Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sž/60/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci ţalobcu JUDr. J. N., trvale bytom, J., adresa na doručovanie: K., zastúpeného

JUDr. A. C., advokátkou so sídlom K., proti ţalovanému Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na preskúmanie niektorých rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,

so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. p.: VPR NBU-802-1/2008 zo dňa 21. mája 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. p.: VPR NBU-802-1/2008 zo dňa 21. mája 2008 ţalovaný ako

odvolací orgán ( a 3 ústavného o zriadení a činnosti výboru

Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného

bezpečnostného úradu - ďalej len „ústavný “) zamietol odvolanie

ţalobcu proti rozhodnutiu č. p. PB-2815-36/2007-Z-1355 z 05. marca 2008, ktorým Národný

bezpečnostný úrad (ďalej len „NBÚ“) vyslovil, ţe ţalobcu podľa § 14 ods. 1 zákona

č. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nemoţno povaţovať

za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretoţe bol pracovne zaradený a aktívne vykonával

činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti (ďalej len „ŠtB“), a teda

nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 písm. g/ cit. zákona.

V odôvodnení rozhodnutia sa ţalovaný podrobne skutkovo i právne vyporiadal s námietkami

ţalobcu vznesenými v odvolaní.

Ţalobou podanou dňa 03. júla 2008 sa ţalobca domáhal preskúmania opodstatnenosti

týchto rozhodnutí s tým, ţe odôvodnenie k tomuto rozhodnutiu bude doloţené v krátkom čase.

Vzhľadom k tomu, ţe podaná ţaloba nemala nijaké náleţitosti ţaloby v zmysle § 249

ods. 2 , pretoţe neobsahovala označenie rozhodnutia, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom vidí ţalobca nezákonnosť rozhodnutia a aký

konečný návrh robí a zo ţaloby nebolo zrejmé, či je v zmysle potrebné zastúpenie

ţalobcu advokátom. Najvyšší súd uznesením zo dňa 01.08.2008 vyzval ţalobcu na odstránenie

uvedených nedostatkov s poučením o následkoch v prípade nesplnenia výzvy súdu.

Poţadované skutočnosti ţalobca doplnil podaním dňa 26.08.2008, keď súčasne predloţil

splnomocnenie udelené advokátke na jeho zastupovanie v tomto konaní.

Na to Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17. februára 2009

sp. zn. konanie v zmysle zastavil s odôvodnením,

ţe ak ţalobca svoj návrh v zmysle uvedenej výzvy doplnil podaním dňa 26.08.2008, došlo

tak po uplynutí zákonnej lehoty, zameškanie ktorej nie je moţné odpustiť. Preto ţalobu

je nutné povaţovať za podanú oneskorene. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal

s poukazom na ustanovenie a .

Na základe ústavnej sťaţnosti podanej ţalobcom Ústavný súd Slovenskej republiky

nálezom zo 14. októbra 2009 č. k. -36 rozhodol, ţe postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 17. februára 2009 bolo porušené základné právo ţalobcu podľa

Slovenskej republiky; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. februára 2009 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby o nej

znovu konal a rozhodol. Zároveň uloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky povinnosť

zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 241,76 € jeho právnej zástupkyni

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V odôvodnení nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)

s poukazom na ustanovenie poukázal na to, ţe uţ samotné doručenie

ţaloby o preskúmanie rozhodnutia najvyššiemu súdu malo za následok zachovanie lehoty

uvedenej v a jej neperfektnosť, resp. doplnenie uvedenej ţaloby

aţ po uplynutí tejto lehoty nemohlo mať za následok jej zmeškanie, pričom podľa ústavného

súdu je pri aplikácii uvedených ustanovení (predovšetkým

§ 250b ods. 1 a § 250h ods. 1) potrebné rozlišovať medzi určením predmetu konania

a rozšírením predmetu konania. Postup súdu podľa v spojení s

smerujúci k odstráneniu nedostatkov ţaloby sťaţovateľa o preskúmanie rozhodnutia

správneho orgánu vedie síce k doplneniu náleţitostí ţaloby aţ po uplynutí lehoty ustanovenej

v , avšak dochádza ním len k určeniu alebo špecifikácii samotného

predmetu konania zo strany sťaţovateľa, a nie k rozšíreniu rozsahu predmetu konania podľa

. Potreba aplikácie uvedených ustanovení

v súlade s ochranou záujmov účastníkov konania je v danom prípade znásobená

jednoinštančnosťou tohto súdneho konania (proti rozhodnutiu najvyššieho súdu

nie je prípustný opravný prostriedok podľa ). Postup, v ktorom musí najskôr dôjsť

k odstráneniu nedostatkov ţaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a aţ následne

k rozhodovaniu o nej, navyše predpokladá aj (odkazujúci na riešenie otázok,

ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, na primerané pouţitie ustanovenia prvej, tretej

a štvrtej časti ) v spojení s , ako aj

(povinnosť súdu zastaviť konanie o podanej ţalobe určuje, len ak ţalobca neodstránil vady

ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby).

Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva, ţe postup súdu rešpektujúci práva

a právom chránené záujmy účastníkov konania v prípade podania neperfektnej ţaloby

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, resp. ţaloby nespĺňajúcej všetky zákonné

náleţitosti znamená, ţe koncentračná zásada vyjadrená v nadobudne

účinnosť aţ po doplnení podania sťaţovateľom podľa v spojení s ,

a to aj v prípade, ak k odstráneniu nedostatkov podanej ţaloby dôjde aţ po lehote uvedenej

v .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, ţe právny názor vyslovený v uznesení

najvyššieho súdu zo 17. februára 2009 vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu

a aplikácie ustanovení (predovšetkým jeho

a § 250h ods. 1), a preto týmto uznesením došlo k sťaţovateľom namietanému porušeniu

označených práv.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie podľa § 246

ods. 2 písm. a/ (ďalej len „OSP“) v spojení s článkom

5 ústavného súc viazaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo 14. októbra 2009, č. k. -36 preskúmal napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu na ústnom pojednávaní nariadenom podľa , zadováţil

a oboznámil sa so spisovou dokumentáciou predloţenou NBÚ označenou ako bezpečnostný

spis ţalobcu ako aj podaním ţalobcu doručeným súdu dňa 15.03.2010 označeným

ako „vyjadrenie“ a Rozkazom ministra vnútra bývalej ČSSR z 01.01.1975 a dospel k záveru,

ţe ţalobe nemoţno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho orgánu – výboru Národnej rady Slovenskej republiky

na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu zriadeného čl. 2 ústavného

- vydaného podľa .

Podľa konanie v správnom súdnictve sa začína na návrh, ktorý

sa nazýva ţalobou.

Podľa ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania

obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Zákon kladie na obsah ţaloby ako podmienky všeobecné ( a

ods. 1 ), tak aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v zhora

citovanom ustanovení .

Ţaloba v správnom súdnictve (niekedy aj „správna ţaloba“) okrem všeobecných

náleţitostí podania ( ) a náleţitostí návrhu vo všeobecnom súdnictve (

ods. 1 ) musí obsahovať:

a/ označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá - označenie správneho

orgánu, ktorý v správnom konaní rozhodol v poslednom stupni, rozhodnutie ktorého

je napádané a ktorý je teda ţalovaným, spisová značka a dátum vydania rozhodnutia, prípadne

aj ďalšie nevyhnutné identifikačné údaje, napr. označenie dňa, kedy bolo rozhodnutie

ţalobcovi doručené alebo oznámené, ak sa nedoručuje, nakoľko od tohto dňa sa odvíja lehota

na podanie ţaloby;

b/ vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, t. j. presné označenie

výrokov, ktoré ţalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov);

c/ ţalobné dôvody (tzv. ţalobné body), z ktorých musí byť zrejmé, z akých skutkových

a právnych dôvodov povaţuje ţalobca napadnuté výroky rozhodnutí za nezákonné

alebo ničotné, prípadne aj v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu; zo ţaloby musí

byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké ţalobné dôvody uvádza ţalobca na podporu svojho

tvrdenia podľa , ţe dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený;

d/ podľa ustanovenia za osobitnú náleţitosť ţaloby treba povaţovať

aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho

predpisu, nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený, ţalobca musí poukázať

na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona; obligatórnou náleţitosťou

ţaloby je teda povinnosť ţalobcu tvrdiť, ţe správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje

konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť;

e/ konečný návrh výroku o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci

ţalovanému správnemu orgánu. Nie je napríklad moţné vecne prejednať ţalobu obsahujúcu

ţalobný petit, ktorým sa ţalobca domáha iba vyslovenia neplatnosti správneho rozhodnutia.

Súd nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné dôvody ani sám

nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho

preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné

formulovanie ţalobných dôvodov zásadný význam. Táto poţiadavka na ţalobcu

je v správnom súdnictve o to významnejšia, ţe podľa je súd viazaný

rozsahom ţaloby od jej podania a ţalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nemá moţnosť poţadovať odpustenie zmeškania

tejto lehoty.

Súd nevyhľadáva za účastníka (ţalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, ktoré podľa majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h viazaný.

Z ustanovenia vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca

nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach,

v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobou napadnutého

rozhodnutia.

Podľa ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.

I keď sa v zásade treba stotoţniť s právnym názorom ústavného súdu vyslovenom

v náleze zo 14. októbra 2009, č. k. -36, ţe z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty

ustanovenej v je podľa ustanovenia dôleţitý okamih podania

návrhu na začatie konania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o perfektný návrh obsahujúci

všetky zákonom predpísané náleţitosti alebo neperfektný návrh vyţadujúci si odstránenie jeho

nedostatkov v zmysle a ţe samotné podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia

v správnom súdnictve (nie v správnom konaní, ako uvádza vo svojom rozhodnutí ústavný súd)

bez ohľadu na to, či spĺňa všetky zákonné náleţitosti, spôsobuje začatie súdneho konania

s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt, na ţalobu v správnom súdnictve

zákon kladie predsa len prísnejšie poţiadavky ako na návrhy či ţaloby vo všeobecnom

súdnictve ( ) a tieto prísnejšie poţiadavky sa vzťahujú aj na odstraňovanie vád

správnej ţaloby, keď s ohľadom na ustanovenie veta prvá sa ustanovenie

v správnom súdnictve pouţije iba primerane.

Vychádzajúc z ustanovenia ako aj podanie

tzv. bianco ţaloby je v správnom súdnictve prakticky vylúčené, pokiaľ nie je doplnená

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

Pokiaľ ţaloba nemá zákonom poţadované náleţitosti, súd je síce povinný vyzvať

ţalobcu, aby vady odstránil v lehote, ktorú mu súčasne určí, avšak je tu závaţný problém,

ţe doplnená ţaloba obsahujúca všetky náleţitosti v zmysle a 247 ods. 1

musí byť podaná v lehote na podanie ţaloby. Takto potom, ak sa ţalobca v lehote

na podanie ţaloby obmedzil iba na ohlásenie ţaloby, ktorej chýba akékoľvek tvrdenie

dôvodov nezákonnosti a neobsahuje ţiadnu právnu argumentáciu, poučenie súdu s výzvou

na odstránenie vád ţaloby by bolo úlohou celkom nadbytočnou, ak by opravená a doplnená

ţaloba nebola podaná do uplynutia dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia správneho

orgánu, k uplatneným argumentom ţalobcu by súd vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie

ţaloby uţ nemohol prihliadať.

K odstraňovaniu vád ţaloby pristupuje správny súd najmä vtedy, ak ţalobné dôvody

sú formulované nedostatočne presne, no napriek tomu z nich moţno aspoň v najhrubších

rysoch dovodiť, ţe ţalobca má napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné, alebo

ak v ţalobe chýbajú iné náleţitosti ako ţalobné dôvody alebo vymedzenie rozsahu

napadnutého správneho rozhodnutia.

Najvyšší správny súd Českej republiky dokonca zastáva názor, ţe ak ţaloba

neobsahuje ţiadny ţalobný bod, nie je súd vôbec povinný ţalobcu na odstránenie takéhoto

nedostatku vyzývať a po uplynutí lehoty na podanie ţaloby ju odmietne (napr. rozhodnutie

S 113 Sb. NSS – pozri aj www.nssoud.cz).

Odstraňovanie vád správnej ţaloby súdom má význam iba vedy, ak by bol k dispozícii

väčší časový priestor. Záleţí teda na počte dní, ktoré do uplynutia dvojmesačnej lehoty

na podanie správnej ţaloby ešte zostávajú, pričom ani relatívne krátka doba neznemoţňuje

súdu, aby vyzval ţalobcu na odstránenie vád vhodným spôsobom (napr. telefaxom,

elektronickou poštou, či telefonicky).

V preskúmavanej veci ţalobca rozhodnutie ţalovaného prevzal dňa 12.06.2008

a ţalobu neobsahujúcu prakticky ţiadny zo zákonom poţadovaných dôvodov podal dňa

03.07.2008. Súd výzvu na odstránenie vád odoslal ţalobcovi dňa 04.08.2008, táto mu bola

doručovaná poštou 07.08.2009 a následne 08.08.2008, prevzal si ju osobne 12.08.2008,

teda predposledný deň lehoty stanovenej v .

Doplnené dôvody ţaloby však doručil súdu aţ 26.08.2008, t. j. po uplynutí zákonnej

lehoty.

Posudzujúc doplnené podanie zo dňa 26.08.2008 podľa obsahu (

v spojení s veta prvá ), najvyšší súd dospel k záveru, ţe ani toto podanie

nespĺňa zákonom predpísané náleţitosti správnej ţaloby v zmysle 249 ods. 2 ,

keďţe prakticky poukazuje iba na obsah odvolania, ktoré ţalobca podal proti rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa s tým, ţe rozšírenie a následné doplnenie dôvodov

nezákonnosti rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu uvedených v odvolaní samotnom

bude predloţené na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu ţalobcu, pričom

sa ţalobca svojim ţalobným návrhom domáha zrušenia rozhodnutia Národného

bezpečnostného úradu zo dňa 05.03.2008 č. PB – 2815-36/2007Ţ-1355 v celom rozsahu,

taktieţ poţaduje zrušenie Rozhodnutia o odvolaní, vydaného Výborom Národnej rady

Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu

č. VPR NBÚ-802-1/2008 a v konečnom dôsledku pokladá za správne, ak by Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyniesol rozhodnutie, ktorým by ţalobca nemohol byť pracovne

a personálne postihnutý za činnosť v štátnych orgánoch predrevolučného obdobia, pokiaľ

nebol za túto činnosť právoplatne odsúdený súdom Slovenskej republiky ktoréhokoľvek

stupňa.

Skutočné dôvody ţaloby uviedol ţalobca aţ vo svojom „vyjadrení doručenom

najvyššiemu súd dňa 15.03.2010, v ktorom tak, ako na ústnom pojednávaní pred najvyšším

súdom dňa 20.04.2010 namietal, ţe ţalovaný pri svojom rozhodovaní zaujal prísne formálny

výklad zákona a v rozhodnutí neboli uvedené výpovede svedkov, ktoré by lepšie objasnili

skutkový stav; taktieţ vytýkal, ţe ţalovaný pri svojom rozhodovaní neprihliadol na účel

zákona a namietal i jeho retroaktivitu.

Vzhľadom na zhora uvedené niet pochýb o tom, ţe ţaloba ţalobcu neobsahuje ţiadne

dôvody, s ktorých by bolo moţné vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu včítane bezpečnostného spisu ţalobcu nebolo

preukázané, ţe by skutočný stav veci nebol náleţite zistený a ţe by z riadne zisteného

skutkového stavu bol vyvodený nesprávny právny záver. Ţalobca v súdnom konaní

v zákonnej lehote na podanie ţaloby ani po jej uplynutí neuviedol nijaké skutočnosti

a dôkazy, s ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal ţalovaný vo svojom rozhodnutí, včítane

neopodstatnenosti námietky retroaktivity .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil

ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia

( ), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu nie je v súlade so zákonom. Preto bolo potrebné ţalobu zamietnuť

( ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov súd pre zrušenie rozhodnutia

nevzhľadal ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, ţe neúspešnému

ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková