Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/314/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : P. K.,

bývajúci v Z., proti žalovanému : Mesto D., so sídlom D., IČO : X, zastúpenému JUDr. M.

K., advokátom v D., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu

mzdy, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. júla 2009 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. júla 2009 sp. zn.

v jeho zmeňujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo 16. marca 2009 č.k. -266

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru

v zmysle , ktorú mu dal žalovaný dňa 30.11.2007, je

neplatná. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že žalobca na základe pracovnej

zmluvy z 20.8.2001 pracoval u žalovaného počnúc dňom 20.8.2001 ako príslušník Mestskej

polície a na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2001 bol zmenený z pôvodne

dohodnutého pracovného pomeru na dobu určitú, na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.1.2002.

Listinou označenou „Výpoveď z pracovného pomeru“ zo dňa 30.11.2007 doručenou

žalobcovi toho istého dňa podpísanou primátorom Mesta D. dal žalovaný žalobcovi

s poukazom na výpoveď z pracovného pomeru pre

porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcej vo viacnásobnom porušení článku II. ods. 7 písm.

a/ VOP tým, že žalobca poškodil motorové vozidlo Š. F. evidenčné číslo D. vlastnou vinou

a to nabúraním do vozidla K. evidenčné číslo Z., ktorého užívateľom je žalovaný. Celková

škoda na vozidlách je do 40 000,-- Sk;

- viacnásobnom porušení čl. 3 ods. 4 písm. b/ VOP tým, že žalobca opakovane nedôsledne

a zavádzajúco vykonával zápisy v knihách o dopravných priestupkoch, naposledy dňa

7.11.2007 pod č. X. pri vozidle D.. Ďalej v uvedenej listine žalovaný uviedol, že okrem toho

bol žalobca náčelníkom Mestskej polície v posledných šiestich mesiacoch písomne

upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a to, že dňa 28.11.2007 nedodržal vymedzený

čas na obednú prestávku a dňa 29.11.2007 zdržiaval sa v priestoroch Mestskej polície mimo

pracovnej doby bez súhlasu nadriadeného a okrem toho bol v rokoch 2006 a 2007 náčelníkom

Mestskej polície viacnásobne písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny dňa

20.10.2006, 30.1.2007 a 19.2.2007. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, že

žalobu žalobcu musel zamietnuť, nakoľko dospel k záveru, že žalobca sa dopustil jedného

menej závažného porušenia pracovnej disciplíny (poškodenie motorového vozidla K. Z.)

a tiež bol dôvodne písomne upozornený na možnosť dania výpovede pre menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny (oneskorené hlásenie ukončenia obednej prestávky).

Z uvedených dôvodov považoval určenie neplatnosti výpovede žalovaného danej

žalobcovi za nedôvodné, nedôvodné je aj požadovanie nároku na náhradu mzdy a preto

žalobu žalobcu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 28. júla 2009 č.k.

-316 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu

o určenie neplatnosti výpovede zmenil tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným

listom zo dňa 30.11.2007 je neplatná. Vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu

o náhradu mzdy a o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Odvolací súd uviedol, že nedefinuje menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny. Preto konanie zamestnanca treba posudzovať individuálne v súvislosti

so všetkými okolnosťami daného prípadu. Podľa odvolacieho súdu k skutku predstavujúcom

poškodenie služobného motorového vozidla došlo z nedbanlivosti, svoje zavinenie žalobca

uznával a bol zaň postihnutý v priestupkovom konaní. Žalovaný sa v občianskom právnom

konaní domáhal na žalobcovi za tento skutok zaplatenia sumy 3 285,13 Sk ako náhrady

škody. Pokiaľ ide o nedodržanie vymedzeného času na obednú prestávku išlo o ojedinelý

prípad, čas nebol prekročený značne, ani nebolo preukázané, že by v tom čase sa žalobca

zdržiaval mimo pracoviska a nedošlo k žiadnemu následku. Vzhľadom na uvedené v tomto

prípade skutky nedosahujú taký stupeň intenzity, pre ktorý by bolo možné konštatovať, že ide

o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ okresný súd vychádzal z toho, že

žalobca bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti so skutkom pod bodom

III. k tomu malo dôjsť 28.11.2007. Po tomto skutku nebolo preukázané žiadne porušenie

pracovnej disciplíny zo strany žalobcu (predchádzajúci skutok sa stal 23.11.2007) a preto ani

nemohlo byť splnené uplatnenie tohto výpovedného dôvodu. Nemožno neprehliadnuť

napokon ani to, že výpoveď bola daná žalobcovi až dňa 30.11.2007. Mal za to, že súd prvého

stupňa správne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu do jeho zmeňujúcej časti podal dovolanie žalovaný,

ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

Namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd totiž tvrdil, že v uvedených dvoch

prípadoch išlo síce o porušenie pracovnej disciplíny, ale nie také intenzívne, aby mohlo ísť

o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa .

pozná výlučne závažné porušenie pracovnej disciplíny a menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny. Každé porušenie pracovnej disciplíny (a v uvedených prípadoch skutočnosť, že

išlo o porušenie pracovnej disciplíny nenamietal žalobca ani odvolací súd) má teda intenzitu

závažného alebo menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odvolací súd svojím

rozhodnutím prevzal na seba úlohu zákonodarcu, keď popri existujúcich dvoch formách

porušenia pracovnej disciplíny vytvoril ešte tretiu, akési porušenie pracovnej disciplíny bez

právnych následkov. Mal za to, že v danej veci sú správne právne závery prvostupňového

súdu a nie odvolacieho, a preto navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu tak, že rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín ako vecne správny potvrdí.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je podané

opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konania

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými je možné zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa , ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať (týka sa to jednak skutkov 1/ poškodenia

služobného motorového vozidla, 3/ nedodržanie vymedzeného času na obednú prestávku ako

aj skutkami 2/ viacnásobné porušenie organizačného poriadku Mestskej polície v D.,

vykonaným nesprávnym zápisom v knihách dopravných priestupkov a 4/ zdržiavanie sa

v priestoroch Mestskej polície mimo pracovnej doby bez súhlasu nadriadeného, ktorými sa

odvolací súd vôbec nezaoberal, ktoré však tvoria výpoveď z pracovného pomeru danú dňa

30.11.2007, ako aj vo výpovedi uvedenými viacnásobne písomnými upozorneniami na

porušenie pracovnej disciplíny a to dňa 20.10.2006, 30.1.2007 a 19.2.2007, ku ktorým

odvolací súd poznamenal v odôvodnení rozhodnutia, že sa nimi prvostupňový súd vôbec

nezaoberal) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle

Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým

zisteniam, vedúcim k záveru o opodstatnenosti žaloby dospel iba na základe prehodnotenia

časti dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, keď zo štyroch skutkov sa zoberal iba

dvoma s dovetkom, že pokiaľ ide upozornenia z roku 2006 a 2007 tými sa okresný súd

nezaoberal.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 28. júla 2009, na ktorom

bolo aj meritórne rozhodnuté totiž vyplýva, že odvolací súd na tomto pojednávaní žiadne

dokazovanie nevykonal.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu pojednávania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasl.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v jeho

zmeňujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Záverom dovolací súd uvádza, že nižší stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny

ako je menej závažné porušenie neupravuje, preto každé porušenie pracovnej

disciplíny, ktoré nedosahuje intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by

zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, je vždy menej závažným porušením

pracovnej disciplíny.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová