Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
42d/362251.9be356.pdf
PDF · 89.24 KB
No categories available
3Tost/2/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 2/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
31. marca 2010 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského, sudcov
JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského prejednal sťažnosť odsúdeného
A. H. proti uzneseniu krajského súdu v Košiciach zo dňa 7. decembra 2009, č. k.
5 Ntok 1/09-46, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. H. sa zamieta.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol
návrh odsúdeného A. H. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 6 T 1/05, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2008, sp. zn. 4 To 18/2007.
Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch
sťažnosti v podstate vytýkal krajskému súdu, že nevypočul ním navrhnutých svedkov L. B.
a S. Š.. Je toho názoru, že ide o dôležitých svedkov, pretože práve títo svedkovia potvrdia,
že on s vraždou nemá nič spoločné a že bol neprávom odsúdený.
Žiadal preto povoliť obnovu konania s tým, aby táto sa nekonala na Krajskom súde
v Košiciach, ale kdekoľvek inde mimo východného Slovenska.
Na podklade tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie
predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Správne rozhodol krajský súd, keď podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného A. H. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 6 T 1/05, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2008, sp. zn. 4 To 18/2007. V písomne
vypracovanom uznesení krajský súd svoje závery podrobne, vyčerpávajúcim spôsobom
a vecne správne odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou krajského
súdu uvedenou v napadnutom uznesení stotožňuje, v podrobnostiach na ňu odkazuje
a dodáva:
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým také dôkazy, ktoré neboli
vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým
obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.
Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré
sa v návrhu na obnovu uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce,
či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli, alebo neboli známe súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s krajským súdom nepovažuje za potrebné
vypočúvať odsúdeným navrhnutých svedkov L. B. a S. Š.. Ide totiž o svedkov, výsluchu
ktorých sa domáhal už aj v pôvodnom konaní a pritom ide o takých svedkov, ktorí priebeh
inkriminovaného činu nesledovali, neboli na mieste samom a o udalosti majú mať vedomosť
len sprostredkovane. Nejde teda o nové skutočnosti, či dôkazy, ktoré by mohli samé
o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné
rozhodnutie, v preskúmavanom prípade, o vine.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na základe týchto skutočností dospel
k záveru, že Krajský súd v Košiciach postupoval procesne aj vecne správne, keď o návrhu
odsúdeného A. H. na obnovu konania rozhodol tak, že tento z dôvodov uvedených
v § 394 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Z uvedených dôvodov, preto aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol sťažnosť
odsúdeného A. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová