Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/94/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. P., bývajúceho

v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. L. Č., advokátom so sídlom v B., proti

žalovanému J. P., bývajúcemu v S., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. S.,

advokátom so sídlom v Č., o zaplatenie 1 205,01 Eur (34 426,-- Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

116,80 Eur do rúk JUDr. L. Č., advokáta so sídlom v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 31. marca 2008 č.k. -254 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 36 302,-- Sk spolu so 6 % ročným úrokom

z omeškania za obdobie od 28. júla 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume

16 403,-- Sk, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudkom z 15. januára 2009 sp. zn.

na odvolanie žalovaného aj žalobcu zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 854,68 € (25 748,-- Sk) spolu s 6 % ročným

úrokom z omeškania od 28. júla 2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku (o zaplatenie 10 554,-- Sk s príslušenstvom) žalobu zamietol.

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi 261,86 € (7 889,-- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, a to do výroku,

ktorým odvolací súd žalobu zmenil (uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku 854,68 € spolu s úrokom z omeškania) a proti výroku o trovách

konania. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie žalovaný podal „v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ v súvislosti s ustanovením ustanovením

písm. c/ “. Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že odvolací súd rozhodol

o odvolaniach žalovaného a žalobcu bez nariadenia pojednávania, hoci žalovaný na výzvu

okresného súdu oznámil, že nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia

pojednávania. Vytýkal odvolaciemu súdu, že ho ako účastníka konania riadne nepredvolal

a rozhodol tak v jeho neprítomnosti, čím mu znemožnil uplatnenie konkrétnych procesných

práv, ktoré mu priznáva. Dovolanie odôvodnil tiež tým, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žiada dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať

žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej

stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa

odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím

o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne

rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie

je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne

označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako

v dôvodoch označil ustanovenia , podľa ktorých pri

rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa alebo ).

Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdov nižších stupňov je zrejmé, že

odvolací súd napriek použitej formulácii o zmene rozsudku okresného súdu v skutočnosti

(podľa obsahu) jeho rozsudok v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi

854,68 € (25 748,-- Sk) potvrdil a tento rozsudok zmenil len v ostatnej (zvyšnej) časti,

týkajúcej sa zaplatenia 10 554,-- Sk s príslušenstvom, v ktorej na rozdiel od súdu prvého

stupňa žalobu zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania žalovaného je podstatné, že

oba rozsudky (rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) sú súhlasné v tom,

že (zhodne) uložili žalovanému zaplatiť žalobcovi 854,68 € (25 748,-- Sk). Z uvedeného

vyplýva, že táto časť rozsudku odvolacieho súdu, ktorá bola žalovaným napadnutá, má

povahu potvrdzujúceho rozsudku. Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného

prostriedku bolo preto potrebné skúmať v zmysle a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa preto

neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola žalovanému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Môže ísť napríklad o právo predniesť (doplniť) návrhy, právo označiť navrhované dôkazné

prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť

na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci

a pod. V danom prípade dovolateľ predovšetkým namietal porušenie (odňatie) jeho práva

účasti na odvolacom pojednávaní tým, že v tejto veci nebolo nariadené odvolacie

pojednávanie, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania.

Táto námietka žalovaného však opodstatnená nie je.

, ktorým sa mení a dopĺňa ,

s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predošlého znenia ustanovenia

tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie

odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15. októbra 2008).

Podľa s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným

od 15. októbra 2008“ na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné

od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 15. januára 2009, teda už

za účinnosti uvedenej novely . Na danú vec v súvislosti

s postupom odvolacieho súdu bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 (porovnaj rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. ).

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval

ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia

pojednávania a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací

súd v súlade s ustanovením rozhodol o odvolaniach žalobcu aj žalovaného

bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu

v znení účinnom od 15. októbra 2008 nemohlo preto dôjsť

k odňatiu možnosti žalovanému pred súdom konať. Žalovaný preto neopodstatnene namietal,

že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou uvedenou v

Dovolateľom uvádzané nesprávne právne posúdenie veci je síce prípustným

dovolacím dôvodom podľa (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné), samo však prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by

rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len

odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale

nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia ( , v spojení

s veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

treba prípustnosť dovolania žalovaného smerujúceho proti výroku o trovách konania

posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti

uzneseniu. V treťom odseku tohto zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady, ktoré

vylučujú prípustnosť dovolania. Jedným z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie

proti takémuto rozhodnutiu preto nie je prípustné.

Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, z ustanovenia (pokiaľ ide o trovy konania) a v dovolacom konaní neboli

zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). V dovolacom konaní žalobcovi vznikli trovy

v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon

právnej služby činí sumu 51,45 €, pričom patrí za dva úkony právnej služby a to prevzatie

a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k dovolaniu z 23. marca 2009 (§ 10 ods. 1

v spojení s a vyhl. č. ) a dvakrát režijný paušál v rozsahu

jednej stotiny výpočtového základu za dva úkony právnej služby (§ 16 ods. 3 uvedenej

vyhlášky) v sume 13,90 €. Celkove vznikli žalobcovi trovy v sume 116,80 €, ktoré je

žalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta žalobcu ( v spojení s

ods. 5 veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

Podľa Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „“) pripájam toto

odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2010

sp. zn. .

Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bolo

odmietnuté dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. januára 2009

sp. zn . Zastávam názor, že konanie pred krajským súdom ako odvolacím

súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia , t.j. odňatím

možnosti žalovanému konať pred súdom. Táto vada je daná skutočnosťou, že odvolací súd

rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil žalovanému realizáciu

jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej prítomnosti. Svoj právny názor

odôvodňujem takto:

I keď v znení platnom od 15.10.2008, t.j. od účinnosti

novely vykonanej , umožňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou

taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa

môjho názoru potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej novely, pokiaľ

ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť dovtedy platnú právnu úpravu.

K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov v platné

právo. Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit). Aj keď

z ustanovenia (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra

2008) vyplýva, že na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú právne predpisy

účinné od 15. októbra 2008, pri výklade tohto zákonného ustanovenia nemožno vychádzať

z jeho doslovného znenia, ale je potrebné uplatniť výklad ústavne súladný, ktorý ako

generálne výkladové pravidlo vyžaduje . Podľa

môjho názoru je ústavne súladným výkladom taký výklad, podľa ktorého

sa síce nová procesná úprava použije aj na konania začaté pred jej účinnosťou, no s výnimkou

takých procesných situácií, v ktorých by jej použitie bolo porušením princípu právnej istoty

a v rámci neho porušením zásady dôvery v platné právo a zásady zákazu tzv. pravej

retroaktivity. Z povahy procesného práva plynie, že zmeny, ktoré prináša procesné právo

nové, môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre

konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada nepravej spätnej účinnosti novej

úpravy). Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity však vyžaduje, aby tie účinky, ktoré

doterajšia procesná úprava spájala s určitými procesnými úkonmi zostali zachované aj

naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto zásady vyznieva v záver, že ak s určitými úkonmi

doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo, potom zostáva aj takýto účinok

zachovaný, to znamená, že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu prisudzuje až nová

úprava, nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti novej úpravy.

V súvislosti so spôsobom prejednania odvolania to potom znamená, že ak odvolanie bolo

podané pred účinnosťou novely , ktorá tento spôsob zásadne zmenila, mal sa odvolací

súd v tejto otázke riadiť dovtedy platnou právnou úpravou, t.j. ustanovením § 214 ods. 1

v znení do 14.10.2008. Na prejednanie odvolania bol preto povinný nariadiť

pojednávanie (ak neboli splnené podmienky podľa odseku 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia

pre možnosť prejednania odvolania bez pojednávania). Aj keď povinnosť odvolacieho súdu

nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie nebola priamym účinkom tohto opravného

prostriedku (s podaním odvolania spája procesné právo tzv. suspenzívny a devolutívny

účinok), existencia tejto povinnosti zaručovala účastníkovi odvolacieho konania právo

na prejednanie odvolania v jeho prítomnosti, ktoré ako základné právo na spravodlivé súdne

konanie je chránené aj . Rešpektujúc zásadu ochrany

nadobudnutých práv vyplývajúcu z princípu dôvery v platné právo, nemôže byť účastník

odvolacieho konania v dôsledku účinnosti novej právnej úpravy zbavený práva na prejednanie

veci vo svojej prítomnosti, resp. možnosť realizácie tohto práva nemôže byť závislá

od náhodilej udalosti, teda od toho, či odvolací súd odvolanie prejednal do účinnosti novej

úpravy, alebo či tak urobil až potom. Pokiaľ totiž procesná právna úprava platná v čase

podania odvolania zaručovala účastníkovi právo na prejednanie tohto opravného prostriedku

na pojednávaní (pri jeho nesúhlase s prejednaním odvolania bez pojednávania) a táto

skutočnosť mohla ovplyvniť obsah podaného odvolania v tom smere, že účastník sa mohol

spoliehať na možnosť jeho prípadného upresnenia, rozvinutia či objasnenia na odvolacom

pojednávaní, nemôže byť v nadobudnutej dôvere takto postupovať sklamaný.

Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný podal proti rozsudku súdu

prvého stupňa odvolanie 2.6.2008. Na výzvu prvostupňového súdu, či súhlasí s rozhodnutím

odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, odpovedal prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu listom z 12.6.2008 tak, že s takýmto postupom nesúhlasí. Spis bol

predložený odvolaciemu súdu 17.9.2008, pričom tento o odvolaní rozhodol bez nariadenia

pojednávania rozsudkom z 15.1.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie odvolania

nenariadil pojednávanie, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Pretože odňatie

možnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces,

zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, mal byť podľa § 243b ods. 1

rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec mu mala byť vrátená na ďalšie konanie.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

sudca

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová