Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/256/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : Z. s. o. š., so

sídlom K. č. X., F., právne zastúpená JUDr. J. V., advokátkou v L., proti žalovanému : J. J.,

bývajúci v T., pošta R., zastúpený JUDr. L. K., advokátom v L., o určenie, že nie je možné

od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovaného naďalej zamestnával, a že k

skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania dôjde dňom právoplatnosti

rozsudku, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2008 sp.zn. 17

Co 326/2008

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 30. septembra 2008 č.k. -14 určil, že

nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovaného naďalej zamestnával

a k skončeniu pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobcom dôjde dňom právoplatnosti

tohto rozsudku. Vyslovil, že žalovanému trovy konania nepriznáva.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. decembra

2008 sp.zn. rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň výrok o trovách

konania opravil tak, že tento výrok má správne znieť : „Žalobcovi trovy konania nepriznáva“.

Vyslovil, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Stotožnil sa

so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Namietal, že postupom

odvolacieho súdu mu nebola daná možnosť k veci sa vyjadriť, taktiež namietal nesprávne

právne posúdenie veci, ako aj inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/

, ktorá spočíva v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je v rozpore nielen

s právnou úpravou , , ale aj ďalších právnych

predpisov upravujúcich vyučovaní proces stredných škôl a predovšetkým Slovenskej

republiky. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. môže napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalovaný v podanom dovolaní namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nemal možnosť sa k veci vyjadriť.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť vo veci, ak :

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania

- ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch to ďalej bude považovať za potrebné.

V zákone nie je možné kauzisticky vypočítať všetky možné situácie, ktoré môžu v súdnej

praxi nastať a práve naopak, tým, že sa ponechá otázka nariadenia pojednávania

na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude

v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd nevykonával dokazovanie ani neopakoval

dôkazy, na súde prvého stupňa bolo verejné pojednávanie vo veci a nevidno tu ani dôležitý

verejný záujem. Žalovanému ako účastníkovi konania nebola preto nesprávnym procesným

postupom súdu v zmysle ustanovenia , tým, že odvolací súd nenariadil

pojednávanie odňatá možnosť konať pred súdom.

Dovolateľ namieta inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/

, ktorá spočíva v tom, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je presvedčivé,

ako aj nesprávne právne posúdenie v zmysle K týmto

nedostatkom v odvolacom konaní môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený

základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť

prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. V danom

prípade však dovolanie prípustné nie je. Nejde ale o postup, ktorým by bola žalovanému

odňatá možnosť konať pred súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanému nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie,

v súlade s ustanovením v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok

dovolateľa.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová