Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
544/368400.9d99e1.pdf
PDF · 104.39 KB
No categories available
3MCdo/9/2008
Najvyšší súd 3 M Cdo 9/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v B., proti
žalovanému A., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M., advokátom so sídlom v B.,
o zaplatenie 6 408,50 € (193 062,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 15 C 123/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2007 sp. zn.
6 Co 80/2006 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 15. decembra 2004 č.k.
15 C 123/2004-68, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 29. marca 2007 sp. zn. 6 Co 80/2006 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II
z 15. decembra 2004 č.k. 15 C 123/2004-68 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 15. decembra 2004 č.k. 15 C 123/2004-68
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní 193 062,50 Sk s príslušenstvom
a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania. Vychádzal z toho, že účastníci uzavreli
1. januára 2003 zmluvu o združení (§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka), aby sa spoločne
pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V tejto zmluve sa dohodli, že ich podiely na
získaných hodnotách sú rovnaké s tým, že v zmysle § 835 Občianskeho zákonníka zo
záväzkov voči tretím osobám sú účastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Žalobca po zániku združenia splnil sám tretej osobe dlhy vo výške 386 125 Sk vzniknuté zo
spoločného podnikania; v dôsledku toho mu vzniklo voči žalovanému právo na plnenie vo
výške jednej polovice uvedenej sumy (193 062,50 Sk). Prejav žalovaného, ktorý na
pojednávaní 3. novembra 2004 uviedol, že aj on zo svojho uhradil dlhy (vo výške
363 381,30 Sk), vzniknuté zo spoločnej činnosti združenia, posúdil súd prvého stupňa ako
jeho obranu. Zdôraznil, že žalovaný neurobil riadny započítací prejav (§ 580 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ani voči žalobcovi nepodal
vzájomný návrh (§ 98 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142
ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 153 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2007
sp. zn. 6 Co 80/2006 napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa
a tiež s jeho právnym záverom, že žalobcovi v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka
zaplatením spoločného dlhu tretej osobe vzniklo voči žalovanému oprávnenie domáhať sa
náhrady vo výške 193 062,50 Sk. Za správny označil aj záver súdu prvého stupňa, že konanie
žalovaného, ktorý na súdnom pojednávaní 3. novembra 2004 poukázal na ním uskutočnené
platby voči tretím osobám, treba považovať za jeho procesnú obranu. Aj odvolací súd
vychádzal z toho, že žalovaný neurobil započítací prejav (§ 580 Občianskeho zákonníka)
a nepodal vzájomný návrh (§ 98 O.s.p.). Za neopodstatnenú považoval aj námietku
odvolateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Rozhodnutie o trovách odvolacieho
konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného napadol
uvedené rozhodnutia mimoriadnym dovolaním s tým, že v konaní došlo k tzv. inej vade
konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.)
a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p.). Poukázal na priebeh súdneho pojednávania 3. novembra 2004, na ktorom žalovaný
uviedol, že aj on uhradil dlhy zo spoločného podnikania (následne aj konkretizoval výšku ním
uskutočneného plnenia a svoje tvrdenia doložil listinnými dôkazmi). Súdy sa jeho tvrdeniami
a označenými dôkazmi dostatočne nezaoberali. Odôvodnenia ich rozsudkov sa obmedzujú na
konštatovanie, že uvedený prejav žalovaného bolo potrebné posúdiť ako obranu a že žalovaný
neurobil riadny započítací prejav (§ 580 a § 34 Občianskeho zákonníka) a nepodal vzájomný
návrh (§ 98 O.s.p.). Pokiaľ sa v napadnutých rozhodnutiach uvádza suma 363 381,30 Sk
zaplatená žalovaným v súvislosti so spoločnou činnosťou združenia, nie je dostatočne
špecifikované, z akých konkrétnych platieb táto suma pozostáva. Ak súdy mali za to, že
podiel žalobcu na výdavkoch uhradených v rámci spoločnej činnosti združenia žalovaným bol
menší ako ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a prejav žalovaného považovali za obranu
proti žalobe, mali úkon žalovaného na uvedenom pojednávaní právne kvalifikovať ako
námietku započítania a vecne ju posúdiť. Ak mali za to, že podiel žalobcu na výdavkoch
zaplatených v rámci činnosti združenia žalovaným bol väčší ako ním uplatňovaný nárok voči
žalovanému, mali námietku započítania vznesenú žalovaným posúdiť ako vzájomný návrh.
Z týchto dôvodov generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal zrušiť tak potvrdzujúci
rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť
Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaný ho o existencii ich údajných
spoločných záväzkov nikdy neinformoval. Vyslovil názor, že žalovaným označené platby
zrejme nepochádzajú zo spoločného podnikania, ale z individuálnej podnikateľskej činnosti
žalovaného.
Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora
Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na dovolacom súde v lehote jedného roka od
právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť
týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok
súdu prvého stupňa bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p.; žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto
opravnom prostriedku nevyšla najavo.
Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k tzv. inej
vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f os. l písm. b/
O.s.p.). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v prejednávanej veci v konaniach na
súdoch nižších stupňov k procesným nesprávnostiam (viď ďalej 1. a 2.), ktoré vykazujú znaky
takej procesnej vady.
1. O tzv. inú vadu konania ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu
(viď tiež R 111/1998).
Odôvodnenie rozsudku (prvostupňového aj odvolacieho) súdu musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Musí obsahovať výklad opodstatnenosti
a zákonnosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení rozsudku musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody
rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly v konaní o riadnom
alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené
v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný.
V danej veci považuje dovolací súd za nepreskúmateľné rozsudky súdov oboch
nižších stupňov.
Z dôvodu procesnej ekonomiky Občiansky súdny poriadok pripúšťa, aby vzájomné
nároky žalobcu a žalovaného boli prejednané v jednom (tom istom) súdnom konaní.
Žalovanému umožňuje, aby svoj nárok voči žalobcovi uplatnil vzájomným návrhom (§ 97
ods. 1 O.s.p.). Vzájomným návrhom (žalobou navzájom) je i prejav žalovaného, ktorým proti
žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo
prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav (žalovaného) len ako
obranu proti žalobe (viď § 98 O.s.p.).
Ustanovenie § 98 O.s.p. je procesným vyjadrením hmotnoprávnej úpravy zániku
vzájomných pohľadávok ich započítaním (kompenzáciou) za podmienok uvedených v § 580
a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci
k započítaniu (tzv. započítací prejav), pohľadávky zanikajú, pokiaľ je započítanie prípustné
a pohľadávky sa navzájom kryjú. K zániku vzájomných pohľadávok dochádza momentom ich
stretnutia.
Pokiaľ v konaní o zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovaný žiada zohľadniť jeho
pohľadávku voči žalobcovi, musí súd posúdiť, či došlo k započítaciemu prejavu. Ak žalovaný
neurobí právne účinný započítací prejav, neprichádza do úvahy v § 98 O.s.p. uvedená
procesná obrana ani vzájomný návrh (žaloba navzájom).
Ak žalovaný urobí úkon, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, musí súd v súlade s § 98 O.s.p. dôsledne odlišovať prípady, v ktorých
pohľadávka uplatnená na započítanie nepresahuje žalovanú pohľadávku, a prípady, v ktorých
pohľadávka uplatnená na započítanie presahuje žalovanú pohľadávku. Pokiaľ sú dôvodné obe
pohľadávky (tak žalovaná pohľadávka, ako aj pohľadávka uplatnená na započítanie)
a pohľadávka uplatnená započítaním je dôvodná v nižšej sume než je pohľadávka žalovaná,
rozhoduje súd vo výroku rozhodnutia len o žalobcovej pohľadávke (otázku dôvodnosti
protipohľadávky a jej započítania posúdi v dôvodoch rozhodnutia); ak je pohľadávka
uplatnená započítaním dôvodná vo vyššej sume než je pohľadávka žalovaná, skladá sa
z dvoch častí: 1. do výšky žalovanej sumy má povahu procesnej obrany (s ktorou sa súd
vyporiada v odôvodnení rozhodnutia), 2. nad túto výšku má povahu vzájomného návrhu
(o žalobe navzájom musí súd rozhodnúť vo výroku rozhodnutia).
V preskúmavanej veci žalobca od žalovaného požadoval polovicu sumy 386 125 Sk;
žalovaný v konaní namietol, že aj on uhradil spoločné dlhy súvisiace s činnosťou združenia,
a to vo výške 363 381,30 Sk. Súd prvého stupňa na jednej strane považoval uvedenú námietku
žalovaného za jeho procesnú obranu (v zmysle § 98 O.s.p. podmienenú tým, že žalovaný
urobil započítací prejav), na druhej strane ale – v danom zmysle protirečivo – konštatoval, že
žalovaný neurobil započítací prejav. Táto vnútorná rozpornosť odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa sa obdobne prejavila aj v protirečivosti odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku
odvolacieho súdu.
Z uvedených dôvodov nemožno napadnuté rozsudky považovať za preskúmateľné.
2. O tzv. inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ide tiež vtedy, ak súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na
výsledkoch dokazovania nevykonaného v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi
spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom. Zo spisu vyplýva, že
v konaní na súdoch oboch nižších stupňov došlo k vade uvedenej povahy.
V spise je založený celý rad listinných dôkazov, z ktorých aj súdy pri rozhodovaní
vychádzali (viď napríklad fotokópie listín na č.l. 3 až 12, 45 až 54, 57 až 64 spisu).
Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak
súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania) na
súdoch nižších stupňov, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo
zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď § 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). V danom
prípade obsah zápisníc o uskutočnených pojednávaniach 3. novembra 2004 (č.l. 40 spisu),
15. decembra 2004 (č.l. 64 spisu) a 29. marca 2007 (č.l. 121 spisu) svedčí o tom, že
dokazovanie ani jednou listinou nebolo súdmi vôbec vykonané.
3. So zreteľom na tzv. iné vady konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), ku ktorým
došlo v danom prípade na súdoch oboch nižších stupňov (viď 1. a 2.), Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 3 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť
prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia súdov
vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie
dostatočný podklad.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. marca 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková