Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/40/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného G., akciová

spoločnosť so sídlom v B., IČO: X., Č., proti povinnému J. akciová spoločnosť B. so sídlom

v B., o vymoženie 61,71 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod

sp.zn. Er 706/1998, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L. B., Exekútorský úrad so sídlom

v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2009, sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením zo 4. júna 2009, č.k. Er 706/1998- 21 vyhlásil

exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. L. B. pod sp. zn. EX 54/1998 za neprípustnú a

exekúciu zastavil. Exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O zastavení exekúcie

rozhodol podľa o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). Rozhodnutie

vo veci samej odôvodnil tým, že v dôsledku zániku povinného (obchodnej spoločnosti)

výmazom ex offo z obchodného registra bez právneho nástupcu, povinný stratil spôsobilosť

byť účastníkom exekučného konania. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203

Exekučného poriadku s odôvodnením, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie

exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (t.j. že v

budúcnosti dôjde k zániku povinného subjektu výmazom z obchodného registra), a preto ho

nemohol zaviazať na náhradu trov exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi.

Krajský súd v Prešove na odvolanie súdneho exekútora uznesením

z 24. septembra 2009, sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo

výroku o trovách exekúcie s poukazom na ustanovenie potvrdil. Žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť a nie povinnosť

zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nie však povinného. Predpokladom uloženia

tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia

na zastavení exekúcie. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že oprávnený dôvod

zastavenia exekúcie spočívajúci vo výmaze povinného z obchodného registra z objektívneho

hľadiska nemohol predvídať, čím správne vylúčil akékoľvek zavinenie oprávneného.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor, ktorý

navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom. Uviedol, že oprávnený má svoj procesný podiel na zastavení exekúcie, keď

návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému povinnému. V súvislosti s námietkou

vady konania v zmysle ustanovenia , uviedol, že „keďže sa napriek tejto

skutočnosti uskutočnilo na odvolacom súde pojednávanie, bola mi postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom, čo je podľa v spojení s

dôvodom na podanie dovolania.“

Oprávnený sa stotožnil s názorom a postupom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu

o nepriznaní náhrady trov exekúcie exekútorovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená a dovolateľom ani namietaná.

Dovolateľ v podanom dovolaní uvádza, že na odvolacom súde sa „uskutočnilo“

pojednávanie a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu

však vyplýva, že odvolací súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania. Dovolateľ mal

zrejme na mysli skutočnosť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že odvolací

súd nenariadil vo veci pojednávanie.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. Z toho vyplýva, že ak sa má naplniť predpoklad prípustnosti dovolania podľa

ustanovenia , musí zo strany súdu ísť o porušenie konkrétneho

procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníka

konania konať pred súdom. Pokiaľ však procesný predpis výslovne určitú povinnosť neukladá

( ako napr. ustanovenie ), nemôže tomu zodpovedajúci postup súdu naplniť

predpoklady prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem.

Podľa v tomto znení, ostatných prípadoch možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V odvolacom konaní môže súd konať tak, že nariadi pojednávanie alebo o odvolaní

rozhodne bez nariadenia pojednávania. Z ustanovenia (v znení účinnom

od 15. októbra 2008) vyplýva, že základnou formou rozhodovania o odvolaní je konanie bez

pojednávania. Pojednávanie nariadi odvolací súd obligatórne len za predpokladu, že

odvolanie je podané proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým treba rozumieť len odvolanie

podané proti rozsudku, za podmienok uvedených v ustanovení odseku 1 písm. a/, b/ a c/.

V ostatných veciach odvolaciemu súdu nie je daná povinnosť pojednávanie nariadiť.

V označenej veci bolo odvolanie podané iba proti výroku o náhrade trov exekúcie. Súd

prvého stupňa podľa ustanovenia na jeho prejednanie nemusel nariadiť

pojednávanie. Preto teda ak o tomto odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania, neukrátil

súdneho exekútora na jeho procesných právach vyplývajúcich z občianskeho súdneho

poriadku.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

súdneho exekútora nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie súdneho exekútora ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom

konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. mája 2010

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská