Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cc5/366708.cca55f.pdf
PDF · 159.88 KB
No categories available
5Sžf/34/2009
Najvyšší súd 5Sžf/34/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej
v právnej veci ţalobcu: V., s. r. o., so sídlom v B., zastúpeného: Mgr. F. P., advokátom so
sídlom v B., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Banská Bystrica, ul. Nová č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
I/221/5652-28621/2008/990447-r zo dňa 8. apríla 2008, č. I/221/5652-28623/2008/990447-r
zo dňa 8. apríla 2008 a č. I/221/7398-38069/2008/990447-r zo dňa 23.05.2008 na odvolanie
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. decembra 2008, č. k.
23S/117/2008 - 43, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 10. decembra 2008, č. k. 23S/117/2008 – 43 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutí ţalovaného č. I/221/5652-
28621/2008/990447-r zo dňa 08. apríla 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu
dane Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/67100/07-Ška zo dňa 12. decembra
2007, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 95.000,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky §
49 ods. 2 písm. a/. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“).
Ďalej napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/221/5652-28623/2008/990447-r zo dňa
08. apríla 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská
Bystrica I. č. 651/230/671217/07/Ška zo dňa 12. decembra 2007, ktorým bol ţalobcovi
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume
190.000,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.
Napokon napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného I/221/7398-38069/2008/990447-r
zo dňa 23. mája 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 651/230/4929/08/Ška zo dňa 30. januára 2008, ktorým správca dane nepriznal ţalobcovi
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 171.665,- Sk a určil
mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 179.835,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky
§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po preskúmaní napadnutých
rozhodnutí ako aj konania, ktoré im predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobách
(§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP v spojení s § 247 a nasl. OSP), dospel k záveru, ţe ţalovaný posúdil
vec po právnej stránke súladne so zákonom, ţe napadnuté rozhodnutia sú vecne správne
a preto ţaloba je nedôvodná. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z obsahu
správneho spisu a z ustanovení § 49 ods. 12 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., pričom
sa stotoţnil s argumentáciou v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, ako aj v stanoviskách
k ţalobám. Uviedol, ţe daňové orgány nepochybili, ak vychádzali pri posudzovaní existencie
predmetnej pohľadávky spoločnosti T. S., s. r. o., z právoplatného rozsudku Okresného súdu
Bratislava V. sp. zn. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006, vzhľadom k čomu súd námietku
ţalobcu o predčasnosti rozhodnutí ţalovaného povaţoval v zmysle § 25a zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a o zmenách v sústave daňových orgánov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 511/1992 zb.“ alebo „zákon o správe daní“) za nedôvodnú. Stotoţnil sa s
názorom ţalovaného, ţe súčasťou Notárskej zápisnice zo dňa 29.05.2001 je aj obsah uznania
dlhu zo dňa 10.01.2001 a tieţ, ţe vzhľadom na túto skutočnosť posúdenie právneho úkonu
uznania dlhu zo dňa 10.01.2001 má podstatný vplyv na posúdenie existencie predmetnej
pohľadávky spoločnosti T. S., s.r.o., čo súvisí aj s posúdením oprávnenosti odpočítania dane
z faktúr od spoločnosti V. S., s.r.o., ktorá mala odkúpenie častí tejto pohľadávky ţalobcovi
sprostredkovať. Keďţe uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 bolo podľa citovaného rozsudku
Okresného súdu Bratislava V. vykonané v rozpore so zákonom a tento úkon bol od počiatku
neplatný, pričom spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom uvedenej pohľadávky, nemohla
prevádzať ţalobcovi ani jednotlivé časti tejto pohľadávky. Krajský súd vyslovil názor, ţe
vzhľadom na uvedené, prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti za účelom
odkúpenia častí tejto pohľadávky nemohol ţalobca pouţiť a ani ich nepouţije na účely
svojho podnikania ako platiteľ, čím nie je z jeho strany splnená podmienka ustanovená v § 49
ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Preto sú rozhodnutia ţalovaného ako aj správcu dane v súlade
so zákonom.
Krajský súd povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobcu aj pokiaľ ide o jeho návrh
na preskúmanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní, a to vzhľadom na oznámenia
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/20924/2008-73 zo dňa 05.08.2008
a č. MF/20925/2008-73 zo dňa 05.08.2008.
Súčasne krajský súd poukázal na to, ţe v predmetnom konaní bolo právne
bezvýznamné a neefektívne zaoberať sa skúmaním ďalších zákonných podmienok, keďţe
uţ preukázanie nesplnenia podmienky § 49 ods. 1 písm. a/zákona o DPH vylučuje nárok
ţalobcu na odpočítanie DPH. Preto ďalšie dokazovanie a prerušovanie konania na vyriešenie
predbeţnej otázky týkajúcej sa zastupovania spoločnosti V. S., s. r. o., by bolo nadbytočné.
Taktieţ súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku ţalobcu, ktorou poukazoval
na skutočnosť, ţe správca dane dňa 14.04.2008 rozhodol o prerušení daňového konania vo
veci kontroly na zistenie oprávnenosti nároku ţalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, pretoţe poukazovanie na postup správcu dane v inej
veci nesúvisiacej s vecami napadnutými ţalobami je nedôvodné, keďţe dôvody prerušenia
konania v inej veci nemajú ţiadny súvis so skutočnosťami, ktoré sú predmetom ţalôb.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, zotrvávajúc
na svojich námietkach uvedených v ţalobe, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal krajskému súdu, ţe sa stotoţnil s postupom
ţalovaného v daňovom konaní a s jeho stanoviskom. Namietal predovšetkým nezákonný
postup správcu dane ako aj ţalovaného, keď zotrval na tvrdení, ţe daňové orgány rozhodli
predčasne, pretoţe správca dane ako aj ţalovaný vychádzali pri svojom rozhodovaní
z rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 546/06 zo dňa 17.05.2007 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 157/07 a 3Co 4/07 zo dňa 25.10.2007.
Ţalobca tvrdil, ţe tieto rozhodnutia sa nezaoberali skutkovým stavom veci a išlo vyslovene
o rozhodnutia procesného charakteru, kde boli podľa názoru ţalobcu porušené práva
spoločnosti T. S., s.r.o., nakoľko sa postupom správcu konkurznej podstaty JUDr. S.
obchádza zákon. Z toho dôvodu spoločnosť T. S., s.r.o., na ochranu svojich práv podala
sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá je vedená pod sp. zn. RVP 1462/08.
Podľa názoru ţalobcu sa súd prvého stupňa nezaoberal základnou otázkou –existenciou
pohľadávky T. S., s.r.o., v konkurznej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
3K 26/01. Dôkazy o vzniku a existencii pohľadávky boli správcovi dane známe a ţalovanému
predloţené aj v doplnení odvolania zo dňa 12.03.2008. Ţalobca tvrdil, ţe všetky tieto dôkazy
preukazujú, ţe predmetná pohľadávka vznikla a existovala, a to v celkovej výške 11.569.745,-
Sk bez príslušenstva a ktorá nebola zo strany dlţníka spoločnosti S., s.r.o., uhradená ani iným
spôsobom vysporiadaná. Ţalobca ďalej namietal netransparentné konania Slovenského zväzu
sluchovo postihnutých v Slovenskej republike (ďalej len SZSP v SR), ktorý pred Daňovým
úradom Bratislava V. dňa 27.08.1997 tvrdil, ţe budova a ostatné hnuteľné veci uţ od
novembra 1992 sú jeho majetkom a nie majetkom spoločnosti S., s.r.o., napriek tomu, ţe
kúpna zmluva registrovaná na Štátnom notárstve Lučenec zo dňa 01.10.1992 je dôkazom, ţe
budova je majetkom spoločnosti S., s.r.o. Ďalej namietal, ţe SZSP v SR ani spoločnosť S., s.
r. o., nemali právny ani účtovný titul na vypustenie tejto pohľadávky z účtovnej evidencie.
Z uvedeného dôvodu správca dane pochybil pri posúdení tejto pohľadávky a mal preveriť aj
správu likvidátora pred výmazom spoločnosti S., s.r.o., z obchodného registra. Daňové
orgány ani súdy tejto skutočnosti nevenovali ţiadnu pozornosť. Namietal, ţe takýto postup je
nezákonný, lebo je v rozpore s ust. § 2 ods. 2 a § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Ďalej
ţalovaný namietal, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď nezobral do úvahy dôkaz, ktorý
navrhoval v súdnom konaní vykonať, a to oboznámenie sa s konkurzným spisom č. 3K
246/01, ako aj vypočutím svedka JUDr. S., správcu konkurznej podstaty. Z uvedeného
konkurzného súpisu vyplýva, ţe pohľadávka spoločnosti T. S., s.r.o., je pohľadávka
vykonateľná a správca konkurznej podstaty túto pohľadávku nepoprel v zmysle § 23 ods. 5
písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej ţalobca namietal, ţe ţalovaný ako aj súd
prvého stupňa pochybili, keď Notársku zápisnicu zo dňa 29.05.2001 č. N130/2001, NZ
116/2001 vyhodnotili ako neplatný právny úkon, keďţe táto notárska zápisnica je verejnou
listinou a nebola ţiadnou súdnou ţalobou zrušená.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, správca dane
neuznal ţalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých predmetom fakturácie
bola odplata za sprostredkovateľské a poradenské sluţby pri obchodnom prípade „Hotel Máj“
v zmysle zmlúv o dielo t. j. odplata za poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie
dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci sp. zn. 3 K 246/01 vedenej
na Krajskom súde v Bratislave. Vzhľadom k tomu, ţe sluţby, z ktorých si ţalobca uplatnil
odpočítanie dane bezprostredne súviseli s pohľadávkou (podrobne opísanou v napadnutom
rozhodnutí), správca dane bol oprávnený preveriť jej opodstatnenosť a existenciu. Uviedol,
ţe v predmetnej veci bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 11C 184/94-168
zo dňa 16.10.2006, právoplatným dňa 27.12.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 9Co 546/06-226 zo dňa 17.05.2007 a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 15/07, 3Co 4/07 zo dňa 26.10.2007 rozhodnuté, ţe právny
úkon Uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške
40.000.000,- Sk je od počiatku neplatný, pretoţe SZSP v SR nemohol mať postavenie dlţníka
voči veriteľovi spoločnosti T. S., s.r.o., v čase uznania dlhu. Existujúci dlh (záväzok)
pôvodného dlţníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR
iba do zániku pôvodného dlţníka (S., s.r.o.), pričom k takémuto úkonu ako vyplýva
z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Z uvedeného vyplýva, ţe nejde len
o rozhodnutie procesného charakteru a ţalovaný rešpektoval toto právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, na základe čoho sa
odvodzuje platnosť a existencia pohľadávky, z ktorej vyplývajú pre ţalobcu otázky moţnosti
alebo nemoţnosti uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s námietkou
prebiehajúcich incidenčných ţalôb ţalovaný uviedol, ţe takejto ţalobe predchádza, resp. aj
rozhodnutie v incidenčnom konaní, vychádza z existencie alebo neexistencie konkrétneho
právneho úkonu, resp. z jeho platnosti alebo neplatnosti a pokiaľ túto platnosť, resp.
neplatnosť v zmysle Občianskeho zákonníka musí konštatovať súd, tak potom ako v danom
prípade je potrebné a niet o tom pochybnosti, aby takéto rozhodnutie rešpektoval aj
konkurzný súd konajúci v incidenčnom konaní ohľadne popretia pohľadávky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu
nie je moţné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutí Daňového riaditeľstva
SR č. I/221/5652-28621/2008/990447-r zo dňa 08. apríla 2008 a č. I/221/5652-
28623/2008/990447-r zo dňa 08. apríla 2008, ktorými ţalovaný potvrdil rozhodnutia správcu
dane, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
I. a III. štvrťrok 2006 z dôvodu nesplnenia podmienky ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 222/2004 Z.z. a rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/7398-
38069/2008/990447-r zo dňa 23. mája 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ktorým správca dane nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
IV. štvrťrok 2006 a určil mu vlastnú daňovú povinnosť z dôvodu nesplnenia podmienky
ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. a posúdenie, či tieto rozhodnutia neboli
vydané v rozpore s ust. § 25a zákona o správe daní a teda či neboli vydané predčasne.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 25a ods. 1 zákona č.511/1992 Zb. správca dane môţe konanie prerušiť, najmä
ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 25a ods. 2 zákona o správe daní správca dane môţe konanie prerušiť najdlhšie
na dobu 30 dní, ak to z dôleţitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
Ak nie je ukončené konanie o predbeţnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môţe správca dane túto lehotu primerane predĺţiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbeţnej otázke alebo o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 25a ods. 4 zákona o správe daní správca dane pokračuje v konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekáţky, pre ktoré sa konanie
prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca
dane písomne oznámi účastníkom konania.
Podľa § 26 ods. 1 zákona o správe daní ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka,
o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím
viazaný. Inak si môţe správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému
orgánu podnet na začatie konania.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho
i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom ţalovaného i krajského súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalovaného ani zo strany
správcu dane nedošlo k porušeniu procesných ustanovení, keď ţalovaný ani správca dane
nevyhoveli ţiadosti ţalobcu o prerušenie konania z dôvodu, ţe spoločnosť T. S., s. r. o.,
podala na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťaţnosť pre porušenie jej práv ako
vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V.
č. k. 11C 184/04. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom
krajského súdu podanie sťaţnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je riadnym
ani mimoriadnym opravným prostriedkom v rámci správneho súdnictva a nemá odkladný
účinok ohľadom vyššie označeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V.
a preto konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nezakladá dôvod na prerušenie
konania v zmysle § 25a zákona o správe daní. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v zmysle ustanovenia § 25a zákona o správe daní, môţe správca dane konanie
prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke. V danom prípade takáto situácia
nenastala. Za predbeţnú otázku v danom prípade moţno povaţovať posúdenie platnosti
právneho úkonu uznania dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo
výške 40.000.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, ţe o tejto predbeţnej otázke uţ bolo právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 11C 184/04 zo dňa 16.10.2006
tak, ţe súd rozhodol, ţe vyššie označený právny úkon uznania dlhu je neplatný od počiatku,
bol správca dane týmto rozhodnutím súdu v zmysle § 26 zákona o správe daní viazaný.
Taktieţ nedošlo zo strany ţalovaného ani správcu dane k porušeniu procesných ustanovení, ak
daňové orgány neprerušili daňové konanie z dôvodu vyriešenia otázky zastupovania
spoločnosti V. S., s.r.o., pretoţe táto otázka je v danom prípade právne bezvýznamná.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, ţe napadnuté
rozhodnutia ţalovaného nie sú vydané predčasne a ani v rozpore s ustanovením § 25a a § 26
zákona o správe daní.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (v znení rozhodnom pre posúdenie danej
veci) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ
s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb dodaných s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom
alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4,
c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Zákon č. 222/2004 Z. z. v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/ viaţe nárok platiteľa
na odpočet dane z tovarov alebo sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania
ako platiteľ, ak daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom.
Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2
zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie spočíva
v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach,
ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov alebo sluţieb. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo
k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému
vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje
všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto nemoţno ho iba
stotoţňovať s faktúrou zaloţenou na pochybnej resp. spornej zmluve. Daňový doklad
spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ,
a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej
hodnoty.
Vychádzajúc zo zhora uvedeného včítane citovaných zákonných ustanovení
ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom
daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo
k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/
zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského
súdu ako aj ţalovaného, spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v nominálnej
hodnote 37.437.866,- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou č. 3K 246/01 podanou na
Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči Zdruţeniu zväzov zdravotne postihnutých
v SR, ktoré prevzalo dlh od SZSP v SR zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, keďţe
právny úkon uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s. r. o., je
podľa vyššie označeného rozsudku Okresného súdu Bratislava V. neplatný od samého
začiatku. Vzhľadom k tomu ţe spoločnosť T. S., s. r. o., sa nestala vlastníkom pohľadávky
prihlásenej do konkurzu, ţalobca napriek predloţeným daňovým dokladom (faktúram č.
31036/V, interné číslo D-2/1/06 zo dňa 31.03.2006, č. 300906/PN, interné číslo D-1/II/06 zo
dňa 30.09.2006 a č. 311206/PN zo dňa 31.12.2006 za sprostredkovateľské a poradenské
sluţby pri obchodnom prípade “Hotel Máj“) prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej
činnosti nepouţil a nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím nebola splnená
podmienka § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.
Okrem toho v preskúmavaných veciach nebolo moţné ponechať bez povšimnutia,
ţe ţaloba ţalobcu neobsahuje ţiadne skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť
nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Ţalobca v súdnom konaní v zákonnej lehote na podanie
ţaloby neuviedol nijaké skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal
ţalovaný vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené
skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanej veci daňové orgány skutkový
stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1
OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP
a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní
úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. marca 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková