Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci

žalobcu: 1/ R., P., právne zastúpený C. s.r.o., JUDr. J., 2/ P., Z., 3/ R., G., oboch právne

zastúpených JUDr. M., advokátom, Advokátska kancelária V. s.r.o., so sídlom U., proti

žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová 23, 815 11 Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 49864/2002 zo dňa 14. júla

2004, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -46 zo

dňa 25.2.2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -46 zo dňa 25.2.2009 vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade p o t v r d z u j e a vo

vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade z m e ň u j e tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom

v 2. a 3. rade náhradu trov konania na účet právneho zástupcu JUDr. M., advokáta so sídlom

v Bratislave, vo výške 593,87 EUR, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

- 2 -

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa , zrušil

a vrátil na ďalšie konanie žalovanému rozhodnutie zo dňa 14.7.2004 č. 49864/2002 v spojení

s rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. -31 zo dňa 31.7.2002,

ktorým žalovaný ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu

Bratislava tak, že nahradil výrokovú časť a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože

zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia colných orgánov

sú pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné a rozhodnutie vo vymedzení

okruhu účastníkov trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pri preskúmavaní

rozhodnutia zistil, že prvostupňový správny orgán, Colný úrad Bratislava podľa ust. § 406

ods. 1 colného v znení neskorších predpisov vymeral, a po zápise

do účtovných dokladov podľa ust. § 407 ods. 3 colného zákona v súlade s ust. § 410 ods. 4

colného zákona oznámil povinným dlžníkom podľa § 198 ods. 3 písm. b/ colného zákona

č. v znení neskorších predpisov ako dlžníkom spoločným a nerozdielnym colný

dlh v celkovej výške 7.997.663,--Sk.

V dôsledku podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil

prvostupňové rozhodnutie a nahradil výrokovú časť a jeho odôvodnenie. Colný dlh mal podľa

tohto rozhodnutia vzniknúť dňa 30.10.2000 nezákonným odňatím tovaru s obchodným

pomenovaním „D.“ čistiaci roztok pre potravinársky priemysel, podliehajúceho dovoznému

clu spod colného dohľadu podľa , ktorý bol do tuzemska

dovezený cez hraničný priechod Bratislava Rusovce – cesta dňa 30.10.2000, ktorý je

okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu a vzniku colného dlhu podľa § 198 ods. 2

.

- 3 -

Žalobou zo dňa 13.8.2004 sa žalobca v 1. rade R. domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetná vec po

postúpení uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. -16 zo dňa 30.8.2004 bola

zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. .

Žalobcovia v 2. a 3. rade P. a R. sa rovnako žalobou zo dňa 19.9.2004 domáhali

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Uvedená vec bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. .

Keďže sa jednalo o preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného

a žalobcov ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov, krajský súd spojil obidve veci

na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. .

Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 30.10.2000 prepravila

právnická osoba U., na územie Slovenskej republiky 24 tisíc litrov tovaru s obchodným

pomenovaním „D.“, deklarovaný ako čistiaci roztok pre potravinársky priemysel. Tovar bol

dopravcom na pohraničnom colnom úrade riadne prihlásený a prepustený do colného režimu

tranzit. Dovážaná látka „D.“ bola nesprávne zatriedená ako povrchový prípravok, jednalo sa

o preparát na báze rafinovaného etylalkoholu, teda išlo o tovar, ktorý podlieha dovoznému

clu, a ktorý bol podľa správnych orgánov nezákonne odňatý spod colného dohľadu, za čo bol

žalobcom a spoločnosti U. oznámený colný dlh vo výške 7.997.663,--Sk.

Predovšetkým sa krajský súd, ako to uviedol v odôvodnení, musel vysporiadať

s tvrdením žalobcov, že žalovaný nepoužil právnu normu, ktorú použiť mal. Žalovaný

v napadnutom rozhodnutí totiž uviedol, že v súlade so zákonom zmenil rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, teda rozhodol vo veci samej. K takémuto

postupu ho viedla skutočnosť, že colný úrad pri vydávaní rozhodnutia aplikoval nesprávny

právny predpis pri posúdení hmotnoprávnej stránky veci. Ďalej poukázal na § 458 ods. 1

, podľa ktorého sa na konanie začaté pred 1.7.2001 použijú doterajšie

predpisy. To podľa žalovaného však nevylučuje zásadu aretroaktivity, a preto ak rozhodujúce

skutočnosti pre vznik colného dlhu, ako aj naplnenie kvalifikačných znakov dlžníkov nastali

za účinnosti , treba ich posudzovať podľa tohto zákona. Z tohto

tvrdenia žalovaného nie je zrejmé, či sa pri právnom posúdení veci riadil colným zákonom

č. alebo neskorším . Pokiaľ sa riadil oboma právnymi

- 4 -

predpismi súčasne, opomenul účastníkom vysvetliť, prečo sa v niektorých otázkach riadil

ustanoveniami jedného predpisu, v iných druhého. Už vo výroku napadnutého rozhodnutia sa

objavujú viaceré odkazy na jeden aj druhý zákon, a z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo

je colný dlh vymeraný podľa , avšak dlžníci boli

kvalifikovaní podľa , colný dlh bol vymeraný podľa

, a suma dovoznej platby podľa zákona

č. . Rovnaké ako aj ďalšie odkazy na oba uvedené predpisy sú obsiahnuté

v odôvodnení rozhodnutia, pričom bolo povinnosťou žalovaného tento postup riadne

zdôvodniť.

Krajský súd už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že pokiaľ bol predmetný

tovar ne, možno

okolnosti vzniku colného dlhu posúdiť len podľa tohto zákona, pretože práve tento zákon bol

platný a účinný v čase, keď posudzované okolnosti nastali. Bolo by nepochybne v rozpore

so zákonom, keby boli žalobcovia uznaní za colných dlžníkov a bol im vymeraný colný dlh

podľa právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu nebol účinný. Preto ak aj bolo

správne konanie týkajúce sa vymerania predmetného colného dlhu začaté až za účinnosti

(teda po 1.7.2001), bolo potrebné okolnosti vzniku colného dlhu,

a z toho vyplývajúce povinnosti zainteresovaných osôb, posúdiť podľa ustanovení zákona

č. Uloženie povinnosti žalobcom zaplatiť colný dlh podľa právneho predpisu,

ktorý v čase vzniku colného dlhu ešte neplatil, by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu,

právnej istoty a zákazu retroaktivity právnej normy. Pre úplnosť treba dodať, že colný dlh

vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2 zákona

č. ) a rozhodnutie colného úradu túto skutočnosť iba deklaruje. Výrok teda

neznie konštitutívne a nedošlo by ani v danom prípade ku konštitutívnej aplikácii ustanovení

colného , ktorý už nebol účinný v čase vydania napadnutého

rozhodnutia. Deklaratórne je rozhodnutie aj v časti určenia dlžníkov. Z vyššie uvedeného

pohľadu mal žalovaný svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť, čo však neurobil, a preto

účastníci tieto okolnosti namietali dôvodne. Pokiaľ všetci žalobcovia poukazujú na súvislosť

trestného konania vedeného proti žalobcom a správneho konania s tým, že prípadné

rozhodnutie vydané v trestnom konaní má význam aj pre správne konanie, súd sa s týmto

stotožňuje, avšak do rozhodnutia súdu nebol v trestnom konaní vydaný právoplatný

odsudzujúci ale ani oslobodzujúci rozsudok či iné rozhodnutie. Neexistuje preto právoplatné

rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktoré by súd mohol vziať do úvahy. Samotná

- 5 -

skutočnosť, že od vznesenia obvinenia žalobcom uplynula dlhšia doba (približne deväť

rokov), nemá význam.

Dôvodnou je tiež námietka týkajúca sa preukázania vedomosti odňatia tovaru spod

colného dohľadu. S poukazom na colného

zákona, musí byť v prípade žalobcov preukázaná ich vedomosť o tom, že sa tovar odníma

spod colného dohľadu. Bolo na žalovanom aby preukázal, že žalobcovia v postavení colného

orgánu si boli vedomí odňatia tovaru spod colného dohľadu. Zároveň bolo povinnosťou

žalovaného uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť, uvedenú v konkrétnom ustanovení colného

zákona, žalobcovia ako colníci porušili. V tomto smere nie je postačujúcou úvaha, že

žalobcovia si ako colníci museli byť vedomí toho, že nezaevidovaním tovaru do registra

odoslaného tovaru spôsobia možnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu. Vedomosť

o odňatí tovaru spod colného dohľadu musí byť jednoznačná, nepostačuje možnosť takejto

vedomosti. Súd nevylučuje, že takéto konanie colníka môže byť dôvodom pre vyvodenie

disciplinárnej zodpovednosti, avšak pre oznámenie colného dlhu musí byť vedomosť colníka

o odňatí tovaru spod colného dlhu preukázaná jednoznačne.

Krajský súd dôvodil, že pokiaľ sú dôkazmi o konaní žalobcov zápisnice o výsluchoch

získané z trestného spisu, pri vyhodnotení týchto dôkazov má správny orgán rešpektovať

určité zákonitosti a postupy, ktoré sú vlastné trestným kódexom. Zápisnice môžu byť použité

ako dôkaz v správnom konaní, pokiaľ sú ale spochybnené neskoršími výsluchmi, mal by

správny orgán svoje tvrdenia podložiť aj inými dôkazmi. Krajský súd sa oboznámil

s uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 4.7.2007, ktorým bola vec žalobcov

odmietnutá a vrátená prokurátorovi z dôvodu procesných nedostatkov s tým, že dôkazné

prostriedky získané v trestnom konaní nielenže by nebolo možné procesne relevantne

na hlavnom pojednávaní vykonať, ale ich aj hodnotiť z hľadiska obsahu v spojení s ďalšími

dôkazmi a opierať o ne skutkové zistenia. Aj keď je správne konanie konaním samostatným,

tým, že sa žalovaný opiera práve o zápisnice získané z trestného spisu, nemohol súd ponechať

bez povšimnutia pochybnosť iného súdu o zákonnosti takýchto dôkazných prostriedkov.

Treba uviesť, že Špeciálny súd v Pezinku nespochybnil konkrétne zákonnosť výsluchov

žalobcov, preto súd považuje použitie týchto listinných dôkazov v správnom konaní

za prijateľné, mali však byť zabezpečené aj dôkazy iné než výlučne z trestného spisu, aby bol

skutkový stav zistený čo najúplnejšie. V tomto smere sú námietky žalobcov dôvodné.

- 6 -

Krajský súd ďalej zistil, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia

okruhu účastníkov konania, pretože účastníkom správneho konania bola spoločnosť U. V liste

Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 28.2.2006 adresovanom súdu sa

uvádza, že na základe výsledkov právnej pomoci z Litvy bolo zistené, že akciová spoločnosť

K. bola dňa 15.11.2001 vyregistrovaná z administratívy Mestského úradu vo Vilniuse, pretože

bola reorganizovaná a rozdelená na niekoľko subjektov. Túto informáciu potvrdzuje aj

zásielka, ktorá sa vrátila žalovanému z Litovskej republiky ako nedoručená, zrejme z dôvodu

likvidácie spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť U. zanikla bez právneho nástupcu pred alebo počas

správneho konania, mal žalovaný v konaní pokračovať bez tejto spoločnosti. Pokiaľ

spoločnosť má jedného či viacerých právnych nástupcov, bolo povinnosťou žalovaného

pokračovať v konaní s právnymi nástupcami. Je totiž povinnosťou správneho orgánu zisťovať

okruh účastníkov konania v každom štádiu správneho konania. Z použitia zápisníc získaných

z trestného spisu je zrejmé, že pre žalovaného nemohol byť problém v spolupráci s orgánmi

činnými v trestnom konaní, či samostatne preveriť tieto okolnosti. Nemôže byť na ujmu

účastníka konania, že je zahraničnou právnickou osobou a nemožno vylúčiť, že právny

nástupca alebo nástupcovia tejto právnickej osoby vôbec nemajú vedomosť o správnom

konaní, v ktorom im bol oznámený colný dlh 7.997.663,--Sk. Takéto porušenie práv účastníka

je neprípustné.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie v ktorom uviedol, že

napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto ho žiada zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súdom zrušené rozhodnutie zn. bolo vydané

dňa 14.7.2004, teda po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Prvostupňové

rozhodnutie colného úradu zn. -31 zo dňa 31.7.2002 bolo vydané

za účinnosti čo znamená, že za účinnosti tohto zákona bol predmetný

colný dlh dodatočne vymeraný, zapísaný do účtovnej evidencie a oznámený dlžníkom.

Z uvedeného dôvodu colný úrad a následne aj žalovaný aplikoval na procesnú stránku veci

príslušné ustanovenia , ktorý bol v čase konania a vydania

prvostupňového rozhodnutia (hoci neskôr zmeneného) o colnom dlhu platný a účinný. Dlžníci

boli právne kvalifikovaní podľa , pretože za účinnosti

tohto zákona colný dlh vznikol, a len podľa tohto zákona mohli byť okolnosti vzniku colného

dlhu (právne i skutkové okolnosti) colným orgánom posudzované. Dôvodom na zmenu

prvostupňového rozhodnutia colného úradu odvolacím orgánom bola nesprávna aplikácia

na hmotnoprávnu stránku prejednávanej právnej veci, keďže

- 7 -

na posúdenie okolností vzniku colného dlhu a určenie dlžníkov mal byť aplikovaný zákon

č. , ktorý bol v čase vzniku colného dlhu účinný. Uvedená skutočnosť

je odôvodnená na strane 13 žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Postup

žalovaného bol taktiež v súlade s neskôr účinnými (a v danej právnej veci neaplikovaným)

ustanovením bodu 13 piatej kapitoly „Colná únia“ prílohy IV Aktu o pristúpení k Zmluve

o založení Európskeho spoločenstva uverejnenej v Zbierke zákonov ako Oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. (ďalej len „Akt

o pristúpení“). Podľa uvedeného ustanovenia, ak colný dlh vznikol predo dňom pristúpenia,

vymeria colný dlh dotknutý nový členský štát podľa svojich platných právnych predpisov

a vo svoj prospech. Podľa logického výkladu uvedeného ustanovenia je nový členský štát

povinný postupovať pri vymeraní dovoznej platby vzťahujúcej sa na colný dlh vzniknutý pred

účinnosťou Aktu o pristúpení podľa právnych predpisov účinných do 30.4.2004. Ustanovenie

bodu 13 piatej kapitoly „Colná únia“ prílohy IV Aktu o pristúpení vylučuje v takom prípade

použitie nielen hmotno-právnych, ale aj procesno-právnych ustanovení právnych predpisov

účinných po 30.4.2004. Postup žalovaného bol taktiež v súlade s ust. § 91 ods. 1 zákona

č. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. V danom prípade však bolo použitie hmotnoprávnych ustanovení zákona

č. odôvodnené okamihom vzniku colného dlhu – za účinnosti zákona

č. a použitie procesných ustanovení bolo odôvodnené

tým, že za účinnosti tohto zákona colný orgán vo veci dodatočného vymerania colného dlhu

konal a rozhodol. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku vyslovil právny názor, že

žalovaný sa nevysporiadal s otázkou preukázania vedomosti žalobcov ako dlžníkov o tom, že

predmetný tovar sa odníma spod colného dohľadu, preto bolo povinnosťou žalovaného

uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť uvedenú v konkrétnom ustanovení colného zákona

žalobcovia ako colníci porušili. Colným dohľadom sa podľa

Z.z. rozumie súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti colných

orgánov. Podľa sa pri colnom dohľade zisťuje druh,

množstvo a iné skutočnosti o tovare, ktoré sú potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo

tranzit tovaru uskutočňujú alebo uskutočnili v súlade s colnými predpismi a osobitnými

predpismi. Pre naplnenie podmienok právnej kvalifikácie dlžníka v zmysle § 198 ods. 3 písm.

b/ je síce potrebné preukázať vedomosť alebo možnosť vedomosti

určitej osoby o tom, že tovar sa odníma spod colného dohľadu, avšak nie je potrebné

preukazovať porušenie konkrétneho ustanovenia touto osobou.

Pre naplnenie právnej kvalifikácie určitej osoby ako dlžníka podľa § 198 ods. 3 písm. b/

- 8 -

s ohľadom na formuláciu uvedeného zákonného ustanovenia nie je

potrebné tejto osobe preukázať vedomosť o tom, že sa určitý tovar odníma spod colného

dohľadu (netreba dokazovať úmyselné alebo aspoň vedomé konanie), ale stačí preukázať tejto

osobe nepriamy úmysel, t.j. skutočnosť, že táto osoba si mala byť vedomá, že tovar sa odníma

spod colného dohľadu. Pre riadny výkon colného dohľadu je nevyhnutné, aby bol tovar, ktorý

je predložený colným orgánom, a ktorý sa nachádza pod colným dohľadom riadne evidovaný,

a aby boli colnými orgánmi archivované všetky dokumenty (napr. príslušné diely JCD),

na základe ktorých možno colný dohľad nad predmetným tovarom riadne vykonávať.

Nezapísanie tovaru, predloženého colným orgánom do evidencie vedenej týmito orgánmi

(register odoslaného tovaru) a priame zničenie písomných dokumentov týkajúcich sa colného

konania vo vzťahu k tomuto tovaru, znemožňuje riadny výkon colného dohľadu a umožňuje

odňatie tovaru spod colného dohľadu. V danom prípade je zrejmá priama súvislosť medzi

konaním žalobcov a medzi znemožnením výkonu colného dohľadu nad tovarom a jeho

nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že

žalobcovia sa svojim aktívnym a vedomým konaním zúčastnili na nezákonnom odňatí

predmetného tovaru spod colného dohľadu. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že výsluchy

žalobcov boli vykonané pred vznesením obvinení a bez prítomnosti obhajcov. Pokiaľ sú

dôkazmi o konaní žalobcov zápisnice o výsluchoch získané z trestného spisu, má súd za to, že

pri vyhodnotení týchto dôkazov má správny orgán rešpektovať určité zákonitosti a postupy,

ktoré sú vlastné trestným kódexom. Súd považuje použitie týchto listinných dôkazov

(zápisníc o výpovediach žalobcov) za prijateľné, mali však byť zabezpečené aj dôkazy iné než

výlučne z trestného spisu, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie. Výpovede žalobcov,

z ktorých colný úrad pri posudzovaní predmetnej právnej veci vychádzal, boli veľmi

podrobné a vzájomne korešpondovali. Priebeh udalosti opísaný vo výpovediach žalobcov plne

objasňuje vzniknutý skutkový stav veci, spôsob i postup pri odňatí predmetného tovaru spod

colného dohľadu. Skutočnosť, že predmetný tovar vstúpil na colné územie, avšak z neho už

nevystúpil a ani nebol prepustený do akéhokoľvek iného colného režimu, bola potvrdená

okrem žalobcami spochybnených výpovedí aj ďalšími dôkazmi. Z colných dokladov

Rumunskej republiky a Maďarskej republiky vyplýva, že dňa 27.10.2000 bol pred colnými

orgánmi Rumunska deklarovaný vývoz tovaru s obchodným označením D., 120 sudov

o objeme 200 litrov. Podľa colných dokladov a faktúry zn. CONTR: 5062/16.X.2000,

Invoice-No. 38 bol tovar určený od vývozcu S.C.P. s.a., C. – N., st. Train Nr. 36, Rumunsko

pre kupujúceho V. Ltd., V., Litovská republika a prepravovala ho právnická osoba U.

nákladným motorovým vozidlom ev. č. X. Vozidlo s predmetným tovarom dňa 27.10.2000

- 9 -

vstúpilo na územie Maďarskej republiky, kde bol tovar prepustený do režimu tranzit. Podľa

záznamov maďarských colných orgánov predmetné vozidlo vystúpilo z Maďarskej republiky

dňa 30.10.2000, kedy zároveň vstúpilo na územie Slovenskej republiky. Pri prestupe štátnej

hranice bol maďarskými colnými orgánmi vydaný kontrolný list č. 869453, ktorý sa však

v evidencii maďarských colných orgánov nenachádza, pretože im nebol zo strany slovenských

colných orgánov vrátený. Predmetný tovar po prepravení na územie Slovenskej republiky

nebol predložený žiadnemu colnému úradu a bol za účasti žalobcov odňatý spod colného

dohľadu. Colné orgány Poľskej republiky (Hlavný colný úrad vo Waršave, Odbor

medzinárodný a európskej integrácie) svojim listom č. BWM-III-071-649/01/JP zo dňa

20.11.2001 oznámili colným orgánom Slovenskej republiky, že vozidlo prepravujúce

predmetný tovar vstúpilo na územie Poľskej republiky zo Slovenskej republiky naložené

tovarom (zariadenie kúpeľne) dňa 3.11.2000 cez hraničný priechod Trstená (SK) – Chyzne

(PL), č.evidencie E01/061169. Pri dokazovaní a pri hodnotení vykonaných dôkazov

postupoval colný úrad i žalovaný v súlade s ust. o správnom

konaní, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Colný

úrad i žalovaný posudzovali výpovede žalobcov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a taktiež

ich posudzovali v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, z ktorých bolo možné zistiť

pohyb, resp. nakladanie s tovarom a podieľanie sa určitých osôb na tomto nakladaní

s predmetným tovarom. Krajský súd v Bratislave vyslovil vo svojom rozsudku právny názor,

že rozhodnutie žalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia účastníkov konania, lebo právny

nástupca alebo nástupcovia právnickej osoby U., nemajú vedomosť o správnom konaní,

v ktorom im bol oznámený colný dlh. Colný dlh vznikol dňa 30.10.2000 nezákonným

odňatím tovaru spod colného dohľadu. V danom okamihu sa v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/

všetky osoby, ktoré sa na tomto odňatí zúčastnili, stali dlžníkmi.

Colný úrad rozhodnutím zn. -31 zo dňa 31.7.2002 túto skutočnosť len

právne relevantným spôsobom deklaroval, avšak nekonštituoval. V súlade so zásadou

solidarity dlžníkov podľa môžu colné orgány vymerať colný

dlh a vyžadovať jeho plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka. Ak by bol colný dlh oznámený

osobe, ktorá nemôže byť právne kvalifikovaná ako dlžník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje),

bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo by však nemalo vplyv na oznámenie colného

dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky dlžníka, a ktoré existujú. Prípadná

zodpovednosť iných osôb nezbavuje osoby, ktoré boli v súlade so zákonom právne

kvalifikované ako dlžníci ich zodpovednosti za vzniknutý colný dlh a ich povinnosti tento

colný dlh zaplatiť. Pri doručovaní písomností, vrátane rozhodnutia o oznámení colného dlhu

- 10 -

zahraničnej právnickej osobe U., postupoval žalovaný i colný úrad v súlade s ust. § 25 až § 26

správneho poriadku. Oznámenie colného dlhu právnickej osobe, ktorá zanikla, resp. ktorá sa

pretransformovala, zlúčila alebo rozdelila s inou právnickou osobu, nie je žiadnym spôsobom

na ujmu iným osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlžníci. Zodpovednosť týchto

osôb ako dlžníkov v zmysle , resp. ich

povinnosť plniť celý colný dlh v zmysle solidárnej zodpovednosti podľa § 208 zákona č.

tým nie je žiadnym spôsobom dotknutá.

Proti rozsudku krajského súdu, a to výroku o trovách konania, podal odvolanie

aj žalobca v 1. rade, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu

trov vo výške 3 472,77 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a náhrady sumy 66,38 €

ako zaplateného súdneho poplatku. Ich výšku špecifikoval v písomnom podaní.

Žalobcovia v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok

krajského súdu potvrdiť. Uviedli, že založili do spisu právoplatné uznesenie Špeciálneho súdu

v Pezinku zo dňa 4.7.2007 (potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR

sp.zn. zo dňa 19.3.2008). Špeciálny súd skúmal rovnakú otázku ako žalovaný

v správnom konaní, t.j. či sa žalobcovia – colníci P. a R. dopustili porušenia povinností

stanovených colným zákonom odňatím tovaru spod colného dohľadu (jednalo sa o chemickú

látku D. CLUJ, str. 12, 13 uznesenia Špeciálneho súdu). Trestné konanie sa začalo na základe

trestného oznámenia žalovaného a jedná sa o rovnaký skutkový dej ako uvedený

v preskúmavanom rozhodnutí. Špeciálny súd právoplatným uznesením vec odmietol a vrátil

vec prokurátorovi s tým, že „obžaloba musí presne špecifikovať, ktorí obvinení presne aké

ustanovenia colného zákona svojim konaním porušili, a nemôže len všeobecne uviesť odkaz

na paragraf zákona. Navyše povinnosti uložené v ustanoveniach colného zákona uvedené

v obžalobe, ktoré mali porušiť obvinení sa týkajú osôb akými sú napríklad osoby, ktoré

prepravujú tovar, deklarant, dopravca, prepravca“. Špeciálny súd jasne naznačuje, že

ustanovenia o odňatí tovaru spod colného dohľadu nemožno ani teoreticky aplikovať na

colníkov. V poslednej vete uznesenia Špeciálny súd odporúča prokuratúre po vrátení veci

zvážiť „reálnosť podania obžaloby“ na obvinených. Pokiaľ Špeciálny súd po siedmich rokoch

trestného konania proti žalobcom nezistil porušenie colného zákona žalobcami – bývalými

colníkmi, má táto okolnosť značný význam aj pre súvisiace správne konanie o oznámení

colného dlhu (osobitne keď sú jedinými dôkazmi proti žalobcom listiny z trestného spisu).

Žalovaný aj Špeciálny súd skúmali otázku porušenia povinností stanovených colným

- 11 -

zákonom, vychádzajúc z rovnakých dôkazov. Žalobcovia sú si samozrejme vedomí toho, že

Špeciálny súd sa otázkou porušenia povinností uvedených v colnom zákone zaoberal

z hľadiska možných trestnoprávnych dôsledkov, zatiaľ čo žalovaný z hľadiska zodpovednosti

za colný dlh. Nepochybne ale Špeciálny súd, aj žalovaný, museli najprv zistiť, či vôbec došlo

k porušeniu ustanovení colného zákona žalobcami. A už v tejto otázke dospeli k diametrálne

odlišným záverom. Žalovaný nevysvetlil zrozumiteľne, prečo v niektorých otázkach aplikoval

ustanovenia a v iných . Žalobcovia netvrdia,

že žalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia zákona, ale v napadnutom rozhodnutí chýba

zrozumiteľné vysvetlenie prečo boli aplikované ustanovenia oboch predpisov. Žalovaný

v odvolaní poukazuje na dovoz tovaru D. CLUJ do Slovenskej republiky, opätovne bez toho,

aby konkretizoval protiprávne konanie žalobcov. Opätovne neuvádza, ktoré konkrétne colným

zákonom stanovené povinnosti mali žalobcovia porušiť. Bolo povinnosťou žalovaného

preukázať aj to, že sa jednalo o konanie vedomé, nie nedbanlivostné. Nedbanlivostné konanie

môže byť postačujúce pre prepustenie zo služobného pomeru, nie však pre oznámenie

colného dlhu. Rozhodnutie žalovaného o oznámení colného dlhu takmer 8 miliónov korún je

pre žalobcov a ich rodiny likvidačné. Tvrdenia žalovaného nasvedčujú možnému

protiprávnemu konaniu zahraničných dovozcov a deklarantov, ktorí deklarovali režim tranzitu

a tovar následne (možno) zostal na území Slovenskej republiky, vo vzťahu k žalobcom

nepreukazujú nič. V otázke vymedzenia okruhu účastníkov žalovaný uvádza, že ak by bol

colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôže byť právne kvalifikovaná ako dlžník (resp. voči

osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo by však nemalo

vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky dlžníka, a ktoré

existujú. Z rozsudku súdu vyplýva, že účastník správneho konania spoločnosť U. už v roku

2001 zanikla (prípadne nie je zrejmé či mala nejakého právneho nástupcu alebo nie). Na

rozdiel od žalovaného sa žalobcovia domnievajú, že účastníci správneho konania musia byť

určení úplne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ by bola argumentácia

žalovaného pravdivá, bolo by možné oznámiť colný dlh napr. aj mŕtvemu. K tomu poukazujú

aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v inej veci považoval nesprávne vymedzenie

okruhu účastníkov konania za dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (58/2007

ZSP, 1Sž/o/KS 105/2006). V prípade viacerých solidárnych dlžníkov je presné vymedzenie

účastníkov správneho konania ešte dôležitejšie, nakoľko v prípade plnenia jedným solidárnym

dlžníkom by tento mal mať právo regresu vo vzťahu k ostatným dlžníkom, toto by bolo ťažko

uplatniteľné pokiaľ nebude zrejmé kto bol vlastne účastníkom konania. V každom prípade je

nesprávne vymedzenie účastníkov správneho konania závažnou vadou konania a rozhodnutia.

- 12 -

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedených v odvolaní

žalovaného ( , ) bez pojednávania ( veta

prvá ) a podľa druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

(súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych

orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou)

rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

V danom prípade napadnutým rozhodnutím colný dlh podľa zistenia colných orgánov

vznikol podľa colného nezákonným odňatím tovaru

spod colného dohľadu. Vyššie uvedené nákladné vozidlo (tovar) uniklo spod dohľadu colných

orgánov tak, že tovar s obchodným pomenovaním „D.“ deklarovaný ako čistiaci roztok pre

potravinársky priemysel nebol pri vstupe na územie SR zaregistrovaný colnými orgánmi do

registra odoslaného tovaru ani následne dodaný žiadnemu colnému orgánu v tuzemsku, čím

vznikol colný dlh.

Colné orgány konštatovali, že k tejto skutočnosti došlo úmyselným konaním colníkov

– žalobcov – a právnickej osoby U., tovar prepravujúcej, ktorých kvalifikovala podľa § 208

ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov, lebo si boli vedomé, alebo si

mali byť vedomé, že sa tovar odníma spod colného dohľadu. Tiež uviedli, že neskúmali mieru

zavinenia jednotlivých účastníkov konania – povinných dlžníkov, ktorá nemá žiaden vplyv na

zodpovednosť za vznik colného dlhu naplnením príslušných zákonných podmienok určených

v .

- 13 -

Je treba súhlasiť s krajským súdom, že v každom prípade musí byť preukázaná

vedomosť žalobcov o tom, že sa tovar odníma spod colného dohľadu, ktorá musí byť

jednoznačná a k tomu má správny orgán využiť ustanovenia správneho poriadku (zákon

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ktoré sú takými zákonnými

procesnými mechanizmami, ktoré dokážu pri zachovaní všetkých procesných práv účastníkov

zistiť stav veci čo najúplnejšie a najobjektívnejšie, a musí byť samozrejmosťou, že na základe

výsledkov zadovážených v konaní k nim správny orgán podá náležité vysvetlenie, čím

zvýšeniu dôvery v správne orgány napomôže.

Podľa colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha

dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.

Dlžníkom je

a) osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,

b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala

byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,

c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase

získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar bol

odňatý spod colného dohľadu,

d) osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru

alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený, (§ 198 ods. 3 vyššie cit. zákona).

Na tomto mieste najvyšší súd musí zdôrazniť, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal

správnym určením okruhu účastníkov konania.

Preskúmavaným správnym rozhodnutím bola žalobcom ako dlžníkom uložená

povinnosť zaplatiť colný dlh spoločne a nerozdielne. Preto v súlade s ust. § 250 ods. 2 až 4

účastníkom nielen správneho ale aj súdneho konania má byť aj právnická osoba U. pre

nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcami, lebo aj na ňu sa bude vzťahovať rozhodnutie.

Preto je povinnosťou správneho orgánu zistiť, a v prípade ak táto spoločnosť zanikla, jej

právnych nástupcov a ak takých niet, podložiť to dôkazom.

- 14 -

Tejto právnickej osobe bola totiž uložená povinnosť spoločne a nerozdielne

so žalobcami zaplatiť colný dlh. Ako účastník konania má procesné práva, preto jej musí byť

umožnené, aby ich mohla v konaní pred správnym orgánom riadne uplatniť. Keďže ide

o účastníka, ktorý ním aj v súdnom preskúmavacom konaní (v prípade odvolania proti

rozhodnutiu správneho orgánu) musí byť zo zákona ( v spojení s ust.

ods. 2 ), bola by mu potom postupom súdu odňatá možnosť pred ním konať.

Krajský súd svoje rozhodnutie založil tiež na zistení, že žalovaný po zmene

prvostupňového rozhodnutia nahradením výroku a jeho odôvodnenia opomenul účastníkom

vysvetliť a odstrániť ich pochybnosti o aplikácii colného a colného

účinného od 1.7.2001 ako procesnoprávneho predpisu. Je potrebné

sa s tým stotožniť, lebo správny orgán pri tomto postupe mal viesť konanie tak, aby umožnil

uplatnenie procesných práv žalobcov v rozsahu a obsahu vymedzenom týmto zákonom, čo sa

v danom prípade nestalo, a absencia uvedených úvah zakladá nepreskúmateľnosť správneho

rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako to správne konštatoval krajský súd.

Aj z dôvodu, že jednému z účastníkov titulom nerozlučného spoločenstva práv

so žalobcami bola postupom správneho orgánu a následne aj súdu odňatá možnosť konať,

bolo potom predčasné, aby najvyšší súd zaujímal podrobnejšie stanovisko k ostatným

námietkam čo do merita veci, pretože všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu

dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.

Z týchto podstatných dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne

správny podľa , v spojení s ust. potvrdil, lebo

nezistil dôvod potrebný na to, aby zmenil alebo zrušil napadnutý rozsudok, keďže jeho

odôvodnenie je logické a zákonné.

V súvislosti s odvolaním žalobcu v 1. rade voči výroku o trovách konania, ktorým

krajský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania

v sume 66,38 EUR, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné

v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade potvrdiť.

- 15 -

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v 1. rade si náhradu trov konania v konaní

na prvom stupni neuplatnil ani nevyčíslil, preto krajský súd postupoval správne, ak mu priznal

náhradu trov vyplývajúcich mu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 66,38 EUR

(súdny poplatok vo výške 2.000,--Sk) s výnimkou trov právneho zastúpenia v súlade

s ust. . Uvedenú skutočnosť nezmení ani to, že žalobca v 1. rade si trovy

konania vyčíslil v rámci podaného odvolania a to z dôvodu, že si ich vzhľadom na zdravotné

problémy právneho zástupcu žalobcu v 1. rade nemohol vyčísliť v zákonnej lehote. Odvolací

súd nepovažuje vyššie uvedené za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na vyčíslenie

trov právneho zastúpenia.

V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného voči rozhodnutiu krajského súdu,

odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k záveru, že v časti

trov konania vo vzťahu k žalobcovi 2. a 3. rade je potrebné ho zmeniť. Uvedený postup

odôvodňuje tá skutočnosť, že krajský súd priznal náhradu trov konania žalovanému v 2. a 3.

rade vo výške 66,38 EUR (súdny poplatok) a 10 274,70 EUR (trovy právneho zastúpenia),

pričom pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal zo základu sporu t.j. 7.993.663,--Sk

čo predstavuje colný dlh. V správnom súdnictve, ktoré je založené na prieskume rozhodnutí

správnych orgánov, je základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume,

posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné, alebo

nie je. Ide o veci, ktoré nie je možné objektívne oceniť v peniazoch. Správne súdnictvo nie je

založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky

pri peňažnom plnení, preto úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom v správnom

súdnictve je potrebné posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť

v peniazoch.

Žalobcovia v 2. a 3. rade si uplatnili trovy právneho zastúpenia za 2 úkony a to

prevzatie a prípravu a písomné podanie na súd podľa vyhl. č. a za 3 úkony a to

účasť na pojednávaní dňa 5.10.2005, písomné podanie zo dňa 17.10.2005, účasť

na pojednávaní dňa 25.2.2009 podľa vyhl. č. odmena za jeden úkon druhého

zastúpeného znížená o 20 % správne, avšak z nesprávneho základu, preto im súd priznal

trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 66,38 EUR a z trov právneho

zastúpenia vo výške 527,49 EUR t.j. 593,87 EUR podľa nasledovného prepočtu.

- 16 -

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb prislúcha žalobcom v 2. a 3. rade náhrada trov právneho zastúpenia

nasledovne;

- prevzatie a príprava (1 úkon právnej služby á 1.360,--Sk + á 1.360,--Sk podľa

ust. § 13 ods. 6 vyhl. 1/10 výpočtového základu, základná sadzba tarifnej odmeny

znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhl. t.j. 1.088,--Sk + režijný paušál vo výške 2x

136,--Sk + 19 % DPH podľa ust. § 22 ods. 3 vyhl. t.j. spolu 3.237,--Sk /107,45 EUR/)

- písomné podanie na súd (žaloba dňa 24.9.2004) (1 úkon právnej služby á 1.360,--Sk

+ á 1.360,--Sk podľa ust. § 13 ods. 6 vyhl. 1/10 výpočtového základu, základná sadzba

tarifnej odmeny znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhl. t.j. 1.088,--Sk + režijný paušál

vo výške 2x 136,--Sk + 19 % DPH podľa ust. § 22 ods. 3 vyhl. t.j. spolu 3.237,--Sk

/107,45 EUR/)

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb prislúcha žalobcom v 2. a 3. rade náhrada trov právneho zastúpenia

nasledovne;

- účasť na pojednávaní dňa 5.10.2005 (1 úkon právnej služby á 1.154,--Sk +

á 1.154,--Sk podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. 1/13 výpočtového základu, základná sadzba

tarifnej odmeny znížená o 20 % podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. t. j. 923,20 Sk + 19 %

DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. + režijný paušál vo výške 2 x 150,--Sk t.j. spolu

2.771,70 Sk /92 EUR/)

- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 18.10.2005 (1 úkon 1.154,--Sk

+ 1.154,--Sk podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. 1/13 výpočtového základu, základná sadzba

tarifnej odmeny znížená o 20 % podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. t. j. 923,20 Sk + 19 %

DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. + režijný paušál vo výške 2x 150,--Sk t.j. spolu

2.771,70 Sk /92 EUR/)

- účasť na pojednávaní dňa 25.2.2009 (1 úkon 53,49 EUR + 53,49 EUR podľa ust.

§ 11 ods. 1 vyhl. 1/13 výpočtového základu, základná sadzba tarifnej odmeny znížená

o 20 % podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. t.j. 42,89 EUR + 19 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3

vyhl. + 2x režijný paušál vo výške 6,95 EUR t.j. spolu 128,59 EUR).

- 17 -

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta

prvá v spojení s ust. veta prvá a ust. , v súlade

s ust. tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal hoci by im v zmysle

citovaných ustanovení bola prislúchala, pretože si ju neuplatnili a žalovanému preto, že bol

neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny odvolací prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 19. mája 2010

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth