Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. proti žalovanej: JUDr.

A., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu N., s. r. o., zast. JUDr. I., advokátkou, T.,

o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa

1. decembra 2005, č. k. -455, na základe zrušenia uznesenia Najvyššieho súdu

SR zo dňa 26.2.2009, sp. zn. nálezom Ústavného súdu SR zo dňa

12.11.2009, č. k. -28, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

1.12.2005, č. k. -455 vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca

je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v sume 4 022,27 Eur /121 175 Sk/.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške

2 612,20 Eur /78 695 Sk/.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti určenia

pravosti pohľadávky vo výške 13 146 Sk a v časti určenia pravosti pohľadávky vo výške

10 842 579 Sk žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške

4 639 Sk.

Proti tomuto rozsudku v jeho výroku o náhrade trov konania sa odvolala žalovaná

a odvolací súd uznesením zo dňa 26.2.2009, sp. zn. rozsudok Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 1.12.2005, č. k. -455 vo výroku o náhrade trov konania

potvrdil.

Na základe sťažnosti žalovanej Ústavný súd SR nálezom zo dňa 12.11.2009 uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.2.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu

súdu uložil riadiť sa právnym názorom ústavného súdu a posúdiť odvolaciu námietku

sťažovateľky, týkajúcu sa výšky trov jej právneho zastúpenia advokátom, ako aj rozhodnúť

o náhrade trov odvolacieho konania v intenciách tohto nálezu ústavného súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne prejednal odvolanie žalovanej v súlade

s ust. bez nariadenia pojednávania podľa a posúdil

otázku priznania náhrady trov žalovanej vo výroku v súlade s právnym názorom Ústavného

súdu SR. Ten nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ktorý pri určení výšky odmeny

advokáta vychádzal z mienky, že hodnotu sporu v peniazoch nemožno určiť v žalobách

o určenie pravosti pohľadávky podľa § 23 ods. 2 ZKV tak, ako to ustanovil zákon o súdnych

poplatkoch vo svojom sadzobníku. Hoci spomenuté ust. § 23 ods. 2 ZKV v znení „konkurzní

veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia“ výslovne

rozlišuje pravosť a výšku pohľadávky, čo rešpektuje aj sadzobník súdnych poplatkov, ústavný

súd začlenil do náplne pojmu pravosť pohľadávky aj jej výšku.

Keďže však odvolací súd je vo veci právnym názorom ústavného súdu viazaný, zmenil

ústavným súdom zrušené uznesenie z 26.2.2009, sp. zn. vo výroku o náhrade

trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v sume 121 175 Sk

/prevzatie, vyjadrenie zo dňa 28.11.2005, účasť na pojednávaní 28.11.2005, účasť

na pojednávaní dňa 1.12.2005 = 3 x 34 450 Sk + 1x 17 225 Sk, režijný paušál 4x 150 Sk/.

Čo do odvolacím súdom nepriznanej náhrady trov odvolacieho konania ústavný súd

vyslovil právny názor, že nepriznanie náhrady trov nemožno v rozhodovanom prípade

odôvodniť aplikáciou ust. Odvolací súd totiž podľa neho aplikoval

cit. ustanovenie na určitý typ konania, v danom prípade sporom súvisiacim s konkurzným

konaním, čo z ust. nevyplýva. Podľa ústavného súdu zmyslom tohto ustanovenia,

ktoré v zásade možno aplikovať iba výnimočne, je umožniť súdu, aby odstránil v konkrétnom

prípade nenáležitú tvrdosť dopadu ustanovení o náhrade trov konania v situácii, keď sú inak

splnené všetky podmienky na priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi v spore. Úvaha súdu o tom, či ide v konkrétnej veci o výnimočný prípad

a či sú dané dôvody hodné zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých

okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa

v konkrétnej veci sa spravidla prihliada na majetkové, sociálne, osobné a iné pomery oboch

účastníkov, teda nielen na pomery toho, kto by mal trovy konania nahradiť, ale aj toho, komu

majú byť nahradené a ďalej spravidla aj na okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby,

ako aj na postoj účastníkov v priebehu konania. Aj pri výklade a aplikácii

je povinný súd mať vždy na zreteli účel súdneho konania, teda poskytovanie súdnej ochrany

právam účastníkom. Do úvahy môže ako dôvody hodné osobitného zreteľa vziať rozmanité

dôvody, ktorými môže byť aj zmena právnej úpravy či zmena rozhodovacej praxe súdu, ktorej

dôsledkom bolo vyhovenie alebo zamietnutie žaloby.

Tento právny názor ústavného súdu je pre odvolací súd záväzný, preto zmenil

napadnuté uznesenie aj vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, a to tak, že ju

žalovanej priznal vo vyúčtovanej výške 78 695 Sk /vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 34 450

Sk, účasť na pojednávaní 21.2.2007 34 450 Sk, paušál 1 x 164 Sk + 1 x 178 Sk, cestovné

na pojednávanie na Najvyšší súd SR - KE-BA-KE 2 919 Sk, náhradu za stratu času

22 polhodín po 297 Sk = 6 534 Sk/.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 7. apríla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.