Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/258/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Jozefa Kolcuna a sudcov JUDr. M. Vladika a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci

ţalobcu P. K., bývajúceho v Z., zastúpeného JUDr. P. V., advokátom v N., proti

ţalovanému M., so sídlom D., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom v D., o určenie

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom

súde Dolný Kubín pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 27. júla 2010 pod sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo 16. marca 2009 č.k. -266

zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia, ţe výpoveď z pracovného pomeru

v zmysle , ktorú mu dal ţalovaný 30. novembra 2007 je

neplatná. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, ţe ţalobca na základe pracovnej

zmluvy z 20. augusta 2001 pracoval u ţalovaného počnúc dňom 20. augusta 2001 ako

príslušník M. a na základe dodatku k pracovnej zmluve z 31. decembra 2001 bol zmenený

z pôvodne dohodnutého pracovného pomeru na dobu určitú, na dobu neurčitú

s účinnosťou od 1. januára 2002. Listinou označenou „Výpoveď z pracovného pomeru“

z 30. novembra 2007 doručenou ţalobcovi toho istého dňa podpísanou primátorom M. dal

ţalovaný ţalobcovi s poukazom na výpoveď

z pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcej vo viacnásobnom

porušení článku II ods. 7 písm. a/ VOP tým, ţe ţalobca poškodil motorové vozidlo

Š. evidenčné číslo D. vlastnou vinou a to nabúraním do vozidla K. evidenčné číslo Z., ktorého

uţívateľom je ţalovaný. Celková škoda na vozidlách je do 40 000,-- Sk, viacnásobnom

porušení článku 3 ods. 4 písm. b/ VOP tým, ţe ţalobca opakovane nedôsledne a zavádzajúco

vykonával zápisy v knihách o dopravných priestupkoch, naposledy 7. novembra 2007 pod

č. X. pri vozidle D.. Ďalej v uvedenej listine ţalovaný uviedol, ţe okrem toho bol ţalobca

náčelníkom M. v posledných šiestich mesiacoch písomne upozornený na porušenie pracovnej

disciplíny a to, ţe 28. novembra 2007 nedodrţal vymedzený čas na obednú prestávku

a 29. novembra 2007 sa zdrţiaval v priestoroch M. mimo pracovnej doby bez súhlasu

nadriadeného a okrem toho bol v rokoch 2006 a 2007 náčelníkom M. viacnásobne písomne

upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a to 20. októbra 2006, 30. januára 2007

a 19. februára 2007. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, ţe ţalobu ţalobcu

musel zamietnuť, nakoľko dospel k záveru, ţe ţalobca sa dopustil jedného menej závaţného

porušenia pracovnej disciplíny (poškodenie motorového vozidla K. Z.) a tieţ bol dôvodne

písomne upozornený na moţnosť dania výpovede pre menej závaţné porušenie pracovnej

disciplíny (oneskorené hlásenie ukončenia obednej prestávky). Z uvedených dôvodov

povaţoval určenie neplatnosti výpovede ţalovaného danej ţalobcovi za nedôvodné,

nedôvodné je aj poţadovanie nároku na náhradu mzdy a preto ţalobu zamietol.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 28. júla 2009 sp.zn.

zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol ţalobu ţalobcu

o určenie neplatnosti výpovede tak, ţe určil, ţe výpoveď daná ţalobcovi ţalovaným listom

z 30. novembra 2007 je neplatná. Vo výroku, ktorým súd zamietol ţalobu ţalobcu o náhradu

mzdy a trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe nedefinuje menej

závaţné porušenie pracovnej disciplíny. Preto konanie zamestnanca treba posudzovať

individuálne v súvislosti so všetkými okolnosťami daného prípadu. Podľa odvolacieho súdu

k skutku predstavujúcom poškodenie sluţobného motorového vozidla došlo z nedbanlivosti,

svoje zavinenie ţalobca uznával a bol zaň postihnutý v priestupkovom konaní. Ţalovaný sa

v občianskoprávnom konaní domáhal na ţalobcovi za tento skutok zaplatenia sumy

3 285,13 Sk ako náhrady škody. Pokiaľ ide o nedodrţanie vymedzeného času na obednú

prestávku išlo iba o ojedinelý prípad, čas nebol prekročený značne, ani nebolo preukázané, ţe

3

by sa v tom čase ţalobca zdrţiaval mimo pracoviska a nedošlo k ţiadnemu následku.

Vzhľadom na uvedené v tomto prípade skutky nedosahujú taký stupeň intenzity, pre ktorý

by bolo moţné konštatovať, ţe ide o menej závaţné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ

súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe ţalobca bol upozornený na porušenie pracovnej

disciplíny v súvislosti so skutkom pod bodom III, k tomu malo dôjsť 28. novembra 2007.

Po tomto skutku nebolo preukázané ţiadne porušenie pracovnej disciplíny zo strany ţalobcu

(predchádzajúci skutok sa stal 23. novembra 2007) a preto ani nemohlo byť splnené

uplatnenie tohto výpovedného dôvodu. Nemoţno neprehliadnuť napokon ani to, ţe výpoveď

bola daná ţalobcovi aţ 30. novembra 2007. Odvolací súd mal za to, ţe prvostupňový súd

správne zistil skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý prípustnosť

dovolania odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm.c/ Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Odvolací súd totiţ tvrdil, ţe v uvedených dvoch prípadoch išlo síce

o porušenie pracovnej disciplíny, ale nie také intenzívne, aby mohlo ísť o menej závaţné

porušenie pracovnej disciplíny podľa . pozná výlučne

závaţné porušenie pracovnej disciplíny a menej závaţné porušenie pracovnej disciplíny.

Kaţdé porušenie pracovnej disciplíny (a v uvedených prípadoch skutočnosť, ţe išlo

o porušenie pracovnej disciplíny nenamietal ţalobca ani odvolací súd) má teda intenzitu

závaţného alebo menej závaţného porušenia pracovnej disciplíny. Odvolací súd svojím

rozhodnutím prevzal na seba úlohu zákonodarcu, keď popri existujúcich dvoch formách

porušenia pracovnej disciplíny vytvoril ešte tretiu, akési porušenie pracovnej disciplíny

bez právnych následkov. Mal za to, ţe v danej veci sú správne právne závery súdu prvého

stupňa a nie odvolacieho, a preto navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu tak, ţe rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo 16. marca 2009

č.k. -266 ako vecne správny potvrdí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2010 sp.zn.

zrušil rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 28. júla 2009 sp.zn. v jeho

zmeňujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol,

ţe odvolací súd si nezadováţil zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov

v zmysle a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery predčasné

a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

Uviedol, ţe ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle

sám v potrebnom rozsahu opakovať (týkalo sa to jednak skutkov

I/ poškodenia sluţobného motorového vozidla, III/ nedodrţanie vymedzeného času na obednú

prestávku ako aj skutkami II/ viacnásobné porušenie organizačného poriadku M., vykonaným

nesprávnym zápisom v knihách dopravných priestupkov a IV/ zdrţiavanie sa v priestoroch

M. mimo pracovnej doby bez súhlasu nadriadeného, ktorými sa odvolací súd vôbec

nezaoberal, ktoré však tvoria výpoveď z pracovného pomeru danú 30. novembra 2007, ako aj

vo výpovedi uvedenými viacnásobne písomnými upozorneniami na porušenie pracovnej

disciplíny a to 20. októbra 2006, 30. januára 2007 a 19. februára 2007, ku ktorým odvolací

súd poznamenal v odôvodnení rozhodnutia, ţe sa nimi prvostupňový súd vôbec nezaoberal)

a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle

Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania.

Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim

k záveru o opodstatnenosti ţaloby dospel iba na základe prehodnotenia časti dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa, keď zo štyroch skutkov sa zaoberal iba dvoma

s dovetkom, ţe pokiaľ ide o upozornenia z roku 2006 a 2007 tými sa okresný súd nezaoberal.

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a v jeho zmeňujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie

konanie v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Ţiline rozsudkom (v poradí druhým) z 27. júla 2010 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zamietol ţalobu ţalobcu

o určenie neplatnosti výpovede zmenil tak, ţe určil, ţe výpoveď daná ţalobcovi ţalovaným

listom zo dňa 30. novembra 2007 je neplatná. Odvolací súd vo výroku, ktorým prvostupňový

súd zamietol ţalobu ţalobcu o náhradu mzdy a o trovách konania rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, ţe čo sa týka skutku

pod bodom I/ nebolo sporné, ţe sa stal. Ţalobca pri svojom výsluchu (i pri zopakovanom

výsluchu pred odvolacím súdom zotrval na svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa)

uviedol, ţe mal podľa vysielacieho rozkazu zástupcu primátora odviezť autom na pohreb

a pri cúvaní zachytil iné vozidlo, ktoré mal ţalovaný v uţívaní. Ţalobca bol zaň postihnutý

v priestupkovom konaní uloţením blokovej pokuty, ktorú uhradil. Ţalovaný sa

v občianskoprávnom konaní domáhal na ţalobcovi zaplatenia sumy 3 285,13 Sk ako náhrady

škody a v takejto sume bol zaviazaný aj súdnym rozhodnutím. Podľa odvolacieho súdu

k skutku predstavujúcom poškodenie sluţobného motorového vozidla došlo z nedbanlivosti,

svoje zavinenie ţalobca uznával a bol zaň postihnutý. Uloţená povinnosť (zástupcu primátora

odviezť autom na pohreb) však nesúvisela s pracovným zaradením ţalobcu ako príslušníka M.

(podľa druhu práce v pracovnej zmluve). Podľa odvolacieho súdu sa ţalobca dopustil len

porušenia priestupku na úseku cestnej premávky, inak povedané dopravných predpisov.

Prehodnotiac výsluch ţalobcu a opätovné preštudovanie listinných dôkazov dospel odvolací

súd k záveru, ţe za takých okolností, ktoré boli zrejmé aj z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa skutok nebol porušením pracovnej disciplíny. Odvolací súd uviedol, ţe pokiaľ

ide o upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s nedodrţaním

vymedzeného času na obednú prestávku konštatoval, ţe čas nebol dodrţaný a preto bolo

upozornenie opodstatnené. Poukázal na to, ţe ak k upozorneniu malo dôjsť 28. novembra

2007, po tomto skutku sa ţalobca do dania výpovede (30. novembra 2007) ţiadneho

porušenia pracovnej disciplíny nedopustil. Skutky uvádzané vo výpovedi pod bodom

II/ (ţalobca opakovane nedôsledne a zavádzajúco vykonával zápisy v knihách dopravných

priestupkov, naposledy 7. novembra 2007 pod č. X. pri vozidle D.) a IV/ (zdrţiavanie sa

27. novembra 2007 v priestoroch M. mimo pracovnej doby bez súhlasu nadriadeného) súd

prvého stupňa neuznal ako preukázané s čím sa odvolací súd stotoţnil. Naviac uviedol, ţe

k týmto skutkom došlo pred upozornením na moţnosť dania výpovede. Podľa odvolacieho

súdu upozornenia, ţe „mimo toho bol v roku 2006 a 2007 náčelníkom M. viacnásobne

písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny 20. októbra 2006, 31. januára 2007

a 19. februára 2007“ neboli dané v šesťmesačnej lehote a preto nebolo moţné na ne

prihliadať. Odvolací súd mal za to, ţe písomné upozornenie je podmienkou dania výpovede

a po je jeho daní nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny pre menej závaţné porušenie

pracovnej disciplíny, preto nebolo moţné určiť, ţe výpoveď ţalovaného je platná.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý prípustnosť

dovolania odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe sa na ţalobcu v čase vykonania skutku

uvedeného pod bodom I (poškodenie dvoch motorových vozidiel vo vlastníctve ţalovaného)

vzťahovali všetky povinnosti uvedené vo vnútornom organizačnom poriadku M., jednak

6

všeobecná povinnosť konať tak, aby nespôsobil škodu, ako aj osobitná povinnosť vodiča

počínať si tak, aby nevznikla škoda. Zároveň treba za porušenie pracovnej disciplíny

povaţovať akékoľvek porušenie povinností, ktoré vyplývali z pracovnej zmluvy, interných

predpisov či pokynov oprávnených osôb, i keď nemuseli priamo vyplývať z druhu práce

dohodnutého v pracovnej zmluve (hoci podľa názoru dovolateľa vyplývali, keďţe druh práce

bol v pracovnej zmluve formulovaný všeobecne a na ţalobcu sa tak vzťahovali všetky

povinnosti z vnútorného organizačného poriadku, ak vykonával činnosť, v tomto prípade

činnosť vodiča, na ktorú sa tieto povinnosti vzťahujú. Dovolateľ navrhol zmeniť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ţe rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdí.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie zamietnuť, pretoţe sa v celom

rozsahu stotoţňuje s rozsudkom odvolacieho súdu, s jeho právnym posúdením

ako aj s odôvodnením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1

), zastúpenej advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal a ich existencia nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

K porušeniu pracovnej disciplíny ţalobcom uvedenej vo výpovedi dovolací súd

povaţuje za potrebné uviesť, ţe povinnosť dodrţiavať pracovnú disciplínu patrí k základným

povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/

) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi

(najmä ustanoveniami , ), pracovným poriadkom, pracovnou

zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie

pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru

zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity.

pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závaţným

porušením pracovnej disciplíny a závaţným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie

pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závaţné porušenie), je dôvodom pre okamţité

skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/

a ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy, napriek

tomu, ţe od ich vymedzenia závisí moţnosť a rozsah postihu zamestnanca,

nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným

zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je

intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny

závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj

k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných

povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia

pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.

Podľa zamestnávateľ môţe dať zamestnancovi výpoveď

iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo

vymedziť tak, aby ho nebolo moţné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.

Dôvod výpovede nemoţno dodatočne meniť.

Podľa zamestnávateľ môţe dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody pre ktoré by s ním zamestnávateľ

mohol okamţite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závaţné porušenie pracovnej

disciplíny, pre menej závaţné porušenie pracovnej disciplíny moţno dať zamestnancovi

výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej

disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného

pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu

pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne

a obsahové náleţitosti. Výpoveď z pracovného pomeru medziiným musí byť písomná

a doručená, zamestnávateľ v nej môţe uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý

v nej musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo moţné zameniť s iným dôvodom.

Dôvod výpovede z pracovného pomeru musí byť v písomnej výpovedi z pracovného

pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka

9

pracovnoprávneho vzťahu k tomu, ţe rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti

o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru

uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, ţe uplatnený dôvod nebude moţné dodatočne meniť.

K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda

potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností,

v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,

z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom

pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné.

Nedostatok týchto náleţitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, ţe výpoveď bola daná ţalobcovi

30. novembra 2007 ţalovaným z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v tom,

ţe došlo k viacnásobnému porušeniu článku II ods. 7 písm. a/ VOP tým, ţe ţalobca poškodil

motorové vozidlo Š. evidenčné číslo D. vlastnou vinnou a to nabúraním do vozidla K.

evidenčné číslo Z., ktorého uţívateľom je ţalovaný. Celková škoda na vozidlách je do

40 000,-- Sk. K skutku predstavujúcom poškodenie sluţobného motorového vozidla došlo

z nedbanlivosti, svoje zavinenie ţalobca uznal a bol zaň postihnutý. Ţalobca sa dopustil len

priestupku na úseku cestnej premávky. Ţalobca nebol v tomto prípade ani písomne

upozornený na moţnosť výpovede ako to predpokladá .

Pokiaľ ide o upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 28. novembra 2007 v súvislosti

s nedodrţaním vymedzeného času na obednú prestávku oba súdy niţších stupňov mali

nepochybne preukázané, ţe skutok sa stal a preto aj upozornenie ohľadne pochybenia na

strane ţalobcu zo strany zamestnávateľa bolo dôvodné. Ţalovaný v písomnom upozornení

z 29. novembra 2007 uviedol, ţe ţalobca po pracovnej dobe bez súhlasu nadriadeného

zotrval na pracovisku, čím porušil článok 5 ods. 2 Pracovného poriadku zamestnancov

ţalovaného. Je treba poukázať na znenie článku 5 bod 2 Pracovného poriadku zamestnancov

ţalovaného, podľa ktorého táto povinnosť nezaväzuje príslušníkov M., ktorí spolu s ďalšími

osobami tam špecifikovanými, sú teda vylúčení spod povinnosti nezdrţiavať sa bez súhlasu

nadriadeného v objekte zamestnávateľa mimo pracovnej doby. Nesplnenie podmienky

písomného upozornenia na moţnosť výpovede za porušenie pracovnej disciplíny nastalo aj

v prípade skutku, kedy mal ţalobca opakovane nedôsledne a zavádzajúco vykonávať zápisy

v knihách dopravných priestupkov, naposledy údajne 7. novembra 2007. Uvedený skutok

nebol v konaní pred súdom prvého stupňa ako ani pred odvolacím súdom uznaný ako

10

preukázaný a taktieţ ţalobca nebol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny

s moţnosťou výpovede zo strany ţalovaného. Na upozornenia ohľadom porušenia pracovnej

disciplíny dané ţalobcovi 20. októbra 2006, 30. januára 2007 a 19. februára 2007 nebolo

moţné v konaní prihliadať ako správne uviedol odvolací súd, pretoţe neboli dané

v šesťmesačnej lehote, ktorú ustanovuje .

Moţno preto uzavrieť, ţe podmienka dania výpovede pre porušenie pracovnej

disciplíny nebola dodrţaná, nakoľko sa ţalobca po prvom písomnom upozornení

z 28. novembra 2007 ţiadneho iného preukázateľného porušenia pracovnej disciplíny

nedopustil a preto nebolo noţné vyhodnotiť výpoveď danú ţalobcovi zo strany ţalovaného

za platnú.

Odvolací súd preto vec správne právne posúdil vo všetkých aspektoch a jeho

rozhodnutiu nemoţno vytknúť pochybenie. Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho

súdu bol z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov správny. Pretoţe nebolo zistené

(ani dovolateľom tvrdené), ţe by rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou

v , či tzv. inou vadou konania v zmysle ustanovenia ,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd však ţalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní v zákonom stanovenej lehote

nevyčíslil a iné trovy dovolacieho konania zo spisu nevyplývajú ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová