Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)653/368252.aa3f2f.pdf
PDF · 112.72 KB
No categories available
3MCdo/4/2009
Najvyšší súd 3 M Cdo 4/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúceho v P.,
2/ M., bývajúcej v K., 3/ J., bývajúceho v L., zastúpených JUDr. A., advokátom so sídlom
v K., proti žalovaným 1/ J. a 2/ J., bývajúcim v K., o určenie vlastníckeho práva
a vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19 C 4/1993,
v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2008 sp. zn. 3 Co 54/2007 a rozsudku
Okresného súdu Košice II z 28. novembra 2006 č.k. 19 C 4/1993-551, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 30. apríla 2008 sp. zn. 3 Co 54/2007 a rozsudok Okresného súdu Košice II z 28. novembra
2006 č.k. 19 C 4/1993-551 a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobcovia sa v konaní žalobou podanou proti A. (právnemu predchodcovi
žalovaných) domáhali určenia, že každý z nich je v podiele 1/3 podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území K., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste
2
vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – dom s výmerou X. m, parc. č. X. – záhrada s výmerou
2 2
X. ma parc. č. X. – záhrada s výmerou X. m(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“); zároveň
žiadali vypratať sporné nehnuteľnosti oproti zaplateniu sumy 25 000 Sk. Poukazovali na to,
že v zmysle kúpnej zmluvy z 27. júla 1987 registrovanej Štátnym notárstvom Košice – mesto
rozhodnutím sp. zn. R. predali sporné nehnuteľnosti A. za kúpnu cenu 73 065 Kčs (ďalej len
„kúpna zmluva“), v skutočnosti ale bola medzi nimi dohodnutá kúpna cena 270 000 Kčs.
Kupujúci im pred uzavretím kúpnej zmluvy poskytol zálohu 25 000 Kčs a zaplatil notársky
poplatok. Zvyšná časť kúpnej ceny (240 070 Kčs) mala byť uhradená šekom, ktorý kupujúci
vypísal a podpísal, keď bol ale predložený Slovenskej štátnej sporiteľni na preplatenie, vyšlo
najavo, že nie je krytý finančnými prostriedkami A. Keďže menovaný nezaplatil dohodnutú
kúpnu cenu, predávajúci právnym úkonom zo 7. októbra 1987 odstúpili od kúpnej zmluvy.
Okresný súd Košice II uznesením z 24. mája 2004 č.k. 19 C 4/1993-416 pripustil
zmenu účastníkov na strane žalovaného vzhľadom na to, že A. previedol sporné nehnuteľnosti
na žalovaných 1/ a 2/. Po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol rozsudkom
z 28. novembra 2006 č.k. 19 C 4/1993-551. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že
5. júla 1989 Slovenská štátna sporiteľňa, pobočka Košice – mesto zaslala súdu originál šeku
číslo X. vystaveného A. 27. júla 1987 na sumu 240 070 Kčs. Len niekoľko dní po tom, ako
súd umožnil A. nahliadnutie do spisu, bolo zistené, že v prílohovej obálke spisu sa už
nenachádza originál predmetného šeku, ale namiesto neho šek vystavený na odlišnú osobu
a inú sumu. Vec vybavujúca sudkyňa z toho vyvodila, že A. tento listinný dôkaz odcudzil.
Keďže dokazovanie originálom šeku pôvodne založeného do spisu nebolo možné vykonať,
súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno a nepreukázali existenciu mimozmluvnej dohody účastníkov kúpnej zmluvy
o predaji nehnuteľností za 270 000 Kčs. Uzavrel, že kúpna zmluva nie je neplatná (§ 39
Občianskeho zákonníka) a odstúpenie žalobcov od nej nebolo právne účinné; ich žalobu preto
zamietol ako neopodstatnene podanú. Rozhodol tiež o náhrade trov konania.
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. apríla 2008 sp. zn.
3 Co 54/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že
s prihliadnutím na rozdielne skutkové tvrdenia účastníkov kúpnej zmluvy (žalobcovia tvrdili
existenciu dohody o kúpnej cene vo výške 270 000 Kčs, naproti tomu A. len vo výške 73 065
Kčs) malo zásadný význam dokazovanie originálom šeku. Šek má povahu súkromnej listiny.
Pre posúdenie súkromnej listiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť. Podľa
všeobecných zásad je listina pravá, ak pochádza od jej vystaviteľa a je ním aj podpísaná. Ak
je listina pravá (nie je pozmenená alebo falšovaná), preukazuje vystaviteľom prejavenú vôľu.
Dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny je na účastníkovi, ktorý z pravosti listiny
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. V danej veci sa originál šeku (pravosť ktorého A.
poprel) v spise najneskôr od 3. júla 1990 nenachádza. Z tohto dôvodu nemohlo byť od toho
času ani nariadené (vykonané) dokazovanie na posúdenie pravosti šeku. Stratu šeku by podľa
názoru odvolacieho súdu bolo možné pripísať v neprospech žalovanej strany, len ak by sa
preukázalo, že A. originál šeku zo spisu vzal. To však nebolo zistené. Ak teda existencia
dohody o kúpnej cene vo výške 270 000 Kčs mala (mohla) byť preukázaná iba šekom,
ktorého pravosť v konaní nebola objasnená, možno akceptovať skutkový záver súdu prvého
stupňa, že mimozmluvná dohoda nebola preukázaná a že preukázaná bola iba dohoda
o kúpnej cene 73 065 Kčs. Podľa odvolacieho súdu nie je daný ani ďalší uplatnený odvolací
dôvod (nesprávne právne posúdenie veci), lebo súd prvého stupňa správne právne posúdil,
aké účinky malo odstúpenie žalobcov od kúpnej zmluvy. Keďže v konaní nebolo preukázané,
že právny predchodca žalovaných mal zaplatiť žalobcom inú kúpnu cenu ako bola uvedená
v kúpnej zmluve registrovanej štátnym notárstvom, nebol ničím opodstatnený ani záver
o úmyselnom uvedení žalobcov do omylu. Zo všetkých týchto dôvodov dospel aj odvolací
súd k záveru, že kúpna zmluva nie je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobcov podal proti
uvedeným rozhodnutiam mimoriadne dovolanie, v ktorom uplatnil dôvody v zmysle § 243f
ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. Uviedol, že skutkové zistenia súdov nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, vec nesprávne právne posúdili
a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok zrozumiteľnosti a dôvodov.
Poukázal na to, že ceny nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy upravovali cenové
predpisy, nimi určované ceny boli ale výrazne podhodnotené a nezodpovedali skutočnosti.
Keďže prekročenie týchto cien malo vtedy za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
o prevode vlastníctva nehnuteľností, dochádzalo v praxi k prípadom, v ktorých si účastníci
dojednávali mimo zmluvy odplatu spravidla podstatne vyššiu. Z prednesov žalobcov vyplýva,
že aj v danej veci išlo o tento prípad. So zreteľom na priebeh a výsledky daného konania
zdôraznil, že A. podpísaný (nekrytý) šek po predložení na preplatenie zadržala Slovenská
štátna sporiteľňa, ktorá ho neskôr zaslala súdu na založenie do spisu. Niekoľko dní po
nahliadnutí A. do spisu bola konštatovaná strata tohto rozhodujúceho listinného dôkazu. Súdy
pri hodnotení dôkazov nevzali na zreteľ okolnosti, za ktorých došlo k strate tohto dôkazu ani
to, komu je jeho strata na prospech. „Hoci žalobcovia na strate šeku nemali žiadnu vinu, súdy
v konečnom dôsledku túto stratu pri hodnotení dôkazov pripísali v ich neprospech, i keď bolo
nepochybné, že takýto dôkaz sa v spise nachádzal a súdy boli povinné dbať o to, aby sa
žiadny dôkaz zo spisu nestratil. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať stručný a jasný
výklad o tom, ktoré skutočnosti má súd za preukázané a ktoré nie, stručný a jasný výklad
o tom, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov. U každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí súd
stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov podľa jeho názoru
záver vyplýva, ako tieto dôkazy v zmysle § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil, a to osobitne vtedy,
ak ide o dôkazy protichodné. Svoj výklad musí súd prispôsobiť konkrétnym okolnostiam
každej veci, osobitne rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu
a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o rozhodných skutočnostiach neboli pre
nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Ak sa teda súdy náležite
nezaoberali tvrdeniami žalobcov a už uvedenými skutkovými okolnosťami, ktoré podporujú
ich tvrdenie, a hoci ide o právne významné skutočnosti, v odôvodnení rozsudku sa s nimi
nevysporiadali, sú rozhodnutia súdov pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť
nepreskúmateľné. Vo svojich dôsledkoch toto pochybenie súdov viedlo aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu a odmietnutiu práva na spravodlivú súdnu ochranu“. Z uvedených
dôvodov generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť
a vec vrátiť Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
Žalobcovia sa v konaní o mimoriadnom dovolaní stotožnili s podaním tohto
opravného prostriedku a tiež s jeho odôvodnením.
Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku generálneho
prokurátora Slovenskej republiky poukázali na to, že jeho záver o mimozmluvnej dohode
účastníkov kúpnej zmluvy o výške kúpnej ceny vychádza len z nepodloženého tvrdenia
žalobcov. Žalobcovia v konaní vychádzali z platnosti kúpnej zmluvy – sami tvrdili, že od nej
odstúpili. V konaní nebolo preukázané, že by spolu s prevodom nehnuteľností bol dohodnutý
aj predaj hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predávanom dome. Podľa názoru žalovaných je
kúpna zmluva platná a odstúpenie žalobcov od nej je právne neúčinné. Súdy správne
aplikovali a interpretovali § 39, § 49 ods. 1 a 2 a § 399 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy a mimoriadne dovolanie im neopodstatnene vytýka,
že pri hodnotení dôkazov neprihliadli na to, za akých okolností došlo k strate šeku. Na
výsledku súdneho konania, ktorý je pre žalobcov nepriaznivý, sa podpísala ich procesná
pasivita, opakovaná zmena právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku a najmä
neschopnosť preukázať nimi tvrdené skutočnosti. Žalovaní poukázali tiež na obsah odvolania
žalobcov proti prvostupňovom rozsudku, v ktorom bola namietaná nesprávnosť skutkových
a právnych záverov, nie však nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Dovolaciemu súdu
navrhli zaoberať sa bližšie otázkou, či generálny prokurátor Slovenskej republiky nepodal
mimoriadne dovolanie nad rámec podnetu. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadali tento
opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozsudky súdov nižších stupňov v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia treba zrušiť.
V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo
k tzv. inej procesnej vade (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a že napadnuté rozhodnutia spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
1. Pokiaľ generálny prokurátor Slovenskej republiky odôvodnil mimoriadne dovolanie
tým, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, dovolací súd
poukazuje na to, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi
prípustnými dôvodmi mimoriadneho dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 243f
ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p. (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
17. júna 2009 sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).
Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky
potrebné na rozhodnutie vo veci. Z § 132 O.s.p. vyplýva, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten – ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon
súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.).
Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je
oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže
vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3 až 5 O.s.p.). Súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní
o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel
od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Keďže za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 O.s.p.
nemožno považovať nesúhlas generálneho prokurátora Slovenskej republiky s vyhodnotením
dôkazov súdmi (porovnaj napr. R 42/1993), nemohol sa dovolací súd zaoberať námietkami
týkajúcimi sa neúplnosti a nesprávnosti vyhodnotenia dokazovania súdmi.
2. K námietke žalovaných o podaní mimoriadneho dovolania bez podnetu alebo nad
rámec podnetu dovolací súd uvádza, že generálny prokurátor Slovenskej republiky môže
podať mimoriadne dovolanie bez podnetu účastníka konania alebo osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu len v prípadoch, na ktoré sa
vzťahuje ustanovenie § 243e ods. 4 O.s.p.
V prípadoch neuvedených v § 243e ods. 4 O.s.p. je podnet účastníka konania alebo
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu procesným
predpokladom pre podanie mimoriadneho dovolania (viď § 243e ods. 1 O.s.p.). Podaným
podnetom je generálny prokurátor Slovenskej republiky viazaný v tom zmysle, že
mimoriadne dovolanie je oprávnený podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré
účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto
rozhodnutím súdu namieta (§ 243e ods. 2 O.s.p.); nesmie pritom vecne prekročiť rozsah
podnetu (nemôže podať mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu nenapadnutému podnetom
alebo nad rámec rozsahu, ktorý je vymedzený podnetom). Generálny prokurátor Slovenskej
republiky nie je viazaný rozsahom podnetu (iba) v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie
je viazaný rozsahom dovolacích návrhov [§ 242 ods. 2 O.s.p. (viď ustanovenie § 243e ods. 3
O.s.p.)].
V danom prípade podnet podali žalobcovia. Žiadali ním zrušiť tak mimoriadnym
dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ako aj odvolacím súdom
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Námietka žalovaných, že mimoriadne dovolanie
bolo podané bez podnetu alebo nad rámec podnetu, nemá podklad v spise.
3. Mimoriadne dovolanie napadnutým rozsudkom vytýka nedostatok dôvodov
zakladajúci nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí.
Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom – viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.
alebo § 219 ods. 2 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157
ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti
výroku rozsudku. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové
okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery.
Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací
súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo
pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.
V zmysle R 111/1998 je nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia tzv. inou vadou
konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
resp. § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
V danom prípade zo spisu vyplýva, že Slovenská štátna sporiteľňa – okresná pobočka
Košice – mesto listom z 28. júla 1987 oznámila žalobcom, že zadržala šek číslo X. vystavený
na sumu 240 070 Kčs z účtu znejúceho na meno A. s tým, že tento šek je nekrytý; 5. júla 1989
zaslala originál tohto šeku súdu (č.l. 95 spisu). Šek bol založený v prílohovej obálke spisu
nachádzajúcej sa na č.l. 93 a v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa z 10. októbra 1989 mal
byť zaslaný znalcovi – grafológovi za účelom posúdenia pravosti podpisu na ňom (viď č.l.
104 spisu). A. nahliadol 25. júna 1990 do spisu; 3. júla 1990 súd prvého stupňa konštatoval,
že tento šek sa už v spise nenachádza (viď záznam na č.l. 124 spisu). Vec prejednávajúca
sudkyňa súdu prvého stupňa z toho vyvodila, že A. tento listinný dôkaz odcudzil.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd nemal žiadne pochybnosti
o existencii originálu šeku s vyššie uvedenými údajmi o tom, kto a na akú výšku ho vystavil.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu procesná situácia, v rámci ktorej predmetný
šek do spisu nezaložila žiadna z procesných strán, ale ho zaslal peňažný ústav a existenciu
originálu šeku potvrdil samotný súd prvého stupňa (vec prejednávajúca sudkyňa), nemôže byť
zhodná s procesnou situáciou, v ktorej účastník konania neunesie dôkazné bremeno, lebo nie
je schopný doložiť svoje skutkové tvrdenia ním do spisu založenou súkromnou listinou alebo
súkromnou listinou, ktorú nemá k dispozícii a jej existenciu len tvrdí. Táto odlišnosť oboch
rozdielnych procesných situácií sa mala adekvátne prejaviť aj v odôvodnení rozsudkov súdov
nižších stupňov. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za adekvátne
a postačujúce nemôže byť považované ani vysvetlenie odvolacieho súdu, že šek sa v čase jeho
rozhodovania v spise nenachádzal, pravosť a pravdivosť tejto súkromnej listiny nemôže byť
preto posúdená a keďže tento dôkaz mal zásadný význam aj z hľadiska preukázania existencie
ústnej dohody účastníkov o kúpnej cene 270 000 Kčs, zostalo tvrdenie žalobcov o takejto
dohode nepreukázané. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku na záver svojich úvah
o dôsledkoch „nezachovania“ originálu šeku uviedol, že stratu šeku by bolo možné pripísať
v neprospech žalovanej strany, len ak by sa preukázalo, že originál šeku vzal A.; to však
v konaní nebolo zistené. Odvolací súd v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí nevysvetlil, prečo negatívne procesné dôsledky nezachovania originálu šeku musia
znášať žalobcovia.
So zreteľom na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodujúcich právnych úvah
dospel dovolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Vzhľadom na
to, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia týchto rozhodnutí neskúmal opodstatnenosť námietky
generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že zrušené rozhodnutia spočívajú na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. apríla 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková