Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
48b/434534.80079d.pdf
PDF · 212.44 KB
No categories available
1ObdoV/38/2008
Najvyšší súd 1ObdoV/38/2008 Slovenskej republiky.
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraj Seman, JUDr. Peter Dukes, JUDr. Darina
Ličková a JUDr. Viera Pepelová v právnej veci ţalobcu S. T. S., s.r.o., B., A. S. 28, IČO:
X., zastúpeného advokátkou JUDr. M. M., Š., Bratislava, proti ţalovanému Ž. R.R.
Bratislava, K., IČO: X. a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného E... S. „M. P. a.s.“,
Bratislava, P. X., IČO: X., o zaplatenie 165 504 109 Sk s príslušenstvom, vedenej na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 45 Cb 81/01, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.októbra 2007, č. k. 5 Obo 357/05-373, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu sa z a m i e t a .
Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov dovolacieho konania
nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 165 504 109 Sk so 17,6% úrokom od 1.októbra 2001 aţ do
zaplatenia a 4 408 460,50 Sk náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobca predmetnú pohľadávku získal na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky V. V., š.p. Ide o dlh, ktorý ţalovaný prevzal zmluvou
z 29. októbra 1998 od S. M., s.r.o., v zmysle dohody obsiahnutej v dodatku č.5 zmluvy o dielo
č. 1/VDŢ/96. Pôvodný dlţník sa zaviazal poskytnúť ţalovanému dodávateľský úver na stavbu
a ţalovaný sa zaviazal vystaviť v prospech V. V., š.p. zmenku na 125 mil. Sk, ktorý túto
pohľadávku postúpil ţalobcovi a postúpenie pohľadávky oznámil ţalovanému listom zo 16
.januára 2001. Celková výška dlhu spolu s úrokmi z omeškania predstavuje k 31. augustu
2001 sumu 165 504 109 Sk. Listom z 5. septembra 2001 ţalobca oznámil ţalovanému, ţe
predmetnú pohľadávku postúpil spoločnosti M. K., s.r.o. Následne dostal ţalovaný oznámenie
od tejto spoločnosti, ţe pohľadávku postúpila spoločnosti O., s.r.o., ktorá ţalovanému
oznámila, ţe časť pohľadávky vo výške 50 mil. Sk postúpila spoločnosti E... S. a ďalšiu časť
v rovnakej výške spoločnosti E... I. S., A.. S týmito spoločnosťami uzavrel ţalovaný
1.októbra 2001 dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, v dôsledku čoho
pohľadávka sume 100 mil. Sk zanikla. Ďalej uviedol, ţe zmluva o postúpení pohľadávky
uzavretá medzi ţalobcom a spoločnosťou M., s.r.o. stratila platnosť, pretoţe postupník
neuhradil splátku kúpnej ceny v stanovenej lehote a v článku IV bode 4 zmluvy bolo výslovne
dohodnuté, ţe v takom prípade zmluva stráca účinnosť. Z toho dôvodu súd dospel k záveru,
ţe ţalobca nestratil aktívnu legitimáciu v konaní a keďţe námietku ţalovaného ohľadne
neplatnosti zmluvy o dielo povaţoval za právne bezvýznamnú a pretoţe v zmluve o prevzatí
dlhu sa zaviazal dlh zaplatiť, súd ţalobe v celom rozsahu vyhovel.
Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudkom z 24. októbra 2007, č. k.
5 Obo 357/05-373 rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu
zmietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 600 000 Sk náhrady trov konania
a vedľajšiemu účastníkovi 2 660 009 Sk náhrady trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe námietku ţalovaného, ţe ţalobca nie je
veriteľom, a preto nemá vecnú aktívnu legitimáciu, keďţe uplatnenú pohľadávku postúpil
zmluvou zo 7. septembra 2001 spoločnosti M., s.r.o. K., čo ţalobcovi oznámil listom
doručeným 7. septembra 2001, súd prvého stupňa nepovaţoval za dôvodnú. Dospel tieţ
k záveru, ţe táto spoločnosť ako postupník nezaplatila prvú splátku kúpnej ceny včas, čím sa
naplnila rozväzovacia podmienka a zmluva o postúpení pohľadávky stratila platnosť.
Uvedené závery súdu prvého stupňa povaţoval odvolací súd za vecne nesprávne a za správnu
povaţoval argumentáciu ţalovaného resp. jeho vedľajšieho účastníka, ţe ţalobca stratil
aktívnu legitimáciu, pretoţe nie je vlastníkom uplatnenej pohľadávky. Uviedol, ţe ţalobca
predmetnú pohľadávku spolu so všetkými právami a ňou spojenými platne odplatne previedol
zmluvou uzavretou 7.septembra 2001 podľa § 524 Občianskeho zákonníka na spoločnosť M.
K., s.r.o., ktorú skutočnosť ako postupca oznámil dlţníkovi v súlade s § 526 ods.1
Občianskeho zákonníka a následne mu ešte listom z 12. septembra 2004 oznámil, ţe voči
nemu neeviduje ţiadne pohľadávky. Na základe uvedených skutočností sa veriteľom dlţníka
stala spoločnosť M. K., s.r.o., od ktorej ţalovaný následne obdrţal oznámenie, ţe predmetnú
pohľadávku postúpila spoločnosti O., s.r.o. Tá ako nový vlastník pohľadávky a veriteľ
ţalovaného, ţalovanému oznámila, ţe časť pohľadávky v sume 50 mil. Sk postúpila zmluvou
na spoločnosť E... S. „M. P.“, a.s. (vedľajší účastník ) a časť pohľadávky v sume 50 mil. Sk
postúpila spoločnosti E... I. S., A., s ktorými ţalovaný uzavrel 1. októbra 2001 dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok, čím uplatnená pohľadávka do výšky 100 mil. Sk
zanikla ešte pred začatím konania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vyvodil
nesprávny záver o tom, ţe rozväzovacia podmienka bola splnená, resp. osvojil si v tomto
smere nesprávny záver Okresného súdu Košice I, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho
rozsudku z 24. mája 2002, č. k. 30Cb 753/01-49. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe
rozväzovacia podmienka sa viazala na zaplatenie 1. splátky kúpnej ceny v sume 50 mil. Sk
v lehote 5 pracovných dní od podpísania zmluvy, t.j. do 14. septembra 2001. Nebolo sporné,
ţe postupník v tejto lehote zaplatil ţalobcovi 45 mil. Sk, ale podľa záveru súdu, zvyšných 5
mil. Sk bolo uhradených aţ 21. septembra 2001, teda po lehote. V spise je však zaloţený
doklad, ktorý mal k dispozícii okresný súd, podľa ktorého postupník túto sumu uhrádzal
bankovým prevodom, pričom príkaz na úhradu dal peňaţnému ústavu 14. septembra 2001.
Takţe v zmysle vtedy platného znenia ustanovenia § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka bol
týmto okamihom dlh splnený, pretoţe nebolo sporné, ţe veriteľ poukázanú sumu prevzal.
Rozväzovacia podmienka preto splnená nebola, navyše ţalobca ničím nepreukázal, ţe sa mal
opätovne stať veriteľom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ţe je vlastníkom uplatnenej pohľadávky
a veriteľom ţalovaného, a preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal zrušiť rozhodnutie
odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní poukázal na rozsudok
Okresného súdu Košice. I z 24. mája 2002, č.k. 30Cb 753/01-49, ktorým súd určil, ţe
vlastníkom predmetnej pohľadávky je ţalobca. Preto nepovaţuje za logické zdôvodnenie
odvolacieho súdu, keď uviedol, ţe sa stotoţnil so skutkovým stavom veci tak, ako ho uviedol
súd prvého stupňa. Ďalej namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď sa
nevysporiadal so zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi spoločnosťou M. K.,
s.r.o. v likvidácii a ţalobcom 7. septembra 2001. Je toho názoru, ţe z výsledkov dokazovania
je zrejmé, ţe nastalo naplnenie rozväzovacej podmienky, t.j. nebolo moţné zo strany M. K.,
s.r.o. predmetnú pohľadávku ďalej postupovať platným spôsobom a to z dôvodu, ţe
spoločnosť M. K., s.r.o. nemala právnu moţnosť takto s pohľadávkou disponovať. Je toho
názoru, ţe ani oznámenie ţalobcu, ţe postúpil predmetnú pohľadávku ţalovanému 1/ nemôţe
mať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, za následok, ţe stratil aktívnu legitimáciu,
resp. vlastníctvo predmetnej pohľadávky. Ak by bolo naplnené oznámenie ţalobcu a ţalovaný
1/ by uhradil pohľadávku a nie s ňou ďalej neoprávnene a špekulatívne nakladal, nebol by
vznikol súdny spor. Tvrdí, ţe spoločnosť M. K., s.r.o. nemohla s predmetnou pohľadávkou
nakladať tak, ţe ju ďalej postupovala inému subjektu, čím nastalo reťazenie postúpení
a následné započítanie kúpnych cien, čo hraničí s posúdením takéhoto úkonu ako úkonu
účelového, v snahe zmariť akékoľvek naplnenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo 7.
septembra 2001.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedol, ţe
odvolací súd sa dôsledne pridrţiaval príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, preto
dovolateľom tvrdené skutočnosti nepovaţuje za relevantné. Napokon podotkol, ţe ţalobca na
jednej strane tvrí, ţe zmluva o postúpení pohľadávky zanikla, na druhej strane 50 mil. Sk,
ktoré mu postupník zaplatil za postúpenie, postupníkovi nevrátil, naopak po výmaze
postupníka o túto čiastku pôvodne uplatnený nárok v sume 115,504.109 Sk zvýšil na sumu
165,504.109 Sk.
Vedľajší účastník na strane ţalovaného vo vydrení k dovolaniu ţiadal dovolanie
ţalobcu zamietnuť Uviedol, ţe ţalobca počas celého konania ako aj v samotnom dovolaní
oprel svoju argumentáciu z väčšej časti na rozsudok Okresného súdu Košice I z 24.mája 2002,
sp. zn. 30Cb 753/01, ktorým súd určil, ţe vlastníkom predmetnej pohľadávky v sume
165,504.109 Sk je ţalobca. Toto súdne konanie vedené medzi ţalobcom a spoločnosťou M.
K. , s.r.o. nebolo skončené právoplatným rozhodnutím vo veci samej, preto nemôţe byť
záväzné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods.2 O. s. p.),po
zistení, ţe dovolanie bolo podané včas a ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa ust. § 238 ods.1 O. s. p. prejednal dovolanie
ţalobcu podľa ustanovenia § 242 ods.1 O. s. p. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe dovolaniu nie je moţné vyhovieť.
Predmetom dovolania je zaplatenie peňaţnej pohľadávky 165,504.109 Sk, ktorú
ţalobca získal postúpením od V. V., š.p. Podstatou dovolania je, ţe odvolací súd nesprávne
právne posúdil listinné dôkazy a výpovede svedkov, preukazujúce splnenie rozväzovacej
podmienky, ktorá skutočnosť mala spôsobiť pominutie právnych následkov zmluvy
o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi ţalobcom a spoločnosťou M. K., s. r. o.,
7. septembra 2001.
V zmysle § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka na platnosť postúpenia pohľadávky nie
je potrebný súhlas dlţníka, musí však byť o postúpení pôvodným veriteľom bez zbytočného
odkladu vyrozumený ( § 526 Občianskeho zákonníka ). Ak pôvodný veriteľ postúpenie
pohľadávky dlţníkovi oznámil, dlţník nie je oprávnený poţadovať od nového dlţníka zmluvu
o postúpení pohľadávky a je povinný mu plniť.
Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe ţalobca
uplatnenú pohľadávku spolu so všetkými právami s ňou spojenými postúpil zmluvou
o postúpení pohľadávky zo 7. septembra 2001 na spoločnosť M. K., s. r. o. v súlade
s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a túto skutočnosť oznámil ţalovanému .
Následne listom z 12. septembra oznámil dlţníkovi, ţe voči nemu neeviduje ţiadne
pohľadávky.
Podľa § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1.1.2003, dlh bol
splnený, keď bola suma poukázaná, ak nebolo dohodnuté inak. Medzi postupcom
a postupníkom v predmetnej zmluve nebolo dohodnuté inak, preto keď časť 1. splátky
v sume 5 mil. Sk bola poukázaná spoločnosťou M. K., s. r. o. na účet ţalobcu
14. septembra 2001 a suma 45 mil. Sk bola poukázaná na účet ţalobcu 13. septembra 2001,
spoločnosť M. K., s. r. o. prvú splátku v celej sume 50 mil. Sk zaplatila do 14.septembra 2001
tak, ako sa zaviazala v zmluve o postúpení pohľadávky, v dôsledku čoho nebola naplnená
rozväzovacia podmienka, dohodnutá v článku IV. bode 4 zmluvy o postúpení pohľadávky.
Odvolací súd preto správne ustálil, ţe ţalobca ničím nepreukázal, ţe sa stal opätovne
veriteľom ţalovaného pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku.
Nemoţno súhlasiť s dovolateľom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nelogické
a nesprávne. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa, avšak vec právne posúdil inak , keď dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu ţalobcu. Tento postup odvolacieho
súdu je v súlade s ustanovením § 220 O. s. p.
Z uvedených dôvodov povaţuje dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu za vecne správne a dovolanie ţalobcu ako neopodstatnené zamietol (§ 243b ods.1
O. s. p.).
V dovolacom konaní boli úspešní ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného,
mali by preto spravidla právo na náhradu trov dovolacieho konania . Dovolací súd im však
ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo mu ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.