Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/360/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: S., a.s., M., IČO X., zast. A., s.r.o., C., IČO X.,

proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19,

Bratislava o preskúmanie zo dňa 26.

septembra 2008 v spojení s rozhodnutím č. 5/2008 zo dňa 03. júla 2008 o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 225 zo dňa

03. júla 2009, takto

rozhodol:

I.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. – 225 zo dňa 03. júla 2009 v prvej časti výroku opravuje takto:

„Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102/2008 zo dňa

26. septembra 2008 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ Občianskeho

súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie“.

II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 225 zo dňa 03. júla 2009 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

III.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške

122,85 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa ust. § 250j ods. 2

písm. c/, d/ a e/ (ďalej v texte rozsudku iba „“)

rozhodnutie č. 102/2008 zo dňa 26. septembra 2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu

a zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 5/2008 zo dňa 03. júla 2008 v časti výroku

pod bodom a/ a b/ a vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil.

V druhej časti výroku napadnutého rozsudku krajský súd zamietol návrh žalobcu

na prerušenie konania a položenie predbežných otázok Európskemu súdnemu dvoru.

Taktiež krajský súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania v sume

306,19 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti

napadnutého rozsudku.

V odôvodnení krajský súd, s poukazom na jednotlivé ustanovenia

Zb. o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba „Správny poriadok“) uviedol,

že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade

s citovanými ustanoveniami, pretože po tom, ako z vlastného podnetu začal konanie,

neumožnil účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, nepostupoval

s ním v úzkej súčinnosti a svojim postupom mu znemožnil obhajovať svoje práva.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca mal možnosť sa

oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie t. j. materiálom tvoriacim podklad uznesenia

Vlády Slovenskej republiky č. 457/2008 pred začatím správneho konania. Uviedol, že je

nespochybniteľné, že Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh opatrenia

predloženého žalovaným dňa 02. júla 2008, kedy vydala aj uznesenie o všeobecnom

hospodárskom záujme, t. j. deň pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktorý by mal

byť zároveň totožný s dňom jeho doručenia žalobcovi. Poukázal, že je vylúčené, aby sa

mohol žalobca v tak krátkom čase dostatočne oboznámiť s príslušnými podkladmi,

zaujať k nim stanovisko a navrhnúť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie.

V administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci rokovanie

účastníkov konania o navrhovaných opatreniach v súvislosti pred uvedenými termínmi,

ktorým by žalovaný preukázal informovanosť žalobcu o pripravovaných opatreniach.

Krajský súd ďalej poukázal, že v spise sa nenachádza doklad, ktorým žalovaný

preukazuje primeranosť určenej ceny regulácie ceny dodávok energie, najmä uznesenie

Vlády Slovenskej republiky č. 457/2008, zdroj tvrdených štatistických údajov o výške

podielu výdavkov slovenských domácností na energie v porovnaní s ostatnými štátmi

EÚ, o množstve ročnej spotreby elektrickej energie domácnosťami a malými podnikmi,

hodnoverný doklad o vývoji cien elektrickej energie v rámci ostatných štátov EÚ, dôkaz

preukazujúci podiel žalobcu na výrobe a dodávke elektrickej energie na Slovensku ani

dôkaz potvrdzujúci obavu žalovaného z rastúcich vplyvov žalobcu na vývoj trhu v danej

oblasti s konkretizáciou očakávaných dopadov. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach

sú uvádzané tvrdenia o všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý nie je patrične

doložený, žalovaný ho dokladal iba poukazom na vydané uznesenie Vlády SR, avšak

toto nie je z dôvodu absencie akéhokoľvek dôkazu v administratívnom spise

preskúmateľné súdom. Podľa názoru krajského súdu, chýbajúce podklady k rozhodnutiu

spôsobili aj nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s námietkou žalobcu ohľadom

jeho diskriminácie v porovnaní s ostatnými dodávateľmi energií.

Taktiež krajský súd, poukazujúc na ustanovenia

o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte rozsudku iba „zákon

o energetike“) uviedol, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, aké ďalšie

subjekty sú dodávateľmi elektrickej energie na území Slovenskej republiky, akej

štruktúre odberateľov dodávajú energiu a v akom množstve, nebolo teda možné

preskúmať, či povinnosti uložené žalobcovi spĺňajú náležitosti definované v ust. § 15

ods. 4 zákona o energetike, najmä požiadavky antidiskriminačnej.

Krajský súd ďalej konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj

rozhodnutia prvostupňového, nespĺňa atribúty presnosti a určitosti výrokovej časti,

pričom za najväčší nedostatok považoval chýbajúcu konkretizáciu ceny určeného

množstva elektrickej energie pre stanovených odberateľov. Krajský súd nepovažoval za

dostatočné určenie ceny odkazom na to, že cenu určí Regulačný úrad sieťových odvetví

(správne má byť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), pričom toto určenie nie je

súčasťou rozhodnutia. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že

podmienka určená pod písm. b/ výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie je zo

strany žalobcu vykonateľná, pretože nemá nástroje na kontrolu spôsobu, či budú koneční

dodávatelia žalobcom dodanú energiu dodávať určenému okruhu odberateľov.

Záverom krajský súd uviedol, že vzhľadom na okolnosti, že rozhodnutia

žalovaného vykazujú také vady, pre ktoré sú nepreskúmateľné, požiadavku na prerušenie

konania a predloženie prejudiciálnych otázok Európskemu súdnemu dvoru považoval

za predčasnú. Žalobu v tejto časti bolo z týchto dôvodov potrebné zamietnuť.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote dňa 28. júla 2009

odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým nespoľahlivo zistil skutkový stav veci.

Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci.

Žalovaný poukázal, že vo výrokovej časti napadnutého rozsudku je uvedené, že

„Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102/2008 zo dňa

26. septembra 2008 zrušuje podľa ust. ods. c/, d/ a e/ a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.“ Jedná sa o nesprávne a zmätočné uvedenie právneho

predpisu. Nepresné označenie právneho predpisu, podľa ktorého krajský súd rozhodol,

predstavuje závažný nedostatok rozsudku, na základe ktorého výrok rozsudku nadobúda

charakter zmätočnosti.

Žalovaný k údajnému nepostupovaniu v súlade s § 32, 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1

až 5 Správneho poriadku, s poukazom na str. 9, posledný odsek odôvodnenia

napadnutého rozsudku, uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa,

pretože Správny poriadok nikde vo svojich ustanoveniach neobsahuje a neuvádza dobu

zisťovania skutkového stavu. V otázke lehoty, v ktorej musel žalovaný stanoviť

povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme je zrejmé, že musel konať bez

zbytočného odkladu, nakoľko situácia na trhu s elektrinou sa vyvíja z hľadiska

kontrahovania objemov na dennej báze. Odklad rozhodnutia by spôsobil vážne

poškodenie záujmov štátu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti. To by mohlo mať

nielen vážne dôsledky na ekonomiku štátu, ale spôsobilo by aj ohrozenie majetku, života

a zdravia občanov. Žalovaný uviedol, že tieto súvislosti krajský súd neposúdil ako

relevantné napriek tomu, že tak mal urobiť a nezaoberal sa ani podstatou rozhodnutia

žalovaného ani energetickou bezpečnosťou štátu a postupmi súvisiacimi s okolnosťami,

ktoré podmieňovali postup žalovaného ako správneho orgánu. Z aspektu uvedených

skutočností sa určité časové rezervy v postupe žalovaného, ktoré boli v prvostupňovom

súdnom konaní spochybnené, javia vzhľadom na charakter rozhodnutia, ktorým boli

zabezpečované povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, ako plne odôvodnené.

Pokiaľ ide o tvrdenia o nedoloženom hospodárskom záujme a údajnej

diskriminácii žalobcu, žalovaný v odvolaní uviedol, poukazujúc na str. 10 prostredný

odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, že v súlade so smernicou 2003/54/ES

o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou notifikoval povinnosti

vo všeobecnom hospodárskom záujme na zabezpečenie dodávok elektriny, vrátane ceny

dodávok elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti a malé podniky

vo všeobecnom hospodárskom záujme. Uvedená notifikácia (oznámenie) bola listom

štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky P. Ž.

č. 193/2008-3000 zo dňa 28. augusta 2008 zaslaná M. R., generálnemu riaditeľovi D.

Európskej komisie v Bruseli. EK k predmetnému oznámeniu nepredložila žiadne

pripomienky, čo žalovaný považuje za skutočnosť, že EK nenamietala voči postupu

orgánov SR vo veci všeobecného hospodárskeho záujmu (v prípade námietok by zaslala

pripomienky).

Ďalej žalovaný uviedol, že ešte predtým navrhované opatrenia zástupcovia SR

prekonzultovali a prerokovali na pôde EK v dňoch 19. júna 2008 a 23. júla 2008.

Dňa 19. júna 2008 sa na pôde EK uskutočnilo rokovanie, kde predseda Rady pre

reguláciu sieťových odvetví a súčasne vykonávajúci pôsobnosť predsedu Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví p. J. H. informoval komisára pre energetiku A. P.

o nepriaznivom vývoji cien na Slovensku. V tej súvislosti boli konzultované i zámery

dôslednej realizácie smerníc EP a Rady do praxe v podmienkach SR. Následne bol

vypracovaný zámer, ktorý bol predložený EK na konzultáciu, ktorá sa uskutočnila dňa

23. júla 2008. Na tomto rokovaní boli konkrétne dohodnuté postupy realizácie vrátane

postupu a zdôvodnenia procesu notifikácie. Žalovaný priložil k svojmu odvolaniu aj

zápisy z týchto pracovných ciest, v ktorých je popísaný priebeh rokovaní.

Taktiež žalovaný k odvolaniu priložil uznesenie Vlády Slovenskej republiky

č. 457/2008 k prerokovanému materiálu „Návrh na zabezpečenie dodávok elektriny

vrátane ceny dodávok elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti a malé podniky

vo všeobecnom hospodárskom záujme“, štatistické údaje a hodnoverný dôkaz o vývoji

cien elektriny v SR a v EÚ a o podiele výdavkov slovenských domácností a domácností

z ostatných členských štátov EÚ s uvedením zdrojov tvrdených údajov. Žalovaný

uviedol, že z predložených materiálov vyplýva, že výdavky na bývanie, v ktorých

významný podiel majú aj náklady na elektrinu a energie vôbec, hrajú v spotrebnom koši

slovenských domácností najvýznamnejšiu úlohu. Preto s cieľom prijať náležité opatrenia

na ochranu odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov a tým zabezpečiť

adekvátne záruky na ochranu zraniteľných odberateľov, SR má, prostredníctvom

všeobecného hospodárskeho záujmu, snahu zaistiť, aby odberatelia elektriny

v domácnosti a malé podniky požívali právo zásobovania elektrinou v určenej kvalite

a za porovnateľné, transparentné, dostupné a spravodlivé ceny.

Žalovaný ďalej priložil dôkaz o podiele žalobcu na výrobe a dodávke elektriny

v SR a na inštalovanom výkone zdrojov na výrobu elektriny, z ktorého je zrejmé,

že žalobca je jednoznačným dominantným výrobcom a dodávateľom elektriny

na Slovensku; žalobca má výrazný trhový podiel, jednoznačne ovláda trh vo výrobe

elektriny, preto v žiadnom prípade nemožno hovoriť o diskriminačnom opatrení.

Nedostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie na trhu s elektrinou, na ktorom má

významný podiel žalobca, ktorý priamo a nepriamo zabezpečuje výrobu elektriny,

vytvárajú podmienky pre ďalšie zvyšovanie vplyvu tohto dominantného výrobcu

elektriny, čo vyplýva z údajov za rok 2007 a potvrdzujú to už známe údaje za rok 2008.

Pokiaľ ide o údajný najzávažnejší nedostatok rozhodnutia, ktorým je

konkretizácia ceny, žalovaný uviedol, že právny záver v tomto smere prezentovaný

krajským súdom je plne neopodstatnený. Krajský súd v napadnutom rozsudku tento

nedostatok označil za vadu rozhodnutia, avšak ničím to nezdôvodnil, neuviedol dôvody,

prečo má rozhodnutie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré stanovuje povinnosti

na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny v záujme energetickej bezpečnosti štátu

obsahovať konkretizáciu ceny, ani aký to má vplyv (alebo nemá) na zabezpečenie

energetickej bezpečnosti štátu.

Žalovaný poukázal, že orgánom kompetentným na stanovenie cien pri

regulovaných činnostiach je podľa príslušných ustanovení § 12 ods. 1 a 12 zák. č.

o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Krajský

súd si nevyjasnil postavenie regulačného orgánu pri zabezpečovaní zákonom

vymedzených úloh regulačnej politiky, zákonné oprávnenia žalovaného v cenovom

konaní, ktoré vyplývajú z cit. zákona a súvisiacich predpisov energetickej legislatívy.

Je zrejmé, že žalovaný nie je kompetentný v oblasti cien, ani nemá elementárne ani

mimoriadne oprávnenia v cenovej oblasti, ktorými disponuje Úrad pre reguláciu

sieťových odvetví. Žalovaný ďalej uviedol, že ani v prípade, ak by Úrad pre reguláciu

sieťových odvetví stanovil cenu elektriny pred rozhodnutím správneho orgánu, nie je

žalovaný ako správny orgán rozhodujúci na základe rozhodnutia Vlády Slovenskej

republiky o všeobecnom hospodárskom záujme oprávnený upravovať cenu elektriny,

takýto postup nemá oporu v právnom poriadku. Odkaz žalovaného na cenu, ktorá bude

určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v inom rozhodnutí, je správnym

postupom pri stanovení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.

Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu

tak, že návrh žalobcu zo dňa 28. novembra 2008 v celom rozsahu zamietne a neprizná

mu náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa dňa 21. augusta 2009 vyjadril žalobca tak, že navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal

k náhrade trov odvolacieho konania.

K námietke zmätočnosti prvostupňového rozsudku uviedol, že právnym

predpisom, na základe ktorého prvostupňový súd zrušil napadnuté rozhodnutie

žalovaného je , ktorý bol vo výroku uvedený presne. Z kontextu

(v ktorom sa písmená c/, d/ a e/ nenachádzajú nikde inde, len v odseku 2) ako aj

z odôvodnenia prvostupňového rozsudku (str. 12, predposledný odsek) je nepochybné,

že prvostupňový súd rozhodol podľa , a .

Vo výrokovej časti rozsudku sa teda nachádza zrejmá chyba v písaní, ktorá však

vzhľadom na kontext § 250j O. s . p. a najmä na obsah odôvodnenia prvostupňového

rozsudku nespôsobuje nijaké pochybnosti o tom, podľa ktorého ustanovenia

prvostupňový súd rozhodol. Ďalej uviedol, že prostriedkom na odstránenie a nápravu

zrejmých chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností nie je odvolanie podľa § 201

a nasl. , ale žiadosť o vykonanie opravy podľa Aj keď podľa

názoru žalobcu uvedená chyba nie je nijako podstatná, požiadal žalobca súd, aby pre

odstránenie akýchkoľvek pochybností z tohto dôvodu, vo výroku prvostupňového súdu

vykonal opravu tejto chyby v písaní v súlade s ust. .

Pokiaľ ide o časť odvolania ohľadne údajného nepostupovania žalovaného súlade

s § 32, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku, žalobca poukázal, že je

nepochybné, že procesné práva a povinnosti účastníka správneho konania prináležia od

okamihu začatia správneho konania (čo bolo len niekoľko minút pred doručením

prvostupňového napadnutého rozhodnutia). Uviedol, že je neprípustné, aby žalovaný od

žalobcu požadoval oboznamovať sa s podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia

a zaujímať k nim akékoľvek stanoviská ešte v čase, keď žalobca nebol účastníkom

správneho konania a nemal sám od seba dôvod sa zaujímať o obsah akýchkoľvek

uznesení vlády, ktoré sú dokumenty politického charakteru, nie sú pre žalobcu záväzné

a nijako sa ho nedotýkajú. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že z obsahu uznesenia

vlády č. 457 zo dňa 02. júla 2008, ktoré má byť podkladom pre napadnuté rozhodnutia

žalovaného, nijako nevyplýva skutočnosť, že by sa malo týkať žalobcu.

Tvrdenia žalovaného, že pri vydávaní napadnutých rozhodnutí musel konať bez

zbytočného odkladu z dôvodu, že odklad rozhodnutia by údajne spôsobil vážne

poškodenie záujmov štátu pri zabezpečení jeho energetickej bezpečnosti, čo by údajne

mohlo mať vážne dôsledky na ekonomiku štátu a údajne mohlo ohroziť aj majetok, život

a zdravie občanov, žalovaný doteraz nijako nezdôvodnil ani nepreukázal. Bez ich

preukázania a konkretizácie aké presné záujmy štátu by boli poškodené, aké presne by

mohli byť dôsledky na ekonomiku a ako konkrétne by mohli byť ohrozené životy,

majetok a zdravie občanov v dôsledku nevydania napadnutých rozhodnutí žalovaného

v čase, keď boli vydané, nemožno tieto tvrdenia brať vážne.

V energetickej situácii Slovenskej republiky minimálne v ostatnom desaťročí

nenastala žiadna taká zmena, ktorá by sa stala „zo dňa na deň“, ktorá by nebola

žalovaným dlhodobo predvídateľná, a na ktorú by sa žalovaný nemohol dopredu

pripraviť, napríklad aj prijatím regulačných opatrení typu napadnutých rozhodnutí,

avšak po dostatočnom zistení skutkového stavu, preukázaní ich odôvodnenosti a pri

dodržaní všetkých procesných predpisov a garantovaní všetkých procesných predpisov

a garantovaní všetkých procesných oprávnení regulovaných subjektov.

Žalobca ďalej uviedol, že ak existovala časová tieseň na vydanie napadnutých

rozhodnutí tvrdená žalovaným, žalobca túto tieseň svojím konaním alebo nekonaním

nijako nevyvolal, preto je neprípustné, aby z dôvodu existencie takejto tiesne bol

žalobca ukrátený na svojich právach garantovaných Správnym poriadkom a čl. 46 ods. 1

a 4 . Inými slovami, žalobca nemôže byť na svojich

procesných právach ukrátený len preto, že štát – v sektore energetiky reprezentovaný

žalovaným, včas nevyužil svoje možnosti v zmysle vyššie uvedeného. V zmysle čl. 2

ods. 2 môže správny orgán svojím konaním obmedziť

účastníka správneho konania v jeho procesných právach iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Aj keď v určitých konkrétnych

prípadoch právne predpisy za určitých okolností umožňujú orgánom verejnej moci

postupovať aj na úkor práv účastníkov konania, , Správny

poriadok, ani žiadny iný zákon nedovoľujú žalovanému obmedziť žalobcu ako účastníka

správneho konania v jeho procesných právach takým spôsobom a za takých okolností,

ako sa to udialo v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí

žalovaného.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že prvostupňový súd neposúdil ako relevantné

súvislosti odôvodňujúce napadnutý postup žalovaného (časová tieseň, možné dopady

na energetickú bezpečnosť SR, ohrozenie života, majetku a zdravia občanov) poukázal

žalobca na ust. , v zmysle ktorého je pre súd pri preskúmavaní

rozhodnutia rozhodujúci stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Stav

v čase vydania tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia bol taký,

že žiadne podklady, ktoré by preukazovali tvrdenia a súvislosti uvádzané žalovaným

a odôvodňovali jeho postup v správnom konaní, neboli súčasťou administratívneho

spisu, neboli žalobcovi v rámci správneho konania komunikované a teda netvorili

podklad napadnutých rozhodnutí žalovaného. Prvostupňový súd tieto okolnosti

a podklady skúmať chcel, ale nemohol tak urobiť, pretože v administratívnom spise

vedenom žalovaným k napadnutým rozhodnutiam sa žiadne podklady osvedčujúce tieto

skutočnosti nenachádzali.

Žalobca ďalej poukázal, že súd nemá právomoc odstraňovať prípadné vady

napadnutých rozhodnutí a nahrádzať tak činnosť správneho orgánu, tento princíp je

uvedený aj v ust. Súd neprihliada na skutkové okolnosti, ktoré

žalovaný správny orgán uvedie až vo vyjadrení k žalobe alebo na pojednávaní (alebo až

v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku), ak tieto okolnosti nevyplývajú

z rozhodnutia správneho orgánu alebo z administratívneho spisu a žalobcovi ako

účastníkovi správneho konania neboli v správnom konaní dané na vedomie

a neumožnilo sa mu na ne procesne odpovedať. Žalovaný argumentáciou a predložením

údajných dôkazov o existencii všeobecného hospodárskeho záujmu sa pokúšal preukázať

existenciu všeobecného hospodárskeho záujmu na vydaní napadnutých rozhodnutí. Tieto

tvrdenia a podklady predložené žalovaným sú však v tejto fáze konania už úplne

bezpredmetné a nie sú schopné nijako odstrániť a napraviť nezákonnosť a vady

správneho konania, ktoré neboli odstránené a napravené v čase vydania napadnutých

rozhodnutí, a na základe ktorých prvostupňový súd vydal prvostupňový rozsudok. Vady

správneho konania konštatované prvostupňovým súdom sú takého charakteru, že ich nie

je možné odstrániť a napraviť inak ako uskutočnením nového správneho konania,

v ktorom žalovaný bude rešpektovať platné právne predpisy a práva žalobcu. To,

že uvedené argumenty a dôkazy o údajnej existencii všeobecného hospodárskeho záujmu

predkladá žalovaný až v odvolaní potvrdzuje správnosť zistení prvostupňového súdu,

že v preskúmavanom správnom konaní tak žalovaný žiadnym spôsobom neurobil,

a že žiadne argumenty ani dôkazy o existencii všeobecného hospodárskeho záujmu

sa preto v administratívnom spise nikdy nenachádzali.

Pokiaľ ide o argumentáciu k časti výroku napadnutého rozhodnutia ohľadne

konkretizácie ceny žalobca uviedol, že žalovaným citované ustanovenia

Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach nedávajú Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

právomoc stanovovať regulované ceny na základe uznesenia vlády alebo na základe

rozhodnutia ministerstva hospodárstva o uložení povinností vo všeobecnom

hospodárskom záujme. Právomoc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je nezávislá

a môže byť vykonaná len v prípade, ak sám Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

dospeje k záveru, že je splnená jedna z nasledovných podmienok: vznikla mimoriadna

trhová situácia, došlo k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého

konkurenčného prostredia alebo si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa a zároveň je

splnená dodatočná podmienka, že regulácia zo strany Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví je v súlade so schválenou regulačnou politikou pre dané obdobie, avšak v tomto

prípade ani jedna z týchto podmienok splnená nebola. Žalovaný sa mylne domnieval,

že napadnuté rozhodnutia môžu predstavovať akýsi právny základ pre neskoršie určenie

ceny zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Relevantné ustanovenia

o energetike () ani o regulácii

v sieťových odvetviach (§ 12 ods. 1 a 12) s takouto možnosťou nepočítajú. Žalobca

uviedol, že či žalovaný v skutočnosti mal aj právomoc stanoviť konkrétnu cenu nie je

pre tento účel rozhodujúce, rozhodujúce je, že takú právomoc nemal Úrad pre reguláciu

sieťových odvetví ani v nadväznosti na vydanie napadnutých rozhodnutí a napriek tomu

sa v ich výrokovej časti na ne odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl.

) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja

ods. 2 vety prvej , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

18.03.2010 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj

jeho nečinnosť.

Dňa 03. júla 2008 rozhodnutím č. 5/2008 žalovaný uložil žalobcovi povinnosti vo

všeobecnom hospodárskom záujme podľa § 15 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 3 ods. 2

písm. f/ a h/ zákona o energetike pre obdobie rokov 2009 a 2010

a) dodať elektrinu v množstve najmenej 6 TWh za cenu určenú Úradom pre

reguláciu sieťových odvetví pre odberateľov elektriny v domácnosti a malé podniky

s nasledovnou výškou odberu elektriny :

1. domácnosti bez elektrického vykurovania s odberom do 5000 kWh/rok

2. domácnosti s elektrickým vykurovaním s odberom do 20 000 kWh/rok

3. malé podniky s odberom do 30 000 kWh/rok

b) dodať elektrinu podľa písm. a/ koncovým dodávateľom elektriny

pre domácnosti a malé podniky pod podmienkou, že títo dodávatelia dodajú takto

nakúpenú elektrinu v rokoch 2009 a 2009 výhradne pre účely podľa písm. a/.

Toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podaného rozkladu zmenené

rozhodnutím č. 102/2008 zo dňa 26. septembra 2008 v časti písm. a/ a b/ tak,

že žalobcovi bola v písm. a/ uložená povinnosť dodať elektrinu v množstve

zodpovedajúcom spotrebe odberateľov podľa bodu 1, 2 a 3 (1. domácnosti

bez elektrického vykurovania s odberom do 5000 kWh/rok, 2. domácnosti s elektrickým

vykurovaním s odberom do 20 000 kWh/rok, 3. malé podniky s odberom do 30 000

kWh/rok) pre príslušný kalendárny rok, a to najviac 6TWh ročne za cenu určenú

Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Písm. b/ bolo zmenené tak, že žalobca má

dodať elektrinu podľa písm. a/ dodávateľom elektriny pre domácnosti a malé podniky

pod podmienkou, že títo dodávatelia takto nakúpenú elektrinu dodajú v rokoch 2009

a 2010 výhradne pre účely podľa písm. a/. Vo zvyšku bol rozklad žalobcu zamietnutý

a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o energetike všeobecným hospodárskym záujmom

v energetike na účely tohto zákona sa rozumie zabezpečenie najmä

a) bezpečnosti sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti, kvality

a ceny dodávok elektriny a plynu, ochrany životného prostredia a energetickej

efektívnosti,

b) prednostného prístupu do sústavy pri dodávke elektriny vyrobenej

z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia,

c) využitia obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby a domáceho

uhlia pri výrobe elektriny,

d) plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná,

e) plnenia záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky

v medzinárodných organizáciách,

f) ochrany životného prostredia.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o energetike všeobecný hospodársky záujem

v energetike schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o energetike ministerstvo môže vo všeobecnom

hospodárskom záujme uložiť povinnosť výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy

a siete, dodávateľovi elektriny a plynu a prevádzkovateľovi zásobníka zabezpečiť

a) bezpečnosť, pravidelnosť, kvalitu a cenu dodávky elektriny a plynu

a energetickú efektívnosť dodávok elektriny,

b) ochranu životného prostredia,

c) využitie obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby a domáceho

uhlia pri výrobe elektriny,

d) prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny

vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia,

e) ochranu odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov plynu

v domácnosti,

f) plnenie záväzkov podľa odseku 1 písm. d/ a e/,

g) poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej

spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu

elektriny.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o energetike povinnosti uložené podľa odseku 3 musia

byť jednoznačné, vykonateľné, kontrolovateľné, transparentné, nediskriminačné a musia

zabezpečiť rovnosť prístupu pre elektroenergetické spoločnosti a plynárenské

spoločnosti v členských štátoch Európskej únie ku konečným odberateľom na

vymedzenom území.

Podľa § 67 zákona o energetike na konanie vo veciach upravených týmto

zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich

povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať

v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými

osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva

a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie

týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych

predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka

konania alebo na podnet správneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie

účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa

konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán

urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má

právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom

pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom

konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli

vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov,

znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na

podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi uložené plnenie

povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme v zmysle ust. § 15 zákona

o energetike. Na konanie o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme

sa podľa ust. § 67 zákona o energetike vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku.

Z obsahu priložených listín odvolací súd zistil, že správne konanie začalo, podľa

prijímacej pečiatky žalobcu, dňa 03. júla 2008, keď mu bolo doručené Oznámenie

o začatí konania zo dňa 03. júla 2008. Prvostupňové rozhodnutie č. 5/2008 bolo vydané

v ten istý deň - 03. júla 2008, doklad o dátume jeho doručenia žalobcovi nebol súčasťou

spisového materiálu žalovaného.

Odvolací súd musel konštatovať, že neobstojí argumentácia žalovaného uvedená

v odvolaní, že Správny poriadok nikde vo svojich ustanoveniach neobsahuje a neuvádza

dobu zisťovania skutkového stavu a žalovaný musel povinnosti vo všeobecnom

hospodárskom záujme stanoviť bez zbytočného odkladu.

Vydané rozhodnutie je, aj podľa vyjadrení žalovaného, rozhodnutím značného

hospodárskeho významu, táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom pre obmedzenie

procesných práv účastníka konania. Žalovaný bol v zmysle ust. § 33 ods. 2 povinný

umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie. Právo vyjadriť sa pred správnym orgánom ku skutočnému stavu veci, právo

byť informovaný pred vydaním rozhodnutia o stave veci, právo navrhovať dôkazy

pre podporu svojich tvrdení patria k základným obsahovým prvkom procesného

účastníctva. Žalovaný svojim postupom odňal žalobcovi možnosť tieto oprávnenia

uplatňovať, čím založil vadu napadnutých rozhodnutí, ktorá nebola odstránená ani

v konaní o rozklade, ktorého výsledkom je rozhodnutie č. 102/2008 zo dňa 26.

septembra 2008.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 27 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je

správnemu orgánu poskytnutá možnosť účastníkovi konania určiť pre vykonanie úkonu

primeranú lehotu. Žalovaný teda mohol, v súvislosti s tvrdenou časovou tiesňou pri

vydaní rozhodnutia, pre uplatnenie procesných oprávnení poskytnúť žalobcovi lehotu,

ktorej dĺžka by bola vzhľadom na rozsah povinností rozhodnutím ukladaných

primeraná. Primeranosť lehoty spočíva v tom, že účastníkovi konania sa poskytuje

dostatočný časový priestor (v nadväznosti na predmet konania) potrebný na to, aby

reálne mohol svoje práva uplatniť. Zmyslom procesných predpisov je zabezpečiť

realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo

najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci,

a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť

predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. decembra 2002 zverejnený

pod č. 122/2003).

Naliehavý záujem na uloženie povinnosti nemôže byť na ujmu procesných práv

účastníka konania. Postup zo strany žalovaného pri vydávaní preskúmavaného

rozhodnutia nie je konformný s () ani

so Správnym poriadkom a európskymi princípmi dobrej správy.

Odvolací súd ešte v tejto súvislosti považuje za dôležité uviesť, že časovú tieseň,

v súvislosti s ktorou musel žalovaný bezodkladne vydať rozhodnutie, nakoľko, podľa

jeho tvrdenia, mohlo dôjsť k negatívnym dôsledkom na ekonomiku štátu a iným vážnym

dopadom, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného ohľadne nedoloženého všeobecného

hospodárskeho záujmu, odvolací súd konštatoval, že na túto nemožno prihliadať.

V zmysle ust. pri súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov je súd

viazaný stavom, ktorý bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia.

Všeobecný hospodársky záujem v zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona o energetike

schvaľuje vláda na základe návrhu ministerstva hospodárstva. Vláda Slovenskej

republiky uznesením č. 457/2008 zo dňa 02. júla 2008 schválila všeobecný hospodársky

záujem, tento doklad však nebol súčasťou spisového materiálu žalovaného.

V zmysle ustálenej judikatúry sa spisom správneho orgánu rozumie úplný

žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane

originálov dokladov o doručení rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 17. októbra 1997 zverejnený pod č. 66/1998).

Odvolací súd uvádza, že súčasťou spisového materiálu prvostupňového orgánu,

ani druhostupňového orgánu neboli žiadne relevantné listiny, preukazujúce všeobecný

hospodársky záujem (spomínané uznesenie vlády), ani listiny preukazujúce tvrdenia

žalovaného uvádzané v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí. Ako správne

uviedol už krajský súd, neúplnosť spisového materiálu znemožnila z obsahovej stránky

napadnuté rozhodnutia preskúmať, nakoľko z obsahu priloženého spisu súd posudzuje,

či konanie pred správnym orgánom bolo uskutočnené v súlade s naň sa vzťahujúcimi

právnymi predpismi.

Z obsahu spisu správneho orgánu musí byť jasné, na základe akých podkladov

správny orgán rozhodol a tento obsah musí korešpondovať s odôvodnením

preskúmavaného rozhodnutia. Predloženie jednotlivých listinných dôkazov

až pri súdnom prieskume, bez toho, aby boli súčasťou spisového materiálu nie je

prípustné.

V zmysle ust. § 15 ods. 4 zákona o energetike musia povinnosti uložené

vo všeobecnom hospodárskom záujme, spĺňať podmienky tam uvedené. Napadnuté

rozhodnutia žalovaný dôvodil tvrdeniami o určitých okolnostiach, zo správneho spisu

však tieto okolnosti nevyplývajú, čo odvolací súd považoval za prejav toho,

že pri vydávaní rozhodnutí nebol náležite zistený stav. Táto skutočnosť spôsobila

nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí zo stránky obsahovej.

Súdy v zmysle vykonávajú svoje

právomoci oddelene od iných štátnych orgánov. Postup súdu zasahujúci do kompetencií

iného štátneho orgánu by bol popretím zásady trojdelenia štátnej moci (zákonodarná,

výkonná, súdna), a znamenal by ústavne nekonformný spôsob rozhodovania.

V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že úlohou súdu pri preskúmavaní

rozhodnutí správnych orgánov podľa 2. hlavy 5. časti je právne posúdenie,

či postup a rozhodnutie žalovaného boli v súlade so zákonom. Súd môže vykonať

iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktoré vedú k zisteniu,

či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol

pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Súd nemôže nahradiť činnosť správneho

orgánu v oblasti dokazovania, keďže vykonávanie dôkazov patrí v zmysle ust. § 34

ods. 4 Správneho poriadku správnemu orgánu. Súd nemôže v rámci preskúmavania

rozhodnutia správneho orgánu sa pokúšať o nápravu, prípadne odstránenie vád, ktoré

vznikli pri konaní pred správnym orgánom.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci

s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj

rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota

nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcej sa ceny a spôsobu jej určenia vo

výroku napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že výrok rozhodnutia musí

v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá

je predmetom konania, preto výrok musí byť vždy určitý a presný (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. septembra 1998

zverejnený pod č. 108/1999). Spôsob určenia ceny odkazom na zatiaľ neexistujúce

rozhodnutie iného správneho orgánu v spojení so skutočnosťou, že uložené povinnosti

mal žalobca plniť dňom oznámenia napadnutého rozhodnutia, nemožno pokladať za

dostatočne jasný, presný a zrozumiteľný. Ak výrok rozhodnutia neobsahuje náležitosti

a nestanovuje jednoznačne povinnosti účastníka konania, je to dôvodom, aby takéto

rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť

( ).

V súvislosti s cenou bolo v odvolaní ďalej namietané, že krajský súd v odôvodení

napadnutého rozsudku neuviedol, ako konkretizácia ceny vplýva na zabezpečenie

energetickej bezpečnosti štátu.

Žalovaný uložil povinnosti vo všeobecnom záujme, jedna z podmienok plnenia

týchto povinností bolo dodanie určitého množstva elektrickej energie okruhu tam

vymedzených subjektov za zatiaľ neurčenú cenu, pričom žalobcovi bolo plnenie týchto

povinností uložené dňom oznámenia rozhodnutia. Takto formulovaný výrok je pre

svojho adresáta nezrozumiteľný, nejasný a taktiež nevykonateľný, keďže jedna

z podmienok plnenia povinností ostala neurčená.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že určenie ceny

takým spôsobom, ako to bolo v napadnutých rozhodnutiach, predstavuje vadu

rozhodnutia vo vzťahu k požiadavkám na kvalitatívne vlastnosti výroku

rozhodnutia, nie vo vzťahu k skutkovému stavu. Ako už bolo vyššie uvedené,

napadnuté rozhodnutia trpia takými vadami, že z obsahovej stránky ich nebolo možné

preskúmať.

Výrok napadnutého rozsudku v časti zamietnutia návrhu žalobcu na položenie

prejudiciálnych otázok Európskemu súdnemu dvoru je podmienený správnosťou výroku

o veci samej tzv. závislý výrok, preto odvolací súd v tejto časti nebol v zmysle

ust. vety prvej v spojení s ust.

viazaný rozsahom odvolania. Pri posúdení návrhu žalobcu sa odvolací súd stotožnil

s názorom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné a teda

prerušenie konania z dôvodu položenia otázok Európskemu súdnemu dvoru je

predčasné.

Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby

v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

Tvrdeniu žalovaného, že odkaz na ust. ods. c/, d/ a e/ vo výroku

napadnutého rozsudku spôsobil, že výrok rozsudku nadobudol charakter zmätočnosti

nemohol odvolací súd prisvedčiť.

Krajský súd v odôvodení napadnutého rozsudku uvádza odkaz na ust. § 250j

ods. 2 písm. c/, d/ a e/ . Taktiež z obsahu ust. je zrejmé, že len odsek 2

sa člení na časti označené jednotlivými písmenami. V tomto prípade sa jedná o zrejmú

chybu v písaní, ktorú je potrebné odstrániť postupom v zmysle ust. , preto

súd vydal opravné uznesenie, ktoré je súčasťou tohto rozsudku ako výrok I.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu

o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Odvolacie námietky žalovaného neboli

spôsobilé tento záver spochybniť, preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia a rozsudok odvolací súd ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods.1,

2 potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a , keď

žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške

122,85 €, spočívajúce v: tarifnej odmene vo výške 1/6 výpočtového základu v zmysle

ust. § 11 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume

115,90 € za 1 právny úkon podľa § 14 ods. 1 písm. c/ – podanie vyjadrenia k odvolaniu,

režijnom paušále k tomuto úkonu vo výške 1/100 výpočtového základu v zmysle ust.

§ 16 ods. 3 Vyhlášky v sume 6,95 €.

Výpočtovým základom v zmysle ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky je priemerná mesačná

mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho

kalendárneho roka, v tomto prípade za prvý polrok r. 2008 vo výške 695,41 €.

Náhradu DPH súd žalobcovi nepriznal, pretože nepreukázal, že je platcom dane

z pridanej hodnoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská