Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., so sídlom I., B.,

IČO: X., zastúpený: JUDr. B. N., advokátom so sídlom B.B., proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13, Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.

I/222/10196-74349/2005/990036-r zo dňa 24. októbra 2005, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -87 zo dňa 04. marca

2009 v spojení s opravným uznesením č.k. -102 zo dňa 12. augusta 2009,

v časti výroku o náhrade trov konania takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -87 zo dňa 04. marca 2009, v spojitosti s opravným uznesením Krajského

súdu v Bratislave č.k. -102 zo dňa 12. augusta 2009, v časti výroku o trovách

konania m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo

výške 461,97 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu

JUDr. B. N.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -87 zo dňa 04. marca 2009,

v spojení s opravným uznesením č.k. -102 zo dňa 12. augusta 2009, zrušil

rozhodnutie žalovaného č. I/222/10196-74349/2005/990036-r zo dňa 24. októbra 2005 ako aj

prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava VI č. zo dňa

12. júla 2005 podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Zároveň súd v predmetnom rozsudku rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2213,82 € na účet právneho zástupcu žalobcu

do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to s poukazom na § 250k ods. 1 prvá veta

(ďalej len „“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania a to trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za

žalobu vo výške 66,39 € a z titulu náhrady trov zastupovania advokátom.

Náhrada trov konania za právne zastupovanie bola priznaná za tri úkony právnej

služby, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní dňa

25. februára 2009, teda 3 x 552,68 € = 1658,04 €, režijný paušál 2 x 4,98 € = 9,96 €,

1 x 6,95 € = 6,95 €, 19% DPH k odmene = 315,03 € a cestovné a náhrada za čas strávený

cestou vo výške 223,84 €. Celkovo priznaná náhrada predstavuje sumu 2213,82 €.

Proti rozsudku č. k. -87 zo dňa 04. marca 2009 podal včas odvolanie

žalovaný napádajúc druhú časť výroku rozsudku, a to výrok o trovách konania. Uviedol, že

z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, podľa ktorého právneho predpisu súd postupoval,

z ktorého ustanovenia vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby. Zároveň vyslovil názor, že krajský súd pri určení základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“).

Uviedol, že v predmetnej veci bola podaná žaloba v správnom súdnictve, ktoré je

založené na prieskume rozhodnutí správnych orgánov, pričom základným kritériom

uplatňovaným súdom pri tomto prieskume je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie je

alebo nie je zákonné. Podľa žalovaného túto skutočnosť nemožno objektívne oceniť

v peniazoch. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, čo uviedol

aj v žalobnom petite v žalobe dňa 22. decembra 2005. Aj súdny poplatok bol žalobcovi

vyrubený podľa položky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby. V tom prípade nie je

možné vec objektívne oceniť v peniazoch a preto pri výpočte tarifnej odmeny je potrebné

vychádzať z vyhlášky č. . Preto žalovaný zastáva názor, že

právnemu zástupcovi patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške základnej sadzby

tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. .

Žalovaný s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -87 zmenil výrok o trovách konania

tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 464,02 €.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil prostredníctvom právneho zástupcu názor, že nie je

správne odvolávať sa pri rozhodovaní o výške odmeny advokáta na žalobcom zaplatený

súdny poplatok, nakoľko výšku súdneho poplatku vo veciach preskúmania zákonnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby upravuje

o súdnych poplatkoch vo svojom sadzobníku, ktorý tvorí prílohu zákona v položke

10 písm. a/ a s určením výšky odmeny advokáta nemá nič spoločné. Výšku odmeny advokáta

určenú krajským súdom považoval podľa ust. , vyhlášky č. za

správnu, pretože predmetom konania je povinnosť žalobcu zaplatiť dodatočne sumu

65 105,13 € (1 961 357 Sk), ktorá celá je predmetom sporu so žalovaným. Preto táto suma

musí byť považovaná za hodnotu pre určenie tarifnej odmeny, keďže ide o výšku peňažného

plnenia tak, ako to určuje ust. § 10 ods. 2 cit. vyhlášky. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé,

že neprichádza do úvahy pri rozhodovaní o výške odmeny advokáta postup podľa ust. § 11

ods. 1 vyhlášky č. , pretože tento by mohol nasledovať len v prípade, ak by

nebolo možné použiť postup podľa ust. vyhlášky č. , čo v tomto

prípade je vylúčené. Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu v časti o trovách konania potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania (

) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel k záveru, že

v danej veci je potrebné rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -87

v napadnutej časti, ktorá sa týka výroku o trovách konania, zmeniť podľa .

Pokiaľ ide o výšku trov právneho zastúpenia, táto je upravená vo vyhláške č. 655/2004

Z. z..

V vyhlášky č. sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky

základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je

buď výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou

sumou.

Podľa vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Zostáva teda určiť, či konanie, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/222/10196-74349/2005/990036-r zo dňa 24. októbra 2005,

ktorým žalovaný správny orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Bratislava VI č. zo dňa 12. júla 2005, ktorým bol žalobcovi vyrubený

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2004 v sume 1 961 357 Sk

(65 105,13 €), je možné posúdiť ako vec resp. právo, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť

v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami, alebo ako vec, ktorej

tarifná hodnota je známa.

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten posúdil predmetný spor ako vec, ktorá je

pevnou sumou vyčísliteľná, a preto priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia

podľa vyhlášky č. .

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. -9 zo dňa 1.aprí-

la 2009 vyslovil, že aplikácia ustanovenia vyhlášky č. je

v konaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej

hlavy piatej časti v znení neskorších

predpisov odôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne) a názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o aplikácii predmetného ustanovenia citovanej

vyhlášky v rámci konaní v správnom súdnictve nemožno považovať za arbitrárny.

Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania

z ustanovenia vyhlášky č. a základnú sadzbu tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby odvodiť z výpočtového základu zisteného podľa § 1 ods. 3

citovanej vyhlášky. V správnom súdnictve nie je teda možné priznať odmenu advokáta za

poskytovanie právnych služieb podľa vyhlášky č. a to z dôvodu, že

správne súdnictvo je založené na preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych

orgánov, t.j. pri aplikácii verejných práv správnymi orgánmi.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v časti výroku o trovách

konania zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -87 zo dňa 4. mar-

ca 2009 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 461,97 €. Priznaná náhrada

trov pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 66,39 € a z troch úkonov

právnej služby (prevzatie zastúpenia dňa 08. marca 2005, podanie žaloby na súd dňa

22. decembra 2005 a účasť na pojednávaní dňa 25. februára 2009), pričom základná sadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je jedna trinástina

výpočtového základu, čo za rok 2005 predstavovalo sumu 38,31 € (1154,-Sk) a za rok 2009

sumu 53,49 €. Odmena právneho zástupcu teda predstavuje sumu 130,11 € zvýšenú o daň

z pridanej hodnoty vo výške 24,72 €. V zmysle vyhlášky č. k úkonom zo dňa

08. marca 2005 a zo dňa 22. decembra 2005 prislúcha právnemu zástupcovi paušálna náhrada

vo výške 2x150 Sk (4,98 €) a k úkonu zo dňa 25. februára 2009 paušálna náhrada vo výške

1x6,95 €, spolu 16,91 €. Súčasne priznaná náhrada trov pozostáva aj z cestovného a náhrady

za čas strávený cestou vo výške 223,84 €.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a v spojení s prvá veta tak, že

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalovaný bol v odvolacom

konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, ani si ich neuplatnil a žalobcom

nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc. v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská