Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1b7/377046.6bbc42.pdf
PDF · 101.95 KB
No categories available
2Cdo/314/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 314/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : P. K.,
bývajúci v Z., proti žalovanému : Mesto D., so sídlom D., IČO : X, zastúpenému JUDr. M.
K., advokátom v D., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu
mzdy, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5 C 28/2008, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. júla 2009 sp. zn. 8 Co 141/2009
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. júla 2009 sp. zn. 8 Co 141/2009
v jeho zmeňujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo 16. marca 2009 č.k. 5 C 28/2008-266
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru
v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, ktorú mu dal žalovaný dňa 30.11.2007, je
neplatná. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že žalobca na základe pracovnej
zmluvy z 20.8.2001 pracoval u žalovaného počnúc dňom 20.8.2001 ako príslušník Mestskej
polície a na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2001 bol zmenený z pôvodne
dohodnutého pracovného pomeru na dobu určitú, na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.1.2002.
Listinou označenou „Výpoveď z pracovného pomeru“ zo dňa 30.11.2007 doručenou
žalobcovi toho istého dňa podpísanou primátorom Mesta D. dal žalovaný žalobcovi
s poukazom na § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru pre
porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcej vo viacnásobnom porušení článku II. ods. 7 písm.
a/ VOP tým, že žalobca poškodil motorové vozidlo Š. F. evidenčné číslo D. vlastnou vinou
a to nabúraním do vozidla K. evidenčné číslo Z., ktorého užívateľom je žalovaný. Celková
škoda na vozidlách je do 40 000,-- Sk;
- viacnásobnom porušení čl. 3 ods. 4 písm. b/ VOP tým, že žalobca opakovane nedôsledne
a zavádzajúco vykonával zápisy v knihách o dopravných priestupkoch, naposledy dňa
7.11.2007 pod č. X. pri vozidle D.. Ďalej v uvedenej listine žalovaný uviedol, že okrem toho
bol žalobca náčelníkom Mestskej polície v posledných šiestich mesiacoch písomne
upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a to, že dňa 28.11.2007 nedodržal vymedzený
čas na obednú prestávku a dňa 29.11.2007 zdržiaval sa v priestoroch Mestskej polície mimo
pracovnej doby bez súhlasu nadriadeného a okrem toho bol v rokoch 2006 a 2007 náčelníkom
Mestskej polície viacnásobne písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny dňa
20.10.2006, 30.1.2007 a 19.2.2007. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, že
žalobu žalobcu musel zamietnuť, nakoľko dospel k záveru, že žalobca sa dopustil jedného
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny (poškodenie motorového vozidla K. Z.)
a tiež bol dôvodne písomne upozornený na možnosť dania výpovede pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny (oneskorené hlásenie ukončenia obednej prestávky).
Z uvedených dôvodov považoval určenie neplatnosti výpovede žalovaného danej
žalobcovi za nedôvodné, nedôvodné je aj požadovanie nároku na náhradu mzdy a preto
žalobu žalobcu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 28. júla 2009 č.k.
8 Co 141/2009-316 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu
o určenie neplatnosti výpovede zmenil tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným
listom zo dňa 30.11.2007 je neplatná. Vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu
o náhradu mzdy a o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd uviedol, že Zákonník práce nedefinuje menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Preto konanie zamestnanca treba posudzovať individuálne v súvislosti
so všetkými okolnosťami daného prípadu. Podľa odvolacieho súdu k skutku predstavujúcom
poškodenie služobného motorového vozidla došlo z nedbanlivosti, svoje zavinenie žalobca
uznával a bol zaň postihnutý v priestupkovom konaní. Žalovaný sa v občianskom právnom
konaní domáhal na žalobcovi za tento skutok zaplatenia sumy 3 285,13 Sk ako náhrady
škody. Pokiaľ ide o nedodržanie vymedzeného času na obednú prestávku išlo o ojedinelý
prípad, čas nebol prekročený značne, ani nebolo preukázané, že by v tom čase sa žalobca
zdržiaval mimo pracoviska a nedošlo k žiadnemu následku. Vzhľadom na uvedené v tomto
prípade skutky nedosahujú taký stupeň intenzity, pre ktorý by bolo možné konštatovať, že ide
o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ okresný súd vychádzal z toho, že
žalobca bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti so skutkom pod bodom
III. k tomu malo dôjsť 28.11.2007. Po tomto skutku nebolo preukázané žiadne porušenie
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu (predchádzajúci skutok sa stal 23.11.2007) a preto ani
nemohlo byť splnené uplatnenie tohto výpovedného dôvodu. Nemožno neprehliadnuť
napokon ani to, že výpoveď bola daná žalobcovi až dňa 30.11.2007. Mal za to, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil.
Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podal dovolanie žalovaný,
ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd totiž tvrdil, že v uvedených dvoch
prípadoch išlo síce o porušenie pracovnej disciplíny, ale nie také intenzívne, aby mohlo ísť
o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce. Zákonník práce
pozná výlučne závažné porušenie pracovnej disciplíny a menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Každé porušenie pracovnej disciplíny (a v uvedených prípadoch skutočnosť, že
išlo o porušenie pracovnej disciplíny nenamietal žalobca ani odvolací súd) má teda intenzitu
závažného alebo menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odvolací súd svojím
rozhodnutím prevzal na seba úlohu zákonodarcu, keď popri existujúcich dvoch formách
porušenia pracovnej disciplíny vytvoril ešte tretiu, akési porušenie pracovnej disciplíny bez
právnych následkov. Mal za to, že v danej veci sú správne právne závery prvostupňového
súdu a nie odvolacieho, a preto navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu tak, že rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín ako vecne správny potvrdí.
Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je podané
opodstatnene.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konania
na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými je možné zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221
ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p., ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie
v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia
v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu
dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu
zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (týka sa to jednak skutkov 1/ poškodenia
služobného motorového vozidla, 3/ nedodržanie vymedzeného času na obednú prestávku ako
aj skutkami 2/ viacnásobné porušenie organizačného poriadku Mestskej polície v D.,
vykonaným nesprávnym zápisom v knihách dopravných priestupkov a 4/ zdržiavanie sa
v priestoroch Mestskej polície mimo pracovnej doby bez súhlasu nadriadeného, ktorými sa
odvolací súd vôbec nezaoberal, ktoré však tvoria výpoveď z pracovného pomeru danú dňa
30.11.2007, ako aj vo výpovedi uvedenými viacnásobne písomnými upozorneniami na
porušenie pracovnej disciplíny a to dňa 20.10.2006, 30.1.2007 a 19.2.2007, ku ktorým
odvolací súd poznamenal v odôvodnení rozhodnutia, že sa nimi prvostupňový súd vôbec
nezaoberal) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle
§ 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti
občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým
zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti žaloby dospel iba na základe prehodnotenia
časti dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, keď zo štyroch skutkov sa zoberal iba
dvoma s dovetkom, že pokiaľ ide upozornenia z roku 2006 a 2007 tými sa okresný súd
nezaoberal.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 28. júla 2009, na ktorom
bolo aj meritórne rozhodnuté totiž vyplýva, že odvolací súd na tomto pojednávaní žiadne
dokazovanie nevykonal.
V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu pojednávania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., nie je zopakovaním
dokazovania v zmysle § 122 a nasl. O.s.p.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného
dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v jeho
zmeňujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Záverom dovolací súd uvádza, že nižší stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny
ako je menej závažné porušenie Zákonník práce neupravuje, preto každé porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by
zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, je vždy menej závažným porušením
pracovnej disciplíny.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová