Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/67/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. A. S., advokátkou v B., proti žalovanému K. S., bývajúcemu

v H., zastúpenému JUDr. P. B., advokátom v R., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. decembra 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 8. decembra 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 28. októbra 2008 č. k. 8 C 220/2005–103

zamietol návrh, ktorým sa žalovaný domáhal prerušenia konania vo veci návrhu na vypratanie

nehnuteľnosti, do skončenia trestného konania proti M. S., narodenému X., pre trestný čin

podvodu podľa . Mal za to, že trestné konanie, na ktoré poukázal

žalovaný, bolo ku dňu rozhodovania súdu v stave trestného stíhania proti M. S., pričom

samotné preukázanie viny voči tomuto obvinenému, ktorý je stíhaný pre trestný čin podvodu,

ktorého sa mal dopustiť voči žalovanému tým, že uzavrel zmluvu o pôžičke so žalobcom a

zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, pričom

vyplatené finančné prostriedky od žalobcu si ponechal pre seba, nemá vplyv na rozhodnutie

vo veci vypratania nehnuteľnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 8. decembra 2008 sp. zn.

uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že konanie vedené na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn. prerušil do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní

obvineného M. S., narodeného X., bytom B. B., D. č. X., vedenom Úradom justičnej a

kriminálnej polície PZ v R. S. pod č.: X.. Na rozdiel od súdu prvého stupňa konštatoval, že

vzhľadom na nárok, ktorého sa v konaní žalobca voči žalovanému domáha a vzhľadom na

konkrétne okolnosti prípadu, boli dané dôvody na prerušenie konania podľa ustanovenia §

109 ods. 2 písm. c/ Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade nejde o prípady,

kedy procesná úprava vyžaduje, aby súd obligatórne rozhodol o prerušení konania (§ 109 ods.

1 ), ale prerušenie konania je fakultatívneho charakteru a závisí od úvahy súdu .

Okolnosti uvádzané žalovaným spochybňujú, a to dostatočne relevantným spôsobom,

dôvodnosť a oprávnenosť samotného nároku uplatneného v tomto konaní voči nemu, pretože

spochybňujú už samotný základ – platnosť právneho úkonu – uzavretej zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke, na podklade ktorého sa

žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti. Pokiaľ tak v inom konaní, vo veci trestného

stíhania vedeného súčasne voči splnomocnencovi, súd právoplatne vysloví vinu tohto zo

spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť voči žalovanému ako

poškodenému týmto trestným činom, táto skutočnosť rozhodne má, podľa odvolacieho súdu,

podstatný význam aj na konanie vo veci vypratania nehnuteľnosti, ktorého sa domáha žalobca

voči žalovanému na podklade zmlúv uzavretých podvodným konaním tretej osoby ako aj na

protinávrh žalovaného na určenie neplatnosti týchto zmlúv.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie zmeniť a návrh na prerušenie konania zamietnuť. Vytýkal odvolaciemu súdu, že

síce správne zistil skutkový stav, ale po právnej stránke vec nesprávne posúdil. Mal za to, že

výsledok trestného stíhania M. S. nemá vplyv na rozhodnutie vo veci jeho návrhu na

vypratanie nehnuteľnosti. Uviedol, že v trestnom konaní sa rieši otázka trestnej zodpovednosti

uvedeného a žalovaný si uplatnil aj škodu voči nemu, ktorá mu vznikla konaním obvineného,

avšak tieto skutočnosti nemajú vplyv na zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným, nakoľko on

sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil. Poukázal na to, že v občianskom súdnom

konaní majú účastníci rovné postavenie. Žalovaný si svojím návrhom na určenie neplatnosti

zmluvy o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva uplatnil v rámci

súdneho konania vlastný právny nárok, o ktorom bude súd tiež rozhodovať v predmetnom

konaní, a preto neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť konanie o vzájomných

nárokoch prerušené. Poukázal i na tú skutočnosť, že svoj návrh podal dňa 26. júla 2005

a doposiaľ nebolo vo veci rozhodnuté.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Žalobca svojím mimoriadnym opravným prostriedkom napadol uznesenie odvolacieho

súdu.

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád uvedených v až g/ (ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným). Uvedené vady neboli dovolacím súdom zistené a dovolateľ ich

výskyt ani nenamietal.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V predmetnej veci odvolací súd podľa názoru dovolacieho súdu síce aplikoval správny

právny predpis (), nesprávne ho ale interpretoval.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku

V zmysle , s poukazom na ktoré odôvodnil odvolací súd

svoje rozhodnutie, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konania prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak dal súd na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne

prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie

nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými

prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je tu

zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr

výnimku ako pravidlo. Pre rozhodnutie súdu môže mať často význam otázka, ktorá patrí

do právomoci iného orgánu, a to i súdu v inom konaní (napr. otázka platnosti alebo

neplatnosti právneho úkonu) pokiaľ nejde o prípady podľa , teda o prípady,

keď je súd viazaný rozhodnutím iného orgánu. V ostatných prípadoch si môže v zásade takéto

otázky posúdiť súd sám.

Tak je tomu i v danej veci, vzhľadom na predmet sporu ako i protinávrh žalovaného,

otázku platnosti právnych úkonov, ktoré na seba naviazali právne skutočnosti, tvoriace

predmet sporu, si môže a musí posúdiť súd v konaní postupom podľa

Rozhodnutie o vine v trestnom konaní, vedenom proti tretej osobe, pre trestný čin podvodu,

môže mať súvislosť s dokazovaním, avšak tieto dôkazy, t.j. napr. svedeckú výpoveď M. S.,

musí vykonať súd v tomto konaní a prípadne skonfrontovať s jeho výpoveďou v konaní

trestnom. Hodnotenie týchto dôkazov však prináleží len jemu, a obe strany sporu majú právo

sa na takýchto dôkazoch podieľať, čo v trestnom konaní žalobcovi nemôže byť, vzhľadom

k tomu, že nemá procesné postavenie v tomto konaní, umožnené. Právoplatné rozhodnutie vo

veci trestného konania proti M. S. t.j. o jeho vine a treste, nemôže byť preto dôvodom pre

prerušenie konania podľa

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie žalobcu bolo opodstatnené, lebo

smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý bol založený na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto toto

uznesenie zrušil podľa ustanovenia , a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný

( veta druhá

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. apríla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Adriána Borovská