Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/129/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci ţalobcu JUDr. M. L., N., správcu konkurznej podstaty úpadcu P. O., a. s.

v likvidácii, D.D.D., proti ţalovaným 1/ A. O., s. r. o., D.D.D., zastúpenému advokátom

JUDr. M. J., Advokátka kancelária D.M., 2/ A. O. D., L. a 3/ P. B., podnikajúcemu

s dodatkom E., s miestom podnikania D.M., zastúpenému advokátom JUDr. J. P., D.R.,

o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 21. septembra 2009, č. k. -147, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2009, č. k.

-147 sa p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou

sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti A.

O., s. r. o., D.D.. O trovách konania si poukazom na ustanovenie

vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po posúdení dodatku č. 2 k spoločenskej

zmluve spoločnosti A. O., s. r. o., D., zistil, ţe jeho obsahom

je vklad ţalobcu ako spoločníka, ktorý je nepeňaţným vkladom a ţalobca sa ho zaviazal

vloţiť do spoločnosti ţalovaného 1/ a podieľať sa ním na výsledku podnikania ţalovanej

spoločnosti. Takýto vklad, ktorý má charakter nepeňaţného vkladu, musí byť podľa § 52

ods. 2 , platného v čase podpísania dodatku č. 2 ocenený, pretoţe

súčet hodnôt vkladu, určuje výšku základného imania spoločnosti. Rozhodnutie o zvýšení

základného imania, patrí do pôsobnosti valného zhromaţdenia a táto pôsobnosť je stanovená

obligatórne v . Takéto oprávnenie nemôţu

spoločníci v spoločenskej zmluve previesť na iný orgán spoločnosti. Jedným

z najdôleţitejších oprávnení valného zhromaţdenia je oprávnenie zmeniť spoločenskú

zmluvu v prípadoch, kedy to dovoľuje zákon, a medzi ktoré prípady nesporne patrí aj zníţenie

a zvýšenie základného imania.

Podľa a sa záväzok k novému vkladu treťou

osobou, ktorá dovtedy spoločníkom spoločnosti nebola, preberá písomným vyhlásením,

v ktorom záujemca musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve. Podpis záujemcu

musí byť úradne overený. Súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o jednostranný

úkon, ale o zmluvu, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené podstatné náleţitosti a musí byť

v písomnej forme s overenými podpismi nového pristupujúceho spoločníka v spoločnosti

s ručením obmedzeným.

Pokiaľ ide o obsah, ktorý ţalobca namietal, a ktorý podľa neho je v rozpore

so zákonom, súd uviedol, ţe ţalobca tieto tvrdenia ţiadnym spôsobom nepreukázal.

Po preskúmaní obsahu právneho úkonu-písomného prehlásenia o vklade ţalobcu

do spoločnosti ţalovaného 1/ dospel k záveru, ţe právny úkon vkladu je v súlade

s ustanoveniami a , v dôsledku čoho dodatok č. 2

k spoločenskej zmluve nie je právnym úkonom absolútne neplatným. Uviedol, ţe v čase

podpísania dodatku č. 2 bol ţalobca nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré do majetku

ţalovaného 1/ vkladal a na tejto skutočnosti nič nezmení ani to, ţe podpisy zmluvných strán

boli overené neskôr, pretoţe účinky prechodu vlastníckeho práva boli v dodatku č. 2

dohodnuté s odkladacou podmienkou tak, ţe tieto nastanú aţ dňom povolenia vkladu

do katastra.

Ďalej poukázal na výpis z obchodného registra Okresného súdu v Ţ., z ktorého je

zrejmé, ţe zvýšenie základného imania na základe dodatku č. 2 bolo do obchodného registra

zapísané, takţe okresný súd pri zápise mal k dispozícii všetky relevantné dôkazy, ktoré sa pre

zápis zvýšenia základného imania podľa a nasl. , platného v tom

čase, vyţadovali. Súd uzavrel, ţe po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd povolil zápis

zvýšenia základného imania do obchodného registra, nie je moţné rozhodnúť o tom, ţeby

mohlo byť takéto uznesenie valného zhromaţdenia, ktoré odsúhlasilo vklad do spoločnosti

s ručením obmedzeným neplatné a následne by mala byť neplatná aj dohoda o vklade. Ďalej

uviedol, ţe v čase podpísania dodatku č. 2, ako aj v čase zápisu vlastníckeho práva v prospech

ţalovaného 1/ bol ţalobca vlastníkom vloţených nehnuteľností. Aj keď kúpna zmluva,

predmetom prevodu ktorej bol ten istý majetok, bola zmluvnými stranami zrušená,

na vlastníctvo ţalovaného 1/ to nemá podstatný vplyv, pretoţe sa stal vlastníkom

nehnuteľností na základe dodatku č. 2. Súd dospel k záveru, ţe dodatok č. 2 k spoločenskej

zmluve, je platným právnym úkonom, a preto ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý

rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V odvolaní uviedol, ţe naďalej tvrdí, ţe v čase podpisu dodatku č. 2, ktorý je

právnym titulom prevodu nehnuteľnosti z majetku úpadcu do spoločnosti A. O., s. r. o., D.,

prevádzateľ a nový spoločník (úpadca), nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli

predmetom dodatku č. 2, a preto s týmito nehnuteľnosťami úpadca nemohol disponovať

v zmysle zásady - nikto nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám. Podľa ţalobcu

dodatok nebol podpísaný 22. apríla 1997, ale aţ v roku 1998, čo by malo vyplývať

z osvedčenia doloţky podpisu na dodatku č. 2 napr. u J. Š.. Taktieţ spochybnil dátumy

podpisov ďalších osôb na dodatku č. 2. Poukázal na ďalšiu skutočnosť a to uzavretie kúpnej

zmluvy medzi tými istými účastníkmi 16. mája 1997, s povoleným vkladom 26. mája 1997.

Z toho vyvodil, ţe počnúc dňom 26. mája 1997 nastali vecno-právne účinky tejto kúpnej

zmluvy a trvali aţ do odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo v katastri zapísané a následne

povolená obnova konania s účinnosťou, nie skôr ako 1. júna 1998. Preto je toho názoru, ţe

v období od 26. mája 1997 do 1. júna 1998, bol vlastníkom predmetných nehnuteľností

kupujúci, teda ţalovaný 1/. Ţalobca ďalej tvrdí, ţe dodatok č. 2, bol účastníkmi skutočne

podpísaný vtedy, ako boli jednotlivé podpisy osvedčené teda, 4. 5. 1998 resp.

27. 4. 1998, t. j. v čase, keď úpadca uţ nebol ich vlastníkom. Vzhľadom na uvedené pre

posúdenie platnosti dodatku č. 2, povaţuje za potrebné skúmať oprávnenie disponovať

s nehnuteľnosťou v čase, keď bol dodatok skutočne podpísaný a nie v čase, keď mali nastať

vecno-právne účinky zmluvy.

Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel

k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť.

Ţalobca neplatnosť dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti A. O.,

s. r. o., D., vyvodzuje v odvolacom konaní v prvom rade

zo skutočnosti, ţe prevádzateľ a nový spoločník P. O., a. s., D. (úpadca), uţ nebol vlastníkom

nehnuteľností, ktoré boli predmetom dodatku č. 2, a preto s týmito nehnuteľnosťami nemohol

disponovať v zmysle zásady „nemo plus iuris

ad alium transfere potest quam ispo habet.“ Aj keď je dodatok č. 2 podpísaný účastníkmi

22. apríla 1997, ţalobca je toho názoru, ţe bol podpísaný aţ v roku 1998, čo má nepriamo

vyplývať z osvedčovacej doloţky. Vytýka súdu prvého stupňa, ţe sa nevysporiadal

so skutočným dátumom podpisu dodatku.

K otázke platnosti dodatku súd prvého stupňa vyslovil jednoznačný záver, ţe P. O., a.

s. bol nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré do majetku ţalovaného 1/ vloţil a na tejto

skutočnosti nič nezmení ani to, ţe podpisy zmluvných strán boli overené neskôr. Odvolací súd

sa stotoţňuje s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa. Nemôţe súhlasiť s odvolateľom,

ţe dodatok bol podpísaný aţ v roku 1998, kedy boli podpisy účastníkov overené. Podľa § 58

Notárskeho poriadku legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, ţe

osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti listinu vlastnoručne podpísal alebo

podpis na listine pred ním uznal za vlastný. Zrejme ušlo pozornosti odvolateľa, ţe účastníci

v osvedčovacej doloţke „uznali podpis

na tejto listine za svoj vlastný“ a ţe v doloţke je vyškrtnutá moţnosť „vlastnoručného podpisu

pred notárom“. Skutočnosť, ţe J. Š., O. K. a Ľ. H. uznali podpis na dodatku č. 2 za vlastný

podpis v roku 1998 nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, ţe dodatok bol nimi podpísaný v roku

1998 a nie 22. apríla 1997, ktorý dátum uviedli pri svojich podpisoch. Keďţe ţalobca iný

dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredloţil, odvolací súd tejto námietke nevyhovel.

Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti namietané ţalobcom v konaní na súde prvého stupňa,

ţe dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve odporuje ustanoveniam

a zároveň sa prieči dobrým mravom, v tomto smere súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací

súd plne stotoţňuje a na ne poukazuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny podľa ustanovenia potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, lebo podľa

ustanovenia aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého

stupňa v rozhodnutí o trovách, ktoré si vyhradil v zmysle ustanovenia

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. marca 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková