Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
362/382068.89a3a7.pdf
PDF · 119.86 KB
No categories available
5To/6/2010
N a j v y š š í s ú d 5 To 6/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obţalovaného MUDr. R. B. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí konanom
29. apríla 2010 o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
zo 4. februára 2010, sp. zn. PK-2Tš/6/2006, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku zo 4. februára 2010, sp. zn. PK-2Tš/6/2006, s a z r u š u j e
v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec s a v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bol obţalovaný
MUDr. R. B. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn.
VII/2 Gv 131/05-26, zo dňa 13. marca 2006 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin
prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, ktorého sa mal dopustiť tak, ţe
v presne nezistený deň v mesiaci august 2005 a dňa 13. októbra 2005
a 14. októbra 2005 vo F. v priestoroch oddelenia plastickej chirurgie ako lekár ţiadal pre seba
za vykonanie operácie finančnú čiastku vo výške 18 650 Sk od pacientky D. O. aj napriek
tomu, ţe D. O. za chirurgický zákrok zaplatila 66 350 Sk v pokladni nemocnice
a obvinený MUDr. R. B. nemal oprávnenie prijímať ţiadne platby od pacientov
za operáciu, pričom dňa 20. októbra 2005 vo F. v ambulancii oddelenia plastickej chirurgie
prevzal od D. O. úplatok vo výške 19 000 Sk za operáciu.
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v zákonnej lehote odvolanie.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, ţe svedkyňa - agentka
D. O. bola uzrozumená tým, ţe ju čaká ohrozenie kvality a úspešnosti operácie, pokiaľ
obţalovanému neposkytne úplatok. Čo sa týka pooperačného stavu, mala obavu, ţe jej nebude
poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť. Taktieţ od nej MUDr. R. B. ţiadal, aby išla
hneď zaplatiť za operáciu; chcel to celé urýchliť, aby mu doniesla rozdiel medzi 85 000 Sk
a cenou operácie. Celé jeho konanie teda podľa prokurátora smerovalo k tomu, aby operácia
bola uskutočnená čo najskôr a aby bola čo najskôr aj zaplatená. Vyplýva to aj zo skutočnosti,
ţe obţalovaný sa hádal so sestričkou, aký je postup pred operáciou.
Z vyššie uvedeného povaţoval odvolateľ za zrejmé, ţe obţalovaný MUDr. R. B.
pri svojom povolaní - ako lekár za ţiadaný a sľúbený úplatok uprednostnil svedkyňu -
agentku D. O. pri operácii.
Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1 písm. d/
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o vine a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
rozsudkom rozhodol o uznaní viny obţalovaného z trestného činu prijímania úplatku a inej
nenáleţitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 s tým, ţe mu za to
uloţí trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, trest zákazu činnosti
výkonu lekárskeho povolania a peňaţný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody.
Na podklade podaného odvolania najvyšší súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, ţe odvolanie prokurátora je dôvodné.
Úvodom je potrebné uviesť, ţe nebolo pochybením, keď Špecializovaný trestný súd
vykonal dokazovanie zamerané smerom, či obţalovaný pri páchaní predmetného skutku
neporušil osobitnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, alebo dôleţitú povinnosť
vyplývajúcu z jeho zamestnania, resp. povolania, prípadne povinnosť, na ktorej plnenie
sa osobitne zaviazal. Dokazovanie tejto okolnosti, ako aj ďalších okolností, za akých bol
predmetný skutok spáchaný, totiţ zodpovedá kritériám uvedeným v § 2 ods. 10, ods. 11
Tr. por. Aj keď je pravdou, ţe v danom prípade nemôţe dôjsť k zmene rozhodnutia
v neprospech obţalovaného (§ 327 ods. 2 Tr. por.), dôsledkom čoho teda nemôţe byť uznaný
vinným za trestný čin s prísnejšou trestnou sadzbou a nemôţe mu byť uloţený prísnejší trest
ako v rozsudku tunajšieho súdu z 19. apríla 2007, sp. zn. 1 Toš 5/2007.
Obţalovaný MUDr. R. B. poprel, ţe by mal vedomosť o striktnom zákaze preberať
lekármi od pacientov akékoľvek platby, zakotvenom v smernici riaditeľa nemocnice
č. 1/2004 novel. smernicou č. 6/2005, pričom ani pracovná zmluva takýto zákaz
neobsahovala. Z výpovedí svedkov (vrátane jeho nadriadeného) nebolo jednoznačne
preukázané, či menovaný bol s uvedenou smernicou oboznámený, aj keď sa dá dôvodne
predpokladať, ţe na túto dôleţitú povinnosť bol zamestnávateľom riadne upozornený, navyše
je všeobecne známe, ţe lekári pri výkone svojho povolania nemôţu svojvoľne poberať
od pacientov plnenia majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nemajú právny nárok.
Okrem toho povinnosť neprijímať dary, alebo iné výhody s výnimkou darov alebo iných
výhod poskytovaných zamestnávateľom mu vyplývala tieţ priamo z pracovného poriadku F.
účinného od 1. januára 2004 (čl. 33 písm. c/). Obţalovaný pritom svojim podpisom
na pracovnej zmluve z 1. mája 2004 potvrdil, ţe s uvedeným pracovným poriadkom bol
riadne oboznámený pri nástupe do práce (bod 4).
Na druhej strane by táto jeho nevyvrátená obrana, ţe o vyššie uvedených
skutočnostiach nemal vedomosť, mohla evokovať záver, ţe takéto „neoprávnené platby“
mohol beţne poberať aj od iných pacientov.
Špecializovaný trestný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe po vyhodnotení
celého vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, ţe posudzovaný skutok
sa stal a spáchal ho obţalovaný tak, ako je to uvedené v obţalobe. Znamená to teda,
ţe obţalovaný ţiadal a prijal úplatok, no ako ďalej uviedol, tento skutok nie je trestným
činom, pretoţe ho nie je moţné subsumovať pod ţiadnu inú skutkovú podstatu trestného činu.
Nebolo dokázané, ţe by obţalovaný ţiadal a prijal úplatok, aby zneuţil svoje zamestnanie,
resp. povolanie na poskytnutie výhody pacientke alebo na jej neodôvodnené uprednostnenie
pred inými. A taktieţ nemal za preukázané, ţe by obţalovaný ţiadal a prijal úplatok,
aby konal, alebo sa zdrţal konania tak, ţe poruší svoje povinnosti vyplývajúce
zo zamestnania, resp. povolania.
S takýmto hodnotením skutku sa nemoţno stotoţniť. Pokiaľ prvostupňový súd
uzavrel, ţe obţalovaný žiadal a prijal úplatok, mal jeho konanie subsumovať pod korupčnú
právnu kvalifikáciu.
Z vykonaných dôkazov je nepochybné, ţe obţalovaný MUDr. R. B.
si vyţiadal a prebral od svedkyne 19 000 Sk v súvislosti so svojím povolaním lekára napriek
tomu, ţe poplatok za zákrok bol riadne zaplatený a obţalovaný bol v zamestnaneckom
pomere s nemocnicou, v rámci ktorej bol zákrok realizovaný. Nešlo o jeho súkromnú lekársku
prax v prenajatých priestoroch nemocnice. Nebol zamestnaný v učtárni a nebol ani
pokladníkom nemocnice, či referentom Referátu platených sluţieb, teda osobou oprávnenou
na preberanie poplatkov za zdravotné výkony. Je nepochybné, ţe nemohol preberať ţiadne
peniaze od pacientov. Za svoje výkony v rámci oddelenia plastickej chirurgie bol riadne
honorovaný zamestnávateľom, ako je to zrejmé z listinných dôkazov.
Podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 kto priamo alebo
cez sprostredkovateľa pre seba, alebo pre inú osobu prijme, ţiada, alebo si dá sľúbiť úplatok,
alebo inú nenáleţitú výhodu, aby zneuţil svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo
funkciu na poskytnutie výhody niektorej osobe, alebo na jej neodôvodnené uprednostnenie
pred inými, potresce sa odňatím slobody aţ na tri roky alebo peňaţným trestom.
Rovnako ako v odseku 1 sa potresce, kto pre seba alebo pre inú osobu priamo alebo
cez sprostredkovateľa prijme, ţiada alebo si dá sľúbiť úplatok, alebo inú nenáleţitú výhodu,
aby konal, alebo sa zdrţal konania tak, ţe poruší svoje povinnosti vyplývajúce
zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie (§ 160 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006).
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe trestný čin prijímania úplatku a inej
nenáleţitej výhody je dokonaný uţ tým, ţe páchateľ úplatok ţiada. K tomu, ţe páchateľ, ktorý
úplatok ţiadal, ho aj prijal, sa prihliadne pri výmere trestu v rámci okolností určujúcich stupeň
nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Najvyšší súd povaţuje za dôleţité k uvedeným ustanoveniam uviesť i to,
ţe rozhodujúce na dokonanie tohto trestného činu je, ţe páchateľ úplatok ţiada v uvedenom
úmysle. Skutočnosť, ţe prijatie úplatku alebo sľubu úplatku, neovplyvnilo osobu páchateľa,
je z hľadiska právnej kvalifikácie jeho konania podľa uvedených ustanovení bez významu.
Ak by úplatok alebo sľub úplatku mal vplyv na konanie páchateľa, zvyšuje táto okolnosť
závaţnosť jeho konania.
Z výpovede svedkyne – agentky D. O. je nesporné, ţe bola poţiadaná o úplatok, ktorý
aj odovzdala a obţalovaný ho prijal ako chirurg F. (štátnej príspevkovej organizácie). Ţiadosť
o úplatok obţalovaný odôvodnil tak, ţe keď je spokojný on, sú spokojní aj pacienti. Doslovne
uviedol, ţe keď mu dá peniaze, spraví jej to tak, ţe bude spokojná a nebude to poznať ani
na dotyk, bude ich mať lepšie aj na pohľad aj na dotyk.
Z uvedeného je zrejmé, ţe výhodou, ktorú mala vyššie menovaná získať po prisľúbení
a neskoršom odovzdaní úplatku, bola vyššia kvalita zákroku (nadštandardný prístup
k pacientke). Z poţiadavky obţalovaného nadobudla svedkyňa odôvodnené presvedčenie,
ţe pokiaľ mu nezaplatí poţadovanú čiastku, bude ohrozená kvalita a úspešnosť operácie,
prípadne aj následná pooperačná starostlivosť. Úplatok mohol pritom v tejto súvislosti ţiadať
práve vzhľadom na svoje povolanie chirurga, ktoré uvedeným spôsobom zneuţil a svedkyňu
svojimi vyjadreniami ohľadom výhody spočívajúcej v kvalite jeho práce, závisiacej
od poskytnutého úplatku, primäl k prísľubu odovzdania úplatku, ktorý napokon aj prijal.
Pričom, ako uţ aj bolo vyššie uvedené, to či úplatok alebo sľub úplatku ovplyvnil osobu
oň ţiadajúcu, je z hľadiska právnej kvalifikácie jej konania podľa príslušného ustanovenia
irelevantné.
Z čl. 3 pracovného poriadku vyplýva, ţe F. je štátna príspevková organizácia
zabezpečujúca v súlade s ustanovením § 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce
vo verejnom záujme (ZoVPVVZ) práce vo verejnom záujme. Činnosti vyplývajúce
zo zriaďovacej listiny zabezpečuje zamestnancami v pracovnom pomere, ktorých
pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, ak ZoVPVVZ alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.
Na pracovnoprávny vzťah obţalovaného k F. sa prednostne vzťahovali ustanovenia
ZoVPVVZ, ktorý v ustanovení § 8 upravuje povinnosti a obmedzenia zamestnanca. Podľa
§ 8 ods. 2 písm. c/ zamestnanec nesmie poţadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody
alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone
práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle
pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo zamestnávateľom.
V zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ je zamestnanec povinný dodrţiavať Ústavu Slovenskej
republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy
a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. V zmysle § 8 ods. 1 písm. b/
je zamestnanec povinný konať a rozhodovať nestranne a zdrţať sa pri výkone práce
vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť
konania a rozhodovania.
Pracovný poriadok v čl. 33 písm. a/ bodu III. („Povinnosti zamestnancov, pracovná
disciplína“) uvádza, ţe zamestnanec je pri výkone práce - okrem iného - povinný konať
a rozhodovať nestranne a zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť
a objektívnosť jeho konania a rozhodovania.
Osobitným zákonom, ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje (okrem iného)
povinnosti zdravotníckeho pracovníka je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pričom v zmysle § 27 ods. 1 písm. a/ tohto zákona sa zdravotníckeho pracovníka povaţuje
aj lekár (obţalovaný MUDr. R. B.). Podľa § 80 ods. 1 písm. d/ je zdravotnícky pracovník
povinný vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a s etickým kódexom [§ 52 ods. 2 písm. a/]. V ustanovení § 52 sú
upravené práva a povinnosti člena komory, konkrétne v zmysle § 52 ods. 2 písm. a/
je člen komory (v prípade lekára - Slovenskej lekárskej komory) povinný vykonávať svoje
zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a s etickým kódexom, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. Etický kódex zdravotníckeho
pracovníka v časti upravujúcej „všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka“ ustanovuje
i tú povinnosť zdravotníckeho pracovníka, byť za všetkých okolností vo svojich
profesionálnych rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý (ods. 4).
Vyššie uvedené okolnosti Špecializovaný trestný súd zrejme prehliadol.
Hoci prokurátor v dôvodoch svojho odvolania poukazoval aj na tú skutočnosť,
ţe svedkyňa - agentka mala byť na základe úplatku uprednostnená pred inými (pri operácii),
uvedené nebolo jednoznačne preukázané. Z výpovede tejto svedkyne síce vyplýva,
ţe obţalovaný „to“ chcel celé urýchliť. Nie je však zrejmé, či existoval nejaký harmonogram
operácií a obţalovaný „preskočil“ iných pacientov v prospech svedkyne D. O.. V tomto smere
ani nebolo vykonané dokazovanie, aj keď lekár vykonávajúci predoperačné vyšetrenia
svedkyni sa čudoval, prečo ich musí vykonávať on, keď pacientku nebude operovať, čo môţe
iba nasvedčovať, ţe nešlo o celkom štandardný postup.
Pokiaľ prokurátor navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321
ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
čo do výroku o vine a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol o uznaní viny
obţalovaného z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uloţil mu za to podmienečný trest odňatia slobody,
trest zákazu činnosti výkonu lekárskeho povolania, peňaţný trest s náhradným trestom
odňatia slobody, je potrebné poukázať na ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a/ Tr. por., ktoré
neumoţňuje takýto postup odvolacieho súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené bude teda potrebné, aby Špecializovaný trestný súd
po riadnom vysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie zhodnotil
(§ 2 ods. 12 Tr. por.), či konaním obţalovaného neboli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty niektorého z do úvahy prichádzajúcich korupčných trestných činov.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené
v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová