Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f30/366930.718b14.pdf
PDF · 179.51 KB
No categories available
6Obo/129/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6Obo/129/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej
v právnej veci ţalobcu JUDr. M. L., N., správcu konkurznej podstaty úpadcu P. O., a. s.
v likvidácii, D.D.D., proti ţalovaným 1/ A. O., s. r. o., D.D.D., zastúpenému advokátom
JUDr. M. J., Advokátka kancelária D.M., 2/ A. O. D., L. a 3/ P. B., podnikajúcemu
s dodatkom E., s miestom podnikania D.M., zastúpenému advokátom JUDr. J. P., D.R.,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 21. septembra 2009, č. k. 35 Cbi 49/05-147, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2009, č. k.
35 Cbi 49/05-147 sa p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou
sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti A.
O., s. r. o., D.D.. O trovách konania si poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p.
vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po posúdení dodatku č. 2 k spoločenskej
zmluve spoločnosti A. O., s. r. o., D., zistil, ţe jeho obsahom
je vklad ţalobcu ako spoločníka, ktorý je nepeňaţným vkladom a ţalobca sa ho zaviazal
vloţiť do spoločnosti ţalovaného 1/ a podieľať sa ním na výsledku podnikania ţalovanej
spoločnosti. Takýto vklad, ktorý má charakter nepeňaţného vkladu, musí byť podľa § 52
ods. 2 Obchodného zákonníka, platného v čase podpísania dodatku č. 2 ocenený, pretoţe
súčet hodnôt vkladu, určuje výšku základného imania spoločnosti. Rozhodnutie o zvýšení
základného imania, patrí do pôsobnosti valného zhromaţdenia a táto pôsobnosť je stanovená
obligatórne v § 125 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka. Takéto oprávnenie nemôţu
spoločníci v spoločenskej zmluve previesť na iný orgán spoločnosti. Jedným
z najdôleţitejších oprávnení valného zhromaţdenia je oprávnenie zmeniť spoločenskú
zmluvu v prípadoch, kedy to dovoľuje zákon, a medzi ktoré prípady nesporne patrí aj zníţenie
a zvýšenie základného imania.
Podľa § 143 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka sa záväzok k novému vkladu treťou
osobou, ktorá dovtedy spoločníkom spoločnosti nebola, preberá písomným vyhlásením,
v ktorom záujemca musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve. Podpis záujemcu
musí byť úradne overený. Súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o jednostranný
úkon, ale o zmluvu, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené podstatné náleţitosti a musí byť
v písomnej forme s overenými podpismi nového pristupujúceho spoločníka v spoločnosti
s ručením obmedzeným.
Pokiaľ ide o obsah, ktorý ţalobca namietal, a ktorý podľa neho je v rozpore
so zákonom, súd uviedol, ţe ţalobca tieto tvrdenia ţiadnym spôsobom nepreukázal.
Po preskúmaní obsahu právneho úkonu-písomného prehlásenia o vklade ţalobcu
do spoločnosti ţalovaného 1/ dospel k záveru, ţe právny úkon vkladu je v súlade
s ustanoveniami § 63 a § 143 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho dodatok č. 2
k spoločenskej zmluve nie je právnym úkonom absolútne neplatným. Uviedol, ţe v čase
podpísania dodatku č. 2 bol ţalobca nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré do majetku
ţalovaného 1/ vkladal a na tejto skutočnosti nič nezmení ani to, ţe podpisy zmluvných strán
boli overené neskôr, pretoţe účinky prechodu vlastníckeho práva boli v dodatku č. 2
dohodnuté s odkladacou podmienkou tak, ţe tieto nastanú aţ dňom povolenia vkladu
do katastra.
Ďalej poukázal na výpis z obchodného registra Okresného súdu v Ţ., z ktorého je
zrejmé, ţe zvýšenie základného imania na základe dodatku č. 2 bolo do obchodného registra
zapísané, takţe okresný súd pri zápise mal k dispozícii všetky relevantné dôkazy, ktoré sa pre
zápis zvýšenia základného imania podľa § 27 a nasl. Obchodného zákonníka, platného v tom
čase, vyţadovali. Súd uzavrel, ţe po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd povolil zápis
zvýšenia základného imania do obchodného registra, nie je moţné rozhodnúť o tom, ţeby
mohlo byť takéto uznesenie valného zhromaţdenia, ktoré odsúhlasilo vklad do spoločnosti
s ručením obmedzeným neplatné a následne by mala byť neplatná aj dohoda o vklade. Ďalej
uviedol, ţe v čase podpísania dodatku č. 2, ako aj v čase zápisu vlastníckeho práva v prospech
ţalovaného 1/ bol ţalobca vlastníkom vloţených nehnuteľností. Aj keď kúpna zmluva,
predmetom prevodu ktorej bol ten istý majetok, bola zmluvnými stranami zrušená,
na vlastníctvo ţalovaného 1/ to nemá podstatný vplyv, pretoţe sa stal vlastníkom
nehnuteľností na základe dodatku č. 2. Súd dospel k záveru, ţe dodatok č. 2 k spoločenskej
zmluve, je platným právnym úkonom, a preto ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V odvolaní uviedol, ţe naďalej tvrdí, ţe v čase podpisu dodatku č. 2, ktorý je
právnym titulom prevodu nehnuteľnosti z majetku úpadcu do spoločnosti A. O., s. r. o., D.,
prevádzateľ a nový spoločník (úpadca), nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli
predmetom dodatku č. 2, a preto s týmito nehnuteľnosťami úpadca nemohol disponovať
v zmysle zásady - nikto nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám. Podľa ţalobcu
dodatok nebol podpísaný 22. apríla 1997, ale aţ v roku 1998, čo by malo vyplývať
z osvedčenia doloţky podpisu na dodatku č. 2 napr. u J. Š.. Taktieţ spochybnil dátumy
podpisov ďalších osôb na dodatku č. 2. Poukázal na ďalšiu skutočnosť a to uzavretie kúpnej
zmluvy medzi tými istými účastníkmi 16. mája 1997, s povoleným vkladom 26. mája 1997.
Z toho vyvodil, ţe počnúc dňom 26. mája 1997 nastali vecno-právne účinky tejto kúpnej
zmluvy a trvali aţ do odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo v katastri zapísané a následne
povolená obnova konania s účinnosťou, nie skôr ako 1. júna 1998. Preto je toho názoru, ţe
v období od 26. mája 1997 do 1. júna 1998, bol vlastníkom predmetných nehnuteľností
kupujúci, teda ţalovaný 1/. Ţalobca ďalej tvrdí, ţe dodatok č. 2, bol účastníkmi skutočne
podpísaný vtedy, ako boli jednotlivé podpisy osvedčené teda, 4. 5. 1998 resp.
27. 4. 1998, t. j. v čase, keď úpadca uţ nebol ich vlastníkom. Vzhľadom na uvedené pre
posúdenie platnosti dodatku č. 2, povaţuje za potrebné skúmať oprávnenie disponovať
s nehnuteľnosťou v čase, keď bol dodatok skutočne podpísaný a nie v čase, keď mali nastať
vecno-právne účinky zmluvy.
Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť.
Ţalobca neplatnosť dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti A. O.,
s. r. o., D., vyvodzuje v odvolacom konaní v prvom rade
zo skutočnosti, ţe prevádzateľ a nový spoločník P. O., a. s., D. (úpadca), uţ nebol vlastníkom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dodatku č. 2, a preto s týmito nehnuteľnosťami nemohol
disponovať v zmysle zásady „nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ispo habet.“ Aj keď je dodatok č. 2 podpísaný účastníkmi
22. apríla 1997, ţalobca je toho názoru, ţe bol podpísaný aţ v roku 1998, čo má nepriamo
vyplývať z osvedčovacej doloţky. Vytýka súdu prvého stupňa, ţe sa nevysporiadal
so skutočným dátumom podpisu dodatku.
K otázke platnosti dodatku súd prvého stupňa vyslovil jednoznačný záver, ţe P. O., a.
s. bol nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré do majetku ţalovaného 1/ vloţil a na tejto
skutočnosti nič nezmení ani to, ţe podpisy zmluvných strán boli overené neskôr. Odvolací súd
sa stotoţňuje s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa. Nemôţe súhlasiť s odvolateľom,
ţe dodatok bol podpísaný aţ v roku 1998, kedy boli podpisy účastníkov overené. Podľa § 58
Notárskeho poriadku legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, ţe
osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti listinu vlastnoručne podpísal alebo
podpis na listine pred ním uznal za vlastný. Zrejme ušlo pozornosti odvolateľa, ţe účastníci
v osvedčovacej doloţke „uznali podpis
na tejto listine za svoj vlastný“ a ţe v doloţke je vyškrtnutá moţnosť „vlastnoručného podpisu
pred notárom“. Skutočnosť, ţe J. Š., O. K. a Ľ. H. uznali podpis na dodatku č. 2 za vlastný
podpis v roku 1998 nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, ţe dodatok bol nimi podpísaný v roku
1998 a nie 22. apríla 1997, ktorý dátum uviedli pri svojich podpisoch. Keďţe ţalobca iný
dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredloţil, odvolací súd tejto námietke nevyhovel.
Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti namietané ţalobcom v konaní na súde prvého stupňa,
ţe dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve odporuje ustanoveniam Obchodného zákonníka
a zároveň sa prieči dobrým mravom, v tomto smere súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací
súd plne stotoţňuje a na ne poukazuje.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, lebo podľa
ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p. aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa v rozhodnutí o trovách, ktoré si vyhradil v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. marca 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková