Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3b8/376799.f2da26.pdf
PDF · 121.79 KB
No categories available
4Cdo/94/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 94/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. P., bývajúceho
v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. L. Č., advokátom so sídlom v B., proti
žalovanému J. P., bývajúcemu v S., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. S.,
advokátom so sídlom v Č., o zaplatenie 1 205,01 Eur (34 426,-- Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 13 C 115/2005, o dovolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. januára 2009 sp. zn. 10 Co 293/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
116,80 Eur do rúk JUDr. L. Č., advokáta so sídlom v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 31. marca 2008 č.k. 13 C 115/2005-254 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 36 302,-- Sk spolu so 6 % ročným úrokom
z omeškania za obdobie od 28. júla 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume
16 403,-- Sk, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudkom z 15. januára 2009 sp. zn.
10 Co 293/2008 na odvolanie žalovaného aj žalobcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 854,68 € (25 748,-- Sk) spolu s 6 % ročným
úrokom z omeškania od 28. júla 2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku (o zaplatenie 10 554,-- Sk s príslušenstvom) žalobu zamietol.
Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 261,86 € (7 889,-- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, a to do výroku,
ktorým odvolací súd žalobu zmenil (uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku 854,68 € spolu s úrokom z omeškania) a proti výroku o trovách
konania. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie žalovaný podal „v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. v súvislosti s ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p a ustanovením § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.“. Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že odvolací súd rozhodol
o odvolaniach žalovaného a žalobcu bez nariadenia pojednávania, hoci žalovaný na výzvu
okresného súdu oznámil, že nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania. Vytýkal odvolaciemu súdu, že ho ako účastníka konania riadne nepredvolal
a rozhodol tak v jeho neprítomnosti, čím mu znemožnil uplatnenie konkrétnych procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Dovolanie odôvodnil tiež tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žiada dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať
žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej
stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa
odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím
o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne
rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie
je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne
označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako
v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri
rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.).
Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdov nižších stupňov je zrejmé, že
odvolací súd napriek použitej formulácii o zmene rozsudku okresného súdu v skutočnosti
(podľa obsahu) jeho rozsudok v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi
854,68 € (25 748,-- Sk) potvrdil a tento rozsudok zmenil len v ostatnej (zvyšnej) časti,
týkajúcej sa zaplatenia 10 554,-- Sk s príslušenstvom, v ktorej na rozdiel od súdu prvého
stupňa žalobu zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania žalovaného je podstatné, že
oba rozsudky (rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) sú súhlasné v tom,
že (zhodne) uložili žalovanému zaplatiť žalobcovi 854,68 € (25 748,-- Sk). Z uvedeného
vyplýva, že táto časť rozsudku odvolacieho súdu, ktorá bola žalovaným napadnutá, má
povahu potvrdzujúceho rozsudku. Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného
prostriedku bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 ods. 2 a 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p. preto
neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/
až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či
postupom odvolacieho súdu nebola žalovanému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto
postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Môže ísť napríklad o právo predniesť (doplniť) návrhy, právo označiť navrhované dôkazné
prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť
na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
a pod. V danom prípade dovolateľ predovšetkým namietal porušenie (odňatie) jeho práva
účasti na odvolacom pojednávaní tým, že v tejto veci nebolo nariadené odvolacie
pojednávanie, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania.
Táto námietka žalovaného však opodstatnená nie je.
Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predošlého znenia ustanovenia § 214 O.s.p.
tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie
odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008).
Podľa § 372p O.s.p. s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným
od 15. októbra 2008“ na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné
od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 15. januára 2009, teda už
za účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti
s postupom odvolacieho súdu bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 (porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09).
Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval
ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací
súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaniach žalobcu aj žalovaného
bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 nemohlo preto dôjsť
k odňatiu možnosti žalovanému pred súdom konať. Žalovaný preto neopodstatnene namietal,
že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľom uvádzané nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným
dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné), samo však prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by
rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len
odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku
odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale
nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p., v spojení
s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu
treba prípustnosť dovolania žalovaného smerujúceho proti výroku o trovách konania
posudzovať podľa ustanovení § 239 O.s.p., ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti
uzneseniu. V treťom odseku tohto zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady, ktoré
vylučujú prípustnosť dovolania. Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie
proti takémuto rozhodnutiu preto nie je prípustné.
Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., z ustanovenia § 239 O.s.p. (pokiaľ ide o trovy konania) a v dovolacom konaní neboli
zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní žalobcovi vznikli trovy
v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon
právnej služby činí sumu 51,45 €, pričom patrí za dva úkony právnej služby a to prevzatie
a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k dovolaniu z 23. marca 2009 (§ 10 ods. 1
v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a dvakrát režijný paušál v rozsahu
jednej stotiny výpočtového základu za dva úkony právnej služby (§ 16 ods. 3 uvedenej
vyhlášky) v sume 13,90 €. Celkove vznikli žalobcovi trovy v sume 116,80 €, ktoré je
žalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 5 veta prvá O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča
Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto
odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2010
sp. zn. 4 Cdo 94/2009.
Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bolo
odmietnuté dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. januára 2009
sp. zn 10 Co 293/2008. Zastávam názor, že konanie pred krajským súdom ako odvolacím
súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. odňatím
možnosti žalovanému konať pred súdom. Táto vada je daná skutočnosťou, že odvolací súd
rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil žalovanému realizáciu
jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej prítomnosti. Svoj právny názor
odôvodňujem takto:
I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15.10.2008, t.j. od účinnosti
novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., umožňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou
taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa
môjho názoru potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej novely, pokiaľ
ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť dovtedy platnú právnu úpravu.
K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov v platné
právo. Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit). Aj keď
z ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra
2008) vyplýva, že na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú právne predpisy
účinné od 15. októbra 2008, pri výklade tohto zákonného ustanovenia nemožno vychádzať
z jeho doslovného znenia, ale je potrebné uplatniť výklad ústavne súladný, ktorý ako
generálne výkladové pravidlo vyžaduje čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa
môjho názoru je ústavne súladným výkladom § 372p ods. 1 O.s.p. taký výklad, podľa ktorého
sa síce nová procesná úprava použije aj na konania začaté pred jej účinnosťou, no s výnimkou
takých procesných situácií, v ktorých by jej použitie bolo porušením princípu právnej istoty
a v rámci neho porušením zásady dôvery v platné právo a zásady zákazu tzv. pravej
retroaktivity. Z povahy procesného práva plynie, že zmeny, ktoré prináša procesné právo
nové, môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre
konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada nepravej spätnej účinnosti novej
úpravy). Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity však vyžaduje, aby tie účinky, ktoré
doterajšia procesná úprava spájala s určitými procesnými úkonmi zostali zachované aj
naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto zásady vyznieva v záver, že ak s určitými úkonmi
doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo, potom zostáva aj takýto účinok
zachovaný, to znamená, že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu prisudzuje až nová
úprava, nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti novej úpravy.
V súvislosti so spôsobom prejednania odvolania to potom znamená, že ak odvolanie bolo
podané pred účinnosťou novely O.s.p., ktorá tento spôsob zásadne zmenila, mal sa odvolací
súd v tejto otázke riadiť dovtedy platnou právnou úpravou, t.j. ustanovením § 214 ods. 1
O.s.p. v znení do 14.10.2008. Na prejednanie odvolania bol preto povinný nariadiť
pojednávanie (ak neboli splnené podmienky podľa odseku 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia
pre možnosť prejednania odvolania bez pojednávania). Aj keď povinnosť odvolacieho súdu
nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie nebola priamym účinkom tohto opravného
prostriedku (s podaním odvolania spája procesné právo tzv. suspenzívny a devolutívny
účinok), existencia tejto povinnosti zaručovala účastníkovi odvolacieho konania právo
na prejednanie odvolania v jeho prítomnosti, ktoré ako základné právo na spravodlivé súdne
konanie je chránené aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rešpektujúc zásadu ochrany
nadobudnutých práv vyplývajúcu z princípu dôvery v platné právo, nemôže byť účastník
odvolacieho konania v dôsledku účinnosti novej právnej úpravy zbavený práva na prejednanie
veci vo svojej prítomnosti, resp. možnosť realizácie tohto práva nemôže byť závislá
od náhodilej udalosti, teda od toho, či odvolací súd odvolanie prejednal do účinnosti novej
úpravy, alebo či tak urobil až potom. Pokiaľ totiž procesná právna úprava platná v čase
podania odvolania zaručovala účastníkovi právo na prejednanie tohto opravného prostriedku
na pojednávaní (pri jeho nesúhlase s prejednaním odvolania bez pojednávania) a táto
skutočnosť mohla ovplyvniť obsah podaného odvolania v tom smere, že účastník sa mohol
spoliehať na možnosť jeho prípadného upresnenia, rozvinutia či objasnenia na odvolacom
pojednávaní, nemôže byť v nadobudnutej dôvere takto postupovať sklamaný.
Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný podal proti rozsudku súdu
prvého stupňa odvolanie 2.6.2008. Na výzvu prvostupňového súdu, či súhlasí s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, odpovedal prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu listom z 12.6.2008 tak, že s takýmto postupom nesúhlasí. Spis bol
predložený odvolaciemu súdu 17.9.2008, pričom tento o odvolaní rozhodol bez nariadenia
pojednávania rozsudkom z 15.1.2009.
Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie odvolania
nenariadil pojednávanie, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Pretože odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces,
zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, mal byť podľa § 243b ods. 1
O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec mu mala byť vrátená na ďalšie konanie.
V Bratislave 10. marca 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
sudca
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová