Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
03c/375563.8909c7.pdf
PDF · 146.03 KB
No categories available
8Sžo/463/2009
Najvyšší súd 8Sžo/463/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci navrhovateľky A. P., bytom K., zastúpenej JUDr. A. B.,
advokátom so sídlom v K., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu
v Trebišove, Námestie mieru 804/1, za účasti J. P., bytom J., zastúpeného JUDr. A. B.,
advokátom so sídlom v K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: 2008/00017-
Ďu z 31. júla 2008, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
4. septembra 2009, č.k. 1Sp/18/2008-33, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 4. septembra 2009, č.k. 1Sp/18/2008-33, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č.:
2008/00017-Ďu z 31. júla 2008, ktorým rozhodol podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákona č. 503/2003 Z.z.“) tak, že navrhovateľka a J. P. nespĺňajú
podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. e/ zákona č. 503/2003 Z.z., nemožno im navrátiť
vlastníctvo k pozemkom vedeným v Pkn. vl.č. X. p.č. X., ., X., X., X./X., X., X., X., X., X.,
X., X., X., X., X., X. a Pkn. vl.č. X. p.č. X., X., X. v katastrálnom území M. T. a žiadateľom
sa za uvedené pozemky neprevedú do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu ani sa
neposkytne finančná náhrada podľa § 6 ods.X. zákona č. 503/2003 Z.z..
V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľka
nesplnila zákonné podmienky pre priznanie reštitučného nároku, nakoľko nesplnila
podmienky pre zaradenie ani do jednej zo skupín §-u 2 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z.
Zdôraznil, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že D.. F. P. ako
pôvodný pozemnoknižný vlastník, po ktorom si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok,
nebol súrodencom otca navrhovateľky P. P., ale ako uviedla sama navrhovateľka, bol jeho
bratrancom. D.. F. P. bol manželom G. P., rod. P., ktorá bola sestrou otca navrhovateľky P.
P. a jedine po ktorej oprávnenou osobou je navrhovateľka. Nakoľko navrhovateľka
nepreukázala príbuzenský vzťah v zmysle § 2 ods.2 písm. e/ zákona č. 503/2003 Z.z., nebolo
možné jej žiadosti vyhovieť. Krajský súd zároveň pre úplnosť poznamenal, že už vonkoncom
nepripadá do úvahy tvrdenie navrhovateľky na pojednávaní o tom, že navrhovateľka je
oprávnenou osobu v zmysle § 2 ods.2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. po D.. F. P., keďže
v zmysle tohto ustanovenia by musela byť manželkou alebo dieťaťom alebo vnukom D.. F.
P..
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, a to
v podstate z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd
prvého stupňa síce na danú vec použil správny právny predpis, avšak nesprávne aplikoval.
Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že D.. F. P. zomrel skôr ako jeho manželka G. P.,
ktorá by za daného stavu prichádzala do úvahy titulom dedenia ako oprávnená osoba.
Vzhľadom k tomu, že G. P. zomrela v roku X., teda ešte pred účinnosťou zákona č. 503/2003
3
Z.z., ako oprávnené osoby prichádzajú do úvahy žalobkyňa a jej brat J. P., nakoľko ich otec,
teda brat G. P. zomrel skôr, a to v roku X.. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Cdo 15/97, pretože patria do okruhu
osôb, ktorých sa zmiernenie majetkových krívd týka, pričom usporiadanie ich nárokov
v súvislosti s navrátením nehnuteľnosti zodpovedá zmyslu a účelu zákona č. 503/2003 Z.z..
Uviedla tiež, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vrátenia patrili do vlastníctva ich
pokrvných právnych predchodcov, čo hodnovernými dokladmi preukázala. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
zmenil a horeoznačené rozhodnutie odporcu z 31. júla 2008 zrušil, eventuálne napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§250s O.s.p. v spojení s § 10
ods.2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety
prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. apríla 2010 (§ 156 ods.1
a ods.3 O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorým rozhodol,
že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. e/ zákona č. 503/2003
Z.z., a preto jej ani jej bratovi nemožno navrátiť vlastníctvo k horeuvedeným pozemkom
vedeným v Pkn. vl.č. X. a Pkn. vl.č. X. v katastrálnom území M. T..
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že skutkový stav medzi procesnými stranami
sporný nebol. Sporným bolo právne posúdenie, či navrhovateľka je oprávnenou osobou
v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 203/2003 Z.z..
4
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky
s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie")
spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo
v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch
uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo
ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni
občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo
práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami
jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho
mieste oprávnenými osobami jeho deti.
V posudzovanej veci bolo zistené, že krajský súd pri rozhodovaní vychádzal zo
skutočnosti, že navrhovateľka a jej brat v konaní o ich reštitučnom nároku uplatnenom
po D.. F. P. nepreukázali existenciu príbuzenského vzťahu v zmysle § 2 ods.1
písm. e/ zákona č. 503/2003 Z.z..
Z podkladov súdneho spisu vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že
navrhovateľka sa domáhala navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve
D.. F. P., poukazujúc na dedičskú postupnosť – v rámci dedičstva malo vlastníctvo prejsť na
jeho manželku, ktorá bola sestrou ich otca a takýmto spôsobom vysvetľovala oprávnenosť
5
svojich nárokov, keďže jej otec by bol po pripustení tejto argumentácie súrodencom
pôvodného vlastníka.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že z pozemnoknižných vložiek č. X. a X.
(zo záznamov č. 7 a 15 zo dňa 14. septembra 1956) vyplýva, že na podiel D.. F. P. na
základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. n. a právoplatného rozhodnutia konfiškačnej
komisie v K. C. bolo vlastnícke právo vložené pre československý štát – v správe
pôdohospodárskeho odboru rady ONV v K. C., pričom D.. F. P. zomrel dňa X. v B.. Z týchto
skutočností vyplýva, že v čase smrti pôvodného vlastníka pozemky už boli skonfiškované,
teda nemohli byť predmetom dedičského konania.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd považoval za správne posúdenie navrhovateľky
a jej brata ako osôb, ktoré nie sú oprávnenými osobami na uplatnenie reštitučného nároku po
D.. F. P..
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd pri posudzovaní vec správne právne
posúdil, pre objasnenie veci nariadil pojednávanie, kde navrhovateľka výslovne uviedla, že
pôvodný vlastník nebol súrodencom ich otca, ale jeho bratrancom.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, že dôvody uvádzané
navrhovateľkou nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj
právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu
stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľka nepredložila také relevantné dôkazy, ktoré by
tieto závery spochybnili.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnej navrhovateľke
nepriznal (§ 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
6
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská