Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5b5/367835.ec7ffd.pdf
PDF · 101.56 KB
No categories available
4Cdo/169/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 169/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., a.s., so sídlom v Ž.,
v dovolacom konaní zastúpený Mgr. J. P., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému
JUDr. M. K., bývajúcemu v S., súdnemu exekútorovi, so sídlom Exekútorského úradu v S.,
o zaplatenie 1 653,32 Eur (49 808,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 C 7/2005, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 12. marca 2008 sp. zn. 5 Co 378/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 13. júla 2006 č.k. 2 C 7/2005-76
(v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 49 808,98 Sk spolu
s 11 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 11. apríla 2003 až do zaplatenia
a trovy konania v sume 18 455,70 Sk, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že konanie žalovaného ako
súdneho exekútora počas výkonu exekúcie vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp. zn. Ex 416/2002 malo za následok vznik škody na strane žalobcu v ním preukázanej
výške. Ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, ktorej sa nezbavil, lebo nepreukázal, že
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa Krajský súd v Košiciach
ako odvolací súd rozsudkom z 12. marca 2008 sp. zn. 5 Co 378/2006 rozhodnutie okresného
súdu potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v sume 2 722,50 Sk, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že okresný súd úplne zistil skutkový stav veci a správne vec posúdil aj
po právnej stránke.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný, v ktorom
uplatnil všetky dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodnil dovolanie tým, že mu bola v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom
videl v tom, že konajúcimi súdmi nebol dodržaný postup podľa § 95 O.s.p. potrebný pri
zmene návrhu. Vytýkal nesprávny postup okresného súdu, ktorý po zrušení rozsudku a vrátení
veci na ďalšie konanie žalobu prekvalifikoval z pôvodne žiadaného bezdôvodného obohatenia
na náhradu škody bez podania návrhu na takúto zmenu právnej kvalifikácie. S návrhom na
zmenu nebol preto oboznámený a nemohol podať ani námietku premlčania. Vadu konania
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. žalovaný bližšie nešpecifikoval. Nesprávne právne
posúdenie veci odôvodnil tým, že exekútor pôsobí pri výkone exekučnej činnosti ako orgán
štátnej moci. Štát preto preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla
v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti súdneho exekútora.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil a v tejto veci dovolací súd dosiaľ právny názor nevyslovil, prípustnosť dovolania
žalovaného z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. vyvodiť nemožno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa
neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či
postupom odvolacieho súdu nebola žalovanému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto
postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo
zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci.
Dovolateľ predovšetkým namietal, že súdy nižších stupňov pri zmene právnej
kvalifikácie z bezdôvodného obohatenia na náhradu škody nedodržali ustanovený procesný
postup pri zmene návrhu podľa § 95 O.s.p.
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo
z porušenia práva. Takýto návrh sa nazýva aj žalobou o plnenie. Žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako aj žaloba o náhradu škody sú práve takýmito žalobami.
Podstatnou náležitosťou návrhu, okrem identifikačných údajov účastníkov konania a súdu,
opisu skutočností významných pre rozhodnutie vo veci a označenia dôkazov, je najmä
vymedzenie povinnosti, splnenia ktorej sa žalobca domáha. Žalobcova právna kvalifikácia
nároku nemusí byť v žalobe uvedená, a ak žalobca žalované plnenie predsa právne
kvalifikuje, súd nie je takýmto právnym posúdením veci viazaný. Z obsahovej stránky žaloby
je podstatné, aký druh plnenia, prípadne v akom rozsahu žalobca požaduje (petit). Súd je
viazaný navrhovaným petitom, nie však tým, ako účastník sám svoj nárok právne posúdil.
Zmenu právnej kvalifikácie urobenú súdom nemožno preto považovať za zmenu žaloby
v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p.
V posudzovanej veci žalobca v žalobe žiadal priznať peňažné plnenie v rozsahu
49 808,98 Sk, pričom svoj nárok právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Súd prvého
stupňa (po zrušení ich prvého rozsudku) rozhodol tak, že žalobcovi vyhovel, pričom
uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenú žalovaným. Odvolací
súd právne posúdenie veci okresným súdom považoval za správne. Skutočnosť, že súdy vec
právne posúdili odlišne ako žalobca uviedol v žalobe, nie je zmenou návrhu podľa § 95 O.s.p.
Nakoľko žalobca žiaden návrh na zmenu nepodal, nebolo treba o ňom rozhodnúť a ani ho
doručovať ostatným účastníkom konania.
Z uvedeného vyplýva, že v danej veci na postup podľa § 95 O.s.p. nebol dôvod.
Žalovaný preto neopodstatnene namietal, že nedodržaním postupu podľa § 95 O.s.p. mu súdy
odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Logicky je potom nedôvodná aj námietka žalovaného spočívajúca v tom, že nebol pri
prekvalifikovaní nároku žalobcu z bezdôvodného obohatenia na náhradu škody oboznámený
so zmenou právnej kvalifikácie veci, následkom čoho nemohol uplatniť námietku premlčania.
Napokon, zmena právnej kvalifikácie žalovaného nároku urobená súdom, nebráni
účastníkovi konania dovolať sa premlčania samotného nároku.
Dovolateľ nenamietal, že by v danom konaní došlo k niektorej z vád uvedených
v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z týchto zákonných ustanovení.
Dovolateľom uvádzaná iná vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a nesprávne právne posúdenie veci sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi podľa § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., sami osebe ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného
podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. mája 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková