Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/51/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Obvodného úradu

v K. so sídlom K., proti povinnému H., s.r.o. so sídlom K., o vymoženie 49,79 € s

príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. Er 4142/2000,

o dovolaní súdneho exekútora JUDr. P. H., Exekútorský úrad so sídlom v R., proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2009 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II (exekučný súd) uznesením zo 6. októbra 2008 č.k.

Er -18 zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie v sume 1 438,-- Sk do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto uznesenia.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd), konajúci o odvolaní oprávneného, uznesením

z 31. marca 2009 sp.zn. zmenil uznesenie exekučného súdu vo výroku

o trovách exekúcie a rozhodol tak, že oprávnený nie je povinný nahradiť exekútorovi trovy

exekúcie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu súdny exekútor podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie vo výške

69,80 €. Dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd sa dopustil vady konania v zmysle

ustanovenia podľa ktorého účastník konania – povinný – nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na to, že v exekučnom titule bol povinný

v časti adresy a jeho identifikačného čísla nesprávne označený. Toto nepresné a zmätočné

rozhodnutie vydal oprávnený. Týmto postupom zavinil, že účastníkom exekučného konania

sa stal právny subjekt, ktorý podľa identifikačného čísla neexistuje. Namietal ďalej, že keďže

odvolací súd rozhodol vo veci bez pojednávania a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie

§ 203 Exekučného poriadku, bola mu týmto postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, čo je podľa a v spojení s

dôvodom na podanie dovolania.

Oprávnený a povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním súdneho exekútora napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má procesnú

formu uznesenia a prípustnosť dovolania proti nemu treba preto posúdiť podľa

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenie ale výslovne

ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať

vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v ( druhá veta ),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237

pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutie o trovách konania.

Procesné vady konania v zmysle , až e/ a súdny

exekútor nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Súdny exekútor v dovolaní tvrdil, že povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania. Tento záver vyvodil zo skutočností, že „oprávnený vo svojom rozhodnutí o uložení

pokuty označil povinného ako H. s.r.o., sídlo na K., IČO: X., správne označenie povinného

podľa výpisu z obchodného registra malo byť H. s.r.o. K., IČO: X.. Týmto postupom zavinil,

že účastníkom exekučného konania sa stal právny subjekt, ktorý podľa identifikačného čísla

neexistuje.“

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že

musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak

len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa odvoláva na hmotné právo,

t.j. .

Podľa spôsobilosť fyzickej osoby mať práva

a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. V zmysle jeho ustanovenia

§ 18 spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa § 19 Občianskeho

zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo

do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

Z obsahu spisu ako aj z výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný mal

v priebehu súdneho konania a aj v súčasnosti v dovolacom konaní má spôsobilosť byť

účastníkom konania. Povinný je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri

Okresného súdu Košice I pod obchodným menom H., s.r.o., so sídlom K., IČO: X. (od X.).

Deň vzniku oprávneného je vo výpise z obchodného registra uvedený 28. február 1997.

Skutočnosť, že oprávnený v rozhodnutí o uložení pokuty z 19. júla 1999 uviedol nesprávne

identifikačného číslo povinného neznamená, že by povinný nebol nositeľom subjektívnych

práv a povinností. Je zrejmé, že v rozhodnutí o uložení pokuty išlo len o chybu v písomnom

vyhotovení rozhodnutia (namiesto správneho údaja identifikačného čísla X. bolo nesprávne

uvedené X.), ktorá môže byť oprávneným odstránená v súlade s ustanovením § 47 ods. 6

o správnom konaní (správny poriadok). K námietke dovolateľa, že

oprávnený nesprávne uviedol adresu sídla povinného v exekučnom titule dovolací súd

uvádza, že v čase vydania rozhodnutia, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, povinný

skutočne mal sídlo na adrese uvedenej v rozhodnutí a to v období od 15. októbra 1998 do 18.

októbra 1999.

Spôsobilosť byť účastníkom konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle

je podľa ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej

legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania

irelevantná (viď R 34/1993). Preto tvrdenia dovolateľa uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú

vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa

rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv

(napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať

opravný prostriedok a pod.).

Podľa , platí, že ak nejde o prípad uvedený v ods. l druhej

vete , doručí súd prvého stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje

proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Podľa vety tretej , odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní

odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie.

Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkovi konania na vyjadrenie má

za následok vadu konania podľa , pretože sa účastníkovi odníma možnosť

uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka. Odníma sa mu tým právo

na spravodlivý súdny proces.

Zo spisu exekučného súdu vyplýva, že oprávnený podal proti uzneseniu exekučného

súdu vo výroku o trovách exekúcie odvolanie. Exekučný súd nepostupoval podľa ustanovenia

a nedoručil odvolanie súdnemu exekútorovi ani povinnému, vec predložil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie o odvolaní. Ani odvolací súd odvolanie

nedoručil súdnemu exekútorovi, hoci tak bol podľa ustanovenia povinný

urobiť.

So zreteľom na výskyt uvedenej vady je dovolanie súdneho exekútora nielen

prípustné, ale tiež dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takýmito

procesnými vadami nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto dovolaním

súdneho exekútora napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uznesením zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( a v platnom a účinnom znení).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 8. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská