Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/169/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., a.s., so sídlom v Ž.,

v dovolacom konaní zastúpený Mgr. J. P., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému

JUDr. M. K., bývajúcemu v S., súdnemu exekútorovi, so sídlom Exekútorského úradu v S.,

o zaplatenie 1 653,32 Eur (49 808,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 12. marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 13. júla 2006 č.k. -76

(v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 49 808,98 Sk spolu

s 11 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 11. apríla 2003 až do zaplatenia

a trovy konania v sume 18 455,70 Sk, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že konanie žalovaného ako

súdneho exekútora počas výkonu exekúcie vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod

sp. zn. Ex 416/2002 malo za následok vznik škody na strane žalobcu v ním preukázanej

výške. Ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, ktorej sa nezbavil, lebo nepreukázal, že

škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa Krajský súd v Košiciach

ako odvolací súd rozsudkom z 12. marca 2008 sp. zn. rozhodnutie okresného

súdu potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania

v sume 2 722,50 Sk, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že okresný súd úplne zistil skutkový stav veci a správne vec posúdil aj

po právnej stránke.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný, v ktorom

uplatnil všetky dovolacie dôvody v zmysle Navrhol, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia odôvodnil dovolanie tým, že mu bola v zmysle

odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom

videl v tom, že konajúcimi súdmi nebol dodržaný postup podľa potrebný pri

zmene návrhu. Vytýkal nesprávny postup okresného súdu, ktorý po zrušení rozsudku a vrátení

veci na ďalšie konanie žalobu prekvalifikoval z pôvodne žiadaného bezdôvodného obohatenia

na náhradu škody bez podania návrhu na takúto zmenu právnej kvalifikácie. S návrhom na

zmenu nebol preto oboznámený a nemohol podať ani námietku premlčania. Vadu konania

podľa žalovaný bližšie nešpecifikoval. Nesprávne právne

posúdenie veci odôvodnil tým, že exekútor pôsobí pri výkone exekučnej činnosti ako orgán

štátnej moci. Štát preto preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla

v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti súdneho exekútora.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý má právnické vzdelanie

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil a v tejto veci dovolací súd dosiaľ právny názor nevyslovil, prípustnosť dovolania

žalovaného z ustanovenia až 3 vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom odvolacieho súdu nebola žalovanému odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci.

Dovolateľ predovšetkým namietal, že súdy nižších stupňov pri zmene právnej

kvalifikácie z bezdôvodného obohatenia na náhradu škody nedodržali ustanovený procesný

postup pri zmene návrhu podľa

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva. Takýto návrh sa nazýva aj žalobou o plnenie. Žaloba o vydanie

bezdôvodného obohatenia, ako aj žaloba o náhradu škody sú práve takýmito žalobami.

Podstatnou náležitosťou návrhu, okrem identifikačných údajov účastníkov konania a súdu,

opisu skutočností významných pre rozhodnutie vo veci a označenia dôkazov, je najmä

vymedzenie povinnosti, splnenia ktorej sa žalobca domáha. Žalobcova právna kvalifikácia

nároku nemusí byť v žalobe uvedená, a ak žalobca žalované plnenie predsa právne

kvalifikuje, súd nie je takýmto právnym posúdením veci viazaný. Z obsahovej stránky žaloby

je podstatné, aký druh plnenia, prípadne v akom rozsahu žalobca požaduje (petit). Súd je

viazaný navrhovaným petitom, nie však tým, ako účastník sám svoj nárok právne posúdil.

Zmenu právnej kvalifikácie urobenú súdom nemožno preto považovať za zmenu žaloby

v zmysle

V posudzovanej veci žalobca v žalobe žiadal priznať peňažné plnenie v rozsahu

49 808,98 Sk, pričom svoj nárok právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Súd prvého

stupňa (po zrušení ich prvého rozsudku) rozhodol tak, že žalobcovi vyhovel, pričom

uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenú žalovaným. Odvolací

súd právne posúdenie veci okresným súdom považoval za správne. Skutočnosť, že súdy vec

právne posúdili odlišne ako žalobca uviedol v žalobe, nie je zmenou návrhu podľa

Nakoľko žalobca žiaden návrh na zmenu nepodal, nebolo treba o ňom rozhodnúť a ani ho

doručovať ostatným účastníkom konania.

Z uvedeného vyplýva, že v danej veci na postup podľa nebol dôvod.

Žalovaný preto neopodstatnene namietal, že nedodržaním postupu podľa mu súdy

odňali možnosť konať pred súdom v zmysle

Logicky je potom nedôvodná aj námietka žalovaného spočívajúca v tom, že nebol pri

prekvalifikovaní nároku žalobcu z bezdôvodného obohatenia na náhradu škody oboznámený

so zmenou právnej kvalifikácie veci, následkom čoho nemohol uplatniť námietku premlčania.

Napokon, zmena právnej kvalifikácie žalovaného nároku urobená súdom, nebráni

účastníkovi konania dovolať sa premlčania samotného nároku.

Dovolateľ nenamietal, že by v danom konaní došlo k niektorej z vád uvedených

v až e/ a ; existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z týchto zákonných ustanovení.

Dovolateľom uvádzaná iná vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a nesprávne právne posúdenie veci sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi podľa § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , sami osebe ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

podľa ods. l písm. c/ v spojení s ako neprípustné odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ). Dovolací súd však žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. mája 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková