Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/11/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu P. M., bytom v D., zastúpeného JUDr. K. K.,

advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

55160/2007 z 25. marca 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 23. septembra 2009, č.k. -50, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 23. septembra 2009, č.k. -50, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku,

ktorým ako odvolací orgán podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej

2

v texte len „“) potvrdil napadnuté rozhodnutie – platobný výmer

Colného úradu Trenčín zn. -6638 z 18.9.2007. Uvedeným platobným výmerom

podľa o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na zák.č.

v znení neskorších predpisov, žalobcovi ako daňovému subjektu

- za zdaňovacie obdobie február 2002

1. bola dodatočne určená daň vo výške 430 080 Sk, ktorá daňová povinnosť vznikla

podľa dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého

pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať, čo

predstavovalo v zdaňovacom období február 2002 množstvo 38.400 litrov minerálneho oleja,

2. bolo predpísané zvýšenie dane vo výške 25% z dodatočne určenej dane v sume

107 520 Sk,

a za zdaňovacie obdobie marec 2002

3. bola dodatočne určená daň vo výške 219 520 Sk, ktorá daňová povinnosť vznikla

podľa dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého

pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať, čo

predstavovalo v zdaňovacom období marec 2002 množstvo 19.600 litrov minerálneho oleja,

4. bolo predpísané zvýšenie dane vo výške 25% z dodatočne určenej dane v sume

54 880 Sk,

s tým, že žalobcovi bola uložená povinnosť horeuvedené sumy zaplatiť v lehote 15 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru na účet Colného úradu Trenčín.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, v rozsahu žalobných

dôvodov, konštatoval, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a z neho

vyvodený správny právny záver. Poukázal na skutočnosť, že pri daňovej kontrole bola

u žalobcu zistená držba minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel

3

preukázať v súlade so , pričom žalovaný vychádzal z toho, že žalobca

nenadobudol minerálne oleje od spoločnosti, na ktorú boli vystavené účtovné doklady a že nie

je preukázané dodanie tovaru spoločnosťou N.. Uviedol, že tento záver správne orgány prijali

z dôvodu, že v čase vystavenia faktúr 03/02-2002, 04/02-2002 a 06/03-2002 dodávateľ

uvedený na faktúrach de iure neexistoval, pretože nebol zapísaný v obchodnom registri (zápis

až 8. marca 2002 a faktúry sú z februára 2002 a z 5. marca 2002) a nemal pridelené IČO.

Preto doklady vystavené týmto subjektom do 8. marca 2002, ktorý právne neexistoval v čase

vydania dokladu, nie sú daňovými dokladmi a nemožno na ne prihliadať (§ 29 ods. 9

). Krajský súd tiež konštatoval, že N., S. do 18. marca 2002 nebol ani

platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), hoci je DPH na faktúrach vyčíslená

a najmä do 15. marca 2002 nemohol s minerálnymi olejmi obchodovať, pretože nemal takýto

predmet činnosti povolený a okrem toho faktúry č. 03/02-2002, 04/02-2002, ktoré predložil

žalobca, nemal dodávateľ N., S. v účtovnej evidencii, čím je spochybnená ich správnosť

a vierohodnosť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže

nevedel preukázať spôsob nadobudnutia motorovej nafty a predložiť doklad o nadobudnutí

motorovej nafty a tým nevedel ani preukázať, či z takto nadobudnutých minerálnych olejov

bola odvedená spotrebná daň. Krajský súd zdôraznil, že zodpovednosti sa žalobca nemôže

zbaviť vyhlásením, že konal v dobrej viere a dodávateľ ho podviedol, pretože mal možnosť si

existenciu obchodného partnera preveriť a ak tak neurobil, dostal sa do rizika. Ohľadne

námietky žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy všetky skutočnosti v súvislosti so zmenou

mena bývalej spoločnosti A., odvolací súd konštatoval, že zmena obchodného mena

a pridelenie IČO (nezáleží na tom, že išlo o to isté IČO) má konštitutívny charakter a do

zápisu zmeny do obchodného registra mal dodávateľ používať pôvodné meno.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie,

v rámci ktorého poukázal na svoje písomné vyjadrenie v priebehu súdneho konania –

zrealizované na základe výzvy súdu k vyjadreniu žalovaného k žalobe – v ktorom

podrobnejšie vysvetlil skutkový a právny stav, ktorý ozrejmil už v žalobe. Zároveň poukázal

na rozpory vo vyjadrení žalovaného, keď uviedol, že

1. žalobcom predložené daňové doklady nepreukazujú pôvod a spôsob nadobudnutia

motorovej nafty, keďže na faktúre je uvedený názov obchodnej spoločnosti N.,

S., čo bola zmena obchodného mena spoločnosti A. I., S. a daňové doklady 3/02-2002, 4/02-

2002 a 6/03-2002 považoval za fiktívne, nakoľko podľa jeho názoru spoločnosť N., S. v tom

4

čase neexistovala a tieto faktúry neuznal ako doklady preukazujúce spôsob a pôvod

nadobudnutia motorovej nafty, pričom sa odvolával na

o minerálnych olejoch. Žalovaný pritom nevzal do úvahy skutočnosť, že zmenou obchodného

mena nevznikla nová spoločnosť, o čom svedčí i IČO spoločnosti, ktoré je uvedené na

vyššie uvedených faktúrach.

2. žalovaný odkazoval na , t.j., že na doklad znejúci na

neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada, avšak napriek

tomu tieto doklady, ktoré na jednej strane neuznal, zobral do úvahy pre svoju potrebu

a dodatočne podľa nich vymeral žalobcovi spotrebnú daň, pričom správca dane neuviedol

v rozhodnutí jeden z najpodstatnejších faktov, t.j. spôsob akým sa dopracoval k samotnému

základu dane,

3. žalovaný si daňovú kontrolu zjednodušil tým, že niektoré faktúry vyhlásil za

fiktívne, ale tieto použil ako základ dane pre dodatočné určenie spotrebnej dane. Podľa názoru

žalobcu, ak ich spochybnil a vyhlásil za fiktívne, tieto nemal použiť ani na vyrubenie dane,

ale mal použiť iný náhradný spôsob na určenie základu spotrebnej dane ako napríklad :

a/ evidenciu z počítadiel,

b/ fyzické odpočítanie stavu na meračoch prietoku naftu u žalobcu ako daňového subjektu,

c/ prípadne použiť ustanovenie

4. ani jedno z vydaných rozhodnutí sa nezmieňuje o tom, akým spôsobom sa

dopracoval správca dane k určeniu základu dane, ktorý je základným predpokladom pre

správne a zákonné vymeranie dane – pričom táto povinnosť vyplýva z § 29 ods.2 zák.č.

.

Žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom krajského súdu, nakoľko správca dane

nepreukázal akým spôsobom určil základ dane a z ktorého následne vyrubil dodatočne

spotrebnú daň. Zdôraznil, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený

na svojich právach v zmysle Rozhodnutie žalovaného podľa názoru

žalobcu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore

s , a Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že horeoznačené rozhodnutie žalovaného

5

z 25. marca 2009 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu

boli nahradené trovy konania, ktorých výšku v rámci odvolania písomne nešpecifikoval.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ohľadne

námietky žalobcu – že žalovaný na jednej strane neuznal doklady, ktorými žalobca preukazuje

pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, no na strane druhej ich zobral do úvahy pre

svoju potrebu a dodatočne podľa nich vymeral žalobcovi spotrebnú daň, pričom sám správca

dane neuviedol jeden z najpodstatnejších faktov, a to spôsob, akým sa dopracoval

k samotnému základu dane a že daňovú kontrolu si zjednodušil správca dane tým, že

niektoré faktúry vyhlásil za fiktívne, aby tieto použil ako základ dane pre dodatočné určenie

spotrebnej dane – uviedol, že žalobca doteraz ani v jednom svojom podaní, či to už bolo

odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu (platobnému výmeru) alebo žaloba podaná

voči rozhodnutiu žalovaného, uvedenú skutočnosť nenamietal, a preto sa ňou ako žalovaný,

tak ani krajský súd nemohol zaoberať a k nej vyjadriť. V tomto smere poukázal na ust. § 250j

ods.1 v zmysle ktorého súd preskúmava rozhodnutie a postup správneho orgánu

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe („v medziach žaloby“). Žalovaný zároveň

uviedol, že v konaní bolo jednoznačne ustálené, že žalobca zrealizoval príjem dodávky

motorovej nafty od spoločnosti N., S. v období roku 2002 na základe faktúr, ktoré mal

žalobca riadne zaevidované vo svojom účtovníctve, ale neboli zaúčtované v účtovníctve

spoločnosti N., S. a preverovaním bolo ďalej zistené, že spoločnosť N., S. má na výstupe

v účtovnej evidencii zaúčtované faktúry, ktoré sa nenachádzali v účtovnej evidencii žalobcu.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že právo daňového subjektu, t.j. žalobcu aktívne sa

vyjadrovať ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole spolu s princípom bremena

tvrdenia a dôkazného bremena, spolu so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vytvára

zákonný procesný priestor na riadne zisťovanie skutkového stavu v posudzovanej veci,

pričom vybočenie z takto vymedzeného priestoru v procese daňového dokazovania má

jednoznačne za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, čo je porušením zásady

zákonnosti. Za takéto vybočenie však podľa názoru žalovaného nie je možné v žiadnom

prípade chápať stav spočívajúci v nezabezpečení dôkazných prostriedkov správcom dane,

ktoré by mali preukázať správnosť tvrdení žalobcu, a to najmä za situácie, keď správca dane

spochybnil tieto tvrdenia, resp. dôkazy predložené žalobcom (napr. predložené účtovné

doklady). Zdôraznil, že colný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, aké množstvo motorovej

6

nafty bolo rozhodujúcim množstvom pre vznik daňovej povinnosti. Zo skutkového stavu veci

je zrejmé, že Protokol z opakovanej daňovej kontroly bol so žalobcom riadne prerokovaný

a tento riadne na znak súhlasu podpísal s tým, že súčasťou predmetného protokolu boli všetky

kontrolné zistenia, t.j. aj ustanovenia o jednotlivých uskutočnených dodávkach minerálneho

oleja s uvedením množstva, pričom na základe takto ustáleného stavu veci bol potom určený

základ dane. Pokiaľ ide o spochybnenie účtovných dokladov, ich spochybnenie je potrebné

vnímať vo vzťahu k preukazovaniu pôvodu a spôsobu, na ich základe nadobudnutého,

minerálneho oleja – motorovej nafty, nie však pokiaľ ide o zistenie množstva dodávok,

nakoľko uvedené žalobca nikde a nikdy nenamietal (spornou nie je otázka kvantity takto

nadobudnutého minerálneho oleja, ale spornou je otázka preukazovania spôsobu

nadobudnutia minerálneho oleja, keď nie je zrejmý dodávateľ). Taktiež výpočet výšky

spotrebnej dane bol súčasťou ako predmetného protokolu, tak aj samotného platobného

výmeru, kde bolo presne uvedené, aké je rozhodujúce množstvo minerálneho oleja

s uvedením príslušného zdaňovacieho obdobia spolu s uvedením príslušnej sadzby dane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu / /, a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 18. marca 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia / /.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 31

7

ods.3 v nadväznosti na dodatočne určená

daň a zvýšenie dane, a to za zdaňovacie obdobie február 2002 a marec 2002.

Ohľadne odvolacích dôvodov žalobcu odvolací súd považuje v prvom rade za

potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby (§ 250j

ods.1 ), pričom rozsahom tvrdení tvrdených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho

prekročiť. V správnom súdnictve totiž platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné

dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby

( ). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať

ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na

vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným

po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Z tohto dôvodu nové

dôvody (uvedené pod bodmi 2,3,4) uvedené v odvolaní žalobcu nebolo možné pri

rozhodovaní v predmetnej veci zohľadniť.

Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového

správneho orgánu bolo zistenie colného úradu – na základe daňovej kontroly vykonanej

u žalobcu, ktorá bola zameraná na spotrebnú daň z minerálnych olejov za zdaňovacie obdobie

od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003 – že žalobca mal vo svojej evidencii zaúčtované

faktúry č. 03/02-2002 z 19. februára 2002, 04/02-2002 z 26. februára 2002 a 06/03-2002

z 5. marca 2002 vystavené na dodávateľa N., S., H. 1, X. K., pričom správne orgány tieto

faktúry neakceptovali ako doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia minerálneho oleja od

spoločnosti N., S., a to z dôvodu, že táto spoločnosť v čase ich vystavenia nebola zapísaná

v obchodnom registri.

V posudzovanej veci bolo zistené, že Okresný súd Košice I uznesením sp.zn.:

Sro 5281/V z 8. marca 2002 o návrhu navrhovateľa A. I., S. so sídlom A., X. K. na zápis

zmeny obchodného mena a sídla tejto spoločnosti, rozhodol tak, že povolil vykonanie zápisu

o výmaze jej mena a sídla s tým, že zároveň zapísal nové obchodné meno spoločnosti, a to

N., S., H., X. K.

8

Uznesením Okresného súdu Košice I spis. zn.: Sro 5281/V z 15. marca 2002 bol pre

spoločnosť N., S. povolený aj zápis predmetu činnosti veľkoobchodná a maloobchodná

činnosť s výrobkami petrochemického priemyslu, tuhými, tekutými a plynnými palivami.

Ako vyplýva z podkladov spisu v posudzovanej veci, medzi účastníkmi konania bola

spornou otázka, či zmenou obchodného mena a sídla spoločnosti došlo k vzniku novej

spoločnosti, resp. či zmena obchodného mena má konštitutívny charakter. Odvolací súd, na

rozdiel od súdu prvého stupňa, v tomto smere zastáva názor, že zmenou obchodného mena

a sídla spoločnosti A. I., S. so sídlom A., X. K. na spoločnosť N., S., H., X. K., nová

spoločnosť nevznikla.

Spôsob ukončenia existencie právnickej osoby ako subjektu práva závisí od spôsobu

jej zriadenia, pričom jej zánik nastáva takým spôsobom, akým právnická osoba vznikla.

Ak teda právnická osoba vznikla zápisom do obchodného alebo iného registra, zaniká dňom

výmazu z tohto registra ( ). Z uvedených dôvodov

skutočnosť, že spoločnosť N., S. vznikla zmenou obchodného mena spoločnosti A. I., S. nie je

pre právne posúdenie veci rozhodujúca.

V súvislosti s posudzovanou vecou je však potrebné poukázať na inštitút

registrovaného obchodníka, ktorý je upravený v ustanovení .

Podľa ustanovenia právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá chce v rámci podnikania obchodovať s minerálnymi olejmi, musí písomne

požiadať colný úrad o registráciu.

Podľa odseku 3 citovaného zák. ustanovenia, colný úrad pred vykonaním registrácie

preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a v prílohách. Ak žiadateľ spĺňa podmienky na

registráciu, colný úrad mu pridelí registračné číslo, vydá osvedčenie o registrácii a odberný

poukaz.

Z podkladov administratívneho spisu žalovaného – z oznámenia Colného úrad Košice

Colnému úradu Trenčín z 20. apríla 2007 – vyplýva, že daňový subjekt N., S., H., X. K. bol

zaregistrovaný ako registrovaný obchodník dňa 24. apríla 2002 v zmysle § 17 ods.3 zák.č.

9

239/2001 a bolo mu pridelené registračné číslo a vydané osvedčenie o registrácii platné pre

jeho prevádzku.

Žalobca nikdy ani netvrdil, že by s predchodcom spoločnosti N., S. obchodoval

s minerálnymi olejmi, pričom tomu nezodpovedal ani predmet obchodnej činnosti

spoločnosti A. I., spol. s.r.o. Z výpisu z obchodného registra totiž vyplýva, že predmet

obchodnej činnosti spoločnosti A. I., spol. s.r.o. bol upravený až dodatkom č.1 k spoločenskej

zmluve z 15. januára 2002, ktorý bol predložený na zápis do obchodného registra zároveň s

návrhom na vykonanie zmeny obchodného mena a sídla spoločnosti A. I., S. a zapísanie

spoločnosti N., S., a to dňa 5. februára 2002.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že veľkoobchodná a maloobchodná

činnosť s výrobkami petrochemického priemyslu, tuhými, tekutými a plynnými palivami

predstavovala predmet činnosti až spoločnosti N., S. Z uvedeného vyplýva, že v čase

vyhotovenia predmetných faktúr obchodovanie s komoditou uvedenou na faktúrach nebolo

v predmete podnikania dodávateľa.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané

žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu žalobca v predmetnej veci nepreukázal pôvod a spôsob

nadobudnutia minerálneho oleja, z dôvodu ktorého mu vznikla daňová povinnosť v zmysle

ustanovenia .

Za tohto stavu vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. aj keď čiastočne z iných dôvodov, ako

vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1 a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

10

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu:

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská