Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/135/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej

veci žalobcu: M., bytom N., právne zastúpeného JUDr. J., advokátom v M., proti

žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 54026/2007-1409

zo dňa 14.11.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č. k. -60 zo dňa 14.1.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach

č. k. -60 zo dňa 14.1.2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. 54026/2007-1409 zo dňa 14.11.2007, ktorým žalovaný

na odvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Čierna

nad Tisou zn. R-37192/2007-5334 zo dňa 10.9.2007 o prepustení žalobcu zo služobného

pomeru colníka podľa o štátnej službe colníkov

a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len zákon) z dôvodu, že žalobca

porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Krajský súd tak rozhodol potom, ako mal z dôkazov vykonaných v správnom konaní

za preukázané pochybenie žalobcu pri výkone štátnej služby, na základe čoho dospel

k záveru, že správne orgány kvalifikovali konanie žalobcu v súlade so zákonom, najmä

vzhľadom na množstvo prevážaných cigariet, spôsob vykonania kontroly a vydanie pokynov

pre prejednanie priestupku bez zápisov do počítačovej evidencie, ako aj vzhľadom

na nezrovnalosti v nájdení opustenej veci. Podľa názoru súdu sa žalovaný vysporiadal

so všetkými odvolacími námietkami žalobcu.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení

s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ktoré považuje za nepresvedčivé, sa zrušia a vec

sa vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Namietal porušenie svojich práv, keď mu správny orgán neumožnil vyhotoviť

fotokópie listinných dôkazov a vyjadril názor, že služobný úrad je pri výkone svojich

právomocí povinný rešpektovať zákony, ústavu aj európsky dohovor. K porušeniu Režimu

hraničného priechodu Čierna nad Tisou, ktorého sa mal dopustiť tým, že cestujúcich

rýchlikom Dukla, u ktorých zistil nezákonný dovoz cigariet, doprevádzal do stanice Čierna

nad Tisou a po vykonanej kontrole nezdokumentoval, aké množstvo cigariet cestujúci

nezákonne doviezli, ani nevykonal zápisy do prvotnej evidencie, uviedol, že so žiadnym

Režimom hraničného priechodu Čierna nad Tisou nebol oboznámený, čo potvrdzuje

aj absencia podpisu žalobcu na zázname o oboznámení sa colníkov s týmto režimom.

Dôvodil, že žiadny predpis nezakazuje vykonať dôslednú colnú kontrolu na pobočke colného

úradu a keďže v rámci colnej kontroly vo vlaku zistil, že cestujúci dovážali väčšie množstvo

cigariet, rozhodol sa vykonať kontrolu v kancelárii, pretože bolo zrejmé, že bude potrebné

vykonať množstvo úkonov, ktoré by inak mohli spôsobiť meškanie medzinárodného rýchlika.

Dodal, že vo vlaku nie sú vytvorené ani podmienky na vykonanie osobných prehliadok

cestujúcich tak, ako to vyžaduje Podľa jeho názoru tvrdenie súdu,

že na nezákonný spôsob vykonania kontroly bol upozornený colníkmi C. a P., neobstojí,

pretože títo colníci boli inšpekciou generálneho riaditeľ vypočúvaní v rozpore so zákonom

a zápisnice boli vyhotovené pod psychickým nátlakom a hrozbou zastrašovania, že ak nebudú

vypovedať proti žalobcovi, tak budú trestne stíhaní, pričom tieto skutočnosti potvrdili uvedení

colníci v zázname o výsluchu svedka pred advokátom žalobcu dňa 21.9.2007.

Za nepravdivý označil záver o nedbalej kontrole cestujúceho J., ktorému nebola

prezretá celá batožina a takto mu bolo prepustených 680 ks cigariet a 1 a ½ litra vodky

tvrdiac, že u menovaného vykonal kontrolu riadnym spôsobom vo vlaku a nezistil u neho

žiadny pašovaný tovar. Podľa jeho názoru menovaný mohol mať tovar ukrytý vo vlaku

a preto ho inšpekcia po zastavení rýchlika asi 500 m od miesta, kde vykonal kontrolu,

pri následnej colnej kontrole našla.

K tvrdeniu, že nezákonným spôsobom vykonal colnú kontrolu u cestujúcich L., jej

maloletého syna, B. a B., uviedol, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že sporná

batožina, v ktorej bolo 3400 ks cigariet patrila L. a menovaná sa jasne vyjadrila, že táto

batožina jej nepatrila. Pripomenul, že správnemu orgánu navrhol znovu vypočuť svedkov Š.,

L. a L., no správny orgán jeho návrhy ignoroval a dôkazy nevykonal. Za nepravdivú označil

informáciu, že colník C. mu v čase kontroly povedal, že maloletý M. bol zneužitý svojou

matkou na pašovanie cigariet, pretože túto informáciu si len inšpekcia generálneho riaditeľa

účelovo napísala do zápisnice o podaní vysvetlenia a colník C. ju pod hrozbou zastrašovania

musel podpísať.

Za zmätočné označil tvrdenie žalovaného, že do počítačovej evidencie nezapísal

osoby, ktoré sa dopustili porušenia colných predpisov, pretože podľa rozkazu GR CR SR

č. 1/2007 sa zapisuje len taký tovar, resp. cigarety, na ktoré cestujúci podá colné vyhlásenie

a v colnom konaní sa mu prepustí tovar v rámci bezcolného limitu. Uviedol, že keďže J. a A.

mu žiadne colné vyhlásenia nepodali, tak im žiadny tovar v rámci bezcolného limitu do

režimu voľný obeh neprepustil. Pokiaľ mal súd na mysli Nariadenie GR CR SR č. 93/2007,

podľa bodu 2, ods. 9, po odhalení podozrenia porušenia predpisov má organizačný útvar,

ktoré podozrenie odhalil, zapísať prípad do APV bez zbytočného odkladu a to najneskôr do

konca nasledujúcej služby. Zdôraznil, že dňa 21.7.2007 bolo v službe viac colníkov a žiadna

právna norma neukladala, že hore uvedenú povinnosť mal vykonať on sám. Podotkol, že

v ten deň bolo na pobočke vykonané množstvo úkonov, colníci boli v časovej tiesni a boli

zastrašovaní a na túto povinnosť pravdepodobne zabudli. Poukázal aj na osobnú prehliadku,

ktorú u neho inšpekcia generálneho riaditeľa v ten deň vykonala, čo malo tiež vplyv na jeho

psychiku.

Ďalej uviedol, že rovnaké variabilné symboly na rozhodnutiach o colných

priestupkoch boli len preto, že colníčka P. mu omylom nadiktovala rovnaký variabilný

symbol, čo potvrdila aj do záznamu o výsluchu pred advokátom dňa 21.9.2007. Tento

formálny nedostatok nemal podľa názoru žalobcu za následok neuhradenie uloženej sankcie,

ani spáchanie trestného činu, pretože tieto rozhodnutia je možné od seba rozlíšiť množstvom

iných identifikačných znakov (rozdielne mená, množstvo tovaru...). Podľa žalobcu tento

formálny nedostatok nemožno kvalifikovať ako porušenie služobnej disciplíny zvlášť hrubým

spôsobom. Trval na tom, že neporušil žiadny predpis, keď vymenil prvé dve strany

rozhodnutia s opravenými variabilnými symbolmi a tieto listy pripojil k pôvodnému

rozhodnutiu, ale že takto legitímnym spôsobom vzniknutý nedostatok odstránil.

Na záver vyjadril presvedčenie, že svojim konaním sa nedopustil porušenia služobnej

disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ale dopustil sa len formálnych nedostatkov, teda išlo len

o disciplinárne previnenie podľa § 48 ods. 1 zákona, za ktoré je možné uložiť aj iné sankcie

ako prepustenie zo služobného pomeru.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zaujal stanovisko k vzneseným námietkam

a napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne správny potvrdiť.

K námietke žalobcu o obmedzovaní jeho právneho zástupcu pri zastupovaní a bránení

pri výkone práv advokáta uviedol, že žalobcov právny zástupca sa 18.9.2007 dostavil

na Colný úrad Čierna nad Tisou s požiadavkou nahliadnuť do spisu, ktorej bolo plne

vyhovené. Právny zástupca v čase od 9.50 do 12.35 hod študoval obsah spisu a robil si z neho

výpisky. Po preštudovaní spisu z neho vybral niektoré dokumenty a predložil ich

Ing. Č. s poznámkou, že je to jeho povinnosť vyhotoviť ich fotokópie, na čo mu bolo

oznámené, že v § 226 zákona sa takáto povinnosť medzi právami a povinnosťami účastníkov

v konaní nenachádza. Za nepravdivú označil námietku, že právny zástupca bol „tlačený“

odvolacou lehotou, keďže zo spisu je zrejmé, že v čase nahliadania uplynula len polovica

odvolacej lehoty. Trval na tom, že v žiadnom smere neobmedzil právneho zástupcu

pri zastupovaní žalobcu vo veci služobného pomeru a ani mu nijakým spôsobom nebránil

pri výkone jeho práv.

V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa spôsobu vykonania colnej kontroly

v rýchliku Dukla uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca 21.7.2007 sa svojvoľne

a v rozpore s režimom hraničného priechodu Čierna nad Tisou – Čop rozhodol doprevádzať

cestujúcich rýchlika Dukla, u ktorých bol zistený nezákonný dovoz cigariet do stanice Čierna

nad Tisou, po vykonaní colnej kontroly cestujúcich nezdokumentoval, aké množstvo cigariet

nezákonne doviezli, nevykonal zápisy do prvotnej evidencie a takto konal napriek

upozorneniu zo strany colníkov C. a P. Poukázal na obsah zápisnice z 24.7.2007, z ktorej

vyplýva, že žalobca sám bez položenia otázky priznal, že „takýto prípad colnej kontroly,

odkedy platia nové režimové opatrenia, je ojedinelý. Tak sa od 18.6.2007 už nerobí.“ Podľa

žalovaného je z uvedeného zrejmé, že žalobca si bol vedomý, že colná kontrola nebola

vykonaná podľa platných režimových opatrení hraničného priechodu Čierna nad Tisou.

Žalovaný označil výpovede colníkov C. a P. urobené pred právnym zástupcom

žalobcu dňa 21.9.2007 za účelové a ich obsah za nepravdivý, pretože títo colníci zásadne

zmenili obsah svojej výpovede a to až potom, čo im bolo doručené rozhodnutie o prepustení

zo služobného pomeru a navyše poukázal na skutočnosť, že výpovede boli získané v rozpore

s právnymi predpismi, keďže títo colníci neboli generálnym riaditeľom CR SR zbavení

mlčanlivosti, čo je predpoklad toho, aby mohli colníci vypovedať o skutočnostiach, s ktorými

sa oboznámili pri plnení úloh colnej správy.

Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že u J. vykonal colnú kontrolu

riadne, pretože do zápisnice spísanej inšpekciou sa žalobca vyjadril tak, že cestujúci Š. mu na

jeho výzvu, či dováža cigarety, odpovedal, že jeden kartón a po výzve mu otvoril batoh,

z ktorého vybral von veci asi z 2/3 a ukázal mu, že mal ešte 1 fľašu vodky. Zotrval na svojom

závere, že colná kontrola bola v tomto prípade vykonaná nedbalo a povrchne, keďže neboli

skontrolované ani bočné kapsy ani spodok batoha, kde boli inšpekciou nájdené pri následnej

kontrole zvyšné cigarety aj alkohol. To, že pašovaný tovar nemal cestujúci Š. ukrytý v iných

priestoroch rýchlika, vyplýva aj z vyjadrení colníkov M. a T. spísaných do zápisnice

inšpekcie, ktorí vykonali priestorovú colnú kontrolu rýchlika,.

K námietkam žalobcu o spôsobe výkonu colnej kontroly u cestujúcich L., L., B. a B.

a o jeho následnom postupe žalovaný poukázal na obsah zápisníc zo dňa 24.7.2007, z ktorých

bolo zrejmé, že žalobca sám zistil nezákonný dovoz u týchto osôb, zadržal im pasy a vyzval

ich, aby si vzali všetky svoje veci z vlaku, pričom maloletý L. si niesol svoju tašku za

chrbtom a každý z týchto cestujúcich mal v svojej taške asi 18 kartónov cigariet. Žalovaný

pripomenul, že z výpovede colníka C. zo dňa 24.7.2007 bolo zrejmé, že tento žalobcovi

povedal, že u maloletého L. a jeho matky išlo o trestný čin, nie o priestupok L. a derelikt L.

a že k veci treba privolať vyšetrovateľa. Uviedol, že colníčka P. vypovedala, že „tieto listiny

spravila z dôvodu toho, že p. H. mi povedal, že na cigarety, ktoré pašoval maloletý M., nie je

možné vydať rozhodnutie o priestupku, ale vec treba posúdiť ako derelikt a v žiadnom

prípade ako trestný čin“.

Žalovaný k námietke žalobcu o nevykonaní ním navrhovaných dôkazov, uviedol,

že vo veci bol stav zistený dostatočne a preto nepovažoval za potrebné navrhované výsluchy

vykonať.

Žalovaný nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu

evidencie, keď poukázal na Rozkaz GR CR SR č. 1/2007, ktorý v odd. 2 - zápis cestujúcich

na územie spoločenstva – stanovuje, že do aplikácie Talon sa zapisuje osoba, ktorá sa

dopustila porušenia colných predpisov. V súvislosti s tým poukázal aj na nariadenie GR CR

SR č. 93/2007 prevádzka APV „porušenie predpisov“, ktoré v 2. odd., ods. 9 stanovuje

povinnosť zapísať bez zbytočného odkladu, najneskôr však do konca nasledujúcej zmeny,

porušenie predpisov organizačnému útvaru, ktorý toto porušenie odhalil, čo v praxi znamená,

že ten colník, ktorý porušenie colných predpisov zistil, toto porušenie aj zapíše do príslušného

programu a keďže bolo nesporné, že cestujúce B. a L. sa colných priestupkov dopustili, mal

tieto porušenia do systému zapísať žalobca. Za nepodložené považoval tvrdenia žalobcu

o zastrašovaní colníkov zo strany inšpekcie a o časovej tiesni, v ktorej v ten deň konali, keďže

všetky žalobcom uvádzané činnosti patria do bežnej činnosti PCÚ a ide o pravidelné úkony

bežne zvládané v čase pracovnej zmeny. Poukazovanie žalobcu, že v spise chýba záznam

o jeho osobnej prehliadke, považoval za nepodstatné, pretože nejde o skutočnosť súvisiacu

s porušením služobnej disciplíny žalobcom.

Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca v prípade cestujúcich L., jej syna a B.

konal premyslene tak, aby tieto osoby po dohode s ním nemuseli hradiť uložené finančné

sankcie a zároveň, aby sa táto skutočnosť nedala zistiť z evidencie na PCÚ, pričom toto

podozrenie posilňuje aj fakt, že cestujúce B. a L. neboli zapísané v programe Talon, kde by

pri zachovaní správneho postupu bolo aj vyznačené, že sa dopustili colného priepustku.

V súvislosti s tým poukázal na vystavenie rozhodnutí s totožným variabilným symbolom, čo

spôsobilo situáciu, keď B. nemusela uhradiť uloženú sankciu a táto skutočnosť by sa nedala

zistiť na PCÚ žiadnym spôsobom. Zdôraznil, že totožný stav nastal ohľadne rozhodnutí na

mená L. a Š., opäť vydané s rovnakým variabilným symbolom.

Na záver žalovaný vytkol žalobcovi, že nepostupoval pri výmene rozhodnutí tak,

ako to uviedol, ale prvé dve strany rozhodnutí s nesprávnymi variabilnými symbolmi

zlikvidoval a novovytvorené strany pripojil k tretím stranám pôvodných rozhodnutí,

na ktorých bolo uvedené, že písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo prevzaté 21.7.2007

a podpis priestupcu, čo však nebola pravda, keďže opravené rozhodnutia doručil žalobca

menovaným až 24.7.2007 a navyše na tretích stranách bol uvedený dátum vystavenia

21.7.2007 a preto žalovaný konštatoval, že opravené rozhodnutia neboli v súlade s § 47 a § 51

SP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa

18. mája 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred

( a ).

Odvolací súd v medziach a rozsahu dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného

zistil, že rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou zn. R-37192/2007-5334

zo dňa 10.9.2007 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1

písm. d/ zákona z dôvodu, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby. Žalobca porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/,

b/, h/, g/ a i/ zákona tým, že dňa 21.7.2007 pri colnej kontrole cestujúcich rýchlika Dukla

v čase okolo 19.55 hod.:

- porušil režim hraničného prechodu Čierna nad Tisou, keď neukončil colné prejedanie

cestujúcich na kontrolnom stanovišti č. 1 na hranici,

- povrchne a nedbalo vykonal colnú kontrolu cestujúceho Š.,

- v rozpore so skutočným stavom veci colne prejednal nezákonný dovoz cigariet

v celkovom množstve 7 080 ks, dovážaných cestujúcou L. a jej maloletým synom,

keď celkové množstvo cigariet rozdelil na 3 600 ks a vydal na toto množstvo

rozhodnutie o priestupku na meno J. a na 3 480 ks vydal pokyn pre colníčku P.

vystaviť verejnú vyhlášku ako na opustenú vec,

- nezapísal do počítačovej evidencie Talon cestujúce L. a B., v rozpore s nariadením

GR CR SR č. 125/2005, rozkazom GR CR SR č. 14/2005, 43/2005 a 1/2007 ako aj

s rozkazom RCÚ Čierna nad Tisou č. 74/2007,

- nezapísal do počítačovej evidencie porušenia predpisov colné priestupky cestujúcich

Š., B. a L., čím konal v rozpore s nariadením GR CR SR č. 93/2007.

Ďalej žalobca v rozpore so SP vykonal opravy v rozhodnutiach o colných priestupkoch

cestujúcich B. a L., u ktorých vymenil prvé 2 strany po tom, čo zistil, že v rozhodnutiach sú

chybné údaje.

Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca pri colnej kontrole rýchlika,

cestujúcich a ním vykonaných opravách v rozhodnutiach o colnom priestupku opakovane

konal v príkrom rozpore so zákonmi, predpismi, nariadeniami a rozkazmi nadriadených,

a to aj napriek upozorneniam iných príslušníkov, čím zvlášť hrubo porušil služobnú disciplínu

a služobnú prísahu. Zároveň konštatoval, že by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko spôsob, intenzita a rozsah porušenia

služobnej disciplíny nedáva záruku na ďalší riadny výkon štátnej služby a jeho hrubé

porušenie základných povinností colníka a služobnej prísahy a v konečnom dôsledku aj jeho

prístup k výkonu služby vytvára a posilňuje negatívnu mienku verejnosti, narušuje vážnosť

colnej správy a ohrozuje dôveru k colnej správe.

Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 54026/2007-1409 zo dňa

14.11.2007 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, že uvedeným konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti

zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby. Odôvodnenie tohto rozhodnutie je obsahovo totožné s vyjadrením

žalovaného k odvolaniu žalobcu.

Podľa § 17 ods. 1 zákona občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá

služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný,

statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva

občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem

sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Tak prisahám!"

Podľa § 44 ods. 3 zákona colník je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne

oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo

sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí

tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby

vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne

k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby

s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom

štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť

vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h) dodržiavať služobnú disciplínu,

i) vykonávať štátnu službu nestranne,

j) poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv

a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni,

prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné

voľno alebo dovolenka,

l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18,

ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,

n) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej

služobnej zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,

o) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému

vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

p) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení

služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,

q) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov,

zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

s) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona služobný úrad prepustí colníka zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 227 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť

a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a ohliadka (ods. 2).

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného

odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo dospel k záveru, že colné orgány si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili

dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom

relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konanie

žalobcu tak ako je konkretizované v napadnutom rozhodnutí bolo porušením služobných

povinností colníka a v rozpore s obsahom služobnej prísahy a preto bolo správnymi orgánmi

dôvodne kvalifikované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností

podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona.

Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa

v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe, neboli

podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia. Žalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim

spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa

stotožnil dôvodne, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo možné k nemu dospieť

vyhodnotením obsahu správy zo šetrenia colnej kontroly rýchlika Dukla a následných úkonov

colníkov PCÚ ČNT zo dňa 30.7.2007, obsahu zápisníc o podaní vysvetlenia žalobcom,

colníkmi C. a M. zo dňa 21.7.2007 a zo dňa 24.7.2007, obsahu zápisníc spísaných dňa

13.8.2007 a 14.8.2007 na zamestnaneckom oddelení Colného úradu Čierna nad Tisou a

obsahu úradného záznamu zo dňa 25.7.2007, z ktorých vyplýva, že žalobca dňa 21.7.2007 pri

colnej kontrole cestujúcich rýchlika Dukla na hraničnom priechode Čierna nad Tisou porušil

režim tohto hraničného prechode, keď neukončil colné prejedanie cestujúcich priamo na

hranici, na kontrolnom stanovišti č. 1 a to i napriek tomu, že režimové opatrenie zo dňa

6.6.2007 poznal, čo vyhlásil do zápisnice zo dňa 24.7.2007, ktorú aj vlastnoručne podpísal.

Z uvedených dôkazov je zrejmé aj to, že žalobca vykonal nedbalo a povrchne colnú kontrolu

cestujúcich Š., L., B. a L.. U cestujúceho Š. bolo pri následnej colnej kontrole objavených 680

ks nezákonne dovážaných cigariet a 1,5 litra vodky a to v bočných vreckách a v spodnej časti

jeho batožiny, pričom žalobca prehľadal jeho batožinu len do 2/3. Napriek podozreniu

a upozorneniu žalobcu zo strany kolegov i príslušníkov inšpekcie, že cestujúca L. zrejme

zneužila svojho maloletého syna M. na pašovanie cigariet a teda že sa jedná o trestný čin,

v rozpore so skutočný stavom veci prejednal nezákonný dovoz cigariet v množstve 7080 ks

dovážených L. a jej synom tak, že na 3600 ks cigariet vydal rozhodnutie o priestupku a na

zvyšných 3480 ks nechal vystaviť verejnú vyhlášku na opustenú vec, hoci bolo preukázané,

že tieto cigarety mal v batožine maloletý L., čo vyplýva aj zo zápisníc zo dňa 24.7.2007.

Odvolací súd zhodne so závermi krajského súdu nepovažoval za dôvodné

ani námietky žalobcu týkajúce sa postupu pri evidencii osôb, ktoré sa dopustili porušenia

colných predpisov a omylu, resp. opravy v rozhodnutiach, keďže Rozkaz GR CR SR

č. 1/2007 v odd. 2 - zápis cestujúcich pri vstupe na územie Spoločenstva – pod písm. d/

stanovuje, že do aplikácie Talon sa zapisuje osoba, ktorá sa dopustila porušenia colných

predpisov a Nariadenie GR CR SR č. 93/2007 - prevádzka APV „porušenie predpisov“ v 2.

odd., ods. 9 stanovuje povinnosť zapísať bez zbytočného odkladu, najneskôr však do konca

nasledujúcej zmeny, porušenie predpisov organizačnému útvaru, ktorý toto porušenie odhalil,

čo znamená, že každé porušenie colných predpisov sa musí zapísať do príslušného programu

a keďže bolo nesporné, že cestujúce B. a L. sa colných priestupkov dopustili, mali byť aj tieto

osoby a porušenia colných predpisov do systému zapísané.

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 21.7.2007 vystavil rozhodnutie

o colnom priestupku na meno A., ktoré malo totožný variabilný symbol, ako uviedol colník C.

v nám vystavenom rozhodnutí o colnom priestupku na meno M.. Žalobca tiež vystavil dňa

21.7.2007 rozhodnutia na meno J. a J., opäť s totožnými variabilnými symbolmi. Podľa

názoru správneho orgánu aj s ohľadom na skutočnosť, že cestujúce L. a B. neboli zapísané do

evidencie Talon, žalobca takto konal v úmysle kryť nelegálnu činnosť týchto cestujúcich,

ktoré by po uhradení vymeranej pokuty druhými osobami (Š., S.) pokutu už platiť nemuseli.

Opravy týchto rozhodnutí vykonal následne žalobca v rozpore so SP, keďže prvé dve strany

rozhodnutí s nesprávnymi variabilnými symbolmi zlikvidoval a novovytvorené strany pripojil

k tretím stranám pôvodných rozhodnutí, na ktorých bolo uvedené, že písomné vyhotovenie

rozhodnutia bolo prevzaté 21.7.2007 a podpis priestupcu, čo však nebola pravda, keďže

opravené rozhodnutia doručil žalobca menovaným až 24.7.2007 a navyše na tretích stranách

bol uvedený dátum vystavenia 21.7.2007. Žalovaný preto aj podľa názoru odvolacieho súdu

správne skonštatoval, že takto opravené rozhodnutia neboli v súlade s ustanoveniami § 47

až 51 SP.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno konštatovať, že správny orgán bránil

advokátovi vo výkone práva, keď z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že právny

zástupca žalobcu sa dňa 18.9.2007 dostavil na Colný úrad Čierna nad Tisou s požiadavkou

nahliadnuť do spisu, ktorej bolo plne vyhovené - právny zástupca v čase od 9.50 do 12.35 hod

študoval obsah spisu a robil si z neho výpisky. Po preštudovaní spisu z neho vybral niektoré

dokumenty a predložil ich Ing. Č. s poznámkou, že je to jeho povinnosť vyhotoviť ich

fotokópie, na čo mu bolo oznámené, že v § 226 zákona sa takáto povinnosť medzi právami

a povinnosťami účastníkov v konaní nenachádza. Námietku spočívajúcu v nesúhlase

s takýmto postupom pracovníka žalovaného, ktorý nemá vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia a proti ktorému právny zástupca podal sťažnosť, odvolací súd nepovažoval

za dôvodnú.

Za nepresvedčivé považoval súd tvrdenie zástupcu žalobcu spochybňujúce obsah

zápisníc z výsluchov colníkov C. a P. pre inšpekciou GR pre údajné zastrašovanie

a psychický nátlak, čo mali potvrdiť v zázname o výsluchu pred zástupcom žalobcu

dňa 21.9.2007, nakoľko predmetné zápisnice (z 21., 24.7.2007) obsahujúce aj prehlásenie,

že ide o výpoveď pravdivú a dobrovoľnú, sú riadne menovanými podpísané, bez námietok

k ich obsahu resp. zmienky v spise o prípadne oficiálnej sťažnosti k spôsobu ich výsluchu.

Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu

za opodstatnené a schopné spochybniť záver žalovaného a preto a ani v odvolacom konaní

nebolo možné na ne prihliadnuť.

Konanie žalobcu, ktoré bolo v správnom konaní dostatočne preukázané, bolo aj podľa

názoru odvolacieho súdu dôvodne správnymi orgánmi posudzované ako zvlášť hrubé

porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti, pričom je potrebné pripomenúť,

že pre konštatovanie konania predstavujúceho v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d)

zákona dôvod pre prepustenie colníka zo služobného pomeru sa nevyžaduje porušenie

služobných povinností takej intenzity, ktorá by bola charakterizovaná ako úmyselné konanie

colníka.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu

zamietol podľa z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného

je vecne a právne správne, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c

ods. 1 a potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho

konania v zmysle v spojení s a nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. mája 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová