Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/45/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. M. M., bývajúcej

v H., 2/ D. D., bývajúceho v H., 3/ K. C., bývajúcej v H., proti žalovanému Ing. I. G.,

bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. P. G., advokátom v H., o určenie vlastníckeho práva,

vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 9. novembra 2009, sp. zn. ,

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 3. júna 2009, č.k. -127 v spojení

s opravným uznesením z 5. júna 2009, č.k. -148 určil, že nebohý M. M.,

zomrelý X., je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 60/14520-ín z parciel uvedených vo

výroku tohto rozsudku, zapísaných na LV č. X. kat. územia R.

a to toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalovaný nadobudol osvedčením o vydržaní

vlastníckeho práva V X., Nz X. zo dňa 8. januára 2004 u notárky JUDr. I. B.. Žalovanému

uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/, 3/ trovy konania k rukám ich právneho zástupcu

JUDr. J. S. v sume 1 314,85 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ dostatočným spôsobom

preukázali, že spôsob, akým žalovaný nadobudol podiel 60/14520-ín z nehnuteľností

vedených na LV č. X. katastrálneho územia R., pôvodne na mene prapraprastarého otca M.

M. (ženy A., rod. K.), nebol v súlade v ustanovením , a taktiež

preukázali, že sú právni nástupcovia po pôvodnom pozemkovoknižnom spoluvlastníkovi.

Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Spôsob, akým žalovaný vysporiadal vlastníctvo k

lesným pozemkov v notárskom osvedčení, nebol zákonný. Žalovanému sa nepodarilo v tomto

konaní preukázať ani prevody nehnuteľností jeho právnymi predchodcami v minulosti,

následne až na jeho osobu. Jednoznačne nepreukázal splnenie všetkých atribútov potrebných

pre vydržanie vlastníckeho práva, t.j. dobromyseľnosť, vstup do držby, pokojnosť a

nerušenosť držby. Z dôvodu preukázania tvrdených skutočností žalobcami 1/, 2/, 3/, že aj

samotní žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú právnymi nástupcami a dedičmi po nebohom M. M., ktorý

bol ich prapraprastarý otec a na základe toho, že postup príslušnej notárky pri spisovaní

osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva nebol zákonný a preukázania naliehavého právneho

záujmu žalobcov 1/, 2/, 3/ na takomto určení, súd žalobe žalobcov 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu

vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Okresný súd Humenné uznesením z 11. augusta 2009, č.k. -153 uložil

žalovanému, aby v lehote 7 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur v zmysle položky č. 17a/ sadzobníka zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Krajský súd v Prešove, konajúci o odvolaniach žalovaného, uznesením z 9. novembra

2009, sp. zn. , rozhodol, že sudkyňa JUDr. V. Č. nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu

potvrdil a napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. O nevylúčení sudkyne rozhodol z dôvodu, že v danej veci

existenciu relevantného vzťahu k zástupcovi žalobcov 1/, 2/, 3/ z hľadiska ustanovenia § 14

ods. 1 sudkyňa ktorej vec pripadla na rozhodnutie, vo svojom písomnom vyjadrení

nepotvrdila. Zrušujúci výrok rozhodnutia odôvodnil odňatím možnosti žalobcov 1/, 2/, 3/

konať pred súdom, keď súd prvého stupňa bez toho, aby ich vyzval na odstránenie

nedostatkov v zmenenej žalobe, určil za vlastníka sporného spoluvlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam nebohého M. M., rozhodol o niečom, čo podľa obsahu zmeny žaloby

nebolo ani predmetom konania. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil podľa §

219 , majúc za to, že je vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v časti, ktorou rozsudok súdu prvého stupňa

v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,

podal dovolanie žalovaný. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu v zmysle Slovenskej

republiky, keďže podľa názoru žalovaného mal odvolací súd jeho odvolaniu v napadnutej

časti vyhovieť, žalobný návrh žalobcov 1/, 2/, 3/ v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu

trovy konania. Za nesprávny považoval právny názor odvolacieho súdu, že prvostupňový súd

má po vrátení veci postupovať podľa , nakoľko tomuto postupu bráni

právoplatné uznesenie súdu prvého stupňa o pripustení zmeny žaloby zo dňa 9. februára 2009,

č.k. -93. Namietal, že prvostupňový súd sa s uvedeným uznesením vôbec

nevysporiadal. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za zmätočné. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Nakoľko uznesenie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje

niektorý zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutej časti bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide

o prípad, v ktorom dovolanie podľa nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

K námietke dovolateľa, že postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo

na súdnu ochranu, dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých

rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je

umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá

povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. ). Právo na súdnu ochranu

neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Toto základné

právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu

rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu,

dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. ). Všeobecné súdy postupom,

ktorým rešpektujú platný nemôžu porušiť základné právo

navrhovateľa na súdnu ochranu podľa (napr. ). Postupom

odvolacieho súdu preto nedošlo k porušeniu práv dovolateľa.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom 1/, 2/, 3/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. mája 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská