Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/34/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci ţalobcu: V., s. r. o., so sídlom v B., zastúpeného: Mgr. F. P., advokátom so

sídlom v B., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom

Banská Bystrica, ul. Nová č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

I/221/5652-28621/2008/990447-r zo dňa 8. apríla 2008, č. I/221/5652-28623/2008/990447-r

zo dňa 8. apríla 2008 a č. I/221/7398-38069/2008/990447-r zo dňa 23.05.2008 na odvolanie

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. decembra 2008, č. k.

- 43, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 10. decembra 2008, č. k. – 43 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutí ţalovaného č. I/221/5652-

28621/2008/990447-r zo dňa 08. apríla 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu

dane Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/67100/07-Ška zo dňa 12. decembra

2007, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 95.000,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky §

49 ods. 2 písm. a/. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o DPH“).

Ďalej napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/221/5652-28623/2008/990447-r zo dňa

08. apríla 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Banská

Bystrica I. č. /Ška zo dňa 12. decembra 2007, ktorým bol ţalobcovi

vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume

190.000,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky

Napokon napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného I/221/7398-38069/2008/990447-r

zo dňa 23. mája 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane

č. /Ška zo dňa 30. januára 2008, ktorým správca dane nepriznal ţalobcovi

nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 171.665,- Sk a určil

mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 179.835,- Sk z dôvodu nesplnenia podmienky

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po preskúmaní napadnutých

rozhodnutí ako aj konania, ktoré im predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobách

(, , v spojení s a nasl. ), dospel k záveru, ţe ţalovaný posúdil

vec po právnej stránke súladne so zákonom, ţe napadnuté rozhodnutia sú vecne správne

a preto ţaloba je nedôvodná. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z obsahu

správneho spisu a z ustanovení , pričom

sa stotoţnil s argumentáciou v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, ako aj v stanoviskách

k ţalobám. Uviedol, ţe daňové orgány nepochybili, ak vychádzali pri posudzovaní existencie

predmetnej pohľadávky spoločnosti T. S., s. r. o., z právoplatného rozsudku Okresného súdu

Bratislava V. sp. zn. -168 zo dňa 16.10.2006, vzhľadom k čomu súd námietku

ţalobcu o predčasnosti rozhodnutí ţalovaného povaţoval v zmysle

Zb. o správe daní a o zmenách v sústave daňových orgánov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní“) za nedôvodnú. Stotoţnil sa s

názorom ţalovaného, ţe súčasťou Notárskej zápisnice zo dňa 29.05.2001 je aj obsah uznania

dlhu zo dňa 10.01.2001 a tieţ, ţe vzhľadom na túto skutočnosť posúdenie právneho úkonu

uznania dlhu zo dňa 10.01.2001 má podstatný vplyv na posúdenie existencie predmetnej

pohľadávky spoločnosti T. S., s.r.o., čo súvisí aj s posúdením oprávnenosti odpočítania dane

z faktúr od spoločnosti V. S., s.r.o., ktorá mala odkúpenie častí tejto pohľadávky ţalobcovi

sprostredkovať. Keďţe uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 bolo podľa citovaného rozsudku

Okresného súdu Bratislava V. vykonané v rozpore so zákonom a tento úkon bol od počiatku

neplatný, pričom spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom uvedenej pohľadávky, nemohla

prevádzať ţalobcovi ani jednotlivé časti tejto pohľadávky. Krajský súd vyslovil názor, ţe

vzhľadom na uvedené, prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti za účelom

odkúpenia častí tejto pohľadávky nemohol ţalobca pouţiť a ani ich nepouţije na účely

svojho podnikania ako platiteľ, čím nie je z jeho strany splnená podmienka ustanovená v § 49

ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Preto sú rozhodnutia ţalovaného ako aj správcu dane v súlade

so zákonom.

Krajský súd povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobcu aj pokiaľ ide o jeho návrh

na preskúmanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní, a to vzhľadom na oznámenia

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/20924/2008-73 zo dňa 05.08.2008

a č. MF/20925/2008-73 zo dňa 05.08.2008.

Súčasne krajský súd poukázal na to, ţe v predmetnom konaní bolo právne

bezvýznamné a neefektívne zaoberať sa skúmaním ďalších zákonných podmienok, keďţe

uţ preukázanie nesplnenia podmienky § 49 ods. 1 písm. a/zákona o DPH vylučuje nárok

ţalobcu na odpočítanie DPH. Preto ďalšie dokazovanie a prerušovanie konania na vyriešenie

predbeţnej otázky týkajúcej sa zastupovania spoločnosti V. S., s. r. o., by bolo nadbytočné.

Taktieţ súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku ţalobcu, ktorou poukazoval

na skutočnosť, ţe správca dane dňa 14.04.2008 rozhodol o prerušení daňového konania vo

veci kontroly na zistenie oprávnenosti nároku ţalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH

za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, pretoţe poukazovanie na postup správcu dane v inej

veci nesúvisiacej s vecami napadnutými ţalobami je nedôvodné, keďţe dôvody prerušenia

konania v inej veci nemajú ţiadny súvis so skutočnosťami, ktoré sú predmetom ţalôb.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

ţe ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, zotrvávajúc

na svojich námietkach uvedených v ţalobe, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal krajskému súdu, ţe sa stotoţnil s postupom

ţalovaného v daňovom konaní a s jeho stanoviskom. Namietal predovšetkým nezákonný

postup správcu dane ako aj ţalovaného, keď zotrval na tvrdení, ţe daňové orgány rozhodli

predčasne, pretoţe správca dane ako aj ţalovaný vychádzali pri svojom rozhodovaní

z rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. -168 zo dňa 16.10.2006 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.05.2007 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a zo dňa 25.10.2007.

Ţalobca tvrdil, ţe tieto rozhodnutia sa nezaoberali skutkovým stavom veci a išlo vyslovene

o rozhodnutia procesného charakteru, kde boli podľa názoru ţalobcu porušené práva

spoločnosti T. S., s.r.o., nakoľko sa postupom správcu konkurznej podstaty JUDr. S.

obchádza zákon. Z toho dôvodu spoločnosť T. S., s.r.o., na ochranu svojich práv podala

sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá je vedená pod sp. zn. RVP 1462/08.

Podľa názoru ţalobcu sa súd prvého stupňa nezaoberal základnou otázkou –existenciou

pohľadávky T. S., s.r.o., v konkurznej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

. Dôkazy o vzniku a existencii pohľadávky boli správcovi dane známe a ţalovanému

predloţené aj v doplnení odvolania zo dňa 12.03.2008. Ţalobca tvrdil, ţe všetky tieto dôkazy

preukazujú, ţe predmetná pohľadávka vznikla a existovala, a to v celkovej výške 11.569.745,-

Sk bez príslušenstva a ktorá nebola zo strany dlţníka spoločnosti S., s.r.o., uhradená ani iným

spôsobom vysporiadaná. Ţalobca ďalej namietal netransparentné konania Slovenského zväzu

sluchovo postihnutých v Slovenskej republike (ďalej len SZSP v SR), ktorý pred Daňovým

úradom Bratislava V. dňa 27.08.1997 tvrdil, ţe budova a ostatné hnuteľné veci uţ od

novembra 1992 sú jeho majetkom a nie majetkom spoločnosti S., s.r.o., napriek tomu, ţe

kúpna zmluva registrovaná na Štátnom notárstve Lučenec zo dňa 01.10.1992 je dôkazom, ţe

budova je majetkom spoločnosti S., s.r.o. Ďalej namietal, ţe SZSP v SR ani spoločnosť S., s.

r. o., nemali právny ani účtovný titul na vypustenie tejto pohľadávky z účtovnej evidencie.

Z uvedeného dôvodu správca dane pochybil pri posúdení tejto pohľadávky a mal preveriť aj

správu likvidátora pred výmazom spoločnosti S., s.r.o., z obchodného registra. Daňové

orgány ani súdy tejto skutočnosti nevenovali ţiadnu pozornosť. Namietal, ţe takýto postup je

nezákonný, lebo je v rozpore s ust. a a . Ďalej

ţalovaný namietal, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď nezobral do úvahy dôkaz, ktorý

navrhoval v súdnom konaní vykonať, a to oboznámenie sa s konkurzným spisom č. 3K

246/01, ako aj vypočutím svedka JUDr. S., správcu konkurznej podstaty. Z uvedeného

konkurzného súpisu vyplýva, ţe pohľadávka spoločnosti T. S., s.r.o., je pohľadávka

vykonateľná a správca konkurznej podstaty túto pohľadávku nepoprel v zmysle § 23 ods. 5

písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej ţalobca namietal, ţe ţalovaný ako aj súd

prvého stupňa pochybili, keď Notársku zápisnicu zo dňa 29.05.2001 č. N130/2001, NZ

116/2001 vyhodnotili ako neplatný právny úkon, keďţe táto notárska zápisnica je verejnou

listinou a nebola ţiadnou súdnou ţalobou zrušená.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, správca dane

neuznal ţalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých predmetom fakturácie

bola odplata za sprostredkovateľské a poradenské sluţby pri obchodnom prípade „Hotel Máj“

v zmysle zmlúv o dielo t. j. odplata za poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie

dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci sp. zn. vedenej

na Krajskom súde v Bratislave. Vzhľadom k tomu, ţe sluţby, z ktorých si ţalobca uplatnil

odpočítanie dane bezprostredne súviseli s pohľadávkou (podrobne opísanou v napadnutom

rozhodnutí), správca dane bol oprávnený preveriť jej opodstatnenosť a existenciu. Uviedol,

ţe v predmetnej veci bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. -168

zo dňa 16.10.2006, právoplatným dňa 27.12.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. -226 zo dňa 17.05.2007 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 26.10.2007 rozhodnuté, ţe právny

úkon Uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške

40.000.000,- Sk je od počiatku neplatný, pretoţe SZSP v SR nemohol mať postavenie dlţníka

voči veriteľovi spoločnosti T. S., s.r.o., v čase uznania dlhu. Existujúci dlh (záväzok)

pôvodného dlţníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR

iba do zániku pôvodného dlţníka (S., s.r.o.), pričom k takémuto úkonu ako vyplýva

z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Z uvedeného vyplýva, ţe nejde len

o rozhodnutie procesného charakteru a ţalovaný rešpektoval toto právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, na základe čoho sa

odvodzuje platnosť a existencia pohľadávky, z ktorej vyplývajú pre ţalobcu otázky moţnosti

alebo nemoţnosti uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s námietkou

prebiehajúcich incidenčných ţalôb ţalovaný uviedol, ţe takejto ţalobe predchádza, resp. aj

rozhodnutie v incidenčnom konaní, vychádza z existencie alebo neexistencie konkrétneho

právneho úkonu, resp. z jeho platnosti alebo neplatnosti a pokiaľ túto platnosť, resp.

neplatnosť v zmysle musí konštatovať súd, tak potom ako v danom

prípade je potrebné a niet o tom pochybnosti, aby takéto rozhodnutie rešpektoval aj

konkurzný súd konajúci v incidenčnom konaní ohľadne popretia pohľadávky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu

nie je moţné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutí Daňového riaditeľstva

SR č. I/221/5652-28621/2008/990447-r zo dňa 08. apríla 2008 a č. I/221/5652-

28623/2008/990447-r zo dňa 08. apríla 2008, ktorými ţalovaný potvrdil rozhodnutia správcu

dane, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

I. a III. štvrťrok 2006 z dôvodu nesplnenia podmienky ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona

č. a rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/7398-

38069/2008/990447-r zo dňa 23. mája 2008, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správcu

dane, ktorým správca dane nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie

IV. štvrťrok 2006 a určil mu vlastnú daňovú povinnosť z dôvodu nesplnenia podmienky

ust. a posúdenie, či tieto rozhodnutia neboli

vydané v rozpore s ust. § 25a zákona o správe daní a teda či neboli vydané predčasne.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa správca dane môţe konanie prerušiť, najmä

ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej

na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 25a ods. 2 zákona o správe daní správca dane môţe konanie prerušiť najdlhšie

na dobu 30 dní, ak to z dôleţitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.

Ak nie je ukončené konanie o predbeţnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môţe správca dane túto lehotu primerane predĺţiť,

najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbeţnej otázke alebo o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 25a ods. 4 zákona o správe daní správca dane pokračuje v konaní z vlastného

podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekáţky, pre ktoré sa konanie

prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca

dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o správe daní ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka,

o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím

viazaný. Inak si môţe správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému

orgánu podnet na začatie konania.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho

i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom ţalovaného i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalovaného ani zo strany

správcu dane nedošlo k porušeniu procesných ustanovení, keď ţalovaný ani správca dane

nevyhoveli ţiadosti ţalobcu o prerušenie konania z dôvodu, ţe spoločnosť T. S., s. r. o.,

podala na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťaţnosť pre porušenie jej práv ako

vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V.

č. k. . Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom

krajského súdu podanie sťaţnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je riadnym

ani mimoriadnym opravným prostriedkom v rámci správneho súdnictva a nemá odkladný

účinok ohľadom vyššie označeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V.

a preto konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nezakladá dôvod na prerušenie

konania v zmysle § 25a zákona o správe daní. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v zmysle ustanovenia § 25a zákona o správe daní, môţe správca dane konanie

prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke. V danom prípade takáto situácia

nenastala. Za predbeţnú otázku v danom prípade moţno povaţovať posúdenie platnosti

právneho úkonu uznania dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo

výške 40.000.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, ţe o tejto predbeţnej otázke uţ bolo právoplatne

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. zo dňa 16.10.2006

tak, ţe súd rozhodol, ţe vyššie označený právny úkon uznania dlhu je neplatný od počiatku,

bol správca dane týmto rozhodnutím súdu v zmysle § 26 zákona o správe daní viazaný.

Taktieţ nedošlo zo strany ţalovaného ani správcu dane k porušeniu procesných ustanovení, ak

daňové orgány neprerušili daňové konanie z dôvodu vyriešenia otázky zastupovania

spoločnosti V. S., s.r.o., pretoţe táto otázka je v danom prípade právne bezvýznamná.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, ţe napadnuté

rozhodnutia ţalovaného nie sú vydané predčasne a ani v rozpore s ustanovením § 25a a § 26

zákona o správe daní.

Podľa (v znení rozhodnom pre posúdenie danej

veci) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto

tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ

s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:

a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané,

b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb dodaných s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom

alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4,

c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11,

d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

v ustanovení viaţe nárok platiteľa

na odpočet dane z tovarov alebo sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania

ako platiteľ, ak daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom.

Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2

zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie spočíva

v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach,

ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným

platiteľom v tuzemsku z tovarov alebo sluţieb. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo

k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému

vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje

všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto nemoţno ho iba

stotoţňovať s faktúrou zaloţenou na pochybnej resp. spornej zmluve. Daňový doklad

spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ,

a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej

hodnoty.

Vychádzajúc zo zhora uvedeného včítane citovaných zákonných ustanovení

ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom

daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo

k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/

zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského

súdu ako aj ţalovaného, spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v nominálnej

hodnote 37.437.866,- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou č. podanou na

Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči Zdruţeniu zväzov zdravotne postihnutých

v SR, ktoré prevzalo dlh od SZSP v SR zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, keďţe

právny úkon uznanie dlhu zo dňa 10.01.2001 SZSP v SR voči spoločnosti T. S., s. r. o., je

podľa vyššie označeného rozsudku Okresného súdu Bratislava V. neplatný od samého

začiatku. Vzhľadom k tomu ţe spoločnosť T. S., s. r. o., sa nestala vlastníkom pohľadávky

prihlásenej do konkurzu, ţalobca napriek predloţeným daňovým dokladom (faktúram č.

31036/V, interné číslo D-2/1/06 zo dňa 31.03.2006, č. 300906/PN, interné číslo D-1/II/06 zo

dňa 30.09.2006 a č. 311206/PN zo dňa 31.12.2006 za sprostredkovateľské a poradenské

sluţby pri obchodnom prípade “Hotel Máj“) prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej

činnosti nepouţil a nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím nebola splnená

podmienka § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.

Okrem toho v preskúmavaných veciach nebolo moţné ponechať bez povšimnutia,

ţe ţaloba ţalobcu neobsahuje ţiadne skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť

nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Ţalobca v súdnom konaní v zákonnej lehote na podanie

ţaloby neuviedol nijaké skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal

ţalovaný vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené

skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanej veci daňové orgány skutkový

stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (

v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

a s poukazom na veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom konaní

úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková