. S. B. D. Ž., so
sídlom v Ţ., IČO X., 2/ T., s.r.o., so sídlom v Ţ., IČO X., proti ţalovanému D. B.,
bývajúcemu v Ţ., o zaplatenie 32,86 € (990,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Ţilina pod sp. zn. 27 C 20/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 28. novembra 2008 sp. zn.
10 Co 384/2007 a uzneseniu Okresného súdu Ţilina z 29. novembra 2007 č.k. 27 Ro
125/2007-49, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina uznesením z 29. novembra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-49 podanie
ţalobcu 1/ z 8. marca 2007 odmietol; vyslovil, ţe ţalobca 1/ nemá právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ sa ţalobou z 8. marca 2007 domáhali
proti ţalovanému zaplatenia 990,-- Sk s príslušenstvom. Ţalobný návrh (ţalobu)
za ţalovaného 1/ podal JUDr. M. R., advokát so sídlom v Ţ.
na základe písomného splnomocnenia zo 4. januára 2007, ktoré podpísal Ing. D. K., predseda
predstavenstva O. S. B. D. Ţ.. Pri udelení plnomocenstva právnická osoba koná
prostredníctvom fyzických osôb na to oprávnených (štatutárnych orgánov). Štatutárny orgán
je oprávnený robiť v mene právnickej osoby právne úkony vo všetkých veciach, jeho konanie
je priamo konaním právnickej osoby. Z predloţeného plnomocenstva je zrejmé, ţe ako
splnomocniteľ v ňom nie je označený ţalobca 1/ (uvedením obchodného mena, sídla a
identifikačného čísla), tak ako je tomu v ţalobe. Vzhľadom na obsah plnomocenstva a
gramatický výklad tohto právneho úkonu súd uzavrel, ţe Ing. D. K. pri udelení
plnomocenstva konal vo vlastnom mene a nie v mene ţalobcu 1/ (ako právnickej osoby). Z
uvedeného dôvodu bol JUDr. M. R. súdom vyzvaný (28. marca 2007) na predloţenie riadnej
plnej moci, túto však súdu nepredloţil. Uznesením súdu z 2. mája 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-
14 bol ţalobca 1/ vyzvaný na odstránenie vád ţaloby z 8. marca 2007 s poučením, aby ţalobu
za ţalobcu 1/ podpísali osoby oprávnené konať v mene ţalobcu 1/. Ţalobca 1/ v podaní zo 14.
mája 2007 súdu prostredníctvom predsedu predstavenstva Ing. D. K. prehlásil, ţe udelil
plnomocenstvo advokátovi JUDr. M. R. na zastupovanie v predmetnom konaní. V zmysle
uznesenia Krajského súdu v Ţiline z 2. augusta 2007 sp. zn. 10 Co 227/2007 súd prvého
stupňa uznesením z 29. októbra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-46 výzvou v lehote 10 dní od jej
doručenia ţalobcu 1/ poţiadal o odstránenie vád ţaloby z 8. marca 2007 spočívajúcej
v nedostatku podpisu osoby oprávnenej konať v mene ţalobcu 1/ s poučením, ţe ak
v uvedenej lehote nedostatok neodstráni, pre ktorý nebude moţné v konaní pokračovať, súd
podanie z 8. marca 2007 (ktoré podľa obsahu by mohlo byť ţalobou) odmietne (§ 43 ods. 2
O.s.p.). Uvedené uznesenie bolo ţalobcovi 1/ doručené 8. novembra 2007. Ţalobca 1/
nedostatok podpisu osoby oprávnenej konať v jeho mne na podanej ţalobe neodstránil, súd
preto jeho podanie z 8. marca 2007 podľa § 43 O.s.p. odmietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobca 1/ nemá právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Ţiline uznesením z 28. novembra 2008
sp. zn. 10 Co 384/2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo podanie ţalobcu
1/ z 8. marca 2007 odmietnuté. V dôvodoch zdôraznil, ţe ţalobca 1/ pre udelenie
plnomocenstva si zvolil písomnú formu, z tohto titulu ho zaťaţuje povinnosť písomný úkon
vykonať spôsobom rešpektujúcim § 243 ods. 3 veta tretia Obchodného zákonníka. Ak je úkon
vykonaný v písomnej forme, pre jeho platnosť je nutné rešpektovať náleţitosti písomného
prejavu vôle. Zhodne ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, ţe pre udelenie
písomného plnomocenstva v tomto konaní je potrebný nielen podpis predsedu predstavenstva
ţalobcu 1/ (D.), ale aj podpis ďalšieho člena predstavenstva, inak je úkon neplatný. Ţalobca 1/
vadu podania na výzvu súdu neodstránil, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa
o odmietnutí podania a náhrade trov konania, ako vecne správne potvrdil.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka konania
(ţalobcu 1/) podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, ktorými bolo odmietnuté podanie ţalobcu 1/ z 8. marca 2007 mimoriadne dovolanie
z dôvodu, ţe postupom súdov bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 243f
ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), pretoţe napadnuté rozhodnutia
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a ochranu
práv a právom chránených záujmov uvedeného účastníka nie je moţné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami. Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ţilina
na ďalšie konanie. Vychádzal z toho, ţe podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30. júna 2007 (ďalej tieţ O.s.p.), za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo
pracovník (člen), ktorý preukáţe, ţe je oprávnený za ňu konať. Účastník sa môţe dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26 O.s.p., môţe si
účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len
jedného zvoleného zástupcu (§ 21 ods. 1 a § 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môţe vţdy
zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť. Zástupcovi, ktorého
si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé
konanie, alebo len pre určité úkony (§ 25 ods. l, § 28 ods. l O.s.p.). Podľa Obchodného
zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto
zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o druţstve určujú štatutárny orgán,
ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich
pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho
podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú
tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umoţňuje zveriť (§ 13 ods. 1, 2, 3 Obchodného
zákonníka). Predstavenstvo riadi činnosť druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach
druţstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo je
štatutárnym orgánom druţstva. Plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju
činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo
podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná
forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva (§ 243 ods. 1, 2, 3 Obchodného
zákonníka). Plnomocenstvo je (vo všeobecnosti) moţné udeliť aj ústne do zápisnice,
v tomto prípade nie je predmetom posúdenia verbálny prejav predsedu predstavenstva, ale
konkrétny písomný úkon. Nie je akceptovateľné na písomnú formu aplikovať náleţitosti
ústnej formy, a to ani vtedy, ak zákon obe tieto eventuality – formy prejavu vôle – pripúšťa.
Ak je úkon vykonávaný v písomnej forme, pre platnosť konkrétneho úkonu je jednoznačne
nutné rešpektovať náleţitosti písomného prejavu vôle. Plnomocenstvo sa udeľuje dohodou
(zmluvou), teda dvojstranným právnym úkonom podliehajúcim reţimu hmotného práva,
medzi účastníkom a tým, ktorého si zvolí za zástupcu. Hmotné právo predpisuje, v ktorých
prípadoch je nutná písomná forma. Inak však platí zásada neformálnosti; preto plnomocenstvo
moţno platne udeliť aj ústne do zápisnice. Nakoľko na udelenie plnomocenstva na
zastupovanie v občianskom súdnom konaní nie je predpísaná písomná forma, neuplatní sa
ustanovenie § 243 ods. 3, veta tretia Obchodného zákonníka. Najvyšší súdu Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 4 Obo 84/01 (zošit č. 4/2003 ZSP) dospel k záveru, ţe na prípad,
kedy je písomná forma podmienkou platnosti zmluvy nie priamo zo zákona, ale z vôle
účastníka, sa ustanovenie § 243 ods. 3 tretia veta Obchodného zákonníka nevzťahuje.
Z uvedených dôvodov nemoţno súhlasiť s právnym názorom súdov oboch stupňov
o posúdení platnosti písomného plnomocenstva zo 4. januára 2007 ţalobcu 1/ udeleného
advokátovi JUDr. M. R.. Postupom Okresného súdu Ţilina i Krajského súdu
v Ţiline bola účastníkovi konania (ţalobcovi 1/) odňatá moţnosť konať pred súdom, keď súdy
vec nesprávne právne posúdili.
Ţalobcovia 1/ a 2/ a ţalovaný nevyuţili právo vyjadriť sa písomne k mimoriadnemu
dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1
O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa
§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je
opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní
označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne
v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených
v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a ţiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní ani
zistená.
Podľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd i súd prvého stupňa
v konaní odňali ţalobcovi 1/ moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., treba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým účastníkovi nebolo umoţnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie
procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu moţnosti
konať pred súdom treba povaţovať aj postup súdu, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu
perfektnosť procesného zastúpenia účastníka konania v zmysle § 24 O.s.p. v spojení
s § 28 ods. 1 O.s.p. a v jej dôsledku dôjde k ujme na procesných právach účastníka konania aj
tým, ţe súd podanie uskutočnené v zastúpení účastníka konania, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť povaţované za návrh na začatie konania (§ 79 O.s.p.) odmietne podľa
§ 43 ods. 2, 3 O.s.p. i keď v skutočnosti pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.
Dovolací súd z uvedeného vyvodzuje, ţe postupom súdu, ktorý sa odmietne zaoberať vecnou
stránkou ţaloby inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, sa ţalobcovi odníma
moţnosť pred súdom konať, lebo sa mu znemoţňuje realizácia jeho viacerých nadväzujúcich
procesných práv a upiera právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (obdobne I. ÚS 35/98).
V danej veci sa mimoriadnym dovolaním spochybňuje správnosť predbeţného
postupu okresného i odvolacieho súdu, ktoré následne zhodne odmietli podanie ţalobcu 1/ pre
jeho neúplnosť z rovnakého dôvodu a to, ţe písomné plnomocenstvo v konaní udelené
advokátovi, ani samotnú ţalobu nepodpísali dvaja členovia predstavenstva druţstva (ţalobca
1/).
Dovolací súd pre spresnenie uvádza, ţe dôvodom odmietnutia ţaloby súdom prvého
stupňa bol nedostatok podpisu osoby (resp. osôb) oprávnenej konať v mene ţalobcu 1/
na ţalobe z 8. marca 2007 (viď výrok uznesenia okresného súdu z 29. októbra 2007 č.k.
27 Ro 125/2007-46 a odôvodnenie uznesenia okresného súdu z 29. novembra 2007 č.k.
27 Ro 125/2007-49 str. 3 odsek 3). Odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil vychádzajúc tieţ z predpokladu predbeţnej otázky – nedostatku plnej moci
na podanie ţaloby, keď ţalobca 1/ neudelil písomnú plnú moc na zastupovanie v konaní
advokátovi spôsobom predpísaným v § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený (a len)
tento záver odvolacieho súdu bol napadnutý mimoriadnym dovolaním.
Dovolací súd nepovaţuje za správny právny záver v mimoriadnom dovolaní, pokiaľ
tento vychádza z toho, ţe pre udelenie plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom
konaní nie je predpísaná písomná forma, a preto sa neuplatní § 243 ods. 3, veta tretia
Právnou otázkou predostretou dovolaciemu súdu mimoriadnym dovolaním je
zodpovedanie, či procesné právo predpisuje pre udelenie plnej moci účastníkom konania
advokátovi v občianskom súdnom konaní písomnú formu. Nad uvedený rámec, z dôvodu
posúdenia existencie vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd posudzoval
i správnosť záveru o odmietnutí podania (ţaloby) z dôvodu chýbajúceho podpisu dvoch
členov predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/) v zmysle § 243 ods. 3, vety tretej Obchodného
zákonníka.
Zmyslom zastúpenia je umoţniť, aby niekto iný (zástupca) mohol vykonávať právne
úkony za osobu (zastúpeného), ktorá s tým prejavila vôľu. Plná moc je osvedčením
o existencii a rozsahu zástupcovho oprávnenia voči tretím osobám. Procesnou plnou mocou
zástupca účastníka konania osvedčuje existenciu a rozsah zastúpenia, t.j. svoje oprávnenie
vystupovať v mene účastníka konania voči súdu, ďalším účastníkom konania i osobám
zúčastneným na konaní. Podľa procesného práva k plnej moci sa vyţaduje listina, ktorá
preukazuje zastúpenie. Listina (tzv. dôkazná listina) nemusí obsahovať zmluvu, ktorá bola
uzavretá medzi zastúpeným a zástupcom, ňou sa totiţ preukazuje len zastúpenie. Dôkazná
listina musí vyhovovať len procesnému právu, nie však aj normám hmotného práva. Dôkaznú
listinu moţno nahradiť tieţ ústnym prehlásením plnej moci pred súdom, ktorú moţno zistiť
zo zápisnice spísanej súdom. Vo všeobecnosti je poţadovanou náleţitosťou právneho úkonu
jeho forma. Forma prejavu právneho úkonu môţe byť buď 1/ zákonná (obligatórne
vyplývajúca z právnej normy) alebo 2/ zmluvne dohodnutá. Písomná forma právneho úkonu
sa vyţaduje za tým účelom, aby sa obsah právneho úkonu stal prístupným a zrejmým tretím,
spravidla na právnom úkone nezúčastneným osobám (subjektom). Právna teória rozoznáva 1/
jednoduchú písomnú formu; vyţadujúcu písomnosť úkonu, ktorá spočívajúcu v tom, ţe obsah
právneho úkonu je uvedený v listine a obsahuje aj podpis, podpis právnickej osoby sa musí
vykonať spôsobom, ktorý je pre jej podpisovanie predpísaný spravidla právnym alebo
organizačným predpisom, 2/ formu úradného zápisu (napr. notárskeho zápisu, zápisu
súdneho). Pre úplnosť je vhodné poznamenať, ţe zákon v niektorých prípadoch ukladá
účastníkom, aby o právnom úkone spísali zápis bez toho, aby jeho vyhotovenie bolo
náleţitosťou podmieňujúcou platnosť samotného úkonu.
Podľa § 41 ods. 1 O.s.p. účastníci môţu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ
zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo
ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
Ustanovenie § 41 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu bezformálnosti občianskeho súdneho
konania. Neformálnosť pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu zvýrazňuje úprava
procesnoprávnych úkonov realizovaných účastníkmi konania, ktorým sa umoţňuje robiť
procesné úkony akoukoľvek formou, pokiaľ pre niektoré úkony zákon nepredpisuje určitú
formu. Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa
ktorej styk súdu s účastníkmi konania (i opačne) a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť
na konaní sa realizuje ústne. Vo všeobecnosti úkony účastníkov konania v písomnej forme
môţu byť vykonané písomným podaním alebo ústne do zápisnice. Procesné úkony účastníkov
nemoţno posudzovať podľa hmotnoprávnych kritérií, ktoré sú ustanovené hmotným právom,
najmä Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom, Zákonníkom práce a inými
zákonmi.
Občiansky súdny poriadok poţaduje, aby plná moc bola udelená buď písomne alebo
ústne do zápisnice, pričom v oboch prípadoch ide o plnú moc, ktorú preukazuje listina (tieţ
písomnosť). Z uvedeného vyplýva, ţe v konaní pred súdom sa nepripúšťa preukázanie plnej
moci inak ako dôkazom zachyteným v písomnej forme (teda listinou). Vyvstáva hypotetická
otázka, či zámerom procesnoprávnej úpravy bolo, aby plná moc mohla byť udelená aj ústnou
formou a jej udelenie sa preukazovalo listinou. Znenie ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p.
a praktické problémy s preukazovaním ústne udelenej plnej moci v konaní pred súdom
nasvedčujú opačnej argumentácii; procesná úprava prioritne počíta s plnou mocou udelenou
písomne a ďalej pripúšťa jej udelenie v osobitnej forme pred súdom do zápisnice (t.j. formou
úradného zápisu – ústne do zápisnice). Pritom je nutné dodať, ţe zápisnica zachytávajúca
podanie účastníka konania v ústnej forme je listinou nahrádzajúcou písomne podanie.
Z listiny (i zo zápisnice súdu) musia byť potom zrejmé podstatné náleţitosti plnej moci,
predovšetkým sa musí spoľahlivo preukázať oprávnenie označeného zástupcu konať
za účastníka konania. Zmyslom (účelom) tohto procesného úkonu je preukázať súdu udelenie
plnej moci, teda kto, v akom rozsahu, komu udeľuje plnú moc a či plnú moc splnomocniteľ
prijíma. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nemal pochybnosti o tom, ţe ustanovenie
§ 28 ods. 1 O.s.p. výslovne predpisuje, ţe ak má byť procesná plná moc účinná (poznámka:
platnosť z pohľadu hmotného práva nerozhoduje) voči súdu i ďalším subjektom zúčastneným
na konaní, musí mať písomnú formu. Plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom
môţe byť kaţdá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka,
aby bol určitou osobou zastupovaný (R 56/69).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca 1/ udelil všeobecnú (pre celé konanie) písomnú
plnú moc (z 4. januára 2007 – č.l. 8 spisu) advokátovi na zastupovanie v konaní, nešlo
o prípad udelenia plnej moci „ústne do zápisnice“. Z uvedeného niet pochýb, ţe plná moc
zo 4. januára 2007 (č.l. 8 spisu) bola udelená v písomnej forme (listinou). Za ţalobcu 1/ ako
právnickú osobu (druţstvo) koná štatutárny orgán, ktorým je predstavenstvo (§ 243 ods. 2
Obchodného zákonníka). Pre právne úkony, ktoré robí predstavenstvo druţstva v predpísanej
písomnej forme sa vyţaduje podpis dvoch členov predstavenstva. Moţno konštatovať,
ţe Občiansky súdny poriadok v § 28 ods. 1 trvá na tom, aby obsah plnej moci bol preukázaný
listinou; z uvedeného nemoţno dedukovať iné, neţ to, ţe udelenie procesnej plnej moci
účastníkom konania musí mať písomnú formu. Ak sa ţalobca 1/ rozhodol udeliť advokátovi
písomnú plnú moc (je nerozhodné, či by išlo o plnú moc udelenú „ústne do zápisnice“), táto
musí obsahovať tieţ podpisy dvoch členov predstavenstva druţstva, pretoţe takto uvedeným
spôsobom (i formou) moţno súdu jednoznačne preukázať, ţe vôľou ţalobcu 1/ je, aby ho
v konaní zastupoval advokát. Ak súdy oboch stupňov v prípade plnomocenstva podpísaného
iba jedným členom predstavenstva druţstva (predsedom druţstva) trvali na tom, aby bola
vôľa ţalobcu 1/ na takomto právnom úkone (listine) doplnená o podpis ďalšieho člena
predstavenstva, ich postup bol v súlade s § 28 ods. 1 O.s.p. v spojení s §234 ods. 2 a 3
Obchodného zákonníka. Tu je potrebné dodať, ţe nedostatok plnej moci je odstrániteľným
nedostatkom procesnej podmienky konania (§ 103 O.s.p., § 104 O.s.p.).
Súd prvého stupňa v dostatočnej miere vysvetlil ţalobcovi 1/ tieţ spôsob doplnenia
podania z 8. mája 2007 (č.l. 1 spisu); táto skutočnosť vyplýva z jeho uznesenia z 29. októbra
2007 č.k. 27 Ro 125/2007-46. Ţalobca 1/ na výzvu súdu prvého stupňa ani neskôr v priebehu
odvolacieho konania nedoplnil podanie o podpisy osôb oprávnených v jeho mene konať,
t.j. podpismi dvoch členov predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/). V prípade návrhu na začatie
konania (§ 79 O.s.p.) platí, ţe uvedené podanie môţe účastník urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci
samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní
predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada
(§ 42 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti,
musí byť z podania zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 veta prvá O.s.p.). Ak súdy oboch
stupňov v prípade návrhu na začatie konania (ţaloby) trvali na tom, aby takýto úkon
(pre ktorý procesné právo vyţaduje písomnú formu) obsahoval podpisy dvoch členov
predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/), ich postup bol v súlade s § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 43 ods. 2 O.s.p. a § 234 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Návrh na začatie konania
ţalobca 1/ podal v písomnej forme, preto obdobne (z hľadiska písomnej formy) ako pri
procesnej plnej moci, tento musí obsahovať podpisy dvoch členov predstavenstvadruţstva.,
pretoţe takto uvedeným spôsobom (i formou) moţno súdu jednoznačne preukázať vôľou
ţalobcu 1/ domáhať sa súdnej ochrany – podaním ţaloby na súd. Z uvedených dôvodov
vyplýva, ţe súdy oboch stupňov svojím postupom neodňali ţalobcovi 1/ moţnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, ţe právne závery vyslovené
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 84/01 (zošit 4/2003 ZSP),
na ktoré poukazuje mimoriadne dovolanie, sa na danú vec nevzťahujú, pretoţe upravujú
prípady právnych úkonov, pre ktoré z hľadiska ich platnosti (posudzovanej výlučne podľa
hmotného práva) právna úprava nepredpisuje obligatórne písomnú formu.
2. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj
otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou
vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.
V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, ţe konanie v danej veci má byť postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej
existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je
daný.
3. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, ţe právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K obsahu právnych námietok
uvedených v mimoriadnom dovolaní ohľadom formy procesného plnomocenstva dovolací súd
poukazuje na svoje vyššie uvedené závery pod bodom 1/ tohto odôvodnenia.
Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ súdy v rozhodnutiach vychádzali z toho, ţe podanie
ţalobcu 1/ z 8. marca 2007 – ţaloba nebola náleţitým spôsobom doplnená aj napriek
konkrétnemu poučeniu, tieto spočívajú na správnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1
písm. c/ O.s.p.) a pretoţe neboli zistené vady, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté
rozhodnutia zrušiť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 237 O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky zamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1, § 148a ods. 2,
§ 224 ods. 1, § 243b ods. 4 a § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská