Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/249/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : M. P.,

bývajúca v N., zastúpená JUDr. J. W., advokátom v N., proti žalovanému : MUDr. J. T.,

bývajúci v N., o neplatnosť dohody o vyporiadaní dedičstva, vedenej na Okresnom súde

Nové Zámky pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo 7. júla 2006 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 13. júna 2005 č.k. -182 žalobu

žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní dedičstva v konaní

D 44/2000, , podľa , zamietol. Žalobkyňu zaviazal

zaplatiť žalovanému 5 920,-- Sk titulom náhrady trov konania k rukám právneho zástupcu

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala

dostatočne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní dedičstva,

pretože vedela, čo je predmetom dedičského konania, sama sa rozhodla o tom, ako

s majetkom, ktorý bol predmetom dedičského konania bude nakladať a tvrdenia

splnomocneného zástupcu žalobkyne, že takáto dohoda je v rozpore dobrými mravmi

a účelom zákona o dedení považuje za irelevantné, pretože vzdať sa dedičského podielu

v prospech ostatných spoludedičov sa môžu i dedičia v ostatných dedičských skupinách,

nielen v prvej dedičskej skupine. V žiadnom prípade neprichádza do úvahy možnosť uplatniť

si dedičské právo k prejednanému majetku poručiteľky, pretože vo veci bolo vydané

právoplatné dedičské rozhodnutie.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 7. júla 2006 č.k.

-228 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalobkyňu zaplatiť

žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 1 304,-- Sk do troch dní. Odvolací súd sa

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nie je naliehavý právny záujem žalobkyne

na podanej žalobe, keďže ani vyhovením návrhu by sa na jej právnom postavení nič

nezmenilo. Žalobkyňa nevyužila v dedičskom konaní všetky svoje procesné práva, t.j. riadne

ani mimoriadne opravné prostriedky, iba v rámci ktorých mohol súd platnosť alebo

neplatnosť právneho úkonu preskúmavať.

Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzovala z ustanovenia Namietala, že

normatívnym spôsobom neupravuje, kedy je daný, resp. kedy nie je daný naliehavý právny

záujem pre účely V tomto prípade sa žalobkyňa o nedostatku naliehavého

právneho záujmu a teda nedostatku právomoci súdu dozvedela až ex post na základe

napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, čo ako je známe nepredstavuje normu

správania sa. Pritom je nepochybné, že na základe tvrdenia žalobkyne k porušeniu jej práva

došlo, a preto sa oprávnene domáhala ochrany v súlade s . Porušenie práva žalobkyne

vyplýva z občianskoprávneho vzťahu, a preto v súlade s sa oprávnene

domáhala ochrany na súde, ako orgáne na to povolanom. Ak odvolací súd potvrdil zamietavý

rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, potom

takýto postup je v rozpore s princípom demokratického a právneho štátu (

Slovenskej republiky), lebo občanovi nezabezpečuje právnu istotu. Na základe rozhodnutia

súdu bez náležitej normatívnej právnej úpravy občan vopred nevie (nemôže vedieť), aké

správanie sa môže od povolaného štátneho orgánu očakávať, a preto nevie ani svoje konanie

tomuto očakávaniu vopred náležite prispôsobiť. Takéto konanie súdu je v danom prípade

porušením práva na súdnu ochranu podľa . Ak sa

však odvolací súd domnieval, že nie je daný naliehavý právny záujem a pre tento nedostatok

nie je možné vec meritórne prejednať a rozhodnúť, bol povinný uznesením vyzvať žalobkyňu,

aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnila alebo opravila. Nestalo sa tak,

namiesto toho odvolací súd len na pojednávaní dňa 7.7.2006 prostredníctvom členky senátu

položil zástupcovi žalobkyne otázku, aký naliehavý právny záujem má žalobkyňa na takejto

žalobe. Takýto postup súdu nespĺňa náležitosti uznesenia podľa Navrhla,

aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil.

Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobkyňa v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietala relevantné procesné

vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia Jej námietky, že odvolací

súd vidí nedostatok naliehavého právneho záujmu v tom, že žalobkyňa nevyužila opravné

prostriedky, tvrdenie odvolacieho súdu o zjavnej účelovosti dodatočného tvrdenia žalobkyne

o jej konaní pod nátlakom, že v prípade vyhovenia žalobe by sa právne postavenie žalobkyne

nezmenilo, možno považovať len za tzv. inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

písm.b/ , alebo nesprávne právne posúdenie v zmysle ustanovenia

, ku ktorým však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti

dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Neobstojí ani námietka žalobkyne, že ak súd dospel k záveru, že nie je na žalobe daný

naliehavý právny záujem, potom vlastne vyslovil nedostatok svojej právomoci na prejednaní

a rozhodnutí právnej veci, a potom z toho vyplývajú závery, že nemohol rozhodnúť

rozsudkom, ale mal zastaviť konanie. Z námietky žalobkyne je zrejmé, že nespochybňuje

právomoc všeobecných súdov na rozhodovanie o predmetnej veci, avšak prekrúca

konštrukciu zákona v tom zmysle, že ak súd dospeje k záveru, že na žalobe nie je daný

naliehavý právny záujem, potom vysloví nedostatok svojej právomoci. Takéto závery nemajú

oporu v , v žiadnom prípade nejde o zmätočnosť v zmysle

tak, ako sa mylne domnieva žalobkyňa.

Tvrdenia žalobkyne, že o nedostatku naliehavého právneho záujmu sa dozvedela až

ex post na základe napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, a že ide o tzv. prekvapivé

rozhodnutie, neobstojí, keď z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé „súd

má za to, že žalobkyňa nepreukázala dostatočne naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti dohody o vyporiadaní dedičstva“, teda nejde o zmätočnosť v zmysle ustanovenia

, ktorou by bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Taktiež námietka žalobkyne, že ak sa odvolací súd domnieval, že nie je daný

naliehavý právny záujem a pre tento nedostatok nie je možné vec meritórne prejednať

a rozhodnúť, bol povinný uznesením vyzvať žalobkyňu, aby nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné podanie doplnila alebo opravila, k takejto námietke však dovolací súd môže

prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola

žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová