Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/106/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr.Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky M. H., bytom v H., zastúpenej JUDr. I.N.,

advokátkou v H., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o

úrazovú rentu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. marca

2009, č. k. -33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 27. marca

2009, č. k. -33, p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná titulom náhrady trov konania zaplatiť navrhovateľke sumu

60,44 €, ako trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľky

JUDr. Novákovej do desať dní od doručenia rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 27. marca 2009, č. k. -33, zrušil

rozhodnutie z 8. októbra 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 272 ods. 1 až 3 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) nepriznala navrhovateľke úrazovú rentu od 1. januára 2004, lebo z §

272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyvodila, že Sociálna poisťovňa preberala výplatu

plnení len v prípadoch, keď ich poskytovali alebo mali poskytovať priamo zamestnávatelia

z ich zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.

novembrom 1993, a preto v zmysle zákona nepreberala výplatu plnení, ktoré boli poskytované

zo zmluvného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktoré na tento účel

zamestnávateľ uzatvoril s komerčnou poisťovňou.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia odporkyne ako aj postupu, ktorý tomuto

rozhodnutiu predchádzal dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie nezodpovedá zákonu,

lebo § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jednoznačne určuje, že odporkyňa od 1. januára

2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. Poukázal tiež na to, že odporkyňa

nezdôvodnila, na základe ktorých skutkových dôvodov nemá navrhovateľka nárok na úrazovú

rentu pri chorobe z povolania, nesprávne odkázala navrhovateľku na občianskoprávne konanie,

v ktorom si má vymáhať svoje nároky od A. – S. a. s. a napokon v prípade, ak odporkyňa

namieta, že navrhovateľka nespĺňa zdravotné predpoklady pre vznik nároku na úrazovú rentu,

bolo jej povinnosťou vykonať riadne dokazovanie posúdením zdravotného stavu

navrhovateľky.

Vo včas podanom odvolaní žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu

a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Zdôraznila, že vzhľadom na dátum zistenia choroby

z povolania u navrhovateľky (9. jún 1989) sa na nároky navrhovateľky nevzťahovalo

zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe

z povolania. Podľa jej názoru Sociálna poisťovňa prebrala od 1. januára 2004 v súvislosti

s úrazovou rentou len tie plnenia, ktoré vyplácali priamo zamestnávatelia do 25. novembra

1993 a keďže v danom prípade vyplácala navrhovateľke náhradu za stratu na zárobku

spôsobenú chorobou z povolania komerčná poisťovňa a nie priamo zamestnávateľ, nemohla

od 1. januára 2004 uvedené plnenie prevziať.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení z 12. júna 2009 žiadala rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala

právny názor vyjadrený už v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla

2008, č. k. , podľa ktorého subjektom povinným plniť zo zodpovednosti za

škodu spôsobenú chorobou z povolania je zamestnávateľ, u ktorého navrhovateľka

naposledy vykonávala prácu pred jej zistením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

odporkyne nie je možné vyhovieť.

Podľa § 272 ods. 1 až 3 a ods. 7, 8 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa

od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred

26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie

štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri

2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali

k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára

2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie

úrazovej renty platí § 82 primerane.

Zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri

pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993,

a zamestnávateľ, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu a ktorý

vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe

z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002, sú povinní najneskôr do 30. novembra 2003

písomne oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku nimi vyplácaného plnenia.

Zamestnávatelia, od ktorých Sociálna poisťovňa prevezme výplatu plnení podľa

odseku 1, sú povinní odovzdať príslušné písomné doklady preukazujúce nárok na vyplácané

plnenia do 31. decembra 2003.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka trpela chorobou z povolania, ktorá jej bola

zistená 9. júna 1989. V dôsledku tejto choroby bola navrhovateľke 31. decembra 2003

vyplácaná náhrada za stratu na zárobku.

Pre rozhodnutie vo veci samej bolo potrebné vyriešiť otázku, či na povinnosť

odporkyne podľa § 272 zákona o sociálnom poistení, prevziať vyplácanie tejto náhrady

v podobe úrazovej renty vo výške, v akej sa vyplácala k 1. januáru 2004, mala vplyv tá

skutočnosť, že náhradu za stratu na zárobku vyplácala navrhovateľke A. – S. a. s., právny

nástupca Slovenskej poisťovne a. s., na základe poistnej zmluvy so zamestnávateľom a nie

priamo zamestnávateľ VD M. H..

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, vyslovenom

v napadnutom rozsudku, že na povinnosť odporkyne prevziať výplatu náhrady za stratu na

zárobku od 1. januára 2004, ako úrazovej renty, nemôže mať vplyv skutočnosť, že

do 31. decembra 2003 túto náhradu navrhovateľke vyplácala za jej zamestnávateľa Slovenská

poisťovňa a. s., resp. jej právna nástupkyňa A. -S.

V tejto súvislosti poukazuje na doterajšiu súdnu prax, podľa ktorej aj keď na základe

poistnej zmluvy uzavretej zamestnávateľom s poisťovňou uhrádzala škodu spôsobenú

chorobou z povolania poisťovňa, subjektom povinným plniť zo zodpovednosti za škodu

spôsobenú chorobou z povolania je zamestnávateľ, u ktorého navrhovateľka vykonávala

naposledy prácu pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká

choroba z povolania, ktorou bola postihnutá.

Od 1. januára 2004, t.j. od účinnosti zákona o sociálnom poistení sú všetky nároky na

náhradu škody z pracovného úrazu alebo choroby z povolania. s výnimkou vecnej škody,

upravené v tomto zákone ( až , ktorý túto problematiku upravoval

bol zrušený k 1. januáru 2004), pričom nároku na náhradu straty na zárobku po skončení

práceneschopnosti zodpovedá úrazová renta.

Z § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pritom vyplýva, že Sociálna poisťovňa

od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred

26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie

štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Pokiaľ odporkyňa namieta, že v zmysle , č.

a zostáva v danom prípade subjektom povinným na vyplácanie

úrazovej renty navrhovateľky A. - S. a. s., odvolací súd poukazuje na to, že toto tvrdenie

odporkyne nemá oporu v zákone, lebo výkon poistenia zodpovednosti za škodu prešiel zo S.,

a.s., na Sociálnu poisťovňu od 1. januára 2002 podľa

Skutočnosť, že v danom prípade Sociálna poisťovňa neprevzala od 1. januára 2004

od zamestnávateľa navrhovateľky povinnosti ustanovené v § 272 ods. 7 a 8 zákona

o sociálnom poistení, resp. od 1. januára 2002 od A. - S. a. s. povinnosti vyplývajúce z § 51e

, nemení nič na tom, že s účinnosťou od 1. januára 2004 o nárokoch

patriacich za obdobie po 1. januári 2004 vyplývajúcich z pracovných úrazov a chorôb

z povolania (s výnimkou vecnej škody), rozhoduje Sociálna poisťovňa a pri akýchkoľvek

zmenách v súvislosti s výškou tejto dávky musí postupovať v súlade s § 112 zákona

o sociálnom poistení.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2

potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnej navrhovateľke

priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci a jeden režijný paušál

v celkovej výške 60,44 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .

V Bratislave 25. marca 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová