Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/31/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., zast. Mgr. P., proti

žalovanému V., zast. JUDr. E., o zaplatenie 115,13 € s prísl., na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. júna 2004 č. k.15 -40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. júna

2004 č. k. -40 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom z 01. 03. 2004 č. k. -21

rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1 892,-- Sk titulom

náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

v neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo zaradené do siete zdravotníckych

zariadení a je subjektom, poskytujúcim zdravotnú starostlivosť mimo siete zdravotníckych

zariadení, pretože má povolenie na činnosť tohto druhu. Podľa § 37 písm. a/ v súvislosti

s § 38 ods. 1 zák. č. 273/94 Z. z. poisťovne uzatvárajú zmluvy o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti iba so zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sú zaradené do siete zdravotníckych

zariadení. Pri porušení záväzkov z takýchto zmlúv vznikajú práva podľa § 38 zák. č. 273/94

Z. z., teda aj právo na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 uvedeného zákona len

zmluvným zdravotníckym zariadeniam. Nakoľko žalobca v danom prípade nie je takýmto

zmluvných zdravotníckym zariadením, právo na poplatok z omeškania mu nevzniklo. Súd

preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa

24. 06. 2004 č. k.15 Cob 119/2004-40 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a voči rozsudku

pripustil dovolanie. Odvolací súd tiež zastával názor, že poplatok z omeškania podľa § 38

ods. 4 z.č. 273/94 Z. z. môže voči poisťovni uplatňovať len zmluvné zdravotnícke zariadenie.

Pretože žalobca nebol zmluvným zdravotníckym zariadením žalovaného, súd prvého stupňa

správne žalobu o zaplatenie poplatku z omeškania zamietol. Konštatoval, že nemohol

žalobcovi priznať alternatívne úroky z omeškania, pretože tieto si žalobca neuplatnil, a to ani

v žalobe, ani v priebehu konania návrhom na jej zmenu podľa Ide pritom

o výlučné dispozičné právo účastníka konania a oprávnenie súdu na zmenu uplatneného

nároku zo zákona nevyplýva. Ide o rozdielne nároky, vyplývajúce z rôznych právnych

predpisov s rozdielnou právnou kvalifikáciou. Pre takúto zmenu žaloby je potrebná zmena

žaloby, čo však vzhľadom na dispozičnú zásadu môže urobiť len žalobca. Pretože žalobca

žalobu nezmenil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Keďže v danej veci ide

o rozhodnutie zásadného právneho významu, odvolací súd pripustil voči rozsudku dovolanie.

Rozhodol tak s odôvodnením, či nárok tak, ako si ho uplatnil žalobca v žalobe (definovaním,

že si uplatňuje poplatok z omeškania mimo petitu) je pre súd záväzným i z hľadiska

charakteru uplatnenej majetkovej sankcie, alebo či ide výlučne o otázku právnej kvalifikácie,

ktorú je povinný vykonať výlučne súd.

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalobca, ktorý podal včas dovolanie

v zmysle v spojení s a žiadal rozsudok odvolacieho súdu

zrušiť. V dovolaní uviedol, že právna kvalifikácia opísaných rozhodujúcich skutočností nie je

náležitosťou návrhu. Ak žalobca nebol povinný v žalobe uvedený skutok právne kvalifikovať,

nemôže neuvedenie právnej kvalifikácie, prípadne uvedenie nesprávnej právnej kvalifikácie

byť na ujmu žalobcu. K obsahovým náležitostiam žaloby a zmene právnej kvalifikácie

poukázal na nález ÚS ČR a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pod sp. zn. . Z výkladu ust. § 517 ods. 1 Obč. zák. mal za to, že právo na úroky

z omeškania a právo na poplatok z omeškania sa navzájom vylučujú, čo podobne platí aj

v prípade ako predpisu lex specialis vo vzťahu k ods.

2 Obč. zák. ako predpisu lex generalis. Napriek tomu, že svoj nárok právne kvalifikoval ako

poplatok z omeškania, táto kvalifikácia nebola pre krajský súd rozhodujúca, a preto, keď

krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na poplatok z omeškania, muselo

mu vzniknúť právo na úrok z omeškania, pretože skutkovým základom žaloby bolo

omeškanie žalovaného so splnením peňažných záväzkov. Povinnosťou súdu bolo právny

vzťah medzi účastníkmi kvalifikovať inak, ak takú právnu kvalifikáciu právny poriadok

pripúšťa, v ktorom smere krajský súd odmietol rozhodnúť. Aj podľa judikatúry Najvyššieho

súdu Českej republiky, publikovanej v periodiku Soudní judikatura č. 9/2002, 9/2003, ak súd

rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, umožňujúcich podriadiť

uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, než ktorú uvádza žalobca,

je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, bez

ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia uvádza žalobca. Žalobca ďalej

poukázal na ust. a uviedol, že rozhodovanie súdu je činnosť, na základe ktorej súd

právne posudzuje vec a na skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu. Preto ak

na skutkový stav, uvedený v žalobe, právny poriadok pripúšťa aplikáciu určitej právnej

normy, súd je povinný v rámci právneho posudzovania veci príslušnú právnu normu aj

aplikovať bez ohľadu na to, ako ju posudzuje žalobca. Pretože rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 9. júla 2009 č. k. -28

vyslovil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 06. 08. 2008 porušil základné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s , uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí Ústavný súd

Slovenskej republiky konštatoval, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty

patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je

predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby na určitú právne

relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že

obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný

možno považovať taký postup, ktoré rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným

spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL.ÚS

21/00 a ). So zreteľom k označeným rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd

konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho

rozhodnutia, a tým i k porušeniu zásady právnej istoty. Najvyšší súd totiž v iných

rozhodnutiach rozhodol odlišným spôsobom, ako prv v prípade skutkovo i právne obdobných

veciach bez toho, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, na základe dostatočne precíznych

argumentov, v súlade s princípom právnej istoty vysporiadal s otázkou, prečo bola v danej

veci sťažovateľkinmu právu poskytnutá odlišná ochrana, ako v jej iných označených

konaniach. Argumentácia najvyššieho súdu musí byť spoľahlivým vodítkom pre obdobné

situácie aj v budúcnosti. Okrem porušenia zásady právnej istoty najvyšší súd zároveň

zanedbal svoju zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.

Za takéhoto stavu účastník konania nemôže pri podaní dovolania v obdobných prípadoch

v budúcnosti predvídať, akým spôsobom bude najvyšší súd posudzovať prípustnosť jeho

mimoriadneho opravného prostriedku, resp. či nemusí pre jeho neprípustnosť uplatniť

sťažnosť na ústavnom súde už proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Odmietnutie dovolania

sťažovateľky podľa treba podľa názoru ústavného súdu považovať

za zásah do jej právnej istoty, v dôsledku čoho bolo potrebné aj so zreteľom na ďalšie

uvádzané dôvody vysloviť aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl.

12 ods. 1 .

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), vec

opätovne prejednal podľa a , bez nariadenia pojednávania.

Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j., ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu (§ 238 ods. 3 O. s. p).

V prejednávanej veci odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku

pripustil dovolanie, z ktorého dôvodu je dovolanie podané žalobcom prípustné.

Odvolací súd prípustnosť dovolania vymedzil otázkou, či nárok, vymedzený žalobcom

mimo petitu ako majetková sankcia, je pre súd záväzný i z hľadiska charakteru uplatnenej

majetkovej sankcie, alebo či ide výlučne o otázku právnej kvalifikácie, ktorú je povinný

vykonať výlučne súd.

Žalovaný nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom vidí v tom, že právna

kvalifikácia nároku nie je náležitosťou návrhu, prislúcha súdu a jej zmena nie je zmenou

návrhu.

Predmetom občianskeho súdneho konania je uplatnené právo na plnenie (procesný

nárok), ktorého základom sú žalobou tvrdené právne významné skutočnosti a predmetom

žalobný petit. Opísaním právne významných rozhodujúcich skutočností v zmysle § 79 ods. 1

žalobca určuje, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Zo súhrnu

opísaných rozhodujúcich skutočností, uvedených v žalobe, musí vyplynúť, o aký právny

pomer žalobca svoj nárok opiera (právny dôvod žaloby). Výslovné uvedenie právneho

dôvodu v žalobe nie je jeho náležitosťou.

O iný predmet konania, a teda zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak žalobca

požaduje iné plnenie, alebo požaduje síce rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku,

ako ho opísal v žalobe.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe sám vymedzil skutkový a právny základ

uplatneného nároku omeškaním žalovaného s úhradou za žalobcom poskytnutú zdravotnú

starostlivosť a požadoval zaplatenie poplatku z omeškania.

Na tom istom skutkovom základe (omeškaní so splnením peňažného záväzku),

v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal posúdenie nároku tiež z právneho

dôvodu úroku z omeškania.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi právo na žalobou uplatnený poplatok

z omeškania podľa nevzniklo, pretože nebol zmluvným

zdravotníckym zariadením žalovaného, ktorý záver odvolacieho súdu je v rozpore

s princípom rovnosti (viď nález Ústavného súdu SR č. -27).

Tiež uzavrel, že vec nemohol posúdiť alternatívne z iného právneho titulu, pretože

pre zmenu právnej kvalifikácie je potrebná zmena žaloby, ktorá prislúcha žalobcovi.

Pretože o zmenu žaloby nejde, ak žalobca na základe toho istého skutku mení iba jeho

právnu kvalifikáciu, je takýto záver súdu v rozpore s ust. , a preto rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva aj z tohto dôvodu na nesprávnom právnom posúdení veci tak, ako

to opodstatnene namieta žalobca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaniu žalobcu v zmysle § 243b ods. 2

vyhovel a zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom podľa rozhodne

i o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu