Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c56/367839.7cd104.pdf
PDF · 115.23 KB
No categories available
4Cdo/164/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 164/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v B.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. A., advokátkou, A., so sídlom v B., proti
žalovanému V., s.r.o., so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M.,
advokátom, A., so sídlom v B., o zaplatenie 26 455,52 Eur (796 999,- Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16 C 197/2005, o dovolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. decembra 2008 sp. zn.
16 Co 64/2008, v spojení s opravným uznesením z 13. mája 2009 sp. zn. 16 Co 64/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 26. novembra 2007 č.k. 16 C 197/2005-81
žalobu žalobcu o zaplatenie 796 999,- Sk s príslušenstvom, ktorej sa domáhal titulom práva
na primeranú odmenu za šírenie zvukovoobrazového záznamu prostredníctvom káblovej
retransmisie v rokoch X., X. až do X., zamietol. Vo veci rozhodol s poukazom na ustanovenie
§§ 66 ods. 2, 67 ods. 1 a 2 a 81 ods. 1 písm. a/, c/ a j/ Autorského zákona, keď dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu
v spore. Žalobca je síce oprávnený vykonávať dobrovoľnú kolektívnu správu práv podľa
Autorského zákona v odbore káblovej retransmisie zvukovoobrazového záznamu, ktoré je
však limitované čo do rozsahu základom a rozsahom uzatvorených zmlúv s výrobcami
zvukovoobrazových záznamov a s inými nositeľmi práv k týmto záznamom. Zmluvu, ktorú
žalobca prezentoval s asociáciou A. však nie je možné považovať za takú, ktorá by ho
oprávňovala zastupovať výrobcov zvukovoobrazového záznamu a vyberať odmeny za
použitie takéhoto záznamu, napríklad káblovou retransmisiou. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. decembra 2008 sp. zn. 16 Co 64/2008
na odvolanie žalobcu rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že si osvojil názor tvorcu Autorského zákona, z ktorého
extenzívne vyvodil, že žalobca, ako kolektívny správca majetkových práv výrobcov
zvukovoobrazových záznamov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 Autorského
zákona má k zvukovoobrazovým záznamom oprávnenie k ich zastúpeniu, ako nositeľov práv
pri prenose káblovej retransmisie zvukovoobrazového záznamu v rozsahu uzatvorených
zmlúv s týmito výrobcami, a teda je v spore aktívne vecne legitimovaný. Uložil okresnému
súdu v ďalšom konaní doplniť dokazovanie na zistenie dôvodnosti výšky nároku žalobcu.
Uviedol, že bude povinnosťou žalobcu, aby v ďalšom konaní preukázal, ktorý konkrétny
zvukovoobrazový záznam žalovaný použil formou káblovej retransmisie, pričom podľa § 81
ods. 4 Autorského zákona, je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi potrebné informácie, ako
aj umožniť žalobcovi získať podklady pre vyčíslenie svojho nároku. Keďže okresný súd,
riadiac sa nesprávnym právnym názorom, rozsah uplatneného nároku neskúmal, rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol
rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania
uviedol, že odvolací súd nepostupoval správne, ak rozsudok okresného súdu zrušil, hoci na to
neboli dôvody. Zrušiť rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom možno len
z taxatívnych dôvodov uvedených v ustanovení § 221 O.s.p. a ani jeden z týchto dôvodov
nebol naplnený. Odvolací súd mal preto správne z dôvodov, ktoré uvádza v odôvodnení,
prvostupňový rozsudok zmeniť. Tým, že namiesto zmeny rozsudok zrušil, odňal mu možnosť
realizovať procesné právo – podať dovolanie podľa § 238 ods. 1 O.s.p. V takomto prípade
totiž nemá možnosť, aby správnosť iného právneho názoru odvolacieho súdu preskúmal
dovolací súd. Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za zmätočné, resp. neúplné
znemožňujúce mu ako účastníkovi realizovať po vrátení veci na ďalšie konanie jeho procesné
práva. Dovolanie odôvodnil tiež tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca navrhol dovolanie žalovaného ako nedôvodne podané zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak
dovolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1
písm. b/ O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.).
V posudzovanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd týmto zrušujúcim uznesením nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
(neupravil v porovnaní s ním inak práva a povinnosti účastníkov konania). Takéto (zrušujúce)
uznesenie odvolacieho súdu nie je zmeňujúcim uznesením v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.; dovolanie proti nemu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je prípustné.
Keďže nejde ani o prípad uvedený v § 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ani o uznesenie, ktorým by
odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania neprichádza do
úvahy ani podľa citovaného zákonného ustanovenia a ani podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
So zreteľom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie (t.j. aj uznesenie) odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (tiež uzneseniu) odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.
Pokiaľ dovolateľ existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. videl v tom,
že postup, ktorý odvolací súd zvolil, nemá oporu v ustanovení § 221 O.s.p. a že týmto
postupom, namiesto zmeny rozhodnutia, mu odvolací súd odňal možnosť preskúmať
správnosť právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu podaním
dovolania, treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. dáva odvolaciemu súdu oprávnenie rozhodnutie zrušiť, ak súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil a v dôsledku toho nedostatočne zistil skutkový stav veci.
V posudzovanom prípade je nepochybné, že okresný súd riadiac sa nesprávnym
právnym názorom, vôbec nezisťoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa rozsahu žalobou
uplatneného nároku a na opodstatnenosť výšky nároku nevykonal žiadne dôkazy. V súvislosti
s rozsahom uplatneného nároku teda nedostatočne zistil skutkový stav veci. Dovolateľ preto
neoprávnene vytýka odvolaciemu súdu, že postupoval v rozpore s ustanovením § 221 O.s.p.,
keď rozsudok okresného súdu zrušil.
Občiansky súdny poriadok nezakazuje odvolaciemu súdu v zrušujúcom uznesení
vysloviť právny názor na vec odlišný od právneho názoru súdu prvého stupňa. Práve naopak,
takúto situáciu vo viacerých ustanoveniach predpokladá (§ 226 O.s.p.). V ďalšom konaní pred
súdom prvého stupňa dovolateľ bude môcť realizovať procesné práva, akým je právo
navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadrovať sa k právnej stránke veci a pod.
Napokon, neobstojí ani tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd mu zrušením rozsudku
súdu prvého stupňa, namiesto jeho zmeny, znemožnil preskúmať správnosť právneho názoru
odvolacieho súdu v dovolacom konaní. Predovšetkým treba uviesť, že odvolací súd môže
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, a naopak (§ 212 ods. 4
O.s.p.). Je preto vecou súdu (a nie účastníka konania), akú formu rozhodnutia odvolací súd
v konkrétnom prípade zvolí. Ak teda odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, hoci
sa navrhuje jeho zmena a v zrušujúcom uznesení vysloví právny názor na vec, nejde o postup,
ktorý by bol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a v dôsledku ktorého
by bol účastník vylúčený z realizácie procesných práv, včítane práva preskúmať vecnú
správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolacom konaní.
Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
K námietke dovolateľa, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným
dovolacím dôvodom (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), možno ho ale (úspešne) uplatniť len
v procesne prípustnom dovolaní. Nesprávne právne posúdenie veci nie je dôsledkom
procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p., ale omylu v aplikácii práva a preto nezakladá
prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia.
Keďže prípustnosť dovolania žalovaného nevyplýva z ustanovenia § 238 O.s.p., ale
ani z § 237 O.s.p., dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci ide o dovolanie smerujúce
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť.
Dovolanie preto podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal žalobcovi náhradu
trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. mája 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková