Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
02a/367562.f90136.pdf
PDF · 103.15 KB
No categories available
5Cdo/51/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 51/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Obvodného úradu
v K. so sídlom K., proti povinnému H., s.r.o. so sídlom K., o vymoženie 49,79 € s
príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. Er 4142/2000,
o dovolaní súdneho exekútora JUDr. P. H., Exekútorský úrad so sídlom v R., proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2009 sp.zn. 1 CoE 213/2008, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2009 sp.zn. 1 CoE 213/2008
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II (exekučný súd) uznesením zo 6. októbra 2008 č.k.
Er 4142/2000-18 zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 1 438,-- Sk do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia.
Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), konajúci o odvolaní oprávneného, uznesením
z 31. marca 2009 sp.zn. 1 CoE 213/2008 zmenil uznesenie exekučného súdu vo výroku
o trovách exekúcie a rozhodol tak, že oprávnený nie je povinný nahradiť exekútorovi trovy
exekúcie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu súdny exekútor podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie vo výške
69,80 €. Dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd sa dopustil vady konania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. b/ O.s.p. podľa ktorého účastník konania – povinný – nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na to, že v exekučnom titule bol povinný
v časti adresy a jeho identifikačného čísla nesprávne označený. Toto nepresné a zmätočné
rozhodnutie vydal oprávnený. Týmto postupom zavinil, že účastníkom exekučného konania
sa stal právny subjekt, ktorý podľa identifikačného čísla neexistuje. Namietal ďalej, že keďže
odvolací súd rozhodol vo veci bez pojednávania a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie
§ 203 Exekučného poriadku, bola mu týmto postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť
konať pred súdom, čo je podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. v spojení s § 237 O.s.p.
dôvodom na podanie dovolania.
Oprávnený a povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním súdneho exekútora napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má procesnú
formu uznesenia a prípustnosť dovolania proti nemu treba preto posúdiť podľa § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale výslovne
ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.),
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237
O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutie o trovách konania.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ až e/ a písm. g/ O.s.p. súdny
exekútor nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Súdny exekútor v dovolaní tvrdil, že povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania. Tento záver vyvodil zo skutočností, že „oprávnený vo svojom rozhodnutí o uložení
pokuty označil povinného ako H. s.r.o., sídlo na K., IČO: X., správne označenie povinného
podľa výpisu z obchodného registra malo byť H. s.r.o. K., IČO: X.. Týmto postupom zavinil,
že účastníkom exekučného konania sa stal právny subjekt, ktorý podľa identifikačného čísla
neexistuje.“
Podľa § 237 písm. b/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania.
Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že
musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom
konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak
len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa odvoláva na hmotné právo,
t.j. Občiansky zákonník.
Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. V zmysle jeho ustanovenia
§ 18 spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa § 19 Občianskeho
zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Z obsahu spisu ako aj z výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný mal
v priebehu súdneho konania a aj v súčasnosti v dovolacom konaní má spôsobilosť byť
účastníkom konania. Povinný je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Košice I pod obchodným menom H., s.r.o., so sídlom K., IČO: X. (od X.).
Deň vzniku oprávneného je vo výpise z obchodného registra uvedený 28. február 1997.
Skutočnosť, že oprávnený v rozhodnutí o uložení pokuty z 19. júla 1999 uviedol nesprávne
identifikačného číslo povinného neznamená, že by povinný nebol nositeľom subjektívnych
práv a povinností. Je zrejmé, že v rozhodnutí o uložení pokuty išlo len o chybu v písomnom
vyhotovení rozhodnutia (namiesto správneho údaja identifikačného čísla X. bolo nesprávne
uvedené X.), ktorá môže byť oprávneným odstránená v súlade s ustanovením § 47 ods. 6
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). K námietke dovolateľa, že
oprávnený nesprávne uviedol adresu sídla povinného v exekučnom titule dovolací súd
uvádza, že v čase vydania rozhodnutia, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, povinný
skutočne mal sídlo na adrese uvedenej v rozhodnutí a to v období od 15. októbra 1998 do 18.
októbra 1999.
Spôsobilosť byť účastníkom konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle
§ 237 písm. b/ O.s.p. je podľa ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej
legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania
irelevantná (viď R 34/1993). Preto tvrdenia dovolateľa uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú
vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv
(napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať
opravný prostriedok a pod.).
Podľa § 209a ods. 1 O.s.p., platí, že ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. l druhej
vete O.s.p., doručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje
proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
Podľa § 211 ods. 1 vety tretej O.s.p., odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní
odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie.
Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkovi konania na vyjadrenie má
za následok vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože sa účastníkovi odníma možnosť
uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka. Odníma sa mu tým právo
na spravodlivý súdny proces.
Zo spisu exekučného súdu vyplýva, že oprávnený podal proti uzneseniu exekučného
súdu vo výroku o trovách exekúcie odvolanie. Exekučný súd nepostupoval podľa ustanovenia
§ 209a ods. 1 O.s.p. a nedoručil odvolanie súdnemu exekútorovi ani povinnému, vec predložil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie o odvolaní. Ani odvolací súd odvolanie
nedoručil súdnemu exekútorovi, hoci tak bol podľa ustanovenia § 211 ods. 1 O.s.p. povinný
urobiť.
So zreteľom na výskyt uvedenej vady je dovolanie súdneho exekútora nielen
prípustné, ale tiež dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takýmito
procesnými vadami nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto dovolaním
súdneho exekútora napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uznesením zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a 4 O.s.p. v platnom a účinnom znení).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 8. apríla 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská