Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/70/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci žalobcu I. E., bytom v K., zastúpený advokátom JUDr. D., so sídlom v B.,

proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Mierová č. 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5639/2008-1204-INT

zo dňa 24. júna 2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č. -31 z 28. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,

č. -31 zo dňa 28. januára 2009 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume

60,44 Eur do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu

JUDr. D..

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 5639/2008-1204-

ONT z 24.06.2008, ktorým nariadil obnovu konania ukončeného 14.05.2007 nadobudnutím

právoplatnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 31002/06 z 25.04.2007 o zrušení

exekučnej výzvy a zastavení konania na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške

28.947.345,15 Sk.

Krajský súd dôvodil tým, že novou skutočnosťou alebo dôkazom podľa ustanovenia

§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov treba rozumieť také skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré nemohli byť v pôvodnom konaní uplatnené, a to preto, lebo účastník

konania ich v tom čase nepoznal, alebo ich nemohol uplatniť bez vlastnej viny.

V preskúmavanej veci žalovaný správny orgán považoval za novú skutočnosť, ktorá bola

dôvodom obnovy konania, list Spolkového ministra financií Rakúskej republiky zn. GZ.

zo dňa 27.11.2007, doručený žalovanému dňa 03.12.2007, ktorým

sa mal žalovaný dozvedieť o dĺžke premlčacej lehoty v prípade vymáhania pohľadávky

rakúskych colných orgánov. Uvedený list bol žalovanému doručený po tom, ako žalovaný

oznámil rakúskym colným orgánom listom zo dňa 09.10.2007, že rozhodnutím Colného

riaditeľstva SR č. 31002/06 zo dňa 25.04.2007 bolo zastavené exekučné konanie a zrušená

colná výzva Colného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 23.05.2006 na vymáhanie pohľadávky

Rakúskej spolkovej republiky v celkovej výške spolu 28.947.345,15 Sk z dôvodu premlčania

pohľadávky.

Podľa názoru súdu list rakúskych orgánov zo dňa 27.11.2007 nie je novou

skutočnosťou alebo dôkazom, ktorým by mohol mať vplyv na pôvodné rozhodnutie

o zastavení exekučného konania zo dňa 25.04.2007. Premlčacie lehoty, ako aj ich plynutie,

boli totiž v rakúskom právnom poriadku (Spolkový poplatkový poriadok § 238 ods. 1)

upravené aj v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekučného konania zo dňa 25.04.2007,

ale aj v čase vydania colnej exekučnej výzvy Colným úradom v Banskej Bystrici

dňa 23.05.2006. Pokiaľ slovenské colné orgány pristúpili k vymáhaniu pohľadávky rakúskych

colných orgánov v zmysle § – 8 vyhlášky č. o vzájomnej pomoci

pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, boli povinné v súvislosti s vymáhaním

zistiť aj dĺžku premlčacích lehôt, ako aj to, aké úkony majú vplyv na predĺženie týchto lehôt.

Pokiaľ by im tieto právne skutočnosti neboli známe, mali príslušný orgán zmluvného štátu

vyzvať ešte pred vydávaním rozhodnutia, aby doplnil svoju žiadosť o vymáhanie pohľadávky

v zmysle § 6 ods. 6 citovaného zákona. V danom prípade však z obsahu spisu, najmä

zo žiadosti Rakúskeho ministerstva financií vymáhanie pohľadávky zo dňa 24.11.2005,

bol zrejmý termín premlčania pohľadávky, a to 31.12.2006. Rozhodnutie Colného úradu

Banská Bystrica (colná exekučná výzva) bolo vydané dňa 23.05.2006, teda ešte v lehote

uvedenej rakúskymi orgánmi, avšak žalovaný napriek tomu po podanom odvolaní zrušil

rozhodnutie Colného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 23.05.2006 z dôvodu premlčania

spornej pohľadávky. Predmetom preskúmania však nebolo rozhodnutie o zastavení konania,

ale iba rozhodnutie o povolení obnovy konania, preto sa súd dôvodmi rozhodnutia o zastavení

bližšie nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, že nedošlo k naplneniu jednej zo základných podmienok dôvodov

obnovy (existencia nových skutočností a dôkazov), považoval súd napadnuté rozhodnutie

o nariadení obnovy za rozhodnite vydané v rozpore so zákonom (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona

č. ). Súd sa nestotožnil s ďalšou námietkou žalobcu v žalobe, že dôvodom

obnovy nemôže byť nová skutočnosť alebo dôkaz, ktoré sú v neprospech účastníka konania,

pretože zo zákonného znenia § 51 takýto dôvod priamo nevyplýva a ani ho nemožno vyvodiť.

Druhou podmienkou v zmysle citovaného ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ je iba to,

že účastník konania novú skutočnosť nemohol bez vlastnej viny uplatniť v pôvodnom

rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov súd pre nesprávne právne posúdenie žalobou napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a to aj napriek tomu, že išlo o procesné

rozhodnutie (bez rozhodnutia vo veci), pretože rozhodnutím boli dotknuté subjektívne práva

žalobcu, s možnými následkami pre ďalšie konanie vo veci vymáhania pohľadávky.

Aj procesné rozhodnite má právne opodstatnenie iba vtedy, keď je vecne správne a je vydané

v súlade s právnymi predpismi.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal prvostupňový

rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania sa nestotožnil

s právnym posúdením veci krajským súdom a uviedol, že skutočnosti, ktoré spôsobili,

že predmetná pohľadávka nebola v čase vydania prvostupňového rozhodnutia – exekučnej

výzvy zn. -5131/SV zo dňa 23.05.2006 premlčaná, existovali, ako správne

uvádza Krajský súd v Banskej Bystrici, už v čase vydania rozhodnutia žalovaného

zn. 31002/06 zo dňa 25.04.2007, avšak išlo o skutočnosť, ktorá nebola žalovanému známa

a ktorej existenciu nemohol, s ohľadom na jasný a dožadujúcou stranou presne uvedený

skutkový i právny stav veci, predpokladať. O úplnosti a správnosti zisteného skutkového

stavu a podkladov pre vydanie rozhodnutia neboli v čase kedy žalovaný v danej veci

rozhodoval, žiadne pochybnosti. Taktiež z aktuálnej právnej úpravy – so všeobecne

záväzných právnych predpisov, na základe a v rámci ktorých žalovaný konal, nevyplývala

povinnosť skúmať v každom okamihu konania zahraničnú právnu úpravu a jej vplyv

na plynutie prekluzívnych alebo iných lehôt. Povinnosť poskytnúť informácie

o skutočnostiach vyplávajúcich zo zahraničnej právnej úpravy mala v zmysle smernice Rady

č. 76/308/EHS z 15. marca 1976 v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „smernica č.

76/308/EHS“) i v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou – ,

dožadujúca strana, v danom prípade rakúska finančná správa. Žalovaný nemal dôvod

o správnosti a úplnosti nimi poskytnutých informácií pochybovať a spochybňovať ich.

Prípadné zmeny majúce vplyv na vymáhanie pohľadávky je povinná v zmysle článku 7 ods.

5 smernice č. 76/308/EHS oznámiť žiadajúca strana (v danom prípade rakúske finančné

orgány) dožiadanej strane (v danom prípade slovenským colným orgánom). Podľa článku 7

ods. 5 smernice č. 76/308/EHS, keď sa akékoľvek dôležité informácie týkajúce sa záležitostí,

pre ktoré vznikla žiadosť o vymáhanie, stanú známymi žiadajúcemu orgánu, postúpi ich

požiadanému orgánu. Uvedený článok smernice č. 76/308/EHS priamo ukladá povinnosť

aktívnej súčinnosti dožadujúcej strane.

Z uvedeného dôvodu možno považovať informáciu rakúskych finančných orgánov

(uvedenú v liste zn. GZ. SZK-010104/0348-ZV/2007 zo dňa 27.11.2007) o tom, že dôvody,

pre ktoré nie je právo vymáhať predmetnú pohľadávku premlčané, za novú skutočnosť, ktorá

mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ktorá je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona

č. dôvodom na obnovu konania. Uvedená skutočnosť existovala už v čase

vydania pôvodného rozhodnutia, čo je jedna zo základných podmienok na aplikáciu § 51

ods. 1 písm. a/ , avšak žalovaný a v súlade s existujúcou právnou

úpravou sa o nej mohol dozvedieť až na základe informácie poskytnutej dožadujúcou stranou

(rakúskymi finančnými orgánmi). Colné riaditeľstvo SR ako žalovaný oprávnene a v súlade

so zákonom akceptovalo ucelené a úplné údaje poskytnuté v danej právnej veci rakúskou

stranou a nebolo na základe žiadneho ustanovenia aplikovaných všeobecne záväzných

právnych predpisov (národných alebo komunitárnych) oprávnené tieto údaje spochybňovať

alebo skúmať ich pravosť a aktuálnosť. Naopak, dožadujúca strana (rakúske finančné orgány)

bola povinná v zmysle článku 7 ods. 5 smernice č. 76/308/EHS bezodkladne oznámiť všetky

nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vymáhanie predmetnej pohľadávky.

Pretože žalovanému boli v čase vydávania rozhodnutia právne relevantným spôsobom

dožadujúcou stranou oznámené všetky skutočnosti potrebné pre konanie, nemal žalovaný

o ich správnosti a úplnosti žiadne pochybnosti (a s ohľadom na vyššie uvedené právne

predpisy ani nebol oprávnený ich spochybňovať), a preto ani nevyzval rakúske finančné

orgány o doplnenie ich žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Zvlášť s ohľadom na ustanovenie

článku 7 ods. 5 smernice č. 76/308/EHS, podľa ktorého je dožadujúca strana povinná

bezodkladne oznámiť všetky nové skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na vymáhanie

predmetnej pohľadávky.

Žalobca žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V písomnom

vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že podľa o vzájomnej

pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v platnom znení v rozhodnom

období lehoty na vymáhanie pohľadávok sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorý

o vymáhanie pohľadávky požiada; úkony, ktoré majú vplyv na premlčacie lehoty sa považujú

za vykonané aj vtedy, ak ich vykoná vymáhajúci úrad. Ak teda zo žiadosti Rakúskeho

ministerstva financií o vymáhanie pohľadávky zo dňa 24.11.2005 vyplýval termín premlčania

pohľadávky 31.12.2006 a colná exekučná výzva Colného úradu Banská Bystrica bola vydaná

dňa 23.05.2006 a pred uvádzaným termínom premlčania pohľadávky bola aj preukázateľne

dlžníkovi doručená, žalobca konštatoval, že ak sa aj odhliadne od toho, že slovenské colné

orgány pri začatí vymáhania predmetnej pohľadávky boli jednoznačne povinné poznať

tak lehoty na vymáhanie pohľadávok, ako aj úkony, ktoré majú vplyv na vymáhanie

pohľadávky podľa rakúskych právnych predpisov, slovenským colným orgánom mala byť

známa skutočnosť, že pohľadávka nebola už len v dôsledku vykonania úkonu colnej

exekučnej výzvy zo dňa 23.05.2006, premlčaná, a to z vlastnej činnosti colných orgánov,

keďže podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov právo vybrať daňový

nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol, a podľa

odseku 2 tohto paragrafu ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku,

premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový

dlžník o tomto úkone upovedomený, a to v rámci objektívnej 20 – ročnej premlčacej lehoty.

Neobstojí podľa žalobcu ani argument, že sa žalovaný spoliehal na informácie

a podklady zo strany rakúskych orgánov, pretože ak sa štátny orgán Slovenskej republiky

(žalovaný), ktorý metodicky riadi správcov daní (colné úrady), a u ktorého je opodstatnený

predpoklad dobrej znalosti daňových procesných noriem, a ktorý má zákonnú kompetenciu

vymáhať na území Slovenskej republiky pohľadávky iných členských štátov Európskej únie,

domnieva, že právo vymáhať colný dlh určený rozhodnutím s vykonateľnosťou v roku 2001,

je v susednej členskej krajine Európskej únie objektívne premlčané už v roku 2006, napriek

tomu, že slovenský colný úrad v danej veci vydal colnú exekučnú výzvu, ktorú doručil ešte

v rámci tejto lehoty, a iba na základe tejto neopodstatnenej domnienky vydá rozhodnutie

o zastavení colného exekučného konania, tak toto možno považovať za prejav

nekompetentnosti a nie za dôvod na obnovu konania. Navyše, ak inštitút obnovy konania má

slúžiť na nápravu skutkových omylov, údajnú mylnú vedomosť žalovaného o premlčacej

lehote a okolnostiach dôležitých pre jej plynutie ani nemožno kvalifikovať ako skutkový

omyl, ale skôr ako omyl právny, ktorý sa inštitútom obnovy konania naprávať nemá.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Najvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu

a považuje ich za svoje vlastné. Nad rámec dôvodov rozsudku krajského súdu odvolací súd

poukazuje na to, že:

1/ inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému

rozhodnutiu, ktoré sa obnoví na žiadosť účastníka konania (čo nie je daný prípad) alebo

z úradnej moci (v danom prípade). Žalovaný vydal rozhodnutie o obnove konania, ktoré bolo

zastavené v odvolacom konaní o daňovej exekučnej výzve. Obnovu konania žalovaný povolil

podľa podľa ktorého sa konanie obnoví, ak vyšli

najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia

a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. V danom prípade, aj keby

sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že v konaní vyšli najavo nové skutočnosti alebo

dôkazy (vo vedomosti o plynutí premlčacej lehoty), tieto sa v konaní neuplatnili bez ohľadu

na konanie (zavinenia) žalobcu, ako účastníka konania. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

vyšli najavo majú vzťah k rozhodovacej činnosti samotného žalovaného, ktorý nie je

účastníkom colného konania, ale subjektom, ktorý v konaní rozhodoval o právach

a povinnostiach žalobcu.

2/ inštitút obnovy je mimoriadnym opravným prostriedkom pre účely, ak nové skutočnosti

a dôkazy privodia (môžu privodiť) skutkovú zmenu v konaní. V danom prípade však zhodne

s krajským súdom dospel aj odvolací súd k záveru, že došlo k zmene právneho posúdenia

veci, ktorá nezakladá dôvod na obnovu konania.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu

a považuje ich za svoje vlastné. Z týchto dôvodov prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1

a 2 prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa žalobcovi odvolací súd uložil povinnosť náhrady trov odvolacieho

konania 60,44 Eur (53,49 za 1 úkon právnej pomoci a 6,95 paušál).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková