Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/63/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. G., bývajúcej v B.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. P., advokátom v B., proti žalovanému S. B. D. B.,

B., o určenie neplatnosti výpovedí z nájmu a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 2. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 2. októbra 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 1. marca 2006 č. k. 7 C 39/2003–206 určil, že

výpoveď nájmu z dvojizbového družstevného bytu č. X. na IV. poschodí bytového domu

v B., daná žalobkyni listom žalobcu zo dňa 18.11.2002 zn. B. je neplatná. Ďalej určil, že

výpoveď nájmu družstevného bytu č. X. – garsónky na IV. poschodí bytového domu v B.,

daná žalobkyni listom žalobcu zo dňa 18.11.2002 zn. B. je neplatná. Vo zvyšku návrh

zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mal

preukázané, že žalobkyňa sa včas (do 3 mesiacov odo dňa doručenia) domáhala určenia

neplatnosti výpovedí z nájmu bytu. Žalovaný dal žalobkyni dňa 18.11.2002 dve výpovede

nájmu bytu, a to 2–izbového družstevného bytu a garsónky, v oboch prípadoch

nachádzajúcich sa na IV. poschodí bytového domu v B. Obe výpovede nájmu dané žalobkyni

boli však neplatné najmä preto, že boli dané k neexistujúcim bytom, teda k neexistujúcim

predmetom občianskoprávnych vzťahov. V roku 1994 boli rozhodnutím stavebného úradu

tieto dva byty (predtým pridelené žalobkyni) zlúčené do bytu jedného, čím stratili povahu

samostatných bytov a samostatných predmetov občianskoprávnych vzťahov, a vytvorili jeden

byt, ktorého je žalobkyňa nájomníčkou. Toto rozhodnutie pritom muselo byť

žalovanému známe ešte pred tým, ako dal žalobkyni výpovede nájmu bytov, nakoľko

v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , ktorého bol žalovaný účastníkom,

bolo toto rozhodnutie založené do spisu už 22.12.1994. Tá skutočnosť, že toto rozhodnutie

bolo prípadne vydané na podnet neexistujúcej právnickej osoby (S. R.), nemala na toto

rozhodnutie, ako aj na jeho právne účinky žiaden vplyv, nakoľko nešlo o právny úkon tejto

neexistujúcej osoby (tak ako to bolo napr. pri zmluve o prevode družstevného bytu do

vlastníctva uzavretej medzi S. R. a žalobkyňou), ale o rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré

pokiaľ nebolo zákonným spôsobom zrušené (čo žalovaný nepreukázal) je stále platné.

Žalovaný tak dal výpoveď nájmu dvoch častí jedného bytu, čo v danom prípade, keďže

žalobkyňa bola nájomníčkou (prípadne spoločnou nájomníčkou spolu so svojím manželom)

celého bytu, spôsobilo neplatnosť oboch týchto právnych úkonov. Ďalším dôvodom, pre

ktorý bolo možné považovať výpovede za neplatné, bola aj ich neurčitosť, nakoľko sa v nich

neuvádzalo za aké obdobie bola žalobkyňa ako nájomníčka v omeškaní s platením nájomného

a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Pokiaľ sa žalobkyňa v ďalšej časti svojho

návrhu domáhala, aby súd upozornil funkcionárov S. B., že pracovníci, ako aj funkcionári sú

pre plnenie záujmov a práv pre členov s dodržaním družstevnej demokracie a nie opačne, že

si budú vynucovať od členov, že sú pre ich záujmy a sú platení z peňazí členskej základne,

v tejto časti nemohol návrhu vyhovieť. V občianskom súdnom konaní súdy v zásade

rozhodujú iba o osobnom stave, o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho

vzťahu alebo práva a o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Súdy nemôžu

upozorňovať pracovníkov alebo funkcionárov akéhokoľvek družšstva na ich postavenie

a úlohy v družstve, pretože to nepatrí do ich kompetencie. Preto súd návrh v tejto časti

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , vzhľadom na čiastočný

úspech aj neúspech účastníkov v konaní.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 2. októbra 2008 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania potvrdil. Žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobkyni vrátil súdny poplatok za odvolanie

vo výške 3 000,-- Sk prostredníctvom Daňového úradu B.. Zhodne s názorom súdu prvého

stupňa mal za to, že každý účastník v konaní pred súdom prvého stupňa mal čiastočný úspech

ako aj neúspech. Žalobkyňa si v konaní uplatnila tri nároky, ktoré mohli byť samostatne

žalované a bola úspešná len v dvoch. Upozornenie funkcionárov žalovaného na ich postavenie

a úlohy v družstve bolo predmetom konania, pretože si tento nárok v žalobe uplatnila a súd

prvého stupňa o ňom rozhodol tak, že ho zamietol. V tejto časti preto bol úspešný žalovaný a

žalobkyňa bola neúspešná. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá jeho

prípustnosť odôvodňovala tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

pretože v tej istej veci už bolo odvolacím súdom rozhodnuté. Namietala nesprávne právne

posúdenie veci, ako aj tú skutočnosť, že odvolací súd sa nevysporiadal s celým obsahom jej

odvolania, ktoré podala i proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj tú

skutočnosť, že odvolací súd potvrdil uznesením rozsudok súdu prvého stupňa. Vytýkala

odvolaciemu súdu, že nepravdivo uviedol, že rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, keď bola riadne na pojednávanie predvolaná a odvolací súd i s ňou konal, ako

je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní odvolacieho súdu zo dňa 2.10.2008.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Žalobkyňa svojím mimoriadnym opravným prostriedkom napadla uznesenie

odvolacieho súdu

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobkyne z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád uvedených v až g/ (ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, že došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/

zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd svojím postupom

odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. . , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby bolo rozhodnuté

o všetkých jeho podaniach.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd nerozhodol o celom podanom odvolaní

žalobkyne, ktorá, ako je zrejmé z jej odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa

18.4.2006 žiadala o preskúmanie aj tej časti výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým

zamietol jej návrh na upozornenie funkcionárov S.. Tým porušil právo žalobkyne

na spravodlivý proces, pretože o tejto časti odvolania nekonal a vo výroku svojho rozhodnutia

sa ním nezaoberal, a tým v skutočnosti žalobkyni odňal právo konať pred súdom. Napriek

tomu, že z obsahu zápisnice, vyhotovenej na odvolacom súdu dňa 2.10.2008, vyplýva, že

odvolací súd pred pojednávaním, dopytom na prítomnú žalobkyňu, zaznamenal do zápisnice

jej vyjadrenie v tom smere, že odvolanie podala len do časti výroku rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, odvolací súd túto skutočnosť nevyhodnotil

tak, aby to zodpovedalo príslušným ustanoveniam . Zrejmý

rozpor vo vyjadreniach žalobkyne mal odstrániť, prípadne rozhodnúť o späťvzatí odvolania

v časti výroku rozsudku prvého stupňa, ktorým zamietol jej návrh a ktorú časť výroku

rozsudku prvého stupňa v písomne podanom odvolaní napadla žalobkyňa odvolaním. Len

takýto postup odvolacieho súdu by bol v súlade s procesnými ustanoveniami. V každom

prípade však výsledok odvolacieho konania mal byť v celom rozsahu vyjadrený vo výroku

uznesenia odvolacieho súdu.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho

procesných práv a svojím postupom teda žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom

v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobkyne

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská