Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a85/375996.e00daf.pdf
PDF · 93.79 KB
No categories available
6Cdo/27/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 27/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v S., prechodne
v P., proti žalovaným 1/ P., a.s., so sídlom v B. a 2/ R., bývajúcej v K., o neplatnosť zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o úvere, vedenej na
Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8 C 34/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 21. septembra 2009 sp. zn. 7 Co 92/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Kežmarok z 13. marca 2009 č.k. 8 C 34/2008-147, ktorým bola zamietnutá žaloba
žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a o určenie neplatnosti
odstúpenia zmluvy o úvere, a ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovaným
náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov
odvolacieho konania a žalobcovi ako i žalovanej 1/ náhradu týchto trov nepriznal. Potvrdenie
prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa s právnym záverom
súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
Za neopodstatnené považoval odvolacie námietky žalobcu o vadách konania pred súdom prvého
stupňa. V súvislosti s týmito námietkami uviedol, že prvostupňový súd správne neprihliadal na
opakované námietky zaujatosti vznášané žalobcom z toho istého dôvodu a správne ich
nepredkladal na rozhodnutie nadriadenému súdu, pretože jednak o nich už bolo rozhodnuté
a jednak sa týkali postupu sudcu v konaní o prejednávanej veci. Za správny označil aj postup súdu
prvého stupňa pokiaľ vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, a to vzhľadom na
okolnosť, že riadne predvolaný žalobca sa na pojednávanie konané dňa 13.3.2009 nedostavil
a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Z obsahu spisu nezistil ani žiadne
okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o zaujatosti konajúceho sudcu.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred
prvostupňovým i odvolacím súdom. Poukazoval na to, že pred pojednávaním na súde prvého
stupňa určeného na deň 5.9.2008 doručil súdu námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcemu
sudcovi, no súd prvého stupňa pojednávanie uskutočnil bez toho, aby ho do termínu pojednávania
upovedomil o vybavení tejto námietky (o tom, že vec nepredloží na rozhodnutie o námietke
zaujatosti nadriadenému súdu ho upovedomil až následne po pojednávaní). Rovnako pred
pojednávaním určeným na deň 13.3.2009 vzniesol námietku zaujatosti, no do termínu
pojednávania nebol upovedomený o jej vybavení. Tým, že súd prvého stupňa na tomto
pojednávaní vec prejednal a rozhodol, bolo porušené jeho právo na prejednanie veci vo svojej
prítomnosti. Okrem toho prvostupňovému súdu bola tiež známa jeho dlhodobá práceneschopnosť
a teda nemožnosť zúčastniť sa pojednávania zo zdravotných dôvodov. Za odňatie možnosti konať
pred odvolacím súdom považoval skutočnosť, že aj odvolací súd vec prejednal v čase jeho
práceneschopnosti, a bez toho, aby ho o zasadnutí informoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu
sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde
totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd
v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd
vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a) až
g) ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania
vyplývajúcej z tohto zákonného ustanovenia. Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľa
o odňatí možnosti konať pred súdmi v základnom konaní.
Odňatie možnosti konať pred súdom prvého stupňa žalobca namietal už vo svojom
odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd s týmito
námietkami vysporiadal správne a svoje závery o ich neopodstatnenosti aj dostatočne odôvodnil.
Dovolací súd len na doplnenie uvádza, že aj keď žalobca v námietke zaujatosti doručenej súdu
prvého stupňa 6.3.2009 zároveň požiadal o zrušenie termínu pojednávania určeného na deň
13.3.2009 a o predloženie spisu z tohto dôvodu nadriadenému súdu, boli splnené podmienky
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Napriek tomu, že žalobca
nebol do termínu uvedeného pojednávania upovedomený, že jeho námietka nebude predložená na
rozhodnutie nadriadenému súdu, s prihliadnutím na okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu bolo
prejednanie veci prvostupňovým súdom v jeho neprítomnosti v súlade s uvedeným ustanovením
O.s.p. Zo strany žalobcu išlo totiž o opakovanú (v poradí už štvrtú) námietku zaujatosti, ktorej
podstata spočívala v jeho nespokojnosti s postupom sudcu v prejednávanej veci. Na tejto podstate
nič nemenila skutočnosť, že v podanej námietke zároveň uviedol, že na konajúceho sudcu podáva
oznámenie na políciu a že pre postup sudcu podal proti nemu aj žalobu na ochranu osobnosti.
Žalobca bol pritom súdom prvého stupňa opakovane a aj v súvislosti s riadnym predvolaním na
pojednávanie určené na deň 13.3.2009 výslovne poučený nielen o tom, že na opakované námietky
podané z toho istého dôvodu sa neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd, ale aj o tom, že
sa neprihliada ani na námietky týkajúce sa okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci. Za tejto situácie sa preto nemohol spoliehať na to, že pojednávanie bude
z dôvodu vznesenej námietky odročené. Vznesenie námietky zaujatosti s prihliadnutím na uvedené
skutočnosti tak nebolo možné považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
a prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne
konanie.
Za odňatie možnosti konať pred prvostupňovým súdom nebolo možné považovať ani
žalobcom tvrdenú okolnosť, že pojednávania určeného na deň 13.3.2009 sa nemohol zúčastniť zo
zdravotných dôvodov, resp. z dôvodu trvajúcej dlhodobej práceneschopnosti. Žalobca totiž z tohto
dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súdu prvého stupňa nemožno vyčítať, že sa
prípadnou existenciu takejto prekážky nezaoberal. Len tá skutočnosť, že žalobca v súvislosti
s pojednávaním určeným na deň 13.2.2009, predložil fotokópiu preukazu o trvaní dočasnej
práceneschopnosti z 28.1.2009, potvrdzujúceho jeho dočasnú práceneschopnosť ku dňu 31.1.2009,
neumožňovala prvostupňovému súdu bez ďalšieho záver o trvaní tejto práceneschopnosti aj v čase
pojednávania nariadeného na deň 13.3.2009.
Napokon nebola dôvodná ani dovolacia námietka žalobcu o odňatí možnosti konať pred
odvolacím súdom tým, že odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania. V zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd môže o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1
tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(táto okolnosť závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115a bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Pretože
v preskúmavanej veci nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd
bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia
pojednávania.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol (§ 218
ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku
2 tohto ustanovenia, keďže ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. marca 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková