Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/4/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúceho v P.,

2/ M., bývajúcej v K., 3/ J., bývajúceho v L., zastúpených JUDr. A., advokátom so sídlom

v K., proti žalovaným 1/ J. a 2/ J., bývajúcim v K., o určenie vlastníckeho práva

a vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2008 sp. zn. a rozsudku

Okresného súdu Košice II z 28. novembra 2006 č.k. -551, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 30. apríla 2008 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Košice II z 28. novembra

2006 č.k. -551 a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobcovia sa v konaní žalobou podanou proti A. (právnemu predchodcovi

žalovaných) domáhali určenia, že každý z nich je v podiele 1/3 podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností v katastrálnom území K., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané na liste

2

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – dom s výmerou X. m, parc. č. X. – záhrada s výmerou

2 2

X. ma parc. č. X. – záhrada s výmerou X. m(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“); zároveň

žiadali vypratať sporné nehnuteľnosti oproti zaplateniu sumy 25 000 Sk. Poukazovali na to,

že v zmysle kúpnej zmluvy z 27. júla 1987 registrovanej Štátnym notárstvom Košice – mesto

rozhodnutím sp. zn. R. predali sporné nehnuteľnosti A. za kúpnu cenu 73 065 Kčs (ďalej len

„kúpna zmluva“), v skutočnosti ale bola medzi nimi dohodnutá kúpna cena 270 000 Kčs.

Kupujúci im pred uzavretím kúpnej zmluvy poskytol zálohu 25 000 Kčs a zaplatil notársky

poplatok. Zvyšná časť kúpnej ceny (240 070 Kčs) mala byť uhradená šekom, ktorý kupujúci

vypísal a podpísal, keď bol ale predložený Slovenskej štátnej sporiteľni na preplatenie, vyšlo

najavo, že nie je krytý finančnými prostriedkami A. Keďže menovaný nezaplatil dohodnutú

kúpnu cenu, predávajúci právnym úkonom zo 7. októbra 1987 odstúpili od kúpnej zmluvy.

Okresný súd Košice II uznesením z 24. mája 2004 č.k. -416 pripustil

zmenu účastníkov na strane žalovaného vzhľadom na to, že A. previedol sporné nehnuteľnosti

na žalovaných 1/ a 2/. Po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol rozsudkom

z 28. novembra 2006 č.k. -551. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že

5. júla 1989 Slovenská štátna sporiteľňa, pobočka Košice – mesto zaslala súdu originál šeku

číslo X. vystaveného A. 27. júla 1987 na sumu 240 070 Kčs. Len niekoľko dní po tom, ako

súd umožnil A. nahliadnutie do spisu, bolo zistené, že v prílohovej obálke spisu sa už

nenachádza originál predmetného šeku, ale namiesto neho šek vystavený na odlišnú osobu

a inú sumu. Vec vybavujúca sudkyňa z toho vyvodila, že A. tento listinný dôkaz odcudzil.

Keďže dokazovanie originálom šeku pôvodne založeného do spisu nebolo možné vykonať,

súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobcovia neuniesli dôkazné

bremeno a nepreukázali existenciu mimozmluvnej dohody účastníkov kúpnej zmluvy

o predaji nehnuteľností za 270 000 Kčs. Uzavrel, že kúpna zmluva nie je neplatná (§ 39

) a odstúpenie žalobcov od nej nebolo právne účinné; ich žalobu preto

zamietol ako neopodstatnene podanú. Rozhodol tiež o náhrade trov konania.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. apríla 2008 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že

s prihliadnutím na rozdielne skutkové tvrdenia účastníkov kúpnej zmluvy (žalobcovia tvrdili

existenciu dohody o kúpnej cene vo výške 270 000 Kčs, naproti tomu A. len vo výške 73 065

Kčs) malo zásadný význam dokazovanie originálom šeku. Šek má povahu súkromnej listiny.

Pre posúdenie súkromnej listiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť. Podľa

všeobecných zásad je listina pravá, ak pochádza od jej vystaviteľa a je ním aj podpísaná. Ak

je listina pravá (nie je pozmenená alebo falšovaná), preukazuje vystaviteľom prejavenú vôľu.

Dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny je na účastníkovi, ktorý z pravosti listiny

vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. V danej veci sa originál šeku (pravosť ktorého A.

poprel) v spise najneskôr od 3. júla 1990 nenachádza. Z tohto dôvodu nemohlo byť od toho

času ani nariadené (vykonané) dokazovanie na posúdenie pravosti šeku. Stratu šeku by podľa

názoru odvolacieho súdu bolo možné pripísať v neprospech žalovanej strany, len ak by sa

preukázalo, že A. originál šeku zo spisu vzal. To však nebolo zistené. Ak teda existencia

dohody o kúpnej cene vo výške 270 000 Kčs mala (mohla) byť preukázaná iba šekom,

ktorého pravosť v konaní nebola objasnená, možno akceptovať skutkový záver súdu prvého

stupňa, že mimozmluvná dohoda nebola preukázaná a že preukázaná bola iba dohoda

o kúpnej cene 73 065 Kčs. Podľa odvolacieho súdu nie je daný ani ďalší uplatnený odvolací

dôvod (nesprávne právne posúdenie veci), lebo súd prvého stupňa správne právne posúdil,

aké účinky malo odstúpenie žalobcov od kúpnej zmluvy. Keďže v konaní nebolo preukázané,

že právny predchodca žalovaných mal zaplatiť žalobcom inú kúpnu cenu ako bola uvedená

v kúpnej zmluve registrovanej štátnym notárstvom, nebol ničím opodstatnený ani záver

o úmyselnom uvedení žalobcov do omylu. Zo všetkých týchto dôvodov dospel aj odvolací

súd k záveru, že kúpna zmluva nie je neplatná ( ). Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil poukazom na v spojení s a

ods. 1

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobcov podal proti

uvedeným rozhodnutiam mimoriadne dovolanie, v ktorom uplatnil dôvody v zmysle § 243f

ods. 1 písm. b/ a c/ Uviedol, že skutkové zistenia súdov nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní, súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, vec nesprávne právne posúdili

a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok zrozumiteľnosti a dôvodov.

Poukázal na to, že ceny nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy upravovali cenové

predpisy, nimi určované ceny boli ale výrazne podhodnotené a nezodpovedali skutočnosti.

Keďže prekročenie týchto cien malo vtedy za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu

o prevode vlastníctva nehnuteľností, dochádzalo v praxi k prípadom, v ktorých si účastníci

dojednávali mimo zmluvy odplatu spravidla podstatne vyššiu. Z prednesov žalobcov vyplýva,

že aj v danej veci išlo o tento prípad. So zreteľom na priebeh a výsledky daného konania

zdôraznil, že A. podpísaný (nekrytý) šek po predložení na preplatenie zadržala Slovenská

štátna sporiteľňa, ktorá ho neskôr zaslala súdu na založenie do spisu. Niekoľko dní po

nahliadnutí A. do spisu bola konštatovaná strata tohto rozhodujúceho listinného dôkazu. Súdy

pri hodnotení dôkazov nevzali na zreteľ okolnosti, za ktorých došlo k strate tohto dôkazu ani

to, komu je jeho strata na prospech. „Hoci žalobcovia na strate šeku nemali žiadnu vinu, súdy

v konečnom dôsledku túto stratu pri hodnotení dôkazov pripísali v ich neprospech, i keď bolo

nepochybné, že takýto dôkaz sa v spise nachádzal a súdy boli povinné dbať o to, aby sa

žiadny dôkaz zo spisu nestratil. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať stručný a jasný

výklad o tom, ktoré skutočnosti má súd za preukázané a ktoré nie, stručný a jasný výklad

o tom, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri

hodnotení dôkazov. U každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí súd

stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov podľa jeho názoru

záver vyplýva, ako tieto dôkazy v zmysle až hodnotil, a to osobitne vtedy,

ak ide o dôkazy protichodné. Svoj výklad musí súd prispôsobiť konkrétnym okolnostiam

každej veci, osobitne rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu

a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o rozhodných skutočnostiach neboli pre

nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Ak sa teda súdy náležite

nezaoberali tvrdeniami žalobcov a už uvedenými skutkovými okolnosťami, ktoré podporujú

ich tvrdenie, a hoci ide o právne významné skutočnosti, v odôvodnení rozsudku sa s nimi

nevysporiadali, sú rozhodnutia súdov pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť

nepreskúmateľné. Vo svojich dôsledkoch toto pochybenie súdov viedlo aj k nesprávnemu

právnemu posúdeniu a odmietnutiu práva na spravodlivú súdnu ochranu“. Z uvedených

dôvodov generálny prokurátor Slovenskej republiky žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť

a vec vrátiť Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

Žalobcovia sa v konaní o mimoriadnom dovolaní stotožnili s podaním tohto

opravného prostriedku a tiež s jeho odôvodnením.

Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku generálneho

prokurátora Slovenskej republiky poukázali na to, že jeho záver o mimozmluvnej dohode

účastníkov kúpnej zmluvy o výške kúpnej ceny vychádza len z nepodloženého tvrdenia

žalobcov. Žalobcovia v konaní vychádzali z platnosti kúpnej zmluvy – sami tvrdili, že od nej

odstúpili. V konaní nebolo preukázané, že by spolu s prevodom nehnuteľností bol dohodnutý

aj predaj hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predávanom dome. Podľa názoru žalovaných je

kúpna zmluva platná a odstúpenie žalobcov od nej je právne neúčinné. Súdy správne

aplikovali a interpretovali , a a v znení

platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy a mimoriadne dovolanie im neopodstatnene vytýka,

že pri hodnotení dôkazov neprihliadli na to, za akých okolností došlo k strate šeku. Na

výsledku súdneho konania, ktorý je pre žalobcov nepriaznivý, sa podpísala ich procesná

pasivita, opakovaná zmena právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku a najmä

neschopnosť preukázať nimi tvrdené skutočnosti. Žalovaní poukázali tiež na obsah odvolania

žalobcov proti prvostupňovom rozsudku, v ktorom bola namietaná nesprávnosť skutkových

a právnych záverov, nie však nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Dovolaciemu súdu

navrhli zaoberať sa bližšie otázkou, či generálny prokurátor Slovenskej republiky nepodal

mimoriadne dovolanie nad rámec podnetu. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadali tento

opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozsudky súdov nižších stupňov v rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia treba zrušiť.

V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo

k tzv. inej procesnej vade ( ) a že napadnuté rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

1. Pokiaľ generálny prokurátor Slovenskej republiky odôvodnil mimoriadne dovolanie

tým, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, dovolací súd

poukazuje na to, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi

prípustnými dôvodmi mimoriadneho dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 243f

ods. 1 písm. a/ až c/ (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

17. júna 2009 sp. zn. ).

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky

potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten – ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon

súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ).

Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je

oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( až 5 ). Súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní

o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať

( v spojení s veta druhá ).

Keďže za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle ustanovenia

nemožno považovať nesúhlas generálneho prokurátora Slovenskej republiky s vyhodnotením

dôkazov súdmi (porovnaj napr. R 42/1993), nemohol sa dovolací súd zaoberať námietkami

týkajúcimi sa neúplnosti a nesprávnosti vyhodnotenia dokazovania súdmi.

2. K námietke žalovaných o podaní mimoriadneho dovolania bez podnetu alebo nad

rámec podnetu dovolací súd uvádza, že generálny prokurátor Slovenskej republiky môže

podať mimoriadne dovolanie bez podnetu účastníka konania alebo osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu len v prípadoch, na ktoré sa

vzťahuje ustanovenie

V prípadoch neuvedených v je podnet účastníka konania alebo

osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu procesným

predpokladom pre podanie mimoriadneho dovolania (viď ). Podaným

podnetom je generálny prokurátor Slovenskej republiky viazaný v tom zmysle, že

mimoriadne dovolanie je oprávnený podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré

účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto

rozhodnutím súdu namieta ( ); nesmie pritom vecne prekročiť rozsah

podnetu (nemôže podať mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu nenapadnutému podnetom

alebo nad rámec rozsahu, ktorý je vymedzený podnetom). Generálny prokurátor Slovenskej

republiky nie je viazaný rozsahom podnetu (iba) v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie

je viazaný rozsahom dovolacích návrhov [ (viď ustanovenie

)].

V danom prípade podnet podali žalobcovia. Žiadali ním zrušiť tak mimoriadnym

dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ako aj odvolacím súdom

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Námietka žalovaných, že mimoriadne dovolanie

bolo podané bez podnetu alebo nad rámec podnetu, nemá podklad v spise.

3. Mimoriadne dovolanie napadnutým rozsudkom vytýka nedostatok dôvodov

zakladajúci nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí.

Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom – viď napr.

alebo ) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s

ods. 2 musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti

výroku rozsudku. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové

okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery.

Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací

súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo

pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

V zmysle R 111/1998 je nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia tzv. inou vadou

konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ,

resp. ).

V danom prípade zo spisu vyplýva, že Slovenská štátna sporiteľňa – okresná pobočka

Košice – mesto listom z 28. júla 1987 oznámila žalobcom, že zadržala šek číslo X. vystavený

na sumu 240 070 Kčs z účtu znejúceho na meno A. s tým, že tento šek je nekrytý; 5. júla 1989

zaslala originál tohto šeku súdu (č.l. 95 spisu). Šek bol založený v prílohovej obálke spisu

nachádzajúcej sa na č.l. 93 a v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa z 10. októbra 1989 mal

byť zaslaný znalcovi – grafológovi za účelom posúdenia pravosti podpisu na ňom (viď č.l.

104 spisu). A. nahliadol 25. júna 1990 do spisu; 3. júla 1990 súd prvého stupňa konštatoval,

že tento šek sa už v spise nenachádza (viď záznam na č.l. 124 spisu). Vec prejednávajúca

sudkyňa súdu prvého stupňa z toho vyvodila, že A. tento listinný dôkaz odcudzil.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd nemal žiadne pochybnosti

o existencii originálu šeku s vyššie uvedenými údajmi o tom, kto a na akú výšku ho vystavil.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu procesná situácia, v rámci ktorej predmetný

šek do spisu nezaložila žiadna z procesných strán, ale ho zaslal peňažný ústav a existenciu

originálu šeku potvrdil samotný súd prvého stupňa (vec prejednávajúca sudkyňa), nemôže byť

zhodná s procesnou situáciou, v ktorej účastník konania neunesie dôkazné bremeno, lebo nie

je schopný doložiť svoje skutkové tvrdenia ním do spisu založenou súkromnou listinou alebo

súkromnou listinou, ktorú nemá k dispozícii a jej existenciu len tvrdí. Táto odlišnosť oboch

rozdielnych procesných situácií sa mala adekvátne prejaviť aj v odôvodnení rozsudkov súdov

nižších stupňov. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za adekvátne

a postačujúce nemôže byť považované ani vysvetlenie odvolacieho súdu, že šek sa v čase jeho

rozhodovania v spise nenachádzal, pravosť a pravdivosť tejto súkromnej listiny nemôže byť

preto posúdená a keďže tento dôkaz mal zásadný význam aj z hľadiska preukázania existencie

ústnej dohody účastníkov o kúpnej cene 270 000 Kčs, zostalo tvrdenie žalobcov o takejto

dohode nepreukázané. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku na záver svojich úvah

o dôsledkoch „nezachovania“ originálu šeku uviedol, že stratu šeku by bolo možné pripísať

v neprospech žalovanej strany, len ak by sa preukázalo, že originál šeku vzal A.; to však

v konaní nebolo zistené. Odvolací súd v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdnych

rozhodnutí nevysvetlil, prečo negatívne procesné dôsledky nezachovania originálu šeku musia

znášať žalobcovia.

So zreteľom na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodujúcich právnych úvah

dospel dovolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Vzhľadom na

to, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), Najvyšší súd Slovenskej republiky

mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia týchto rozhodnutí neskúmal opodstatnenosť námietky

generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že zrušené rozhodnutia spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková