Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/18/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

žalobcov 1/ T. S. a 2/ V. S., proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Župné

námestie č. 5-6, Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, Zvolenská 27, Banská Bystrica, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2007/1093-01-Pol. A/2007/00116-01 z 2.

júla 2007, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-55 zo dňa 3. decembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-55 zo dňa 3. decembra 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 2007/1093-01-Pol. A/2007/00116-01 z 2. júla 2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol žalobu, ktorou sa

žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2007/1093-

2

01-Pol. A/2007/00116-01 z 2. júla 2007, ktorým bola žalobkyni v 1. rade uložená povinnosť

vrátiť dávky a príspevky v hmotnej núdzi, ktoré boli poskytnuté preddavkovo za obdobie

od 1. januára 2004 do 31. októbra 2007 vo výške 214.670 Sk do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu podľa

o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o hmotnej núdzi“). Krajský súd dospel k záveru, že zákonný podklad

na vrátenie dávky je daný, nakoľko bolo v rozhodnom období preukázané, že žalobkyni 2/ boli

poskytnuté preddavkovo dávky v hmotnej núdzi na základe rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu rozhodnutím z 12. februára 2004. Priznaním a následným vyplatením úrazovej

renty spätne pre žalobcu 1/ vo výške 217.542 Sk podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa

21. júla 2006 sa zmenil príjem žalobcov pre posudzovanie dávky a príspevkov podľa zákona

o hmotnej núdzi, ktoré už preddavkovo boli vyplatené. Podľa názoru súdu prvého stupňa bol

nárok na vrátenie dávok správne vyčíslený. Prvostupňový súd nesúhlasil s námietkami žalobcov,

že v čase vydania rozhodnutia nebolo začaté konanie o nárokoch z pracovného pomeru, keďže

toto právo bolo uplatnené žalobou z 1. augusta 2000. Žalobcom nepriznal súd náhradu trov

konania.

Proti rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ rade odvolanie z dôvodov, že považovali

rozsudok za nesprávny a nezákonný z dôvodu podľa , nakoľko

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietali, že

rozhodnutie z 12. februára 2004 nebolo doručené žalobcovi v 1. rade, ako aj skutočnosť, že

rozhodnutie je nezákonné, keďže neexistoval žiaden dôvod na priznanie dávok v hmotnej núdzi

preddavkovo, keďže s účinnosťou od 1. januára 2004 zanikla zodpovednosť zamestnávateľa

za škody spôsobené pracovným úrazom a chorobou z povolania. Nároky z pracovných úrazov

a chorôb z povolania voči zamestnávateľovi mohli byť priznané len do 31. decembra 2003.

Na základe toho navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie

žalovaného č. 2007/1093-01-Pol. z 2. júla 2007 ako aj prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3

Žalovaná navrhla odvolanie žalobcov zamietnuť ako nedôvodné. Uviedla, že ako žalobou

napadnuté rozhodnutie, tak aj rozhodnutie z 12. februára 2004 považujú za zákonné a že spoločne

bol posudzovaný žalobca v 1. rade spoločne s žalobkyňou v 2. rade v zmysle platnej právnej

úpravy, keďže o priznanie dávok v hmotnej núdzi požiadala ako jeho manželka. Žalobca v 1. rade

mal postavenie spoločne posudzovanej osoby a v tomto konaní aj takto vystupoval. Podľa názoru

žalovanej tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie o priznaní dávok v hmotnej núdzi preddavkovo

od 1.janára 2004 na základe rozhodnutia z 12. februára 2004 je nezákonné nemá oporu v zákone,

keďže toto rozhodnutie nebolo zrušené a nadobudnutím právoplatnosti sa stalo záväzným pre

každého. Na konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia nepostačuje presvedčenie účastníka, že

rozhodnutie je nezákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s v spojení s a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodné.

Z podkladov administratívneho spisu a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné, že

žalobkyni 2. rade boli priznané dávky v hmotnej núdzi v dobe od 1. januára 2004 a spoločne

posudzovanou osobou bol aj žalobca v 1. rade ako manžel žalobkyne v 2. rade. Taktiež nebolo

ani sporné, aká suma dávok v hmotnej núdzi bola žalobkyni v 2. rade vyplatená v rozhodnom

období od 1. januára 2004 do 31. októbra 2007, za ktoré na základe žalobou napadnutého

rozhodnutia sa domáhal žalovaný vrátenia týchto dávok v hmotnej núdzi, ktorá mala byť

poskytnuté preddavkovo. Sporným medzi účastníkmi bolo, či rozhodnutie z 12. februára 2004

bolo vydané v súlade so zákonom a či mohol byť podkladom pre vydanie napadnutého

rozhodnutia o vrátení dávok v hmotnej núdzi a či mal byť žalobca v 1. rade účastníkom

administratívneho konania a za aké obdobie je povinná žalobkyňa v 2. rade vrátiť dávky

v hmotnej núdzi.

4

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu.

Podľa bod 2 štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi v znení platnom do 14. apríla 2004 na konanie

o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej

núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 30) ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 26 ods. 2 zákona o hmotnej núdzi úrad alebo obec dávku a príspevky odníme

a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej

sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o hmotnej núdzi v znení platnom do 14. apríla 2004 dávka

a príspevky s výnimkou aktivačného príspevku podľa § 12 ods. 8 a 9 sa môžu priznať

preddavkovo, ak sa začalo konanie o peňažnom príspevku za opatrovanie, poskytnutie dávky

nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia alebo opakovanej štátnej sociálnej

dávky, konanie o určenie otcovstva, konanie o výživnom alebo konanie o nárokoch z pracovného

pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu, alebo zo služobného pomeru vrátane mzdových

nárokov.

Podľa § 27 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

vydaného v konaní podľa odseku 1 úrad alebo obec rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom

zohľadní výšku peňažného príspevku za opatrovanie, priznanej náhrady príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,

úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej

5

štátnej sociálnej dávky, výšku výživného, výšku náhradného výživného, výšku mzdových

nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného

vzťahu, alebo zo služobného pomeru. Úrad alebo obec zároveň rozhodne o doplatení dávky

a príspevkov alebo o ich vrátení.

Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyni v 2. rade boli vyplácané dávky

v hmotnej núdzi od 1. januára 2004 na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

z 12. februára 2004 a to podľa § 27 zákona o hmotnej núdzi, pričom v tomto rozhodnutí

absentuje zdôvodnenie, prečo jej boli dávky v hmotnej núdzi priznané preddavkovo.

V rozhodnutiach, ktoré však boli vydané po rozhodnutí z 12. februára 2004, t.j. 6. mája 2004 je

rozhodnuté o zvýšení dávky v hmotnej núdzi podľa § 26 zákona o hmotnej núdzi tak, že tieto

dávky už boli zvyšované preddavkovo a zároveň následne vydanými rozhodnutiami boli menené

skôr vydané právoplatné rozhodnutia za predchádzajúce obdobie, avšak vo všetkých týchto

rozhodnutiach absentuje zdôvodnenie prečo boli priznávané dávky preddavkovo.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 22-3153/206 21. júla 2006, ktoré bolo právoplatné

dňom 23. októbra 2006 je zrejmé, že žalobcovi 1. bola priznaná úrazová renta na základe jeho

žiadosti z 28. februára 2006.

Na základe toho možno potom dospieť k záveru, že rozhodnutia, ktorým bola priznaná

dávka v hmotnej núdzi preddavkovo pre žalobkyňu 2, ako aj pre spoločne posudzované osoby,

neboli vydané v súlade so zákonom o hmotnej núdzi. V čase vydaní rozhodnutia z 12. februára

2004 totiž neexistovali pre postup správneho orgánu zákonné dôvody, ktoré by ho oprávňovali

takto postupovať. V čase vydania rozhodnutia, teda po 1. januári 2004 a až do doby podania

žiadosti o úrazovú rentu žalobcom v 1. rade, teda do 28. februára 2006, neexistovali zákonné

dôvody pre vydanie rozhodnutia o možnosti poskytnúť dávky v hmotnej núdzi pre žalobkyňu

v 2. rade preddavkovo. Ani žalobkyňa v 2. rade, ako aj osoby, ktoré boli s ňou spoločne

posudzované, totiž nepodali návrh na začatie konania a ani sa s nimi nezačalo konanie

o peňažnom príspevku za opatrovanie, poskytnutie dávky nemocenského poistenia, dávky

6

dôchodkového poistenia alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky a ani konanie o určenie

otcovstva, konanie o výživnom alebo konanie o nárokoch z pracovného pomeru alebo

z obdobného pracovného vzťahu, alebo zo služobného pomeru vrátane mzdových nárokov

za rozhodné obdobie, kedy poberali dávky v hmotnej núdzi, teda za obdobie od 1. januára 2004

a to minimálne do 28. februára 2006. Keďže takého konanie nezačalo bol administratívny orgán

oprávnený rozhodnúť o žiadosti žalobkyne v 2. rade iba tak, že by jej priznal dávky v hmotnej

núdzi, avšak nie preddavkovo podľa § 27 zákona o hmotnej núdzi. Až po podaní žiadosti

navrhovateľa o úrazovú rentu z 28. februára 2006 mohol administratívny orgán rozhodnúť, že

prizná dávky od tohto obdobia preddavkovo. Ak takto nepostupoval, nemožno potom

rozhodnutie z 12. februára 2004 považovať za vydané v súlade so zákonom a ktoré by mohlo byť

zákonným podkladom pre rozhodnutie o vrátenie dávky v hmotnej núdzi za obdobie od 1. januára

2004 do 28. februára 2006. Aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v 1. rade, ktorou

sa domáhal priznania choroby z povolania sa týkala len obdobia do 31. decembra 2003, nakoľko

súd v týchto konaniach je oprávnený rozhodovať iba o nárokoch vzniknutých k tomuto dňu,

keďže prešla pôsobnosť rozhodovať o nárokoch vzniknutých po tomto

dni na Sociálnu poisťovňu.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu v 1. rade, že mu rozhodnutie z 12. februára 2004 nebolo

doručené, tak v tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí

krajského súdu, že sa riadne doručovalo žiadateľke a aj samotný žalobca v 1. rade sa voči nemu

vzdal práva odvolania, a teda, že táto námietka je neopodstatnená.

Podľa názoru odvolacieho súdu takéto zistenie skutočného stavu, kedy žalovaný

rozhodol na základe skôr vydaného rozhodnutia z 12. februára 2004, ktorého časť týkajúca sa

možnosti poskytnutia dávky v hmotnej núdzi preddavkovo nie je a nebola v súlade so zákonom

a neodôvodňuje záver, ku ktorému dospel žalovaný napadnutým rozhodnutím, že žalobkyňa

v 2. rade je povinná vrátiť poskytnuté dávky v hmotnej núdzi

7

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a v rozpore

so zákonom. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že

rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( s poukazom

na a O.s.p).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní úspešným žalobcom

nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili ( v spojení s )

a žalovanému sa zo zákona náhrada trov konania nepriznáva.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová