Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/9/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v B., proti

žalovanému A., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M., advokátom so sídlom v B.,

o zaplatenie 6 408,50 € (193 062,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2007 sp. zn.

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 15. decembra 2004 č.k.

-68, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 29. marca 2007 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Bratislava II

z 15. decembra 2004 č.k. -68 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 15. decembra 2004 č.k. -68

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní 193 062,50 Sk s príslušenstvom

a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania. Vychádzal z toho, že účastníci uzavreli

1. januára 2003 zmluvu o združení ( a nasl. ), aby sa spoločne

pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V tejto zmluve sa dohodli, že ich podiely na

získaných hodnotách sú rovnaké s tým, že v zmysle zo

záväzkov voči tretím osobám sú účastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Žalobca po zániku združenia splnil sám tretej osobe dlhy vo výške 386 125 Sk vzniknuté zo

spoločného podnikania; v dôsledku toho mu vzniklo voči žalovanému právo na plnenie vo

výške jednej polovice uvedenej sumy (193 062,50 Sk). Prejav žalovaného, ktorý na

pojednávaní 3. novembra 2004 uviedol, že aj on zo svojho uhradil dlhy (vo výške

363 381,30 Sk), vzniknuté zo spoločnej činnosti združenia, posúdil súd prvého stupňa ako

jeho obranu. Zdôraznil, že žalovaný neurobil riadny započítací prejav (§ 580 Občianskeho

zákonníka v spojení s a nasl. ) a ani voči žalobcovi nepodal

vzájomný návrh ( ). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na

ods. 1 , a

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2007

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa

a tiež s jeho právnym záverom, že žalobcovi v zmysle

zaplatením spoločného dlhu tretej osobe vzniklo voči žalovanému oprávnenie domáhať sa

náhrady vo výške 193 062,50 Sk. Za správny označil aj záver súdu prvého stupňa, že konanie

žalovaného, ktorý na súdnom pojednávaní 3. novembra 2004 poukázal na ním uskutočnené

platby voči tretím osobám, treba považovať za jeho procesnú obranu. Aj odvolací súd

vychádzal z toho, že žalovaný neurobil započítací prejav ( )

a nepodal vzájomný návrh ( ). Za neopodstatnenú považoval aj námietku

odvolateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Rozhodnutie o trovách odvolacieho

konania odôvodnil poukazom na v spojení s

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného napadol

uvedené rozhodnutia mimoriadnym dovolaním s tým, že v konaní došlo k tzv. inej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/

). Poukázal na priebeh súdneho pojednávania 3. novembra 2004, na ktorom žalovaný

uviedol, že aj on uhradil dlhy zo spoločného podnikania (následne aj konkretizoval výšku ním

uskutočneného plnenia a svoje tvrdenia doložil listinnými dôkazmi). Súdy sa jeho tvrdeniami

a označenými dôkazmi dostatočne nezaoberali. Odôvodnenia ich rozsudkov sa obmedzujú na

konštatovanie, že uvedený prejav žalovaného bolo potrebné posúdiť ako obranu a že žalovaný

neurobil riadny započítací prejav ( a ) a nepodal vzájomný

návrh ( ). Pokiaľ sa v napadnutých rozhodnutiach uvádza suma 363 381,30 Sk

zaplatená žalovaným v súvislosti so spoločnou činnosťou združenia, nie je dostatočne

špecifikované, z akých konkrétnych platieb táto suma pozostáva. Ak súdy mali za to, že

podiel žalobcu na výdavkoch uhradených v rámci spoločnej činnosti združenia žalovaným bol

menší ako ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a prejav žalovaného považovali za obranu

proti žalobe, mali úkon žalovaného na uvedenom pojednávaní právne kvalifikovať ako

námietku započítania a vecne ju posúdiť. Ak mali za to, že podiel žalobcu na výdavkoch

zaplatených v rámci činnosti združenia žalovaným bol väčší ako ním uplatňovaný nárok voči

žalovanému, mali námietku započítania vznesenú žalovaným posúdiť ako vzájomný návrh.

Z týchto dôvodov generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal zrušiť tak potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť

Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaný ho o existencii ich údajných

spoločných záväzkov nikdy neinformoval. Vyslovil názor, že žalovaným označené platby

zrejme nepochádzajú zo spoločného podnikania, ale z individuálnej podnikateľskej činnosti

žalovaného.

Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na dovolacom súde v lehote jedného roka od

právoplatnosti rozhodnutia súdu ( ) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť

týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok

súdu prvého stupňa bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení

s ) v rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

; žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto

opravnom prostriedku nevyšla najavo.

Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k tzv. inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f os. l písm. b/

). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v prejednávanej veci v konaniach na

súdoch nižších stupňov k procesným nesprávnostiam (viď ďalej 1. a 2.), ktoré vykazujú znaky

takej procesnej vady.

1. O tzv. inú vadu konania ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu

(viď tiež R 111/1998).

Odôvodnenie rozsudku (prvostupňového aj odvolacieho) súdu musí mať náležitosti

uvedené v ( ). Musí obsahovať výklad opodstatnenosti

a zákonnosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení rozsudku musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody

rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly v konaní o riadnom

alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené

v ustanovení , je nepreskúmateľný.

V danej veci považuje dovolací súd za nepreskúmateľné rozsudky súdov oboch

nižších stupňov.

Z dôvodu procesnej ekonomiky pripúšťa, aby vzájomné

nároky žalobcu a žalovaného boli prejednané v jednom (tom istom) súdnom konaní.

Žalovanému umožňuje, aby svoj nárok voči žalobcovi uplatnil vzájomným návrhom (§ 97

ods. 1 ). Vzájomným návrhom (žalobou navzájom) je i prejav žalovaného, ktorým proti

žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo

prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav (žalovaného) len ako

obranu proti žalobe (viď ).

Ustanovenie je procesným vyjadrením hmotnoprávnej úpravy zániku

vzájomných pohľadávok ich započítaním (kompenzáciou) za podmienok uvedených v § 580

a nasl. ). Ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci

k započítaniu (tzv. započítací prejav), pohľadávky zanikajú, pokiaľ je započítanie prípustné

a pohľadávky sa navzájom kryjú. K zániku vzájomných pohľadávok dochádza momentom ich

stretnutia.

Pokiaľ v konaní o zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovaný žiada zohľadniť jeho

pohľadávku voči žalobcovi, musí súd posúdiť, či došlo k započítaciemu prejavu. Ak žalovaný

neurobí právne účinný započítací prejav, neprichádza do úvahy v uvedená

procesná obrana ani vzájomný návrh (žaloba navzájom).

Ak žalovaný urobí úkon, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na

započítanie, musí súd v súlade s dôsledne odlišovať prípady, v ktorých

pohľadávka uplatnená na započítanie nepresahuje žalovanú pohľadávku, a prípady, v ktorých

pohľadávka uplatnená na započítanie presahuje žalovanú pohľadávku. Pokiaľ sú dôvodné obe

pohľadávky (tak žalovaná pohľadávka, ako aj pohľadávka uplatnená na započítanie)

a pohľadávka uplatnená započítaním je dôvodná v nižšej sume než je pohľadávka žalovaná,

rozhoduje súd vo výroku rozhodnutia len o žalobcovej pohľadávke (otázku dôvodnosti

protipohľadávky a jej započítania posúdi v dôvodoch rozhodnutia); ak je pohľadávka

uplatnená započítaním dôvodná vo vyššej sume než je pohľadávka žalovaná, skladá sa

z dvoch častí: 1. do výšky žalovanej sumy má povahu procesnej obrany (s ktorou sa súd

vyporiada v odôvodnení rozhodnutia), 2. nad túto výšku má povahu vzájomného návrhu

(o žalobe navzájom musí súd rozhodnúť vo výroku rozhodnutia).

V preskúmavanej veci žalobca od žalovaného požadoval polovicu sumy 386 125 Sk;

žalovaný v konaní namietol, že aj on uhradil spoločné dlhy súvisiace s činnosťou združenia,

a to vo výške 363 381,30 Sk. Súd prvého stupňa na jednej strane považoval uvedenú námietku

žalovaného za jeho procesnú obranu (v zmysle podmienenú tým, že žalovaný

urobil započítací prejav), na druhej strane ale – v danom zmysle protirečivo – konštatoval, že

žalovaný neurobil započítací prejav. Táto vnútorná rozpornosť odôvodnenia rozsudku súdu

prvého stupňa sa obdobne prejavila aj v protirečivosti odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov nemožno napadnuté rozsudky považovať za preskúmateľné.

2. O tzv. inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, ide tiež vtedy, ak súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na

výsledkoch dokazovania nevykonaného v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi

spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom. Zo spisu vyplýva, že

v konaní na súdoch oboch nižších stupňov došlo k vade uvedenej povahy.

V spise je založený celý rad listinných dôkazov, z ktorých aj súdy pri rozhodovaní

vychádzali (viď napríklad fotokópie listín na č.l. 3 až 12, 45 až 54, 57 až 64 spisu).

Podľa sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak

súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania) na

súdoch nižších stupňov, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo

zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď a ). V danom

prípade obsah zápisníc o uskutočnených pojednávaniach 3. novembra 2004 (č.l. 40 spisu),

15. decembra 2004 (č.l. 64 spisu) a 29. marca 2007 (č.l. 121 spisu) svedčí o tom, že

dokazovanie ani jednou listinou nebolo súdmi vôbec vykonané.

3. So zreteľom na tzv. iné vady konania ( ), ku ktorým

došlo v danom prípade na súdoch oboch nižších stupňov (viď 1. a 2.), Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie ( v spojení s ).

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia súdov

vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie

dostatočný podklad.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková