Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
168/362229.695542.pdf
PDF · 196.51 KB
No categories available
3To/3/2010
N a j v y š š í s ú d 3 To 3/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. mája 2010
v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana Lipovského, sudcov JUDr. Jany
Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského prejednal odvolanie obţalovaného I. H. proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. decembra 2009,č.k. 1T 102-5771 a takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v platnom znení) z a m i e t a odvolanie
obţalovaného I. H..
O d ô v o d n e n i e
Citovaným rozsudkom Krajského súdu v Prešove bol obţalovaný I. H. uznaný vinným
spolupáchateľstvom pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., účinného od 1. januára 2006 (ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom
základe, ţe
spoločne s J. K., ktorý uţ bol za to dňa 6. októbra 2004 právoplatne odsúdený,
po vzájomnej dohode v období od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 1995
aţ do konca uvedeného roka, v obci Ţ., ako aj v iných obciach a mestách po celom území
Slovenskej republiky podvodným spôsobom v úmysle seba obohatiť uvádzali do omylu
majiteľov akcií z I. vlny kupónovej privatizácie, ktoré mienia následne predať a takto získané
finančné prostriedky majiteľom akcií v priebehu troch aţ štrnástich dní vyplatiť, pričom
uţ v tomto čase pojali úmysel uvedený sľub nesplniť, na základe čoho uzavreli Zmluvy
o odplatnom prevode – kúpe cenných papierov so 184 fyzickými osobami (vymenovanými
v obţalobe aj v napadnutom rozsudku), s od tam uvedených majiteľov akcií z I. vlny
kupónovej privatizácie získali splnomocnenie k prevodu týchto akcií, na základe čoho boli
tieto aj odplatne prevedené na účty rôznych fyzických a právnických osôb, pričom dohodnuté
sumy za prevod a odpredaj akcií v stanovenej lehote a ani doposiaľ jednotlivým majiteľom
nevyplatili, tieto pouţili pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobili škodu vyššie uvedeným
majiteľom akcií I. vlny kupónovej privatizácie v celkovej výške 1 724 399 Sk, (po prepočte
konverzným kurzom 57 239,56 €).
Bol mu za to podľa § 221 ods. 3 Tr. zak., za pouţitia § 38 ods. 3 Tr. zák.,
s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., bez zistenia
priťaţujúcich okolností uloţený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého,
podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
mu podmienečne odloţil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. so skúšobnou
dobou na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. uloţil obţalovanému obmedzenie spočívajúce
v zákaze obchodovania s cennými papiermi počas skúšobnej doby a v povinnosti strpieť
nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obţalovaný. V písomných dôvodoch
podaného odvolania v podstate poukazoval na to, ţe na posledne vykonaných hlavných
pojednávaniach nedošlo k zmene dovtedy zisteného skutkového stavu. Krajský súd nemohol
z objektívnych dôvodov doplniť dokazovanie podľa zrušujúceho uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29. októbra 2008, sp. zn. 3 To 109/2005, a preto za nezmenenej
dôkaznej situácie nemal ho uznať vinným.
Navrhoval preto zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obţaloby v celom rozsahu
oslobodiť.
Na podklade tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolanie obţalovaného nie je dôvodné.
Napadnutý rozsudok je výsledkom konania v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku, a v ktorom nedošlo k ţiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovaného
na obhajobu. Zákonom predpísaným spôsobom v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por.
a v rozsahu naznačenom v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 29. októbra 2008, sp. zn. 3 To 109/2005, vykonal krajský súd všetky dostupné dôkazy
potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce
rozhodnutie o obţalobe, ktorá na obţalovaného I. H. bola právom podaná.
Krajský súd v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku podrobne
a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov
tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. nemoţno nič vytknúť.
Krajský súd pri hodnotení dôkazov reagoval aj na obhajobu obţalovaného o tom,
ţe nemal vedomosť o ţiadnom podvode, lebo plnil len príkazy svojho zamestnávateľa, t.č. uţ
odsúdeného J. K.. Opak totiţ vyplýva nielen z ku spisu pripojených a na hlavnom
pojednávaní oboznámených kúpnych zmlúv, z výpisov účtov v Stredisku cenných papierov
aj v Investičnej a rozvojovej banke v P., splnomocnení, ale aj z výpovedí jednotlivých
poškodených vypočutých ako svedkov, a to C. L., M. B., M. L., V. K., K. K., J. P., B. S., M.
H., M. Š., J. S., M. K. a nepriamo aj z jeho následne identického konania v Českej republike
za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu vo Vsetíne, zo dňa 23. februára 1999, sp. zn.
3T 87/98 (skutok páchal v období február – marec 1996) a rozsudkom Okresného súdu
v Domaţliciach zo dňa 23. júna 1998, sp. zn. 1T 10/98 (skutok páchal v marci 1997).
Z výpovedí jednotlivých svedkov moţno činiť nepochybný záver o tom,
ţe obţalovaný skutočne uvádzal poškodených do omylu, a to nielen tým, ţe uvádzal
nepravdivé údaje o svojej osobe (zástupca firmy J., pracovník O. a pod.), ale aj tým,
ţe sľuboval im zisky, výnosy, dividendy, o ktorých vedel, ţe sú nesplniteľné.
Tvrdenie obţalovaného, ţe plnil len príkazy odsúdeného J. K., ktorý ho zamestnával,
je právne bezvýznamné vo vzťahu k jeho zavineniu. Pracovnoprávny vzťah medzi
obţalovaným a odsúdeným totiţ nezbavuje obţalovaného zodpovednosti za spáchanú trestnú
činnosť. To, ţe konal po dohode s odsúdeným a na jeho pokyn má význam len
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu (§ 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák.) nie však z hľadiska
zavinenia.
Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazoch vo všetkých smeroch
správne a úplné skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú obsahu dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní.
Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonu zodpovedá aj právne
posúdenie správne zisteného skutku ako pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ spáchanom v spolupáchateľstve podľa § 20 aktuálneho Trestného zákona
Podľa § 16 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to
pre páchateľa priaznivejšie. Trestnosťou činu sa pritom rozumie moţnosť, ţe páchateľ bude
pre určitý čin odsúdený, t.j. uznaný za vinného a bude mu uloţený trest.
Pre záver o tom, ktorý zákon bude pouţitý je rozhodujúce porovnanie ktorý, z rôznych
posúdení ako celok, je pre páchateľa najpriaznivejší, a to bez rozdielu, či ide podľa skoršieho
alebo neskoršieho práva o rôzne, či rovnaké skutkové podstaty.
Je treba súhlasiť s názorom krajského súdu, ţe Trestný zákon účinný od 1. januára
2006, teda aktuálny Trestný zákon je pre obţalovaného priaznivejší, a to čo do moţnosti
trestného postihu.
Za takéhoto stavu potom podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zákonu zodpovedá aj trest, ktorý bol obţalovanému I. H. uloţený za súdený trestný čin.
Uloţený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania
páchateľov, ale aj účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostatným rozhodným kritériám
podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na znenie § 36 písm. j/ Tr. zák. V tomto
smere sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţňuje s úvahami a závermi
podrobne rozvedenými v dôvodoch napadnutého rozsudku a uloţený trest spolu
s primeranými obmedzeniami povaţuje za zákonný a spravodlivý.
Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie krajského súdu
a nezistil ani dôvodnosť odvolania obţalovaného, preto rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. mája 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová