Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/108/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom v B.

pobočka B., IČO: X, proti povinnému V., so sídlom v B., IČO: X, pre vymoženie 17 632,51 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. Er 335/1997, o dovolaní

súdneho exekútora JUDr. L. B., so sídlom Exekútorského úradu v B., (ďalej len „súdny

exekútor“) proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. mája 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov (súd prvého stupňa) uznesením z 21. mája 2007 č.k.

Er 335/1997-15 exekúciu vedenú súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 106/1997 vyhlásil za

neprípustnú a zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení rozhodol podľa

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vychádzajúc z toho, že povinný výmazom

z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a keďže nemá

právneho nástupcu, exekúcia je neprípustná. Výrok o nepriznaní trov exekúcie oprel o § 203

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, keď mal za to, že oprávnená v čase

podania návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej starostlivosti nemohla predvídať dôvod

zastavenia exekúcie a preto jej nebolo možné uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie súdneho exekútora uznesením zo

14. mája 2009 sp. zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

exekúcie v zmysle ako vecne správne. Náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, nakoľko

z obsahu spisu nebolo možné vyvodiť, že by oprávnená v čase podania návrhu na vykonanie

exekúcie mohla pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a súdny exekútor

v podanom odvolaní procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie ani netvrdil. Výrok

o trovách odvolacieho konania odôvodnil aplikáciou v spojení s

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor. Navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 237 písm. f/

Uviedol, že súd mu svojim rozhodnutím spôsobil škodu na majetku. Nesúhlasil s tým, že

trovy exekúcie mu neboli priznané, a keďže napriek tejto skutočnosti sa uskutočnilo na

odvolacom súde pojednávanie, mal za to, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom. Podľa názoru dovolateľa z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku vplýva, že súdny

exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času;

rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť (oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho

zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na

návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako honorovanú

právnu službu. Keďže v danom prípade si z dôvodu zániku povinného poverený súdny exekútor

vzniknuté trovy nemôže od neho vymôcť, pričom oprávnený má svoj procesný podiel zavinenia

na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému povinnému, je

namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený.

Oprávnená sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr, či dovolanie súdneho

exekútora ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny opravný prostriedok (§ 37 ods. 1

Exekučný poriadok) smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti

uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo

nejde o uznesenie uvedené v , ale ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by

patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/

až c/ Navyše v zmysle predchádzajúce odseky neplatia, ak ide -

okrem iných vymenovaných uznesení - o uznesenie o trovách konania. To znamená, že procesná

prípustnosť dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona (§ 239 ods. 3

).

Dovolací súd v súlade s druhá veta preskúmal prípustnosť dovolania

aj z hľadísk uvedených v ustanovení až g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

osadeným súdom). Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či konanie

nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného

v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred

ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal

účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o

právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo

vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom. Postupom súdu v zmysle ustanovenia

však treba rozumieť len taký procesný postup súdu, ktorým je účastníkovi

znemožnené buď zúčastniť sa na konaní alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu

priznáva pre príslušný úsek konania. Z uvedeného vymedzenia

vyplýva, že k naplneniu predpokladov prípustnosti dovolania (takéhoto dovolacieho dôvodu)

dôjde vtedy, ak súd porušil konkrétne procesné ustanovenie, ktorého bezprostredným následkom

bolo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje len na

taký nezákonný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní uplatniť konkrétne procesné práva.

V danom prípade dovolateľ predovšetkým namietal, že sa uskutočnilo na odvolacom

súde pojednávanie. Odvolací súd napadnuté uznesenie však vydal (nie vyhlásil) bez nariadenia

pojednávania a neodňal svojim postupom súdnemu exekútorovi žiadne procesné právo. Námietka

dovolateľa o vade podľa opodstatnená nie je.

, ktorým sa mení a dopĺňa , nadobudol

účinnosť 15. októbra 2008. Uvedená zákonná novela okrem iného zmenila obsah predošlého

znenia ustanovenia tým, že inak vymedzila prípady, kedy odvolací súd má

povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15. októbra 2008).

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento

osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Z obsahu spisu nie je sporným, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania

( ) a že nedošlo k verejnému vyhláseniu napadnutého uznesenia.

Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku (v zmysle článku 142 ods. 3 Slovenskej

republiky, ktorý vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách)

nevzťahuje sa na uznesenie, ktoré je formou (druhom) rozhodnutiu súdu, ktorým sa o veci samej

- až na zákonom stanovené výnimky (porovnaj druhá veta ) - nerozhoduje.

V exekučnom konaní sa rozhoduje len uznesením ( druhá veta ).

Je vhodné zároveň pripomenúť všeobecný záver platný nad rámec exekučného konania, že

totiž rozhodnutie o trovách konania má z hľadiska formy rozhodnutia povahu uznesenia a túto

svoju povahu nestráca ani v tých prípadoch, keď je pričlenené k rozhodnutiu o veci samej, kde je

stanovená forma rozsudku; je teda bez právneho významu, či uznesenie o trovách konania je

samostatným rozhodnutím alebo či je začlenené do rozsudku, ktorým súd rozhoduje o veci samej

(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Ohľadom napadnutého uznesenia nemožno uplatniť vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

tak, že bolo treba vykonať odvolacie pojednávanie, resp. dodržať postup platný pre

vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania. Zákonodarca takéto požiadavky (porovnaj

napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2009 sp. zn. a

z 31. júla 2009 sp. zn. ) vo vzťahu k predmetnému rozhodovaniu odvolacieho

súdu nestanovil (nepožaduje). Na skúmané rozhodnutie (uznesenie) sa teda nevzťahuje povinnosť

súdu oznámiť čas a miesto jeho vyhlásenia, ktorá sa vzťahuje výlučne na vyhlásenie rozsudku

ako rozhodnutia o veci samej. Už iba pre úplnosť dovolací sud pripomína, že ani podľa úpravy

platnej pred účinnosťou nevyžadoval

nariadiť pojednávania na prejednanie odvolania, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu (porovnaj

§ 214 ods.2 písm. c/ v znení účinnom do 14. októbra 2008).

Ďalšie uvádzané námietky dovolateľa je treba považovať za napadnutie právneho

posúdenia prejednávanej veci (nepriznanie trov exekúcie) odvolacím súdom, ktorý sa stotožnil so

záverom súdu prvého stupňa v jeho uznesení. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie

prípustné), samotný tento dôvod ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené

procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho exekútora

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Dovolací súd oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania a v dovolacom konaní jej ani žiadne

trovy nevznikli ( v spojení s , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta