Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
597/360751.85c0e7.pdf
PDF · 111.47 KB
No categories available
5Cdo/45/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 45/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. M. M., bývajúcej
v H., 2/ D. D., bývajúceho v H., 3/ K. C., bývajúcej v H., proti žalovanému Ing. I. G.,
bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. P. G., advokátom v H., o určenie vlastníckeho práva,
vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8 C 126/2007, o dovolaní žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 9. novembra 2009, sp. zn. 7 Co 178/2009,
7 Co179/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 3. júna 2009, č.k. 8 C 126/2007-127 v spojení
s opravným uznesením z 5. júna 2009, č.k. 8 C 126/2007-148 určil, že nebohý M. M.,
zomrelý X., je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 60/14520-ín z parciel uvedených vo
výroku tohto rozsudku, zapísaných na LV č. X. kat. územia R.
a to toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalovaný nadobudol osvedčením o vydržaní
vlastníckeho práva V X., Nz X. zo dňa 8. januára 2004 u notárky JUDr. I. B.. Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2/, 3/ trovy konania k rukám ich právneho zástupcu
JUDr. J. S. v sume 1 314,85 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ dostatočným spôsobom
preukázali, že spôsob, akým žalovaný nadobudol podiel 60/14520-ín z nehnuteľností
vedených na LV č. X. katastrálneho územia R., pôvodne na mene prapraprastarého otca M.
M. (ženy A., rod. K.), nebol v súlade v ustanovením § 63 zákona č. 323/1992 Z.z., a taktiež
preukázali, že sú právni nástupcovia po pôvodnom pozemkovoknižnom spoluvlastníkovi.
Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Spôsob, akým žalovaný vysporiadal vlastníctvo k
lesným pozemkov v notárskom osvedčení, nebol zákonný. Žalovanému sa nepodarilo v tomto
konaní preukázať ani prevody nehnuteľností jeho právnymi predchodcami v minulosti,
následne až na jeho osobu. Jednoznačne nepreukázal splnenie všetkých atribútov potrebných
pre vydržanie vlastníckeho práva, t.j. dobromyseľnosť, vstup do držby, pokojnosť a
nerušenosť držby. Z dôvodu preukázania tvrdených skutočností žalobcami 1/, 2/, 3/, že aj
samotní žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú právnymi nástupcami a dedičmi po nebohom M. M., ktorý
bol ich prapraprastarý otec a na základe toho, že postup príslušnej notárky pri spisovaní
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva nebol zákonný a preukázania naliehavého právneho
záujmu žalobcov 1/, 2/, 3/ na takomto určení, súd žalobe žalobcov 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Okresný súd Humenné uznesením z 11. augusta 2009, č.k. 8 C 126/2007-153 uložil
žalovanému, aby v lehote 7 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur v zmysle položky č. 17a/ sadzobníka zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd v Prešove, konajúci o odvolaniach žalovaného, uznesením z 9. novembra
2009, sp. zn. 7 Co 178/2009, 7 Co 179/2009 rozhodol, že sudkyňa JUDr. V. Č. nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, napadnuté uznesenie prvostupňového súdu
potvrdil a napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. O nevylúčení sudkyne rozhodol z dôvodu, že v danej veci
existenciu relevantného vzťahu k zástupcovi žalobcov 1/, 2/, 3/ z hľadiska ustanovenia § 14
ods. 1 O.s.p. sudkyňa ktorej vec pripadla na rozhodnutie, vo svojom písomnom vyjadrení
nepotvrdila. Zrušujúci výrok rozhodnutia odôvodnil odňatím možnosti žalobcov 1/, 2/, 3/
konať pred súdom, keď súd prvého stupňa bez toho, aby ich vyzval na odstránenie
nedostatkov v zmenenej žalobe, určil za vlastníka sporného spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam nebohého M. M., rozhodol o niečom, čo podľa obsahu zmeny žaloby
nebolo ani predmetom konania. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil podľa §
219 O.s.p., majúc za to, že je vecne správne.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v časti, ktorou rozsudok súdu prvého stupňa
v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
podal dovolanie žalovaný. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, keďže podľa názoru žalovaného mal odvolací súd jeho odvolaniu v napadnutej
časti vyhovieť, žalobný návrh žalobcov 1/, 2/, 3/ v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu
trovy konania. Za nesprávny považoval právny názor odvolacieho súdu, že prvostupňový súd
má po vrátení veci postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko tomuto postupu bráni
právoplatné uznesenie súdu prvého stupňa o pripustení zmeny žaloby zo dňa 9. februára 2009,
č.k. 8 C 126/2007-93. Namietal, že prvostupňový súd sa s uvedeným uznesením vôbec
nevysporiadal. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za zmätočné. V dôvodoch dovolania
podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Nakoľko uznesenie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti nevykazuje
niektorý zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu
v dovolaním napadnutej časti bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide
o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
K námietke dovolateľa, že postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo
na súdnu ochranu, dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých
rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je
umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá
povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu
neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Toto základné
právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu
rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu,
dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom,
ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny poriadok nemôžu porušiť základné právo
navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 811/00). Postupom
odvolacieho súdu preto nedošlo k porušeniu práv dovolateľa.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalobcom 1/, 2/, 3/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení
s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. mája 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská