Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
914/360829.51a7e1.pdf
PDF · 117.4 KB
No categories available
5Obo/68/2010
Najvyšší súd 5Obo/68/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J.
L., N, správca konkurznej podstaty úpadcu P.P., a. s. „v likvidácii“, so sídlom D.N, proti
ţalovanému 1/ A., s. r. o. so sídlom K., zastúpeného advokátom J. J., D.M., ţalovanému 2/ A.
D., so sídlom L., ţalovanému 3/ P. B., podnikajúci s dodatkom k obchodnému menu E.,
s miestom podnikania M., zastúpeného advokátom J. P., D.R., o neplatnosť právneho
úkonu, o odvolaní ţalobcu a ţalovaného 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 28. apríla 2010, č. k. 35 Cbi 49/2005-183, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2010, číslo konania
35 Cbi 49/2005-183 sa p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi a ţalovanému 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2010 č. k. 35 Cbi 49/2005-183
uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému 3/ trovy konania vo výške 842,42 Eur
na účet právneho zástupcu. Ţalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
21. septembra 2009 zamietol návrh ţalobcu o určenie neplatnosti dodatku č. 2 k spoločenskej
zmluve o zaloţení spoločnosti A., s. r. o., D.D., zapísanej v obchodnom registri Okresného
súdu v Ţiline odd. sro. vloţka č. X./L, podľa jeho obsahu zo dňa 22. apríla 1997, uzavretého
medzi P.P., a. s., D.N a A., s. r. o. O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť samostatným
rozhodnutím podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p.
aţ po právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudkom zo dňa
25. marca 2010 napadnutý rozsudok potvrdil s tým, ţe o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách konania. Doručením rozhodnutia
odvolacieho súdu účastníkom konania nadobudol rozsudok krajského súdu vo veci
právoplatnosť 23. apríla 2010, v dôsledku čoho mohol súd rozhodnúť aj o trovách konania.
Súd poukázal na ustanovenia § 142 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, 3 O. s. p.
Úspešnými účastníkmi v konaní boli ţalovaní 1/, 2/ a 3/, ktorí mali v prvostupňovom
i odvolacom konaní plný úspech, a preto im vzniklo podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
právo na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
Ţalovaný 1/ si síce právo na náhradu trov konania uplatnil avšak v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ale, ich výšku nevyčíslil, a preto mu súd ich
náhradu podľa § 151 ods. 2 a 3 O. s. p. nemohol priznať. Iné trovy, neţ trovy právneho
zastúpenia zo súdneho spisu nevyplývajú.
Ţalovaný 2/ si v konaní ţiadne trovy neuplatnil a keďţe mu ani ţiadne trovy nevznikli.
Ani jemu nemohol súd ich náhradu priznať.
Ţalovanému 3/ ako úspešnému účastníkovi súd priznal náhradu trov konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 842,42 Eur. Predmetom konania
bolo určenie neplatnosti dodatku k spoločenskej v zmluve, pričom takto vymedzený predmet
konania nemoţno vyjadriť v peniazoch, a preto základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej sluţby súd určil podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ a nie podľa § 10 ods. 1
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov. Trovy právneho zastúpenia
ţalovaného 3/ pozostávajú zo siedmych úkonov právnej sluţby, z toho 2 úkony právnej
sluţby boli vykonané v roku 2006 v celkovej výške 3326,80 Sk (110,43 Eur) a to príprava
a prevzatie zastúpenia z 27. 11. 2006 a účasť na pojednávaní dňa 4. 12. 2006 t. j. 2 x 1260 Sk
(2520 Sk) + 2 x reţijný paušál + 164 Sk (328 Sk) + 19% DPH zo sumy 2529 Sk (478,80 Sk);
jeden úkon právnej sluţby bol v roku 2007 v celkovej výške 585,87 Sk (19,45 Eur) za účasť
na pojednávaní dňa 12. 11. 2007 odročené bez prejednania veci (podľa ustanovenia
§ 14 ods. 5 vyhlášky NS SR č. 655/2004 Z. z.), t. j. jedna štvrtina x 1371,-- Sk (342,75 Sk)
+ reţijný paušál 1 x 178 Sk + 19% DPH zo sumy 342,75 Sk (65,12 Sk) a 4 úkony právnej
sluţby boli vykonané v roku 2009 v celkovej výške 287,69 Eur a to vyjadrenie zo dňa
24. 8. 2009, účasť na pojednávaní dňa 6. 8. 2009 a dňa 21. 9. 2009 vyjadrenie sa k odvolaniu
ţalobcu, t. j. 4 x 53,49 Eur (213,96 Eur) + 4 x reţijný paušál po 6,95 (27,80 Eur) + 19% DPH
zo sumy 241,76 Eur (45,93 Eur). Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z náhrady za
stratu času podľa § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za strávenú cestu z D. do B. a späť
na pojednávanie dňa 4. 12. 2006, t. j. 6 pol hodín
po 273 Sk = 1638 Sk (54,37 Eur) na pojednávanie dňa 12. 11. 2007, t. j. 6 polhodín po 297 Sk
= 782 Sk (59,15 Eur) a na pojednávania dňa 6. 8. 2009 a dňa 21. 9. 2009, t. j. 2 x 6 polhodín
po 59,08 Eur + 19% DPH, 6,43 Eur t. j. spolu 165,51 Eur. Náhrada za stratu času predstavuje
spolu sumu 279,03 Eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z náhrady cestovného
za cestu osobným automobilom VOLKSWAGEN Passat (priemerná spotreba 5,6 1/100 km)
D. – B. a späť (128 km) a účasť na pojednávaní dňa
4. 12. 2006 vo výške 164,48 Sk, t. j. 35,33 Eur (cena paliva 37,79 Sk, suma základnej náhrady
6,20 Sk podľa opatrenia MPSVR SR č. 260/2004 Z. z.), dňa 12. 11. 2007 vo výške 179,89 Sk,
t. j. 35,85 Eur (cena paliva 39,74 Sk, suma základnej náhrady 6,20 Sk podľa opatrenia
MPSVR SR č. 260/2004 Z. z., dňa 6. 8. 2009 vo výške 31,33 Eur + 19% DPH vo výške
5,95 Eur = 37,28 Eur (cena paliva 1,103 Eur suma základnej náhrady 0,183 Eur podľa
opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z. z.) a dňa 21. 9. 2009 vo výške 31,40 Eur + 19 % DPH
vo výške 5,96 Eur = 37,36 Eur (cena paliva 1,112 eur, suma základnej náhrady 0,183 Eur
podľa opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z. z.). Náhrada cestovného je spolu 145,82 Eur. Súd
ţalovanému 3 nepriznal daň z pridanej hodnoty za náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré
mu vznikli pred dňom účinnosti vyhlášky č. 209/2009 Z. z. t. j. pred 1. 6. 2009 z dôvodu, ţe
vyhláška účinná pred týmto dňom v § 18 ods. 3 umoţňoval zvýšiť o daň z pridanej hodnoty
len tarifnú odmenu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním zo dňa
18. 5. 2010. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému 3 náhradu trov
konania neprizná. Ţalobca má za to, ţe podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní upravuje celé konkurzné konanie
od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu aţ do jeho skončenia. Pri rozhodovaní o trovách
konania v spore je potrebné, aplikovať ustanovenie § 150 O. s. p., vzhľadom na okolnosť
osobitného zreteľa a to na skutočnosť, ţe na majetok úpadcu P.P., a. s.
D. bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade ide o nevyhnutnú ochranu správcu, ktorý je podľa
zákona o konkurze a vyrovnaní povinný postupovať s odbornou starostlivosťou pri vymáhaní
sporných nárokov a majetku, o ktorom sú predpoklady zápisu
do konkurznej podstaty bez ohľadu na prípadné riziko neúspechu. Výkon osobitnej funkcie
a plnenie povinnosti správcu ako osoby sui generis nemoţno viazať na prípadný výsledok
konania tak, ako nemoţno podmieňovať výkon funkcie správcu v závislosti od prípadného
rizika uloţenia povinnosti náhrady trovy v konaniach vedených správcom ako
zodpovednostný následok za neúspech v spore vedenom prítomnými povinnosti správcu.
Okrem uvedeného ţalobca poukazuje aj na zákonnú dikciu, ţe trovy účastníkov konania,
ktoré im vznikli v súvislosti s vedením konkurzu a konaním s tým súvisiacim zásadne
nemoţno uspokojiť v konkurznom konaní, iba ak podstate vznikol podľa § 25 Zákona
o konkurze a vyrovnaní v prospech vedenia sporu, čo nie je tento prípad. Zároveň v prípade,
ak by odvolací súd potvrdil, čo do trov konania rozhodnutie prvostupňového súdu, vznikla
by neriešiteľná situácia, pretoţe na jednej strane by mal ţalovaný 3 náhradu trov priznanú
právoplatným rozhodnutím súdu a na druhej strane by takto vzniknutá pohľadávka
ţalovaného 3 nebola vymoţiteľná, pretoţe trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli
v súvislosti s vedením konkurzu a konaní s ním súvisiacich sú vylúčené z uspokojenia
v konkurznom konaní.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie tieţ ţalovaný 3/. Navrhol zmeniť
uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe súd prizná ţalovanému 3/ voči ţalobcovi nárok
na náhradu trov konania vo výške 12 615,47 Eur (podľa vyčíslenia zo dňa 19. 4. 2010).
Poukázal na to, ţe súd pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal
zo záveru, ţe predmet konania nemoţno vyjadriť v peniazoch, a preto základnú sadzbu
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby určil z tzv. neurčitej hodnoty podľa § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a nie podľa § 10 ods. 1 predmetnej vyhlášky. Podľa
názoru ţalovaného je však takýto záver súdu nesprávny, a nakoľko predmet konania – určenie
neplatnosti dodatku je moţné vyjadriť v peniazoch, keďţe hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom dodatku je známa. Predmet konania sa týka nehnuteľnosti, pričom nešlo
o nehnuteľnosť, ktorá by svojim charakterom, či určením spadala pod § 11 ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri ktorých sa hodnota úkonu právnej sluţby určuje s tzv.
neurčitej hodnoty. Vzhľadom na uvedené mal súd postupovať pri určení odmeny podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a priznať odmenu vyčíslenú z hodnoty veci.
K odvolaniu ţalovaného 3/ sa vyjadril ţalobca podaním zo 14. júna 2010. Ţalobca
uviedol, má za to, sú preukázané dôvody na nepriznanie trov právneho zastúpenia. Ak by
hypoteticky bolo moţné odvolateľovi - ţalovanému 3/ priznať trovy právneho zastúpenia,
ţalobca poukazuje na nesprávny výpočet trov právneho zastúpenia ţalovaným 3/, nakoľko je
potrebné zdôrazniť, ţe tarifná odmena advokáta sa podľa § 9 vyhlášky č. 656/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov vypočítava z tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva.
Podľa § 11 základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej sluţby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak nie je moţné určiť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch, alebo ju
moţno zistiť len s nepomernými ťaţkosťami. Predmetom konania bola určovacia ţaloba
o neplatnosť dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti A., s. r. o.. V takomto
prípade hodnotu veci, alebo práva ktorých sa hlavná sluţba týka, nemoţno zistiť a preto
nemoţno aplikovať § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalobcu i odvolanie ţalovaného 3/ podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti dodatku
č. 2 z 22. apríla 1997 k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti A., s. r. o. so sídlom D.,
N., dňa 4. 1. 1996. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 21. septembra 2009 zamietol
návrh ţalobcu. O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť samostatným rozhodnutím podľa
ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. aţ po právoplatnosti rozsudku.
Na základe odvolania ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
25. marca 2010 pod č. k. 6 Obo 129/2009-179 napadnutý rozsudok Krajského súdu potvrdil.
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici nadobudol právoplatnosť 23. apríla 2010.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnými účastníkmi v konaní boli ţalovaní 1/, 2/ a 3/, ktorí mali úspech pred súdom
prvého stupňa aj v odvolacom konaní. Ţalovanému 3/ ako úspešnému účastníkovi súd priznal
náhradu trov konania vo výške 842,42 Eur, na ktoré sa zaviazal neúspešného ţalobcu.
Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne podľa § 142 ods.
1 O. s. p., keď úspešnému ţalobcovi priznal náhradu účelne vynaloţených trov konania podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobca bol v konaní neúspešný, preto je úspešnému ţalovanému 3/
povinný tieto účelne vynaloţené trovy konania uhradiť.
Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení zmien a doplnkov upravuje, ţe trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou
konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento zákon neustanovuje
inak, sú vylúčené z uspokojenia. Neznamená to však, ţe by tieto trovy nemali byť úspešnému
účastníkovi priznané. Ţalobca namietal ţe pri rozhodovaní o trovách konania v spore je
potrebné aplikovať ustanovenie § 150 O. s. p. vzhľadom na okolnosť hodnú osobitného
zreteľa a to na skutočnosť, ţe na majetok úpadcu P.P., a. s. D.N bol vyhlásený konkurz.
Podľa § 150 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa, treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery,
všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a ich postojoch v konaní. Len samotná skutočnosť, ţe na majetok úpadcu bol
vyhlásený konkurz a ţe správca konkurznej podstaty je povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou pri vymáhaní sporných nárokov a majetku, Nie je dôvodom hodného
osobitného zreteľa, pre ktorú by súd náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd postupoval správne, keď v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému
ţalovanému 3 priznal účelne vynaloţené trovy konania proti neúspešnému ţalobcovi.
Ţalovaný 3/ namietal, ţe súd nesprávne určil výšku trov konania, keď pri vyčíslení
náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal zo záveru, ţe predmet konania nemoţno vyjadriť
v peniazoch a preto základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby určil
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a nie podľa § 10 ods. cit. vyhlášky.
Predmetom sporu bol návrh o určenie neplatnosti dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve
o zaloţení spoločnosti A., s. r. o. so sídlom D.D., zapísanej v Obchodnom registri Okresného
súdu v Ţiline oddiel s. r. o. vloţka č. X./L podľa jeho obsahu 22. apríla 1997, uzavretého
medzi P.P., a. s. D.N a A., s. r. o.. Takto vymedzený predmet konania nemoţno vyjadriť
v peniazoch, a preto odvolací súd sa stotoţňil so záverom súdu prvého stupňa, ţe základnú
sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby, je potrebné určiť podľa ustanovenia §
11 ods. 1 písm. a/ a nie podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov. Súd prvého stupňa taktieţ správne vyčíslil náhradu
trov konania a odvolací súd sa stotoţňuje so špecifikáciou tak, ako ju vyčíslil súd prvého
stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa § 219 O. s. p. potvrdil, keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku
vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobca i ţalovaný 3 boli v odvolacom konaní neúspešný, preto
im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júna 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková