Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/123/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobcu Ing. W. S., ul. S. Č.. XX, N., zastúpeného JUDr. Adriánom Suchánkom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 6-8, proti žalovanému V. T., ul. C. Č.. XX, N., zastúpenému JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna č. 52, o 6.408,50 € s príslušenstvom (do 31. 12. 2008 suma 193.062,50 Sk)

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 2.606,68 € na účet advokáta JUDr. Miroslava Pekára do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa 06. 10. 2003, upravenou v časti príslušenstva pohľadávky pred súdom dňa 03. 11. 2004, domáhal proti žalovanému zaplatenia 193.062,50 Sk s 12,5 % úrokami z omeškania ročne od 27. 9. 2003 do zaplatenia a náhrady trov konania. Ako dôvod podania žaloby žalobca uviedol, že uhradil sám oprávnenej osobe spoločný dlh 386.125,- Sk, ktorý vznikol pri činnosti združenia na základe zmluvy o združení, uzavretej medzi účastníkmi konania podľa a nasl. . Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať náhradu od žalovaného zodpovedajúcu jeho podielu 50 % na spoločnom dlhu, čo predstavuje sumu 193.062,50 Sk, ktorú žalovaný ani na písomnú výzvu z 19. 9. 2003 žalobcovi dobrovoľne neuhradil.

Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že aj on zaplatil sám dlhy zo spoločnej činnosti, ktorú vykonával so žalobcom a to v sume 363.381,30 Sk a súčasne na pojednávaní súdu dňa 15. 12. 2004 vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu 193.062,50 Sk uplatnenej žalobou.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 15. decembra 2004 č. k. -68 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní 193.062,50 Sk s 12,5 % úrokami z omeškania ročne od 27. 9. 2003 do zaplatenia a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania. Vychádzal z toho, že účastníci uzavreli 1. januára 2003 zmluvu o združení ( a nasl. ), aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. V tejto zmluve sa dohodli, že ich podiely na získaných hodnotách sú rovnaké s tým, že v zmysle zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalobca pri zániku združenia splnil sám tretej osobe dlhy vo výške 386.125,- Sk vzniknuté zo spoločného podnikania; v dôsledku toho mu vzniklo voči žalovanému právo na plnenie vo výške jednej polovice uvedenej sumy (193.062,50 Sk). Prejav žalovaného, ktorý

na pojednávaní 3. novembra 2004 uviedol, že aj on zo svojho uhradil dlhy (vo výške 363.381,30 Sk), vzniknuté zo spoločnej činnosti združenia, posúdil súd prvého stupňa ako jeho obranu. Zdôraznil, že žalovaný neurobil riadny započítací prejav

( v spojení s a nasl. ) a ani voči žalobcovi nepodal vzájomný návrh ( ). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na , a

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2007 č. k. -122 napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a tiež s jeho právnym záverom, že žalobcovi v zmysle zaplatením spoločného dlhu tretej osobe vzniklo voči žalovanému oprávnenie domáhať sa náhrady vo výške 193.062,50 Sk. Za správny označil aj záver súdu prvého stupňa, že konanie žalovaného, ktorý na súdnom pojednávaní 3. novembra 2004 poukázal na ním uskutočnené platby voči tretím osobám, treba považovať za jeho procesnú obranu. Aj odvolací súd vychádzal z toho, že žalovaný neurobil započítací prejav ( ) a nepodal vzájomný návrh ( ). Za neopodstatnenú považoval aj námietku odvolateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukazom na v spojení s Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa 30. 4. 2007 a vykonateľnosť dňa 03. 5. 2007.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného z 28. 6. 2007 napadol uvedené rozhodnutia mimoriadnym dovolaním z 29. 4. 2008 na Najvyššom súde Slovenskej republiky s tým, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18. marca 2010 sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 4. 2010, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2007 č. k. -122 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 15. decembra 2004 č. k. -68 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť napadnutých rozsudkov z dôvodu, že v preskúmavanej veci žalobca od žalovaného požadoval polovicu sumy 386.125,- Sk; žalovaný v konaní namietol, že aj on uhradil spoločné dlhy súvisiace s činnosťou združenia, a to vo výške 363.381,30 Sk. Súd prvého stupňa na jednej strane považoval uvedenú námietku žalovaného za jeho procesnú obranu (v zmysle podmienenú tým, že žalovaný urobil započítací prejav), na druhej strane ale - v danom zmysle protirečivo - konštatoval, že žalovaný neurobil započítací prejav. Táto vnútorná rozpornosť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa obdobne prejavila aj v protirečivosti odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov ( ) mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi v júni 2007 žalovanú pohľadávku 193.062, Sk. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný mu dňa 08. 8. 2007 zaplatil príslušenstvo pohľadávky 90.000,- Sk. Podľa tvrdenia žalovaného (podľa jeho pamäti) tento zaplatil žalobcovi okrem žalovanej pohľadávky 193.062,50 Sk v júni 2007 aj úrok z omeškania 92.670,- Sk, trovy prvostupňového konania 14.665,- Sk a trovy odvolacieho konania.

Žalovaný písomnou výzvou zo dňa 21. 4. 2010 vyzval žalobcu na vrátenie platieb, ktoré mu zaplatil v roku 2007 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 15. decembra 2004 č. k. -48 vo výške istiny 193.062,50 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 27. 9. 2003, náhradu trov konania 14.655,- Sk a náhradu trov odvolacieho konania 6.813,- Sk z dôvodu zrušenia tohto rozsudku rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Žalobca však tieto peniaze žalovanému nevrátil (ani do vyhlásenia tohto rozsudku) a tieto peniaze nezložil do notárskej úschovy tak, ako to uviedol vo svojej odpovedi z 03. 5. 2010 na výzvu žalovaného z 21. 4. 2010.

Súd zistil, že pokiaľ žalovaný zaplatil žalobcovi žalovanú pohľadávku 193.062,50 Sk dňa 01. 6. 2007 (žalovaný v konaní nepreukázal iný deň plnenia), boli 12,5 % úroky z omeškania ročne z tejto istiny od 27. 9. 2003 do 01. 6. 2007 v sume 88.861,64 Sk.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa splnením dlh zanikne.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Na základe vykonaného dokazovania ( ) a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že splnením zanikol dlh (žalovaná pohľadávka aj s príslušenstvom), t. j. povinnosť žalovaného ako dlžníka poskytnúť žalobcovi ako veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom sporu, a zároveň zanikla pohľadávka žalobcu ako veriteľa, t. j. právo na toto plnenie.

V prípade poskytnutia a prijatia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr, v rámci mimoriadneho opravného prostriedku, zrušené, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol.

Pokiaľ by žalobca prijaté peňažné plnenie od žalovaného, po zrušení právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého žalovaný plnil, vrátil žalovanému do vyhlásenia tohto rozhodnutia, súd by rozhodoval o pôvodne uplatnenom nároku žalobcu žalobou.

Pokiaľ žalobca v čase vyhlásenia opätovného rozhodnutia bezdôvodné obohatenie žalovanému nevydal, súd má za to, že predmet sporu zanikol splnením dlhu ( ), preto žalobu žalobcu, na ktorej žalobca trval, zamietol.

Podaním zo dňa 25. 11. 2010, podaným na súd dňa 29. 11. 2010 (po vyhlásení rozsudku súdom dňa 24. 11. 2010), vzal žalobca späť žalobu v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť.

Vzhľadom na to, že je súd vyhláseným rozsudkom na pojednávaní dňa 24. 11. 2010 viazaný ( ), o späťvzatí žaloby rozhodne odvolací súd podľa

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa na návrh žalovaného ( ) a úspešnému žalovanému vo veci priznal ich náhradu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného sú žalovaným zaplatený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa 9.650,- Sk (od 01. 01. 2009 suma 320,32 €) a trovy právneho zastúpenia žalovaného advokátom 2.286,36 €.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom do 31. 12. 2008, je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 193.062,50 Sk v sume 6.650,- Sk za jeden úkon právnej služby. Podľa , , , , , , , cit. vyhl.

súd priznal žalovanému náhradu tarifnej odmeny jeho právneho zástupcu za päť úkonov právnej služby po 6.650,- Sk za 1 úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29. 3. 2005, 2. odvolanie zo dňa 29. 3. 2005 proti rozsudku súdu prvého stupňa, 3. účasť na pojednávaní Krajského súdu v Bratislave dňa 29. 3. 2007, 4. podnet z 28. 6. 2007 na podanie mimoriadneho dovolania, 5. žiadosť z 15. 10. 2007 o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu na mimoriadne dovolanie), polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny 3.325,- Sk za úkon právnej služby odvolania z 02. 8. 2005 proti procesnému rozhodnutiu súdu o odmietnutí odvolania proti rozsudku, čo je 36.576,- Sk + 6.949,50 Sk (19 % DPH zo sumy tarifnej odmeny 36.576,- Sk) + režijný paušál 2 x 150,- Sk, 3 x 178,- Sk, spolu 44.359,50 Sk (od 01. 01. 2009 suma 1.472,47 €). Súd nepriznal žalovanému uplatnenú náhradu trov konania a to uhradený súdny poplatok za odpor 320,32 €, pretože žalovaný odpor proti platobnému rozkazu nepodal, ani mu súd súdny poplatok za odpor nevyrubil a žalovaný súdny poplatok za odpor neplatil. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného DPH z určenej tarifnej odmeny v súlade s § 18 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 12. 2008, a nie aj z náhrady (režijného paušálu) podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 6. 2009 ( cit. vyhl.). Súd ďalej nepriznal žalovanému náhradu trov jeho právneho zástupcu za úkon právnej služby písomného vyjadrenia z 03. 6. 2008 k mimoriadnemu dovolaniu s poukazom na ust. , keď má za to, že tieto trovy neboli účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného, keď podnet žalovaného na mimoriadne dovolanie a vyjadrenie žalovaného k mimoriadnemu dovolaniu boli obsahovo v podstate zhodné a vyjadrenie žalovaného k mimoriadnemu dovolaniu nebolo podstatne prepracované.

Podľa vyhl. č. v znení účinnom od 01. 01. 2009, resp. od 01. 6. 2009, je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 6.408,50 € za jeden úkon právnej služby v sume 220,77 €. Podľa , , , cit. vyhl. súd priznal žalovanému náhradu tarifnej odmeny jeho právneho zástupcu za tri úkony právnej služby po 220, € za 1 úkon (1. vypracovanie listiny z 31. 5. 2010 o právnom úkone - započítaní, 2., 3. účasť na pojednávaniach v dňoch 22. 9. 2010 a 24. 11. 2010) + režijný paušál 3 x 7,21 € + 19 % DPH 129,95 € (19 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu), čo je spolu 813,89 €.

Trovy konania žalovaného sú úhrnom spolu 2.606,68 €.

Súd nepriznal žalovanému náhradu trov jeho právneho zástupcu za úkon právnej služby písomného vyjadrenia z 27. 10. 2007 z dôvodu, že nešlo o písomné podanie na súd vo veci samej, ale o odpoveď na výzvu súdu na zistenie skutkového stavu veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).