Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/164/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. A., advokátkou, A., so sídlom v B., proti

žalovanému V., s.r.o., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M.,

advokátom, A., so sídlom v B., o zaplatenie 26 455,52 Eur (796 999,- Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. decembra 2008 sp. zn.

, v spojení s opravným uznesením z 13. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 26. novembra 2007 č.k. -81

žalobu žalobcu o zaplatenie 796 999,- Sk s príslušenstvom, ktorej sa domáhal titulom práva

na primeranú odmenu za šírenie zvukovoobrazového záznamu prostredníctvom káblovej

retransmisie v rokoch X., X. až do X., zamietol. Vo veci rozhodol s poukazom na ustanovenie

§§ 66 ods. 2, 67 ods. 1 a 2 a 81 ods. 1 písm. a/, c/ a j/ Autorského zákona, keď dospel k

záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu

v spore. Žalobca je síce oprávnený vykonávať dobrovoľnú kolektívnu správu práv podľa

Autorského zákona v odbore káblovej retransmisie zvukovoobrazového záznamu, ktoré je

však limitované čo do rozsahu základom a rozsahom uzatvorených zmlúv s výrobcami

zvukovoobrazových záznamov a s inými nositeľmi práv k týmto záznamom. Zmluvu, ktorú

žalobca prezentoval s asociáciou A. však nie je možné považovať za takú, ktorá by ho

oprávňovala zastupovať výrobcov zvukovoobrazového záznamu a vyberať odmeny za

použitie takéhoto záznamu, napríklad káblovou retransmisiou. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. decembra 2008 sp. zn.

na odvolanie žalobcu rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že si osvojil názor tvorcu Autorského zákona, z ktorého

extenzívne vyvodil, že žalobca, ako kolektívny správca majetkových práv výrobcov

zvukovoobrazových záznamov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 Autorského

zákona má k zvukovoobrazovým záznamom oprávnenie k ich zastúpeniu, ako nositeľov práv

pri prenose káblovej retransmisie zvukovoobrazového záznamu v rozsahu uzatvorených

zmlúv s týmito výrobcami, a teda je v spore aktívne vecne legitimovaný. Uložil okresnému

súdu v ďalšom konaní doplniť dokazovanie na zistenie dôvodnosti výšky nároku žalobcu.

Uviedol, že bude povinnosťou žalobcu, aby v ďalšom konaní preukázal, ktorý konkrétny

zvukovoobrazový záznam žalovaný použil formou káblovej retransmisie, pričom podľa § 81

ods. 4 Autorského zákona, je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi potrebné informácie, ako

aj umožniť žalobcovi získať podklady pre vyčíslenie svojho nároku. Keďže okresný súd,

riadiac sa nesprávnym právnym názorom, rozsah uplatneného nároku neskúmal, rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol

rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania

uviedol, že odvolací súd nepostupoval správne, ak rozsudok okresného súdu zrušil, hoci na to

neboli dôvody. Zrušiť rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom možno len

z taxatívnych dôvodov uvedených v ustanovení a ani jeden z týchto dôvodov

nebol naplnený. Odvolací súd mal preto správne z dôvodov, ktoré uvádza v odôvodnení,

prvostupňový rozsudok zmeniť. Tým, že namiesto zmeny rozsudok zrušil, odňal mu možnosť

realizovať procesné právo – podať dovolanie podľa V takomto prípade

totiž nemá možnosť, aby správnosť iného právneho názoru odvolacieho súdu preskúmal

dovolací súd. Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za zmätočné, resp. neúplné

znemožňujúce mu ako účastníkovi realizovať po vrátení veci na ďalšie konanie jeho procesné

práva. Dovolanie odôvodnil tiež tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného ako nedôvodne podané zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa ( ) alebo ak

dovolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1

písm. b/ ).

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ).

V posudzovanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd týmto zrušujúcim uznesením nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

(neupravil v porovnaní s ním inak práva a povinnosti účastníkov konania). Takéto (zrušujúce)

uznesenie odvolacieho súdu nie je zmeňujúcim uznesením v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/

; dovolanie proti nemu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je prípustné.

Keďže nejde ani o prípad uvedený v a ani o uznesenie, ktorým by

odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania neprichádza do

úvahy ani podľa citovaného zákonného ustanovenia a ani podľa

So zreteľom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie (t.j. aj uznesenie) odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (tiež uzneseniu) odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.

Pokiaľ dovolateľ existenciu procesnej vady v zmysle videl v tom,

že postup, ktorý odvolací súd zvolil, nemá oporu v ustanovení a že týmto

postupom, namiesto zmeny rozhodnutia, mu odvolací súd odňal možnosť preskúmať

správnosť právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu podaním

dovolania, treba uviesť, že v ustanovení

dáva odvolaciemu súdu oprávnenie rozhodnutie zrušiť, ak súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil a v dôsledku toho nedostatočne zistil skutkový stav veci.

V posudzovanom prípade je nepochybné, že okresný súd riadiac sa nesprávnym

právnym názorom, vôbec nezisťoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa rozsahu žalobou

uplatneného nároku a na opodstatnenosť výšky nároku nevykonal žiadne dôkazy. V súvislosti

s rozsahom uplatneného nároku teda nedostatočne zistil skutkový stav veci. Dovolateľ preto

neoprávnene vytýka odvolaciemu súdu, že postupoval v rozpore s ustanovením ,

keď rozsudok okresného súdu zrušil.

nezakazuje odvolaciemu súdu v zrušujúcom uznesení

vysloviť právny názor na vec odlišný od právneho názoru súdu prvého stupňa. Práve naopak,

takúto situáciu vo viacerých ustanoveniach predpokladá ( ). V ďalšom konaní pred

súdom prvého stupňa dovolateľ bude môcť realizovať procesné práva, akým je právo

navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadrovať sa k právnej stránke veci a pod.

Napokon, neobstojí ani tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd mu zrušením rozsudku

súdu prvého stupňa, namiesto jeho zmeny, znemožnil preskúmať správnosť právneho názoru

odvolacieho súdu v dovolacom konaní. Predovšetkým treba uviesť, že odvolací súd môže

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, a naopak (§ 212 ods. 4

). Je preto vecou súdu (a nie účastníka konania), akú formu rozhodnutia odvolací súd

v konkrétnom prípade zvolí. Ak teda odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, hoci

sa navrhuje jeho zmena a v zrušujúcom uznesení vysloví právny názor na vec, nejde o postup,

ktorý by bol v rozpore s ustanoveniami a v dôsledku ktorého

by bol účastník vylúčený z realizácie procesných práv, včítane práva preskúmať vecnú

správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolacom konaní.

Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

K námietke dovolateľa, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom (viď ), možno ho ale (úspešne) uplatniť len

v procesne prípustnom dovolaní. Nesprávne právne posúdenie veci nie je dôsledkom

procesnej vady konania v zmysle , ale omylu v aplikácii práva a preto nezakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia.

Keďže prípustnosť dovolania žalovaného nevyplýva z ustanovenia , ale

ani z , dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci ide o dovolanie smerujúce

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť.

Dovolanie preto podľa v spojení s odmietol.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). Dovolací súd však nepriznal žalobcovi náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. mája 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková