Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/73/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. J. M., advokátkou v B., proti žalovanému O., so sídlom v B., o priznanie

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2008,

sp.zn. , a uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2009, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2008, sp.zn.

, o d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2009, sp.zn.

, o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením z 15. apríla 2008, č.k. -92 prerušil

konanie vedené na tomto súde pod sp.zn. , a to do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. . Vychádzal pritom

zo zistenia, že v konaní pod sp.zn. sa rieši otázka oprávnenosti žalobcovho

nároku voči žalovanému na prevod 2 a 1/2 izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa v B., do

jeho vlastníctva. Táto otázka priamo súvisí s konaním vedeným pod sp.zn. ,

v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanému priznania jednorazovej satisfakcie v podobe

nemajetkovej ujmy 300 000,-- Sk za odopieranie vlastníckeho práva k uvedenému bytu po

dobu viac ako 13 rokov. Vyriešenie otázky, ktorá je predmetom konania sp.zn.

bude mať význam aj pre rozhodnutie v tomto konaní. Súd dospel k záveru, že ako prvá by sa

mala vyriešiť otázka nároku žalobcu na prevod bytu do jeho vlastníctva, a teda aj povinnosti

žalovaného predmetný byt do žalobcovho vlastníctva previesť.

Krajský súd v Prešove uznesením z 19. júna 2008, sp.zn. , na odvolanie

žalobcu uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dospel k záveru, že skutočnosť, či žalovaný

svojím konaním (resp. nekonaním) porušil svoje povinnosti, ktoré mali mať za následok vznik

nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, je rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti podanej

žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy, čo je predmetom iného súdneho konania (vedeného

na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť. Namietal jeho zmätočnosť a nezákonnosť, pretože neexistoval dôvod, pre

ktorý súd mohol viazať konanie sp.zn. na konanie , keďže tomuto

súdnemu konaniu predchádzalo vo veci samej iné konanie o transformačné nároky voči tomu

istému odporcovi vrátane prevodu predmetného bytu do vlastníctva žalovaného. Súd sa teda

dopustil hrubého porušenia procesných pravidiel pre litispendenciu, čo zakladá dovolací

dôvod podľa na zrušenie nielen rozhodnutia odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého

stupňa.

Okresný súd Bardejov uznesením z 3. februára 2010, č.k. -122, žalobcovi

ustanovil zástupkyňu z radov advokátov JUDr. J. M. na zastupovanie v dovolacom konaní

(voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp.zn. ).

Doplneným dovolaním žalobca žiadal zrušiť napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Prešove, sp.zn. , v spojení s uznesením Okresného súdu Bardejov, č.k.

-92, v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie

a rozhodnutie. Poukázal na to, že vo veci je daná prekážka začatého konania a nie je daný

dôvod, aby uplatnenie si nemajetkovej ujmy bolo viazané na konanie vedené na Okresnom

súde Bardejov pod sp.zn. . Tomuto konaniu predchádzalo aj konanie sp.zn.

, ktoré ešte nie je právoplatne rozhodnuté. Po týchto dvoch konaniach

nasledovali ďalšie nemenej významné konania, a to konanie sp.zn. a konanie

sp.zn. , ktoré mu predchádzalo, o ktorých do dnešného dňa nebolo právoplatne

rozhodnuté.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol zamietnuť.

Okresný súd Bardejov uznesením z 24. augusta 2009, č.k. -110 zrušil

uznesenie Okresného súdu Bardejov z 2. júna 2009, č.k. -106 vydané vyšším

súdnym úradníkom, ktorým bol žalobcovi ustanovený zástupca z radov advokátov

JUDr. J. J., advokát v B., na zastupovanie v dovolacom konaní (dovolanie žalobcu voči

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2008, sp.zn. ), a to na základe

odvolania podaného advokátom. Súd po preskúmaní dôvodov podaného odvolania a po

preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie ustanoveného

advokáta je dôvodné a je potrebné odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Po právoplatnosti

tohto uznesenia bude žalobcovi ustanovený iný zástupca z radov advokátov.

Krajský súd v Prešove uznesením z 25. novembra 2009, sp.zn. ,

na odvolanie žalobcu uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu

prvého stupňa. Dospel k záveru, že s ohľadom na predchádzajúce súdne konania, v ktorých

JUDr. J. J. zastupoval žalobcu, je nesporné, že už došlo k narušeniu dôvery medzi

zastupujúcim advokátom a zastúpeným - žalobcom, čo pripúšťa aj sám žalobca v podanom

odvolaní. Nie je teda možné od advokáta spravodlivo požadovať, aby zastupoval žalobcu, ak

u advokáta je presvedčenie o tom, že nemôže veriť zastúpenému, a sú tu vzájomné výhrady

takého charakteru, ktoré nasvedčujú o určitej averzii jednej osoby k druhej, pričom pre úspech

v spore je potrebná jednoznačná vzájomná dôvera. Pokiaľ takáto dôvera medzi advokátom

a zastúpeným nie je, nemožno spravodlivo požadovať od advokáta, aby žalobcu zastupoval.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v spojení z uznesením súdu prvého stupňa

podal dovolanie žalobca. Žiadal napadnuté uznesenia zrušiť. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom použití o advokácii

(Zákon o advokácii), ktorý na vec vôbec nie je aplikovateľný. Medzi žalobcom

a ustanoveným advokátom JUDr. J. J. neexistoval zmluvný vzťah, advokát bol ustanovený

súdom. Ak preto odvolací súd poukazuje na § 21 Zákona o advokácii, vôbec neboli naplnené

zákonné podmienky, respektíve ich súd konkrétne nepomenoval, hoci tak urobiť mal. Pokiaľ

k ustanoveniu zástupcu z radov advokátov dôjde v zmysle priamo súdom, nie je

takýto advokát oprávnený odmietnuť poskytovanie právnych služieb klientovi, ktorému je

súdom určený. Z tohto dôvodu sú napadnuté uznesenia oboch súdov nezákonné, smerujú

k odopretiu spravodlivosti a porušujú ústavné práva žalobcu, ako i práva mu vyplývajúce

z Dohovoru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( a ods. 1 ) po zistení, že

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2008, sp.zn. ,

podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený advokátom (

veta druhá ), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či tento opravný

prostriedok smeruje proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Dospel k záveru, že smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému nie je takýto opravný

prostriedok prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej veci dovolanie žalobcu smeruje voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené. Dovolaním možno

napadnúť uznesenie odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa

( ), alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c) ( ). Podľa je dovolanie prípustné

tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani jedného

z uvedených rozhodnutí, je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého je

dovolací súd povinný vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, resp. aj prvostupňovým

súdom nie je postihnuté vadou uvedenou v , skúmal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v (rozhodlo

sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát). Dovolací súd však existenciu niektorej z vyššie uvedených vád v konaní

nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania žalobcu

proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2008, sp.zn. ,

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia , ani z ustanovenia Z uvedeného

dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

v spojení s ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu

úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( a ods. 1 ) po zistení, že

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2009, sp.zn.

, podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr bez

nariadenia dovolacieho pojednávania, či tento opravný prostriedok smeruje proti uzneseniu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Dospel k záveru, že smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému nie je takýto opravný prostriedok prípustný.

Dovolateľ síce nie je v konaní o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove,

sp.zn. , zastúpený advokátom a ani sám nemá právnické vzdelanie (§ 241

ods. 1 ), povaha rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje však vylučuje, aby

v posudzovanej veci bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovať

za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí.

Za situácie, kedy je predmetom konania preskúmavanie rozhodnutia, ktorým bolo zrušené

ustanovenie zástupcu žalobcu z radov advokátov, by trvanie na podmienke povinného

zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý účastník podaním žiadosti sledoval, ako aj

k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver o zrušení zastúpenia podľa

preskúmavaný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V predmetnej veci dovolanie žalobcu smeruje voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené. Dovolaním možno napadnúť uznesenie

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1

písm. a/ ), alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.

1 písm. c) ( ). Podľa je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Keďže napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani jedného

z uvedených rozhodnutí, je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého je

dovolací súd povinný vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, resp. aj prvostupňovým

súdom nie je postihnuté vadou uvedenou v , skúmal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v (rozhodlo

sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát). Dovolací súd však existenciu niektorej z vyššie uvedených vád v konaní

nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania žalobcu

proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 25. novembra 2009, sp.zn.

, nemožno vyvodiť ani z ustanovenia , ani z ustanovenia

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

v spojení s ako neprípustné odmietol.

Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky žalovanému náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. apríla 2010

JUDr. Martin V l a d i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Adriána Borovská