Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/10/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. S. B. D. Ž., so

sídlom v Ţ., IČO X., 2/ T., s.r.o., so sídlom v Ţ., IČO X., proti ţalovanému D. B.,

bývajúcemu v Ţ., o zaplatenie 32,86 € (990,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Ţilina pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 28. novembra 2008 sp. zn.

a uzneseniu Okresného súdu Ţilina z 29. novembra 2007 č.k. 27 Ro

125/2007-49, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a.

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina uznesením z 29. novembra 2007 č.k. -49 podanie

ţalobcu 1/ z 8. marca 2007 odmietol; vyslovil, ţe ţalobca 1/ nemá právo na náhradu trov

konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ sa ţalobou z 8. marca 2007 domáhali

proti ţalovanému zaplatenia 990,-- Sk s príslušenstvom. Ţalobný návrh (ţalobu)

za ţalovaného 1/ podal JUDr. M. R., advokát so sídlom v Ţ.

na základe písomného splnomocnenia zo 4. januára 2007, ktoré podpísal Ing. D. K., predseda

predstavenstva O. S. B. D. Ţ.. Pri udelení plnomocenstva právnická osoba koná

prostredníctvom fyzických osôb na to oprávnených (štatutárnych orgánov). Štatutárny orgán

je oprávnený robiť v mene právnickej osoby právne úkony vo všetkých veciach, jeho konanie

je priamo konaním právnickej osoby. Z predloţeného plnomocenstva je zrejmé, ţe ako

splnomocniteľ v ňom nie je označený ţalobca 1/ (uvedením obchodného mena, sídla a

identifikačného čísla), tak ako je tomu v ţalobe. Vzhľadom na obsah plnomocenstva a

gramatický výklad tohto právneho úkonu súd uzavrel, ţe Ing. D. K. pri udelení

plnomocenstva konal vo vlastnom mene a nie v mene ţalobcu 1/ (ako právnickej osoby). Z

uvedeného dôvodu bol JUDr. M. R. súdom vyzvaný (28. marca 2007) na predloţenie riadnej

plnej moci, túto však súdu nepredloţil. Uznesením súdu z 2. mája 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-

14 bol ţalobca 1/ vyzvaný na odstránenie vád ţaloby z 8. marca 2007 s poučením, aby ţalobu

za ţalobcu 1/ podpísali osoby oprávnené konať v mene ţalobcu 1/. Ţalobca 1/ v podaní zo 14.

mája 2007 súdu prostredníctvom predsedu predstavenstva Ing. D. K. prehlásil, ţe udelil

plnomocenstvo advokátovi JUDr. M. R. na zastupovanie v predmetnom konaní. V zmysle

uznesenia Krajského súdu v Ţiline z 2. augusta 2007 sp. zn. súd prvého

stupňa uznesením z 29. októbra 2007 č.k. -46 výzvou v lehote 10 dní od jej

doručenia ţalobcu 1/ poţiadal o odstránenie vád ţaloby z 8. marca 2007 spočívajúcej

v nedostatku podpisu osoby oprávnenej konať v mene ţalobcu 1/ s poučením, ţe ak

v uvedenej lehote nedostatok neodstráni, pre ktorý nebude moţné v konaní pokračovať, súd

podanie z 8. marca 2007 (ktoré podľa obsahu by mohlo byť ţalobou) odmietne (§ 43 ods. 2

). Uvedené uznesenie bolo ţalobcovi 1/ doručené 8. novembra 2007. Ţalobca 1/

nedostatok podpisu osoby oprávnenej konať v jeho mne na podanej ţalobe neodstránil, súd

preto jeho podanie z 8. marca 2007 podľa odmietol. O trovách konania rozhodol

podľa vety prvej tak, ţe ţalobca 1/ nemá právo na náhradu trov konania.

Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Ţiline uznesením z 28. novembra 2008

sp. zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo podanie ţalobcu

1/ z 8. marca 2007 odmietnuté. V dôvodoch zdôraznil, ţe ţalobca 1/ pre udelenie

plnomocenstva si zvolil písomnú formu, z tohto titulu ho zaťaţuje povinnosť písomný úkon

vykonať spôsobom rešpektujúcim veta tretia . Ak je úkon

vykonaný v písomnej forme, pre jeho platnosť je nutné rešpektovať náleţitosti písomného

prejavu vôle. Zhodne ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, ţe pre udelenie

písomného plnomocenstva v tomto konaní je potrebný nielen podpis predsedu predstavenstva

ţalobcu 1/ (D.), ale aj podpis ďalšieho člena predstavenstva, inak je úkon neplatný. Ţalobca 1/

vadu podania na výzvu súdu neodstránil, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa

o odmietnutí podania a náhrade trov konania, ako vecne správne potvrdil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka konania

(ţalobcu 1/) podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého

stupňa, ktorými bolo odmietnuté podanie ţalobcu 1/ z 8. marca 2007 mimoriadne dovolanie

z dôvodu, ţe postupom súdov bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 243f

ods. 1 písm. a/ v spojení s ), pretoţe napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a ochranu

práv a právom chránených záujmov uvedeného účastníka nie je moţné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ţilina

na ďalšie konanie. Vychádzal z toho, ţe podľa v znení

účinnom do 30. júna 2007 (ďalej tieţ ), za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo

pracovník (člen), ktorý preukáţe, ţe je oprávnený za ňu konať. Účastník sa môţe dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa , môţe si

účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len

jedného zvoleného zástupcu ( a ). Ako zástupcu si účastník môţe vţdy

zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť. Zástupcovi, ktorého

si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé

konanie, alebo len pre určité úkony ( ods. l, ods. l ). Podľa Obchodného

zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.

Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto

zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o druţstve určujú štatutárny orgán,

ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich

pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho

podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú

tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umoţňuje zveriť (§ 13 ods. 1, 2, 3 Obchodného

zákonníka). Predstavenstvo riadi činnosť druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach

druţstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo je

štatutárnym orgánom druţstva. Plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju

činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo

podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná

forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva (§ 243 ods. 1, 2, 3 Obchodného

zákonníka). Plnomocenstvo je (vo všeobecnosti) moţné udeliť aj ústne do zápisnice,

v tomto prípade nie je predmetom posúdenia verbálny prejav predsedu predstavenstva, ale

konkrétny písomný úkon. Nie je akceptovateľné na písomnú formu aplikovať náleţitosti

ústnej formy, a to ani vtedy, ak zákon obe tieto eventuality – formy prejavu vôle – pripúšťa.

Ak je úkon vykonávaný v písomnej forme, pre platnosť konkrétneho úkonu je jednoznačne

nutné rešpektovať náleţitosti písomného prejavu vôle. Plnomocenstvo sa udeľuje dohodou

(zmluvou), teda dvojstranným právnym úkonom podliehajúcim reţimu hmotného práva,

medzi účastníkom a tým, ktorého si zvolí za zástupcu. Hmotné právo predpisuje, v ktorých

prípadoch je nutná písomná forma. Inak však platí zásada neformálnosti; preto plnomocenstvo

moţno platne udeliť aj ústne do zápisnice. Nakoľko na udelenie plnomocenstva na

zastupovanie v občianskom súdnom konaní nie je predpísaná písomná forma, neuplatní sa

ustanovenie , veta tretia . Najvyšší súdu Slovenskej

republiky v rozsudku sp. zn. (zošit č. 4/2003 ZSP) dospel k záveru, ţe na prípad,

kedy je písomná forma podmienkou platnosti zmluvy nie priamo zo zákona, ale z vôle

účastníka, sa ustanovenie tretia veta nevzťahuje.

Z uvedených dôvodov nemoţno súhlasiť s právnym názorom súdov oboch stupňov

o posúdení platnosti písomného plnomocenstva zo 4. januára 2007 ţalobcu 1/ udeleného

advokátovi JUDr. M. R.. Postupom Okresného súdu Ţilina i Krajského súdu

v Ţiline bola účastníkovi konania (ţalobcovi 1/) odňatá moţnosť konať pred súdom, keď súdy

vec nesprávne právne posúdili.

Ţalobcovia 1/ a 2/ a ţalovaný nevyuţili právo vyjadriť sa písomne k mimoriadnemu

dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ), na základe podnetu účastníka konania ( a

), proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa

a a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je

opodstatnené.

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní

označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne

v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených

v aţ e/ a a ţiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní ani

zistená.

Podľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd i súd prvého stupňa

v konaní odňali ţalobcovi 1/ moţnosť pred súdom konať ( ).

Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , treba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým účastníkovi nebolo umoţnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie

procesné práva, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu moţnosti

konať pred súdom treba povaţovať aj postup súdu, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu

perfektnosť procesného zastúpenia účastníka konania v zmysle v spojení

s a v jej dôsledku dôjde k ujme na procesných právach účastníka konania aj

tým, ţe súd podanie uskutočnené v zastúpení účastníka konania, ktoré by podľa svojho

obsahu mohlo byť povaţované za návrh na začatie konania ( ) odmietne podľa

, i keď v skutočnosti pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolací súd z uvedeného vyvodzuje, ţe postupom súdu, ktorý sa odmietne zaoberať vecnou

stránkou ţaloby inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, sa ţalobcovi odníma

moţnosť pred súdom konať, lebo sa mu znemoţňuje realizácia jeho viacerých nadväzujúcich

procesných práv a upiera právo na súdnu ochranu v zmysle Slovenskej

republiky (obdobne ).

V danej veci sa mimoriadnym dovolaním spochybňuje správnosť predbeţného

postupu okresného i odvolacieho súdu, ktoré následne zhodne odmietli podanie ţalobcu 1/ pre

jeho neúplnosť z rovnakého dôvodu a to, ţe písomné plnomocenstvo v konaní udelené

advokátovi, ani samotnú ţalobu nepodpísali dvaja členovia predstavenstva druţstva (ţalobca

1/).

Dovolací súd pre spresnenie uvádza, ţe dôvodom odmietnutia ţaloby súdom prvého

stupňa bol nedostatok podpisu osoby (resp. osôb) oprávnenej konať v mene ţalobcu 1/

na ţalobe z 8. marca 2007 (viď výrok uznesenia okresného súdu z 29. októbra 2007 č.k.

-46 a odôvodnenie uznesenia okresného súdu z 29. novembra 2007 č.k.

-49 str. 3 odsek 3). Odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne správne

potvrdil vychádzajúc tieţ z predpokladu predbeţnej otázky – nedostatku plnej moci

na podanie ţaloby, keď ţalobca 1/ neudelil písomnú plnú moc na zastupovanie v konaní

advokátovi spôsobom predpísaným v . Uvedený (a len)

tento záver odvolacieho súdu bol napadnutý mimoriadnym dovolaním.

Dovolací súd nepovaţuje za správny právny záver v mimoriadnom dovolaní, pokiaľ

tento vychádza z toho, ţe pre udelenie plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom

konaní nie je predpísaná písomná forma, a preto sa neuplatní § 243 ods. 3, veta tretia

.

Právnou otázkou predostretou dovolaciemu súdu mimoriadnym dovolaním je

zodpovedanie, či procesné právo predpisuje pre udelenie plnej moci účastníkom konania

advokátovi v občianskom súdnom konaní písomnú formu. Nad uvedený rámec, z dôvodu

posúdenia existencie vady konania v zmysle , dovolací súd posudzoval

i správnosť záveru o odmietnutí podania (ţaloby) z dôvodu chýbajúceho podpisu dvoch

členov predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/) v zmysle § 243 ods. 3, vety tretej Obchodného

zákonníka.

Zmyslom zastúpenia je umoţniť, aby niekto iný (zástupca) mohol vykonávať právne

úkony za osobu (zastúpeného), ktorá s tým prejavila vôľu. Plná moc je osvedčením

o existencii a rozsahu zástupcovho oprávnenia voči tretím osobám. Procesnou plnou mocou

zástupca účastníka konania osvedčuje existenciu a rozsah zastúpenia, t.j. svoje oprávnenie

vystupovať v mene účastníka konania voči súdu, ďalším účastníkom konania i osobám

zúčastneným na konaní. Podľa procesného práva k plnej moci sa vyţaduje listina, ktorá

preukazuje zastúpenie. Listina (tzv. dôkazná listina) nemusí obsahovať zmluvu, ktorá bola

uzavretá medzi zastúpeným a zástupcom, ňou sa totiţ preukazuje len zastúpenie. Dôkazná

listina musí vyhovovať len procesnému právu, nie však aj normám hmotného práva. Dôkaznú

listinu moţno nahradiť tieţ ústnym prehlásením plnej moci pred súdom, ktorú moţno zistiť

zo zápisnice spísanej súdom. Vo všeobecnosti je poţadovanou náleţitosťou právneho úkonu

jeho forma. Forma prejavu právneho úkonu môţe byť buď 1/ zákonná (obligatórne

vyplývajúca z právnej normy) alebo 2/ zmluvne dohodnutá. Písomná forma právneho úkonu

sa vyţaduje za tým účelom, aby sa obsah právneho úkonu stal prístupným a zrejmým tretím,

spravidla na právnom úkone nezúčastneným osobám (subjektom). Právna teória rozoznáva 1/

jednoduchú písomnú formu; vyţadujúcu písomnosť úkonu, ktorá spočívajúcu v tom, ţe obsah

právneho úkonu je uvedený v listine a obsahuje aj podpis, podpis právnickej osoby sa musí

vykonať spôsobom, ktorý je pre jej podpisovanie predpísaný spravidla právnym alebo

organizačným predpisom, 2/ formu úradného zápisu (napr. notárskeho zápisu, zápisu

súdneho). Pre úplnosť je vhodné poznamenať, ţe zákon v niektorých prípadoch ukladá

účastníkom, aby o právnom úkone spísali zápis bez toho, aby jeho vyhotovenie bolo

náleţitosťou podmieňujúcou platnosť samotného úkonu.

Podľa účastníci môţu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo

ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Ustanovenie vyjadruje zásadu bezformálnosti občianskeho súdneho

konania. Neformálnosť pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu zvýrazňuje úprava

procesnoprávnych úkonov realizovaných účastníkmi konania, ktorým sa umoţňuje robiť

procesné úkony akoukoľvek formou, pokiaľ pre niektoré úkony zákon nepredpisuje určitú

formu. Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa

ktorej styk súdu s účastníkmi konania (i opačne) a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť

na konaní sa realizuje ústne. Vo všeobecnosti úkony účastníkov konania v písomnej forme

môţu byť vykonané písomným podaním alebo ústne do zápisnice. Procesné úkony účastníkov

nemoţno posudzovať podľa hmotnoprávnych kritérií, ktoré sú ustanovené hmotným právom,

najmä , , a inými

zákonmi.

poţaduje, aby plná moc bola udelená buď písomne alebo

ústne do zápisnice, pričom v oboch prípadoch ide o plnú moc, ktorú preukazuje listina (tieţ

písomnosť). Z uvedeného vyplýva, ţe v konaní pred súdom sa nepripúšťa preukázanie plnej

moci inak ako dôkazom zachyteným v písomnej forme (teda listinou). Vyvstáva hypotetická

otázka, či zámerom procesnoprávnej úpravy bolo, aby plná moc mohla byť udelená aj ústnou

formou a jej udelenie sa preukazovalo listinou. Znenie ustanovenia

a praktické problémy s preukazovaním ústne udelenej plnej moci v konaní pred súdom

nasvedčujú opačnej argumentácii; procesná úprava prioritne počíta s plnou mocou udelenou

písomne a ďalej pripúšťa jej udelenie v osobitnej forme pred súdom do zápisnice (t.j. formou

úradného zápisu – ústne do zápisnice). Pritom je nutné dodať, ţe zápisnica zachytávajúca

podanie účastníka konania v ústnej forme je listinou nahrádzajúcou písomne podanie.

Z listiny (i zo zápisnice súdu) musia byť potom zrejmé podstatné náleţitosti plnej moci,

predovšetkým sa musí spoľahlivo preukázať oprávnenie označeného zástupcu konať

za účastníka konania. Zmyslom (účelom) tohto procesného úkonu je preukázať súdu udelenie

plnej moci, teda kto, v akom rozsahu, komu udeľuje plnú moc a či plnú moc splnomocniteľ

prijíma. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nemal pochybnosti o tom, ţe ustanovenie

výslovne predpisuje, ţe ak má byť procesná plná moc účinná (poznámka:

platnosť z pohľadu hmotného práva nerozhoduje) voči súdu i ďalším subjektom zúčastneným

na konaní, musí mať písomnú formu. Plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom

môţe byť kaţdá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka,

aby bol určitou osobou zastupovaný (R 56/69).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca 1/ udelil všeobecnú (pre celé konanie) písomnú

plnú moc (z 4. januára 2007 – č.l. 8 spisu) advokátovi na zastupovanie v konaní, nešlo

o prípad udelenia plnej moci „ústne do zápisnice“. Z uvedeného niet pochýb, ţe plná moc

zo 4. januára 2007 (č.l. 8 spisu) bola udelená v písomnej forme (listinou). Za ţalobcu 1/ ako

právnickú osobu (druţstvo) koná štatutárny orgán, ktorým je predstavenstvo (§ 243 ods. 2

). Pre právne úkony, ktoré robí predstavenstvo druţstva v predpísanej

písomnej forme sa vyţaduje podpis dvoch členov predstavenstva. Moţno konštatovať,

ţe v trvá na tom, aby obsah plnej moci bol preukázaný

listinou; z uvedeného nemoţno dedukovať iné, neţ to, ţe udelenie procesnej plnej moci

účastníkom konania musí mať písomnú formu. Ak sa ţalobca 1/ rozhodol udeliť advokátovi

písomnú plnú moc (je nerozhodné, či by išlo o plnú moc udelenú „ústne do zápisnice“), táto

musí obsahovať tieţ podpisy dvoch členov predstavenstva druţstva, pretoţe takto uvedeným

spôsobom (i formou) moţno súdu jednoznačne preukázať, ţe vôľou ţalobcu 1/ je, aby ho

v konaní zastupoval advokát. Ak súdy oboch stupňov v prípade plnomocenstva podpísaného

iba jedným členom predstavenstva druţstva (predsedom druţstva) trvali na tom, aby bola

vôľa ţalobcu 1/ na takomto právnom úkone (listine) doplnená o podpis ďalšieho člena

predstavenstva, ich postup bol v súlade s v spojení s a

. Tu je potrebné dodať, ţe nedostatok plnej moci je odstrániteľným

nedostatkom procesnej podmienky konania ( , ).

Súd prvého stupňa v dostatočnej miere vysvetlil ţalobcovi 1/ tieţ spôsob doplnenia

podania z 8. mája 2007 (č.l. 1 spisu); táto skutočnosť vyplýva z jeho uznesenia z 29. októbra

2007 č.k. -46. Ţalobca 1/ na výzvu súdu prvého stupňa ani neskôr v priebehu

odvolacieho konania nedoplnil podanie o podpisy osôb oprávnených v jeho mene konať,

t.j. podpismi dvoch členov predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/). V prípade návrhu na začatie

konania ( ) platí, ţe uvedené podanie môţe účastník urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci

samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice

najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní

predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada

( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti,

musí byť z podania zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované ( veta prvá ). Ak súdy oboch

stupňov v prípade návrhu na začatie konania (ţaloby) trvali na tom, aby takýto úkon

(pre ktorý procesné právo vyţaduje písomnú formu) obsahoval podpisy dvoch členov

predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/), ich postup bol v súlade s v spojení

s a a . Návrh na začatie konania

ţalobca 1/ podal v písomnej forme, preto obdobne (z hľadiska písomnej formy) ako pri

procesnej plnej moci, tento musí obsahovať podpisy dvoch členov predstavenstvadruţstva.,

pretoţe takto uvedeným spôsobom (i formou) moţno súdu jednoznačne preukázať vôľou

ţalobcu 1/ domáhať sa súdnej ochrany – podaním ţaloby na súd. Z uvedených dôvodov

vyplýva, ţe súdy oboch stupňov svojím postupom neodňali ţalobcovi 1/ moţnosť konať pred

súdom ( ). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, ţe právne závery vyslovené

v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (zošit 4/2003 ZSP),

na ktoré poukazuje mimoriadne dovolanie, sa na danú vec nevzťahujú, pretoţe upravujú

prípady právnych úkonov, pre ktoré z hľadiska ich platnosti (posudzovanej výlučne podľa

hmotného práva) právna úprava nepredpisuje obligatórne písomnú formu.

2. So zreteľom na zákonnú povinnosť ( v spojení s

druhá veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou

vadou konania ( ) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.

V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, ţe konanie v danej veci má byť postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej

existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle nie je

daný.

3. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, ţe právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K obsahu právnych námietok

uvedených v mimoriadnom dovolaní ohľadom formy procesného plnomocenstva dovolací súd

poukazuje na svoje vyššie uvedené závery pod bodom 1/ tohto odôvodnenia.

Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ súdy v rozhodnutiach vychádzali z toho, ţe podanie

ţalobcu 1/ z 8. marca 2007 – ţaloba nebola náleţitým spôsobom doplnená aj napriek

konkrétnemu poučeniu, tieto spočívajú na správnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1

písm. c/ ) a pretoţe neboli zistené vady, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutia zrušiť ( v spojení s a

), Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky zamietol ( v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1, § 148a ods. 2,

, a ). Dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich náhradu v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská