Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/43/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci žalobcu: A. V., bytom Z., zastúpeného: JUDr. J. K., advokátom so sídlom v

M. proti žalovanému: Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Mierová ul. č. 23,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19044/08 zo dňa

25. júna 2008, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29. januára 2009, č. k. - 35, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 29. januára 2009, č. k. – 35 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

60,44 Eura na účet právneho zástupcu JUDr. J. K. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a c/

(ďalej len „OSP“) zrušil žalobou zo dňa 23.07.2008

napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 19044/08 zo dňa 25. júna 2008, ktorým žalovaný

potvrdil rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 1542/4/2008-5331 zo dňa 04.01.2008,

ktorým Colný úrad Michalovce zastavil odvolacie konanie vedené proti rozhodnutiu colného

úradu č. 42052/653/2007-5331 zo dňa 26.09.2007, ktorým colný úrad uložil žalobcovi podľa

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (v znení

rozhodnom pre posúdenie danej veci) pokutu z dôvodu, že žalobca nevyhovel výzve colného

úradu a v určenej lehote nedoplnil svoje odvolanie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení § 46 ods. 4 písm. e/

a ods. 5 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“), pretože

podľa jeho názoru žalovaný nepostupoval v zmysle označených ustanovení zákona o správe

daní, keďže sa dôsledne nezaoberal obsahom odvolania, ktoré žalobca podal oproti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Predovšetkým sa nezaoberal otázkou,

či od žalobcu bolo dôvodne požadovať predloženie dôkazov na preukázanie tvrdených

skutočností, keď už v odvolaní žalobca uvádzal, že tieto dôkazy predložiť nemôže. Taktiež

sa žalovaný nezaoberal tvrdením žalobcu, že dôkazy, ktoré správny orgán požaduje

nevyplývajú zo žiadnych právnych predpisov.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom

súdnom poplatku v sume 2.000,- Sk, z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej pomoci po 1.260,- Sk, plus dvakrát paušál po 164,- Sk, v zmysle vyhlášky

č. , spolu v sume 4.848,- Sk (160,92 Eura), ktorú náhradu je žalovaný povinný

zaplatiť žalobcovi v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku

na účet právneho zástupcu JUDr. J. K. Súčasne krajský súd vrátil žalobcovi preplatok

súdneho poplatku v sume 435,50 Eura prostredníctvom Daňového úradu Michalovce,

pretože žalobca bol nesprávne vyzvaný súdom na doplatenie súdneho poplatku v sume

13.120,- Sk, ktorú sumu žalobca zaplatil dňa 05.11.2008 v zmysle § 11 ods. 1 a 4 zákona

č. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,

že rozsudok Krajského súdu v Košiciach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že colný úrad vyzval žalobcu na doplnenie odvolania, pričom žalobca výzve colného

úradu vyhovel len čiastočne, keď zaslal len úradne overené plnomocenstvo na zastupovanie.

Žalobca teda neodstránil tie nedostatky odvolania, na ktorých odstránenie bol vyzvaný

v druhej časti výzvy, konkrétne aby predložil dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie, že išlo

len o dary ukrajinských občanov (čestné vyhlásenie o darovaní cigariet ako aj doklad

preukazujúci spôsob nadobudnutia cigariet darcom). Ďalej žalovaný uviedol, že výzva bola

konkrétna, colný úrad v nej presne špecifikoval v čom vyžaduje doplnenie podaného

odvolania, a to jednak odkazom na ustanovenie § 46 ods. 4 zákona o správe daní,

ale aj konkrétnou špecifikáciou, v akom smere majú byť dané nedostatky odstránené. Žalobca

sa však naďalej držal svojich tvrdení o darovacej zmluve, ktorá nemusí mať písomnú formu

a že žiadny právny predpis neukladal colníkom povinnosť v tej dobe vydávať daňový doklad

o tom, že prepúšťajú tovar v rámci bezcolného limitu. Ďalej žalovaný poukazoval na to,

že žalobca bol zastúpený právnym zástupcom – advokátom, ktorý z titulu svojej profesie mal

postupovať tak, aby k zastaveniu odvolacieho konania nedošlo. Žalobca pritom vôbec

neprihliadol na tie dôkazy, ktoré od neho požadoval colný úrad vo výzve, a to čestné

vyhlásenia osôb, svedecké výpovede, zoznamy svedkov. Colný úrad nikde vo svojej výzve

neuviedol, že jedinými relevantnými dôkazmi je len darovacia zmluva a len doklad

vyhotovený colníkmi. Ďalej žalovaný namietal, že sa nestotožňuje s právnym názorom

krajského súdu, podľa ktorého sa žalovaný dôsledne nezaoberal obsahom odvolania.

Žalovaný zastáva názor, že predmetom konania o zastavení konania je iba zisťovanie tej

skutočnosti, či žalobca v lehote stanovenej colným úradom vo výzve, odstránil nedostatky

odvolania a či zastavenie konania colným úradom bolo dôvodné. Žalovaný ďalej uviedol,

že pri skúmaní rozhodnutia colného úradu o zastavení odvolacieho konania sa zaoberal

povahou tohto rozhodnutia a skutočnosťou, či išlo o rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo

o právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Pri skúmaní napadnutého rozhodnutia

prišiel žalovaný záveru, že v danom prípade nešlo o rozhodnutie, ktorým by colný úrad

rozhodoval o verejnom subjektívnom práve žalobcu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí

iba potvrdzoval správnosť procesného postupu colného úradu pri vydávaní rozhodnutia

o zastavení odvolacieho konania. Samotné rozhodnutie colného úradu o zastavení

odvolacieho konania nemá povahu meritórneho rozhodnutia, teda sa ním nezakladajú,

nemenia, nezrušujú a ani inak záväzne neurčujú práva alebo povinnosti žalobcu. Keďže

žalobca si svoju povinnosť nesplnil, neodstránil nedostatky podania v lehote a spôsobom

určeným vo výzve colného úradu, bol žalovaný povinný svojim rozhodnutím potvrdiť

rozhodnutie colného úradu o zastavení konania.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného zo dňa 25.03.2009

navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Poukázal

na to, že tvrdenie žalovaného je v rozpore s obsahom spisov a pokiaľ žalovaný svoje tvrdenie

opiera o ustanovenie § 46 ods. 4 zákona o správe daní, tak toto neobstojí. Ide o arbitrárny

výklad, pretože toto ustanovenie neukladá povinnosť predkladať čestné vyhlásenia

alebo iné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia cigariet. Žalobca v odvolaní proti

rozhodnutiu o zastavení konania jasne uviedol, že všetky cigarety boli dovezené za obdobie

asi troch rokov po 200 K. na osobu v rámci bezcolného limitu a potom odovzdané ako dar.

Tiež sa jasne vyjadril, že colníci na hraniciach, ktorí prepúšťajú v dovoze tovar v rámci

bezcolného limitu cestujúcim, o tom žiadny doklad nevydávali. Ďalej sa vyjadril, že dnes

už je nemožné, aby v daňovom konaní subjekt predložil doklad o prepustení uvedených

cigariet v dovoze v rámci bezcolného limitu a tiež, že všetky cigarety dostal darom

od viacerých osôb, pričom žiadna právna norma neukladá vyhotoviť o tom písomnú darovaciu

zmluvu. Ďalej poukazoval na to, že nie je možné v daňovom konaní zaradiť pod podstatnú

náležitosť akýkoľvek neúčelný dôkaz a ani dôkaz, ktorý nemôže mať, prípadne ktorý

má z úradnej povinnosti zabezpečiť správny orgán. Za podstatnú náležitosť nemožno

považovať dôkaz, ktorý neexistuje a ktorý má nahradiť právne uváženie správneho orgánu,

pretože opačné posúdenie by umožnilo zastaviť vlastne akékoľvek ak nie všetky odvolacie

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného

nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 19044/08 zo dňa 25. júna 2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

Colného úradu Michalovce č. 1542/4/2008-5331 zo dňa 04.01.2008 o zastavení odvolacieho

konania vedeného proti rozhodnutiu Colného úradu Michalovce č. 42052/653/2007-5331

zo dňa 26.09.2007 z dôvodu, že žalobca nevyhovel výzve colného úradu na odstránenie vád

odvolania.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa § 1 ods. 2 zákona o správe daní podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

V danom prípade je osobitným o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov v znení rozhodnom pre posúdenie danej veci. Tento zákon neobsahuje

osobitnú úpravu upravujúcu konanie pri ukladaní pokút za správne delikty (§ 41) na úseku

spotrebnej dane z tabakových výrobkov, preto sa aj s poukazom na § 42 ods. 2 zákona

č. použije zákona o správe daní.

Podľa § 46 ods. 4 zákona o správe daní odvolanie musí obsahovať:

a/ presné označenie prvostupňového orgánu,

b/ presné označenie odvolávajúceho sa,

c/ číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

d/ uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi,

ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,

e/ dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor

s právnymi predpismi,

f/ navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 46 ods. ods. 5 zákona o správe daní odvolanie možno podať do pätnástich dní

odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone

ustanovení inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve

prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí

byť doplnené a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej

pätnástich dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje

sa odvolanie za včas a riade podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej

vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení

konania je odvolenie prípustné.

Zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným

spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku

alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení

konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci

samej. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné

podmienky, správny orgán nemá inú možnosť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená. Súčasťou

odvolania by malo byť aj označenie dôkazov.

Podľa každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok

ustanovených zákonom. Túto pomoc poskytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom

základe aj advokáti. Uvedená ústavná zásada je premietnutá v § 2 ods. 1 a 2 zákona o správe

daní ako jedno zo základných pravidiel konania. Podľa citovaného ustanovenia sú daňové

ako aj colné orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia daňovým subjektom, ktorých

sa konanie týka, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ustanovenie

§ 46 ods. 5 zákona o správe daní predstavuje špecifickú formu pomoci účastníkovi daňového

konania. Jej podstata spočíva v odstraňovaní nedostatkov odvolania, ak nemá predpísané

náležitosti.

V jednoduchých prípadoch správny orgán v súčinnosti s účastníkom konania odstráni

nedostatky podania bezodkladne. V ostatných prípadoch na ich odstránenie vyzve, pričom mu

na tento účel určí primeranú lehotu. Zároveň ho poučí, aké dôsledky môže mať neodstránenie

nedostatkov pre ďalší priebeh konania.

Znenie § 46 ods. 5 zákona o správe daní má v kogentný obsah, čo znamená, že v

prípade, ak nedostatky odvolania nebudú v určenej lehote odstránené, správny orgán konanie

zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že hoci nemožno Colnému úradu v Michalovciach vytknúť,

že by sa nepokúsil o odstránenie vád podania žalobcu (predloženie plnomocenstva

pre právneho zástupcu s úradne overeným podpisom a predloženie dôkazu, že išlo o dary

ukrajinských občanov – čestné vyhlásenie o darovaní cigariet ako aj doklad preukazujúci

spôsob nadobudnutia cigariet darcom), treba mu však vytknúť, že podľa citovaných

zákonných ustanovení a zásad nepostupoval dôsledne. Napriek tomu, že ide o odvolanie

proti rozhodnutiu o uložení pokuty za tabakové výrobky neoznačené na spotrebiteľskom

balení kontrolnou známkou, ktoré boli u žalobcu zistené a ktorých pôvod alebo spôsob

nadobudnutia nevedel žalobca preukázať, z tohto jeho odvolania, ako aj z obsahu spisového

materiálu bolo zjavné, že žalobca nie je schopný predložiť na podporu svojich tvrdení

(že všetky cigarety získal darom po 200 K. od viacerých osôb z Ukrajiny v priebehu asi troch

rokov), žiadne dôkazy. Naviac žalobca vo svojom odvolaní poukazoval aj na skutočnosť, že

v danom čase colníci na hraniciach, ktorí prepúšťali v rámci bezcolného limitu cigarety, pred

dvomi rokmi nevydávali cestujúcim o tom žiaden doklad. Bolo preto podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom súdu prvého stupňa, neúčelné zo

strany colného úradu takýto dôkaz od žalobcu požadovať s tým, že v prípade jeho

nepredloženia bude konanie zastavené. Vzhľadom na to, že v daňovom konaní dôkazná

povinnosť zaťažuje daňový subjekt (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní), nepredloženie dôkazu

na podporu svojich tvrdení zo strany daňového subjektu, môže mať za následok

prípadné nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Nemôže byť však v žiadnom prípade dôvodom pre

zastavenie konania.

Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že výklad v ust. § 46 ods. 4 písm. e/ zákona o správe

daní zo strany žalovaného je arbitrárny, možno s týmto jeho názorom súhlasiť, a možno

súhlasiť s názorom krajského súdu, že za náležitosti odvolania treba považovať len také

dôkazy na ktoré odvolateľ poukazuje a ktorými môže disponovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, že námietky žalovaného, vznesené v odvolaní nemožno považovať

za opodstatnené, a preto podľa 250ja ods. 3 veta druhá a napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Košiciach potvrdil.

V ďalšom konaní budú správne orgány postupovať tak, aby žalobca neutrpel ujmu

na svojich právach a v konaní o odvolaní žalobcu podanom proti rozhodnutiu Colného úradu

Michalovce č. 42052/653/2007-5331 zo dňa 26. septembra 2007 postupovať podľa ustanovení

§ 47 a 48 zákona o správe daní. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

podľa a s poukazom na veta prvá a tak, že

úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní vo veci samej priznal náhradu trov konania

v sume 60,44 Eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie

k odvolaniu) podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)v sume 53,49 Eura, plus paušál

podľa § 15 písm. a/ cit. vyhlášky v sume 6,95 Eura, ktorú náhradu je povinný žalovaný

zaplatiť na účet JUDr. J. K. do troch dní podľa v spojení s

veta prvá .

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania v zmysle vyčíslenia právnym zástupcom, ktorý náhradu trov konania vyčíslil podľa

vyhlášky č. “ za jeden úkon právnej služby v sume 253,93 eura,

pretože podľa dnes už ustálenej súdnej praxe treba pri výpočte náhrady tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby do 31. mája 2009 postupovať podľa § 11 ods. 1 vyhlášky

č. , tzn., že za jeden úkon právnej služby patrí 1/13 z výpočtového základu,

ktorý sa stanovuje pre každý rok osobitne.

Tento názor vychádza z predmetu správneho súdnictva, ktorým je v prvom rade

prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré priznávajú najrôznejšie verejné práva

alebo ukladajú verejno-právne povinnosti, pričom základným kritériom, ktorý súd uplatňuje

v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu je zákonné alebo nie je. Ide teda zásadne o veci, ktoré nie je možné objektívne oceniť

v peniazoch. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca

vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení. Z týchto dôvodov sa súdna prax

a následne na to aj legislatíva (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. účinná od 01. júna 2009), priklonili k názoru, že úkony právnej pomoci

vykonané advokátom v správnom súdnictve treba posudzovať ako hodnotu veci alebo práva,

ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch (pozri tiež napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. -9 z 01. apríla 2009 – www.concourt.sk).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2010

JUDr. Jana Baricová

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková