Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)580/375506.59c6c7.pdf
PDF · 176.48 KB
No categories available
6Sžf/10/2010
Najvyšší súd 6Sžf 10/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci
žalobcu: 1/ R., P., právne zastúpený C. s.r.o., JUDr. J., 2/ P., Z., 3/ R., G., oboch právne
zastúpených JUDr. M., advokátom, Advokátska kancelária V. s.r.o., so sídlom U., proti
žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová 23, 815 11 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 49864/2002 zo dňa 14. júla
2004, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 298/04-46 zo
dňa 25.2.2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S 298/04-46 zo dňa 25.2.2009 vo veci samej p o t v r d z u j e.
V časti o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade p o t v r d z u j e a vo
vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade z m e ň u j e tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom
v 2. a 3. rade náhradu trov konania na účet právneho zástupcu JUDr. M., advokáta so sídlom
v Bratislave, vo výške 593,87 EUR, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
- 2 - 6Sžf 10/2010
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. zrušil
a vrátil na ďalšie konanie žalovanému rozhodnutie zo dňa 14.7.2004 č. 49864/2002 v spojení
s rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. 14180/2002-520110/31-31 zo dňa 31.7.2002,
ktorým žalovaný ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu
Bratislava tak, že nahradil výrokovú časť a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia colných orgánov
sú pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné a rozhodnutie vo vymedzení
okruhu účastníkov trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pri preskúmavaní
rozhodnutia zistil, že prvostupňový správny orgán, Colný úrad Bratislava podľa ust. § 406
ods. 1 colného zákona č. 238/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov vymeral, a po zápise
do účtovných dokladov podľa ust. § 407 ods. 3 colného zákona v súlade s ust. § 410 ods. 4
colného zákona oznámil povinným dlžníkom podľa § 198 ods. 3 písm. b/ colného zákona
č. 180/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov ako dlžníkom spoločným a nerozdielnym colný
dlh v celkovej výške 7.997.663,--Sk.
V dôsledku podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil
prvostupňové rozhodnutie a nahradil výrokovú časť a jeho odôvodnenie. Colný dlh mal podľa
tohto rozhodnutia vzniknúť dňa 30.10.2000 nezákonným odňatím tovaru s obchodným
pomenovaním „D.“ čistiaci roztok pre potravinársky priemysel, podliehajúceho dovoznému
clu spod colného dohľadu podľa § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z., ktorý bol do tuzemska
dovezený cez hraničný priechod Bratislava Rusovce – cesta dňa 30.10.2000, ktorý je
okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu a vzniku colného dlhu podľa § 198 ods. 2
- 3 - 6Sžf 10/2010
Žalobou zo dňa 13.8.2004 sa žalobca v 1. rade R. domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetná vec po
postúpení uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž 125/2004-16 zo dňa 30.8.2004 bola
zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 1S 298/04.
Žalobcovia v 2. a 3. rade P. a R. sa rovnako žalobou zo dňa 19.9.2004 domáhali
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uvedená vec bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S 51/05.
Keďže sa jednalo o preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia žalovaného
a žalobcov ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov, krajský súd spojil obidve veci
na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 1S 298/04.
Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 30.10.2000 prepravila
právnická osoba U., na územie Slovenskej republiky 24 tisíc litrov tovaru s obchodným
pomenovaním „D.“, deklarovaný ako čistiaci roztok pre potravinársky priemysel. Tovar bol
dopravcom na pohraničnom colnom úrade riadne prihlásený a prepustený do colného režimu
tranzit. Dovážaná látka „D.“ bola nesprávne zatriedená ako povrchový prípravok, jednalo sa
o preparát na báze rafinovaného etylalkoholu, teda išlo o tovar, ktorý podlieha dovoznému
clu, a ktorý bol podľa správnych orgánov nezákonne odňatý spod colného dohľadu, za čo bol
žalobcom a spoločnosti U. oznámený colný dlh vo výške 7.997.663,--Sk.
Predovšetkým sa krajský súd, ako to uviedol v odôvodnení, musel vysporiadať
s tvrdením žalobcov, že žalovaný nepoužil právnu normu, ktorú použiť mal. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí totiž uviedol, že v súlade so zákonom zmenil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, teda rozhodol vo veci samej. K takémuto
postupu ho viedla skutočnosť, že colný úrad pri vydávaní rozhodnutia aplikoval nesprávny
právny predpis pri posúdení hmotnoprávnej stránky veci. Ďalej poukázal na § 458 ods. 1
zákona č. 238/2001 Z.z., podľa ktorého sa na konanie začaté pred 1.7.2001 použijú doterajšie
predpisy. To podľa žalovaného však nevylučuje zásadu aretroaktivity, a preto ak rozhodujúce
skutočnosti pre vznik colného dlhu, ako aj naplnenie kvalifikačných znakov dlžníkov nastali
za účinnosti zákona č. 180/1996 Z.z., treba ich posudzovať podľa tohto zákona. Z tohto
tvrdenia žalovaného nie je zrejmé, či sa pri právnom posúdení veci riadil colným zákonom
č. 180/1996 Z.z. alebo neskorším zákonom č. 238/2001 Z.z.. Pokiaľ sa riadil oboma právnymi
- 4 - 6Sžf 10/2010
predpismi súčasne, opomenul účastníkom vysvetliť, prečo sa v niektorých otázkach riadil
ustanoveniami jedného predpisu, v iných druhého. Už vo výroku napadnutého rozhodnutia sa
objavujú viaceré odkazy na jeden aj druhý zákon, a z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo
je colný dlh vymeraný podľa § 406 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z., avšak dlžníci boli
kvalifikovaní podľa § 198 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z.z., colný dlh bol vymeraný podľa
§ 209 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z., a suma dovoznej platby podľa § 412 ods. 1 zákona
č. 238/2001 Z.z.. Rovnaké ako aj ďalšie odkazy na oba uvedené predpisy sú obsiahnuté
v odôvodnení rozhodnutia, pričom bolo povinnosťou žalovaného tento postup riadne
zdôvodniť.
Krajský súd už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že pokiaľ bol predmetný
tovar nezákonne odňatý spod colného dohľadu za účinnosti zákona č. 180/1996 Z.z., možno
okolnosti vzniku colného dlhu posúdiť len podľa tohto zákona, pretože práve tento zákon bol
platný a účinný v čase, keď posudzované okolnosti nastali. Bolo by nepochybne v rozpore
so zákonom, keby boli žalobcovia uznaní za colných dlžníkov a bol im vymeraný colný dlh
podľa právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu nebol účinný. Preto ak aj bolo
správne konanie týkajúce sa vymerania predmetného colného dlhu začaté až za účinnosti
zákona č. 238/2001 Z.z. (teda po 1.7.2001), bolo potrebné okolnosti vzniku colného dlhu,
a z toho vyplývajúce povinnosti zainteresovaných osôb, posúdiť podľa ustanovení zákona
č. 180/1996 Z.z. Uloženie povinnosti žalobcom zaplatiť colný dlh podľa právneho predpisu,
ktorý v čase vzniku colného dlhu ešte neplatil, by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu,
právnej istoty a zákazu retroaktivity právnej normy. Pre úplnosť treba dodať, že colný dlh
vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2 zákona
č. 180/1996 Z.z.) a rozhodnutie colného úradu túto skutočnosť iba deklaruje. Výrok teda
neznie konštitutívne a nedošlo by ani v danom prípade ku konštitutívnej aplikácii ustanovení
colného zákona č. 180/1996 Z.z., ktorý už nebol účinný v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Deklaratórne je rozhodnutie aj v časti určenia dlžníkov. Z vyššie uvedeného
pohľadu mal žalovaný svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť, čo však neurobil, a preto
účastníci tieto okolnosti namietali dôvodne. Pokiaľ všetci žalobcovia poukazujú na súvislosť
trestného konania vedeného proti žalobcom a správneho konania s tým, že prípadné
rozhodnutie vydané v trestnom konaní má význam aj pre správne konanie, súd sa s týmto
stotožňuje, avšak do rozhodnutia súdu nebol v trestnom konaní vydaný právoplatný
odsudzujúci ale ani oslobodzujúci rozsudok či iné rozhodnutie. Neexistuje preto právoplatné
rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktoré by súd mohol vziať do úvahy. Samotná
- 5 - 6Sžf 10/2010
skutočnosť, že od vznesenia obvinenia žalobcom uplynula dlhšia doba (približne deväť
rokov), nemá význam.
Dôvodnou je tiež námietka týkajúca sa preukázania vedomosti odňatia tovaru spod
colného dohľadu. S poukazom na § 198 ods. 3 písm. c/ zákona č. 180/1996 Z.z. colného
zákona, musí byť v prípade žalobcov preukázaná ich vedomosť o tom, že sa tovar odníma
spod colného dohľadu. Bolo na žalovanom aby preukázal, že žalobcovia v postavení colného
orgánu si boli vedomí odňatia tovaru spod colného dohľadu. Zároveň bolo povinnosťou
žalovaného uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť, uvedenú v konkrétnom ustanovení colného
zákona, žalobcovia ako colníci porušili. V tomto smere nie je postačujúcou úvaha, že
žalobcovia si ako colníci museli byť vedomí toho, že nezaevidovaním tovaru do registra
odoslaného tovaru spôsobia možnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu. Vedomosť
o odňatí tovaru spod colného dohľadu musí byť jednoznačná, nepostačuje možnosť takejto
vedomosti. Súd nevylučuje, že takéto konanie colníka môže byť dôvodom pre vyvodenie
disciplinárnej zodpovednosti, avšak pre oznámenie colného dlhu musí byť vedomosť colníka
o odňatí tovaru spod colného dlhu preukázaná jednoznačne.
Krajský súd dôvodil, že pokiaľ sú dôkazmi o konaní žalobcov zápisnice o výsluchoch
získané z trestného spisu, pri vyhodnotení týchto dôkazov má správny orgán rešpektovať
určité zákonitosti a postupy, ktoré sú vlastné trestným kódexom. Zápisnice môžu byť použité
ako dôkaz v správnom konaní, pokiaľ sú ale spochybnené neskoršími výsluchmi, mal by
správny orgán svoje tvrdenia podložiť aj inými dôkazmi. Krajský súd sa oboznámil
s uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 4.7.2007, ktorým bola vec žalobcov
odmietnutá a vrátená prokurátorovi z dôvodu procesných nedostatkov s tým, že dôkazné
prostriedky získané v trestnom konaní nielenže by nebolo možné procesne relevantne
na hlavnom pojednávaní vykonať, ale ich aj hodnotiť z hľadiska obsahu v spojení s ďalšími
dôkazmi a opierať o ne skutkové zistenia. Aj keď je správne konanie konaním samostatným,
tým, že sa žalovaný opiera práve o zápisnice získané z trestného spisu, nemohol súd ponechať
bez povšimnutia pochybnosť iného súdu o zákonnosti takýchto dôkazných prostriedkov.
Treba uviesť, že Špeciálny súd v Pezinku nespochybnil konkrétne zákonnosť výsluchov
žalobcov, preto súd považuje použitie týchto listinných dôkazov v správnom konaní
za prijateľné, mali však byť zabezpečené aj dôkazy iné než výlučne z trestného spisu, aby bol
skutkový stav zistený čo najúplnejšie. V tomto smere sú námietky žalobcov dôvodné.
- 6 - 6Sžf 10/2010
Krajský súd ďalej zistil, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia
okruhu účastníkov konania, pretože účastníkom správneho konania bola spoločnosť U. V liste
Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 28.2.2006 adresovanom súdu sa
uvádza, že na základe výsledkov právnej pomoci z Litvy bolo zistené, že akciová spoločnosť
K. bola dňa 15.11.2001 vyregistrovaná z administratívy Mestského úradu vo Vilniuse, pretože
bola reorganizovaná a rozdelená na niekoľko subjektov. Túto informáciu potvrdzuje aj
zásielka, ktorá sa vrátila žalovanému z Litovskej republiky ako nedoručená, zrejme z dôvodu
likvidácie spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť U. zanikla bez právneho nástupcu pred alebo počas
správneho konania, mal žalovaný v konaní pokračovať bez tejto spoločnosti. Pokiaľ
spoločnosť má jedného či viacerých právnych nástupcov, bolo povinnosťou žalovaného
pokračovať v konaní s právnymi nástupcami. Je totiž povinnosťou správneho orgánu zisťovať
okruh účastníkov konania v každom štádiu správneho konania. Z použitia zápisníc získaných
z trestného spisu je zrejmé, že pre žalovaného nemohol byť problém v spolupráci s orgánmi
činnými v trestnom konaní, či samostatne preveriť tieto okolnosti. Nemôže byť na ujmu
účastníka konania, že je zahraničnou právnickou osobou a nemožno vylúčiť, že právny
nástupca alebo nástupcovia tejto právnickej osoby vôbec nemajú vedomosť o správnom
konaní, v ktorom im bol oznámený colný dlh 7.997.663,--Sk. Takéto porušenie práv účastníka
je neprípustné.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie v ktorom uviedol, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto ho žiada zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súdom zrušené rozhodnutie zn. 49864/2002 bolo vydané
dňa 14.7.2004, teda po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Prvostupňové
rozhodnutie colného úradu zn. 14180/2002-520110/31-31 zo dňa 31.7.2002 bolo vydané
za účinnosti zákona č. 238/2001 Z.z. čo znamená, že za účinnosti tohto zákona bol predmetný
colný dlh dodatočne vymeraný, zapísaný do účtovnej evidencie a oznámený dlžníkom.
Z uvedeného dôvodu colný úrad a následne aj žalovaný aplikoval na procesnú stránku veci
príslušné ustanovenia zákona č. 238/2001 Z.z., ktorý bol v čase konania a vydania
prvostupňového rozhodnutia (hoci neskôr zmeneného) o colnom dlhu platný a účinný. Dlžníci
boli právne kvalifikovaní podľa § 198 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z.z., pretože za účinnosti
tohto zákona colný dlh vznikol, a len podľa tohto zákona mohli byť okolnosti vzniku colného
dlhu (právne i skutkové okolnosti) colným orgánom posudzované. Dôvodom na zmenu
prvostupňového rozhodnutia colného úradu odvolacím orgánom bola nesprávna aplikácia
zákona č. 238/2001 Z.z. na hmotnoprávnu stránku prejednávanej právnej veci, keďže
- 7 - 6Sžf 10/2010
na posúdenie okolností vzniku colného dlhu a určenie dlžníkov mal byť aplikovaný zákon
č. 180/1996 Z.z., ktorý bol v čase vzniku colného dlhu účinný. Uvedená skutočnosť
je odôvodnená na strane 13 žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Postup
žalovaného bol taktiež v súlade s neskôr účinnými (a v danej právnej veci neaplikovaným)
ustanovením bodu 13 piatej kapitoly „Colná únia“ prílohy IV Aktu o pristúpení k Zmluve
o založení Európskeho spoločenstva uverejnenej v Zbierke zákonov ako Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 185/2004 Z.z. (ďalej len „Akt
o pristúpení“). Podľa uvedeného ustanovenia, ak colný dlh vznikol predo dňom pristúpenia,
vymeria colný dlh dotknutý nový členský štát podľa svojich platných právnych predpisov
a vo svoj prospech. Podľa logického výkladu uvedeného ustanovenia je nový členský štát
povinný postupovať pri vymeraní dovoznej platby vzťahujúcej sa na colný dlh vzniknutý pred
účinnosťou Aktu o pristúpení podľa právnych predpisov účinných do 30.4.2004. Ustanovenie
bodu 13 piatej kapitoly „Colná únia“ prílohy IV Aktu o pristúpení vylučuje v takom prípade
použitie nielen hmotno-právnych, ale aj procesno-právnych ustanovení právnych predpisov
účinných po 30.4.2004. Postup žalovaného bol taktiež v súlade s ust. § 91 ods. 1 zákona
č. 199/2004 Z.z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V danom prípade však bolo použitie hmotnoprávnych ustanovení zákona
č. 180/1996 Z.z. odôvodnené okamihom vzniku colného dlhu – za účinnosti zákona
č. 180/1996 Z.z. a použitie procesných ustanovení zákona č. 238/2001 Z.z. bolo odôvodnené
tým, že za účinnosti tohto zákona colný orgán vo veci dodatočného vymerania colného dlhu
konal a rozhodol. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku vyslovil právny názor, že
žalovaný sa nevysporiadal s otázkou preukázania vedomosti žalobcov ako dlžníkov o tom, že
predmetný tovar sa odníma spod colného dohľadu, preto bolo povinnosťou žalovaného
uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť uvedenú v konkrétnom ustanovení colného zákona
žalobcovia ako colníci porušili. Colným dohľadom sa podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1996
Z.z. rozumie súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti colných
orgánov. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z. sa pri colnom dohľade zisťuje druh,
množstvo a iné skutočnosti o tovare, ktoré sú potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz alebo
tranzit tovaru uskutočňujú alebo uskutočnili v súlade s colnými predpismi a osobitnými
predpismi. Pre naplnenie podmienok právnej kvalifikácie dlžníka v zmysle § 198 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 180/1996 Z.z. je síce potrebné preukázať vedomosť alebo možnosť vedomosti
určitej osoby o tom, že tovar sa odníma spod colného dohľadu, avšak nie je potrebné
preukazovať porušenie konkrétneho ustanovenia zákona č. 180/1996 Z.z. touto osobou.
Pre naplnenie právnej kvalifikácie určitej osoby ako dlžníka podľa § 198 ods. 3 písm. b/
- 8 - 6Sžf 10/2010
zákona č. 180/1996 Z.z. s ohľadom na formuláciu uvedeného zákonného ustanovenia nie je
potrebné tejto osobe preukázať vedomosť o tom, že sa určitý tovar odníma spod colného
dohľadu (netreba dokazovať úmyselné alebo aspoň vedomé konanie), ale stačí preukázať tejto
osobe nepriamy úmysel, t.j. skutočnosť, že táto osoba si mala byť vedomá, že tovar sa odníma
spod colného dohľadu. Pre riadny výkon colného dohľadu je nevyhnutné, aby bol tovar, ktorý
je predložený colným orgánom, a ktorý sa nachádza pod colným dohľadom riadne evidovaný,
a aby boli colnými orgánmi archivované všetky dokumenty (napr. príslušné diely JCD),
na základe ktorých možno colný dohľad nad predmetným tovarom riadne vykonávať.
Nezapísanie tovaru, predloženého colným orgánom do evidencie vedenej týmito orgánmi
(register odoslaného tovaru) a priame zničenie písomných dokumentov týkajúcich sa colného
konania vo vzťahu k tomuto tovaru, znemožňuje riadny výkon colného dohľadu a umožňuje
odňatie tovaru spod colného dohľadu. V danom prípade je zrejmá priama súvislosť medzi
konaním žalobcov a medzi znemožnením výkonu colného dohľadu nad tovarom a jeho
nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že
žalobcovia sa svojim aktívnym a vedomým konaním zúčastnili na nezákonnom odňatí
predmetného tovaru spod colného dohľadu. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že výsluchy
žalobcov boli vykonané pred vznesením obvinení a bez prítomnosti obhajcov. Pokiaľ sú
dôkazmi o konaní žalobcov zápisnice o výsluchoch získané z trestného spisu, má súd za to, že
pri vyhodnotení týchto dôkazov má správny orgán rešpektovať určité zákonitosti a postupy,
ktoré sú vlastné trestným kódexom. Súd považuje použitie týchto listinných dôkazov
(zápisníc o výpovediach žalobcov) za prijateľné, mali však byť zabezpečené aj dôkazy iné než
výlučne z trestného spisu, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie. Výpovede žalobcov,
z ktorých colný úrad pri posudzovaní predmetnej právnej veci vychádzal, boli veľmi
podrobné a vzájomne korešpondovali. Priebeh udalosti opísaný vo výpovediach žalobcov plne
objasňuje vzniknutý skutkový stav veci, spôsob i postup pri odňatí predmetného tovaru spod
colného dohľadu. Skutočnosť, že predmetný tovar vstúpil na colné územie, avšak z neho už
nevystúpil a ani nebol prepustený do akéhokoľvek iného colného režimu, bola potvrdená
okrem žalobcami spochybnených výpovedí aj ďalšími dôkazmi. Z colných dokladov
Rumunskej republiky a Maďarskej republiky vyplýva, že dňa 27.10.2000 bol pred colnými
orgánmi Rumunska deklarovaný vývoz tovaru s obchodným označením D., 120 sudov
o objeme 200 litrov. Podľa colných dokladov a faktúry zn. CONTR: 5062/16.X.2000,
Invoice-No. 38 bol tovar určený od vývozcu S.C.P. s.a., C. – N., st. Train Nr. 36, Rumunsko
pre kupujúceho V. Ltd., V., Litovská republika a prepravovala ho právnická osoba U.
nákladným motorovým vozidlom ev. č. X. Vozidlo s predmetným tovarom dňa 27.10.2000
- 9 - 6Sžf 10/2010
vstúpilo na územie Maďarskej republiky, kde bol tovar prepustený do režimu tranzit. Podľa
záznamov maďarských colných orgánov predmetné vozidlo vystúpilo z Maďarskej republiky
dňa 30.10.2000, kedy zároveň vstúpilo na územie Slovenskej republiky. Pri prestupe štátnej
hranice bol maďarskými colnými orgánmi vydaný kontrolný list č. 869453, ktorý sa však
v evidencii maďarských colných orgánov nenachádza, pretože im nebol zo strany slovenských
colných orgánov vrátený. Predmetný tovar po prepravení na územie Slovenskej republiky
nebol predložený žiadnemu colnému úradu a bol za účasti žalobcov odňatý spod colného
dohľadu. Colné orgány Poľskej republiky (Hlavný colný úrad vo Waršave, Odbor
medzinárodný a európskej integrácie) svojim listom č. BWM-III-071-649/01/JP zo dňa
20.11.2001 oznámili colným orgánom Slovenskej republiky, že vozidlo prepravujúce
predmetný tovar vstúpilo na územie Poľskej republiky zo Slovenskej republiky naložené
tovarom (zariadenie kúpeľne) dňa 3.11.2000 cez hraničný priechod Trstená (SK) – Chyzne
(PL), č.evidencie E01/061169. Pri dokazovaní a pri hodnotení vykonaných dôkazov
postupoval colný úrad i žalovaný v súlade s ust. § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Colný
úrad i žalovaný posudzovali výpovede žalobcov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a taktiež
ich posudzovali v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, z ktorých bolo možné zistiť
pohyb, resp. nakladanie s tovarom a podieľanie sa určitých osôb na tomto nakladaní
s predmetným tovarom. Krajský súd v Bratislave vyslovil vo svojom rozsudku právny názor,
že rozhodnutie žalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia účastníkov konania, lebo právny
nástupca alebo nástupcovia právnickej osoby U., nemajú vedomosť o správnom konaní,
v ktorom im bol oznámený colný dlh. Colný dlh vznikol dňa 30.10.2000 nezákonným
odňatím tovaru spod colného dohľadu. V danom okamihu sa v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/
zákona č. 180/1996 Z.z. všetky osoby, ktoré sa na tomto odňatí zúčastnili, stali dlžníkmi.
Colný úrad rozhodnutím zn. 14180/2002-520110/31-31 zo dňa 31.7.2002 túto skutočnosť len
právne relevantným spôsobom deklaroval, avšak nekonštituoval. V súlade so zásadou
solidarity dlžníkov podľa § 208 zákona č. 180/1996 Z.z. môžu colné orgány vymerať colný
dlh a vyžadovať jeho plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka. Ak by bol colný dlh oznámený
osobe, ktorá nemôže byť právne kvalifikovaná ako dlžník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje),
bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo by však nemalo vplyv na oznámenie colného
dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky dlžníka, a ktoré existujú. Prípadná
zodpovednosť iných osôb nezbavuje osoby, ktoré boli v súlade so zákonom právne
kvalifikované ako dlžníci ich zodpovednosti za vzniknutý colný dlh a ich povinnosti tento
colný dlh zaplatiť. Pri doručovaní písomností, vrátane rozhodnutia o oznámení colného dlhu
- 10 - 6Sžf 10/2010
zahraničnej právnickej osobe U., postupoval žalovaný i colný úrad v súlade s ust. § 25 až § 26
správneho poriadku. Oznámenie colného dlhu právnickej osobe, ktorá zanikla, resp. ktorá sa
pretransformovala, zlúčila alebo rozdelila s inou právnickou osobu, nie je žiadnym spôsobom
na ujmu iným osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlžníci. Zodpovednosť týchto
osôb ako dlžníkov v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z.z., resp. ich
povinnosť plniť celý colný dlh v zmysle solidárnej zodpovednosti podľa § 208 zákona č.
180/1996 Z.z. tým nie je žiadnym spôsobom dotknutá.
Proti rozsudku krajského súdu, a to výroku o trovách konania, podal odvolanie
aj žalobca v 1. rade, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu
trov vo výške 3 472,77 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a náhrady sumy 66,38 €
ako zaplateného súdneho poplatku. Ich výšku špecifikoval v písomnom podaní.
Žalobcovia v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok
krajského súdu potvrdiť. Uviedli, že založili do spisu právoplatné uznesenie Špeciálneho súdu
v Pezinku BB-3Tš/32/2006 zo dňa 4.7.2007 (potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Tošs 46/2007 zo dňa 19.3.2008). Špeciálny súd skúmal rovnakú otázku ako žalovaný
v správnom konaní, t.j. či sa žalobcovia – colníci P. a R. dopustili porušenia povinností
stanovených colným zákonom odňatím tovaru spod colného dohľadu (jednalo sa o chemickú
látku D. CLUJ, str. 12, 13 uznesenia Špeciálneho súdu). Trestné konanie sa začalo na základe
trestného oznámenia žalovaného a jedná sa o rovnaký skutkový dej ako uvedený
v preskúmavanom rozhodnutí. Špeciálny súd právoplatným uznesením vec odmietol a vrátil
vec prokurátorovi s tým, že „obžaloba musí presne špecifikovať, ktorí obvinení presne aké
ustanovenia colného zákona svojim konaním porušili, a nemôže len všeobecne uviesť odkaz
na paragraf zákona. Navyše povinnosti uložené v ustanoveniach colného zákona uvedené
v obžalobe, ktoré mali porušiť obvinení sa týkajú osôb akými sú napríklad osoby, ktoré
prepravujú tovar, deklarant, dopravca, prepravca“. Špeciálny súd jasne naznačuje, že
ustanovenia o odňatí tovaru spod colného dohľadu nemožno ani teoreticky aplikovať na
colníkov. V poslednej vete uznesenia Špeciálny súd odporúča prokuratúre po vrátení veci
zvážiť „reálnosť podania obžaloby“ na obvinených. Pokiaľ Špeciálny súd po siedmich rokoch
trestného konania proti žalobcom nezistil porušenie colného zákona žalobcami – bývalými
colníkmi, má táto okolnosť značný význam aj pre súvisiace správne konanie o oznámení
colného dlhu (osobitne keď sú jedinými dôkazmi proti žalobcom listiny z trestného spisu).
Žalovaný aj Špeciálny súd skúmali otázku porušenia povinností stanovených colným
- 11 - 6Sžf 10/2010
zákonom, vychádzajúc z rovnakých dôkazov. Žalobcovia sú si samozrejme vedomí toho, že
Špeciálny súd sa otázkou porušenia povinností uvedených v colnom zákone zaoberal
z hľadiska možných trestnoprávnych dôsledkov, zatiaľ čo žalovaný z hľadiska zodpovednosti
za colný dlh. Nepochybne ale Špeciálny súd, aj žalovaný, museli najprv zistiť, či vôbec došlo
k porušeniu ustanovení colného zákona žalobcami. A už v tejto otázke dospeli k diametrálne
odlišným záverom. Žalovaný nevysvetlil zrozumiteľne, prečo v niektorých otázkach aplikoval
ustanovenia zákona č. 180/1996 Z.z. a v iných zákona č. 238/2001 Z.z.. Žalobcovia netvrdia,
že žalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia zákona, ale v napadnutom rozhodnutí chýba
zrozumiteľné vysvetlenie prečo boli aplikované ustanovenia oboch predpisov. Žalovaný
v odvolaní poukazuje na dovoz tovaru D. CLUJ do Slovenskej republiky, opätovne bez toho,
aby konkretizoval protiprávne konanie žalobcov. Opätovne neuvádza, ktoré konkrétne colným
zákonom stanovené povinnosti mali žalobcovia porušiť. Bolo povinnosťou žalovaného
preukázať aj to, že sa jednalo o konanie vedomé, nie nedbanlivostné. Nedbanlivostné konanie
môže byť postačujúce pre prepustenie zo služobného pomeru, nie však pre oznámenie
colného dlhu. Rozhodnutie žalovaného o oznámení colného dlhu takmer 8 miliónov korún je
pre žalobcov a ich rodiny likvidačné. Tvrdenia žalovaného nasvedčujú možnému
protiprávnemu konaniu zahraničných dovozcov a deklarantov, ktorí deklarovali režim tranzitu
a tovar následne (možno) zostal na území Slovenskej republiky, vo vzťahu k žalobcom
nepreukazujú nič. V otázke vymedzenia okruhu účastníkov žalovaný uvádza, že ak by bol
colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôže byť právne kvalifikovaná ako dlžník (resp. voči
osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo by však nemalo
vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky dlžníka, a ktoré
existujú. Z rozsudku súdu vyplýva, že účastník správneho konania spoločnosť U. už v roku
2001 zanikla (prípadne nie je zrejmé či mala nejakého právneho nástupcu alebo nie). Na
rozdiel od žalovaného sa žalobcovia domnievajú, že účastníci správneho konania musia byť
určení úplne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ by bola argumentácia
žalovaného pravdivá, bolo by možné oznámiť colný dlh napr. aj mŕtvemu. K tomu poukazujú
aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v inej veci považoval nesprávne vymedzenie
okruhu účastníkov konania za dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (58/2007
ZSP, 1Sž/o/KS 105/2006). V prípade viacerých solidárnych dlžníkov je presné vymedzenie
účastníkov správneho konania ešte dôležitejšie, nakoľko v prípade plnenia jedným solidárnym
dlžníkom by tento mal mať právo regresu vo vzťahu k ostatným dlžníkom, toto by bolo ťažko
uplatniteľné pokiaľ nebude zrejmé kto bol vlastne účastníkom konania. V každom prípade je
nesprávne vymedzenie účastníkov správneho konania závažnou vadou konania a rozhodnutia.
- 12 - 6Sžf 10/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedených v odvolaní
žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
(súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych
orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou)
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
V danom prípade napadnutým rozhodnutím colný dlh podľa zistenia colných orgánov
vznikol podľa § 198 ods. 1 colného zákona č. 180/1996 Z. z. nezákonným odňatím tovaru
spod colného dohľadu. Vyššie uvedené nákladné vozidlo (tovar) uniklo spod dohľadu colných
orgánov tak, že tovar s obchodným pomenovaním „D.“ deklarovaný ako čistiaci roztok pre
potravinársky priemysel nebol pri vstupe na územie SR zaregistrovaný colnými orgánmi do
registra odoslaného tovaru ani následne dodaný žiadnemu colnému orgánu v tuzemsku, čím
vznikol colný dlh.
Colné orgány konštatovali, že k tejto skutočnosti došlo úmyselným konaním colníkov
– žalobcov – a právnickej osoby U., tovar prepravujúcej, ktorých kvalifikovala podľa § 208
zák. č. 180/1996 Z.z. ako spoločných a nerozdielnych dlžníkov, lebo si boli vedomé, alebo si
mali byť vedomé, že sa tovar odníma spod colného dohľadu. Tiež uviedli, že neskúmali mieru
zavinenia jednotlivých účastníkov konania – povinných dlžníkov, ktorá nemá žiaden vplyv na
zodpovednosť za vznik colného dlhu naplnením príslušných zákonných podmienok určených
- 13 - 6Sžf 10/2010
Je treba súhlasiť s krajským súdom, že v každom prípade musí byť preukázaná
vedomosť žalobcov o tom, že sa tovar odníma spod colného dohľadu, ktorá musí byť
jednoznačná a k tomu má správny orgán využiť ustanovenia správneho poriadku (zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ktoré sú takými zákonnými
procesnými mechanizmami, ktoré dokážu pri zachovaní všetkých procesných práv účastníkov
zistiť stav veci čo najúplnejšie a najobjektívnejšie, a musí byť samozrejmosťou, že na základe
výsledkov zadovážených v konaní k nim správny orgán podá náležité vysvetlenie, čím
zvýšeniu dôvery v správne orgány napomôže.
Podľa § 198 ods. 1 zák. č. 180/1996 Z. z. colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha
dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.
Dlžníkom je
a) osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,
b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala
byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,
c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase
získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar bol
odňatý spod colného dohľadu,
d) osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru
alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený, (§ 198 ods. 3 vyššie cit. zákona).
Na tomto mieste najvyšší súd musí zdôrazniť, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal
správnym určením okruhu účastníkov konania.
Preskúmavaným správnym rozhodnutím bola žalobcom ako dlžníkom uložená
povinnosť zaplatiť colný dlh spoločne a nerozdielne. Preto v súlade s ust. § 250 ods. 2 až 4
O.s.p. účastníkom nielen správneho ale aj súdneho konania má byť aj právnická osoba U. pre
nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcami, lebo aj na ňu sa bude vzťahovať rozhodnutie.
Preto je povinnosťou správneho orgánu zistiť, a v prípade ak táto spoločnosť zanikla, jej
právnych nástupcov a ak takých niet, podložiť to dôkazom.
- 14 - 6Sžf 10/2010
Tejto právnickej osobe bola totiž uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
so žalobcami zaplatiť colný dlh. Ako účastník konania má procesné práva, preto jej musí byť
umožnené, aby ich mohla v konaní pred správnym orgánom riadne uplatniť. Keďže ide
o účastníka, ktorý ním aj v súdnom preskúmavacom konaní (v prípade odvolania proti
rozhodnutiu správneho orgánu) musí byť zo zákona (§ 250 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 91
ods. 2 O.s.p.), bola by mu potom postupom súdu odňatá možnosť pred ním konať.
Krajský súd svoje rozhodnutie založil tiež na zistení, že žalovaný po zmene
prvostupňového rozhodnutia nahradením výroku a jeho odôvodnenia opomenul účastníkom
vysvetliť a odstrániť ich pochybnosti o aplikácii colného zákona č. 180/1996 Z. z. a colného
zákona č. 238/2001 Z. z. účinného od 1.7.2001 ako procesnoprávneho predpisu. Je potrebné
sa s tým stotožniť, lebo správny orgán pri tomto postupe mal viesť konanie tak, aby umožnil
uplatnenie procesných práv žalobcov v rozsahu a obsahu vymedzenom týmto zákonom, čo sa
v danom prípade nestalo, a absencia uvedených úvah zakladá nepreskúmateľnosť správneho
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako to správne konštatoval krajský súd.
Aj z dôvodu, že jednému z účastníkov titulom nerozlučného spoločenstva práv
so žalobcami bola postupom správneho orgánu a následne aj súdu odňatá možnosť konať,
bolo potom predčasné, aby najvyšší súd zaujímal podrobnejšie stanovisko k ostatným
námietkam čo do merita veci, pretože všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.
Z týchto podstatných dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. potvrdil, lebo
nezistil dôvod potrebný na to, aby zmenil alebo zrušil napadnutý rozsudok, keďže jeho
odôvodnenie je logické a zákonné.
V súvislosti s odvolaním žalobcu v 1. rade voči výroku o trovách konania, ktorým
krajský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania
v sume 66,38 EUR, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné
v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade potvrdiť.
- 15 - 6Sžf 10/2010
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v 1. rade si náhradu trov konania v konaní
na prvom stupni neuplatnil ani nevyčíslil, preto krajský súd postupoval správne, ak mu priznal
náhradu trov vyplývajúcich mu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 66,38 EUR
(súdny poplatok vo výške 2.000,--Sk) s výnimkou trov právneho zastúpenia v súlade
s ust. § 151 ods. 2 O.s.p.. Uvedenú skutočnosť nezmení ani to, že žalobca v 1. rade si trovy
konania vyčíslil v rámci podaného odvolania a to z dôvodu, že si ich vzhľadom na zdravotné
problémy právneho zástupcu žalobcu v 1. rade nemohol vyčísliť v zákonnej lehote. Odvolací
súd nepovažuje vyššie uvedené za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na vyčíslenie
trov právneho zastúpenia.
V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného voči rozhodnutiu krajského súdu,
odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k záveru, že v časti
trov konania vo vzťahu k žalobcovi 2. a 3. rade je potrebné ho zmeniť. Uvedený postup
odôvodňuje tá skutočnosť, že krajský súd priznal náhradu trov konania žalovanému v 2. a 3.
rade vo výške 66,38 EUR (súdny poplatok) a 10 274,70 EUR (trovy právneho zastúpenia),
pričom pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal zo základu sporu t.j. 7.993.663,--Sk
čo predstavuje colný dlh. V správnom súdnictve, ktoré je založené na prieskume rozhodnutí
správnych orgánov, je základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume,
posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné, alebo
nie je. Ide o veci, ktoré nie je možné objektívne oceniť v peniazoch. Správne súdnictvo nie je
založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky
pri peňažnom plnení, preto úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom v správnom
súdnictve je potrebné posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť
v peniazoch.
Žalobcovia v 2. a 3. rade si uplatnili trovy právneho zastúpenia za 2 úkony a to
prevzatie a prípravu a písomné podanie na súd podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z. a za 3 úkony a to
účasť na pojednávaní dňa 5.10.2005, písomné podanie zo dňa 17.10.2005, účasť
na pojednávaní dňa 25.2.2009 podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena za jeden úkon druhého
zastúpeného znížená o 20 % správne, avšak z nesprávneho základu, preto im súd priznal
trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 66,38 EUR a z trov právneho
zastúpenia vo výške 527,49 EUR t.j. 593,87 EUR podľa nasledovného prepočtu.
- 16 - 6Sžf 10/2010
Podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb prislúcha žalobcom v 2. a 3. rade náhrada trov právneho zastúpenia
nasledovne;
- prevzatie a príprava (1 úkon právnej služby á 1.360,--Sk + á 1.360,--Sk podľa
ust. § 13 ods. 6 vyhl. 1/10 výpočtového základu, základná sadzba tarifnej odmeny
znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhl. t.j. 1.088,--Sk + režijný paušál vo výške 2x
136,--Sk + 19 % DPH podľa ust. § 22 ods. 3 vyhl. t.j. spolu 3.237,--Sk /107,45 EUR/)
- písomné podanie na súd (žaloba dňa 24.9.2004) (1 úkon právnej služby á 1.360,--Sk
+ á 1.360,--Sk podľa ust. § 13 ods. 6 vyhl. 1/10 výpočtového základu, základná sadzba
tarifnej odmeny znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhl. t.j. 1.088,--Sk + režijný paušál
vo výške 2x 136,--Sk + 19 % DPH podľa ust. § 22 ods. 3 vyhl. t.j. spolu 3.237,--Sk
/107,45 EUR/)
Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb prislúcha žalobcom v 2. a 3. rade náhrada trov právneho zastúpenia
nasledovne;
- účasť na pojednávaní dňa 5.10.2005 (1 úkon právnej služby á 1.154,--Sk +
á 1.154,--Sk podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. 1/13 výpočtového základu, základná sadzba
tarifnej odmeny znížená o 20 % podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. t. j. 923,20 Sk + 19 %
DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. + režijný paušál vo výške 2 x 150,--Sk t.j. spolu
2.771,70 Sk /92 EUR/)
- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 18.10.2005 (1 úkon 1.154,--Sk
+ 1.154,--Sk podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. 1/13 výpočtového základu, základná sadzba
tarifnej odmeny znížená o 20 % podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. t. j. 923,20 Sk + 19 %
DPH podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. + režijný paušál vo výške 2x 150,--Sk t.j. spolu
2.771,70 Sk /92 EUR/)
- účasť na pojednávaní dňa 25.2.2009 (1 úkon 53,49 EUR + 53,49 EUR podľa ust.
§ 11 ods. 1 vyhl. 1/13 výpočtového základu, základná sadzba tarifnej odmeny znížená
o 20 % podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. t.j. 42,89 EUR + 19 % DPH podľa ust. § 18 ods. 3
vyhl. + 2x režijný paušál vo výške 6,95 EUR t.j. spolu 128,59 EUR).
- 17 - 6Sžf 10/2010
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal hoci by im v zmysle
citovaných ustanovení bola prislúchala, pretože si ju neuplatnili a žalovanému preto, že bol
neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny odvolací prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 19. mája 2010
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth