Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/282/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., bývajúceho v H.,

zastúpeného JUDr. A., advokátom so sídlom v K., proti žalovaným 1/ Š., bývajúcemu v H.,

2/ G., a.s. so sídlom v B., IČO: X., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Humenné

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 11. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 11. mája 2009 sp. zn. z r u š u j e vo výroku, ktorým

1. bol rozsudok Okresného súdu Humenné z 5. júna 2008 č.k. -225 vo

vyhovujúcej časti nad sumu 128 475 Sk za bolesť a nad sumu 232 800 Sk za sťaženie

spoločenského uplatnenia zmenený tak, že sa žaloba zamieta,

2. bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania a o povinnosti

žalovaných 1/, 2/ zaplatiť súdny poplatok a trovy konania štátu.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 5. júna 2008 č.k. -225 žalovaných

1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody v celkovej výške

1 681 275 Sk (za vytrpenú bolesť vo výške 1 199 475 Sk a za sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 481 800 Sk); vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaným 1/, 2/ uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania

a nahradiť trovy konania žalobcovi a tiež štátu. Vychádzal z toho, že 2. apríla 2004 došlo

k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu (utrpel zlomeninu ľavého

predkolenia, vytknutie kĺbu medzi kľúčnou kosťou a lopatkou vľavo, zlomeninu troch zubov

a tržnú ranu na obočí vľavo, musel absolvovať viacero operácii, bolestivé preväzy ako

i bolestivú rehabilitáciu, má poruchy prispôsobenia sa). Na základe vykonaného dokazovania

dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba na náhradu škody je dôvodná, i keď nie v celom

rozsahu. Vzhľadom na následky poškodenia žalobcovho zdravia uzavrel, že sú splnené

podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a tiež za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Za primerané

považoval odškodnenie bolesti vo výške 1 224 000 Sk (40 násobok základného bodového

ohodnotenia), od ktorej sumy odpočítal 24 525 Sk už vyplateného bolestného, a odškodnenie

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 498 000 Sk (20 násobok základného bodového

ohodnotenia), od ktorej sumy odpočítal 16 200 Sk už z tohto titulu vyplatenej náhrady. Vo

zvyšku žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

poukazom na a

Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. mája 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil

vo výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške

128 475 Sk a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 232 800 Sk. V ostatnej

napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 128 475 Sk za bolesť a nad sumu 232 800 Sk za

sťaženie spoločenského uplatnenia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil aj v časti náhrady trov konania medzi

účastníkmi konania ako i v časti náhrady trov konania štátu. Žalovaným 1/, 2/ uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 4 722 € a na účet

súdu prvého stupňa 596 € trov konania štátu a 719,50 € súdneho poplatku. Odvolací súd

v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a dospel k správnemu

záveru, že sú dané dôvody pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť aj za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa ale uzavrel, že bolesti žalobcu

v súvislosti s viacpočetnými zraneniami utrpenými pri danej dopravnej nehode nie sú takej

intenzity, ktorá by odôvodňovala zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 40 násobku

základného bodového ohodnotenia a ani u neho nedošlo k takým závažným zmenám

v osobnej, rodinnej, pracovnej a spoločenskej oblasti jeho života, ktoré by odôvodňovali

zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 20 násobok základného

bodového ohodnotenia. Podľa výpočtu odvolacieho súdu by mal žalobca nárok na

odškodnenie za bolesť vo výške 5 násobku základného bodového ohodnotenia a za sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 10 násobku základného bodového ohodnotenia.

Vzhľadom na to považoval žalobu za opodstatnenú len čo do odškodnenia za bolesť v sume

128 475 Sk a čo do odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 232 800 Sk.

V nadväznosti na to rozsudok súdu prvého stupňa do výšky týchto súm potvrdil a vo zvyšku

žalobu zamietol.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, a to vo výroku, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vo vyhovujúcej časti nad sumu 128 475 Sk za

bolesť a nad sumu 232 800 Sk za sťaženie spoločenského sa žaloba zamieta. V dovolaní

uplatnil dovolacie dôvody v zmysle a Poukázal na to, že súdy

oboch stupňov zhodne vychádzali zo záveru, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného

zreteľa v zmysle vyhlášky č. a že vytrpené bolesti a sťaženie

spoločenského uplatnenia nemožno odškodniť len v rámci základného bodového ohodnotenia.

Rozdielnosti ich rozhodovania sa týkali len primeranosti zvýšenia základného bodového

ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Bol toho názoru, že

odškodnenie priznané odvolacím súdom je neprimerané vytrpeným bolestiam, jednalo sa

o ťažký úraz, ktorý mal u neho za následok aj závažné psychické zmeny a strasti

z obmedzenia pohybu. Úraz utrpel v produktívnom veku (54 rokov), ujma na zdraví ho

celoživotne poznačila najmä pri výkone povolania, čo konštatovala aj Sociálna poisťovňa

(stal sa invalidným), naďalej je v starostlivosti neurológa a ortopéda a jeho zdravotný stav si

vyžaduje sústavné kontroly. Podľa jeho názoru na zníženie odškodnenia priznaného súdom

prvého stupňa neexistovali žiadne dôvody. Odvolací súd v danom prípade ničím konkrétnym

neodôvodnil zníženie náhrad, ktoré boli priznané súdom prvého stupňa; zníženie nebolo

podložené objektívne zistenými skutkovými okolnosťami. Z týchto dôvodov žalobca žiadal

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na

ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti výroku rozhodnutia, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Procesné vady konania v zmysle neboli v dovolaní namietané a ani

dovolacím súdom zistené.

Dovolateľ namieta, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesnou vadou tejto povahy je procesná

nesprávnosť, ktorej sa dopustil súd v priebehu konania, ktorá ale (na rozdiel od procesných

vád vymenovaných v ) nevedie k zmätočnosti. Dovolateľ podstatu tejto vady

videl v dostatočnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom sú síce

uvedené dôvody, ktoré viedli odvolací súd k tomu, aby súdom prvého stupňa priznané

náhrady znížil, tieto dôvody ale nie sú v potrebnej miere skutkovo konkretizované.

Vo všeobecnosti platí, že ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku

odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že za

„primeranú“ považuje náhradu inú, musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť

dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“. To znamená, že musí poukázať na určité

konkrétne skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo

a z akých dôvodov dospel k názoru, že „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého

stupňa, ale náhrada iná. Potreba dostatočne konkrétneho odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia je osobitne významná v prípadoch, kedy odvolací súd v podstatnej miere

upravuje výšku náhrad priznaných súdom prvého stupňa (v danej veci ide o takýto prípad).

Keďže odvolací súd pri zmene rozhodnutia ( ) v dôsledku zmeny náhľadu na

„primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu

prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstižné

odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Len také rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3

v spojení s ).

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje

postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého

stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového ohodnotenia

vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo spisu

vyplýva, že odvolací súd pri odškodňovaní žalobcom vytrpenej bolesti s poukazom na

rovnaké zistenia považoval 40 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti za

neprimerané (neprimerane vysoké), a za primerané označil 5 násobné zvýšenie. Pritom ale na

nie dostatočnom stupni konkrétnosti a určitosti zistení, ktoré považoval za dôvod zmeny, bez

bližšieho vysvetlenia len konštatoval, že prežitá bolesť nemala až takú intenzitu

a nedosahovala stupeň mučivých útrap, ktoré opodstatňovali priznanie náhrady vo výške

určenej súdom prvého stupňa. Obdobne odvolací súd pri odškodňovaní sťaženia

spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal z tých istých skutkových okolností, na ktoré vzal

zreteľ už súd prvého stupňa. Pokiaľ na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval 20 násobné

zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za

neprimerane vysoké, a naopak, za primerané označil 10 násobné zvýšenie, mal v odôvodnení

náležite vysvetliť konkrétne dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru o potrebe zmeniť

náhľad na „primeranosť“ náhrady. Odvolací súd však len uviedol, že zmeny u žalobcu, ktoré

nastali po poškodení zdravia inkriminovaniu dopravnou nehodou nedosahujú také

obmedzenie predpokladov pre jeho uplatnenie v živote a spoločnosti, ktoré by opodstatňovali

mimoriadne zvýšenie náhrady vo výške určenej súdom prvého stupňa. Z napadnutého

rozhodnutia ale nevyplýva, konkrétne ktoré skutkové zistenia odvolací súd viedli k tomuto

záveru. Treba dodať, že pokiaľ určenie výšky primeraného odškodnenia je vecou úvahy súdu,

podkladom pre túto úvahu musia byť konkrétne označené podklady, význam ktorých na

prejednávanú vec súd primerane vysvetlí. V danom prípade odôvodnenie napadnutého

rozsudku takéto vysvetlenie (v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti) neobsahuje.

Bez bližšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd v podstatnej

miere znížil jednotlivé násobky základného bodového ohodnotenia priznaného žalobcovi

súdom prvého stupňa pri odškodňovaní bolesti (zo 40 násobku na 5 násobok) a sťaženia

spoločenského uplatnenia (z 20 násobku na 10 násobok), nemal Najvyšší súd Slovenskej

republiky možnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia

odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či napadnutý rozsudok spočíva na správnom alebo

nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo

v danej veci postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). Na vadu tejto povahy musel vziať dovolací súd zreteľ

( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu dovolaním

napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zrušil (spolu s ním zrušil aj výrok o náhrade

trov konania medzi účastníkmi konania navzájom, ako aj výroky o povinnosti žalovaných

zaplatiť súdny poplatok a trovy preddavkované štátom) a vec v rozsahu zrušenia vrátil

Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. mája 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková