Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/3/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. mája 2010

v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana Lipovského, sudcov JUDr. Jany

Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského prejednal odvolanie obţalovaného I. H. proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. decembra 2009,č.k. -5771 a takto

rozhodol:

Podľa ( v platnom znení) z a m i e t a odvolanie

obţalovaného I. H..

O d ô v o d n e n i e

Citovaným rozsudkom Krajského súdu v Prešove bol obţalovaný I. H. uznaný vinným

spolupáchateľstvom pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/

Tr. , účinného od 1. januára 2006 (ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom

základe, ţe

spoločne s J. K., ktorý uţ bol za to dňa 6. októbra 2004 právoplatne odsúdený,

po vzájomnej dohode v období od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 1995

aţ do konca uvedeného roka, v obci Ţ., ako aj v iných obciach a mestách po celom území

2

Slovenskej republiky podvodným spôsobom v úmysle seba obohatiť uvádzali do omylu

majiteľov akcií z I. vlny kupónovej privatizácie, ktoré mienia následne predať a takto získané

finančné prostriedky majiteľom akcií v priebehu troch aţ štrnástich dní vyplatiť, pričom

uţ v tomto čase pojali úmysel uvedený sľub nesplniť, na základe čoho uzavreli Zmluvy

o odplatnom prevode – kúpe cenných papierov so 184 fyzickými osobami (vymenovanými

v obţalobe aj v napadnutom rozsudku), s od tam uvedených majiteľov akcií z I. vlny

kupónovej privatizácie získali splnomocnenie k prevodu týchto akcií, na základe čoho boli

tieto aj odplatne prevedené na účty rôznych fyzických a právnických osôb, pričom dohodnuté

sumy za prevod a odpredaj akcií v stanovenej lehote a ani doposiaľ jednotlivým majiteľom

nevyplatili, tieto pouţili pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobili škodu vyššie uvedeným

majiteľom akcií I. vlny kupónovej privatizácie v celkovej výške 1 724 399 Sk, (po prepočte

konverzným kurzom 57 239,56 €).

Bol mu za to podľa § 221 ods. 3 Tr. zak., za pouţitia § 38 ods. 3 Tr. zák.,

s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., bez zistenia

priťaţujúcich okolností uloţený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého,

podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

mu podmienečne odloţil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. so skúšobnou

dobou na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. uloţil obţalovanému obmedzenie spočívajúce

v zákaze obchodovania s cennými papiermi počas skúšobnej doby a v povinnosti strpieť

nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obţalovaný. V písomných dôvodoch

podaného odvolania v podstate poukazoval na to, ţe na posledne vykonaných hlavných

pojednávaniach nedošlo k zmene dovtedy zisteného skutkového stavu. Krajský súd nemohol

z objektívnych dôvodov doplniť dokazovanie podľa zrušujúceho uzneseniu Najvyššieho súdu

3

Slovenskej republiky zo dňa 29. októbra 2008, sp. zn. , a preto za nezmenenej

dôkaznej situácie nemal ho uznať vinným.

Navrhoval preto zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obţaloby v celom rozsahu

oslobodiť.

Na podklade tohto odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe odvolanie obţalovaného nie je dôvodné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania v ktorom sa postupovalo podľa Trestného

poriadku, a v ktorom nedošlo k ţiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv

na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovaného

na obhajobu. Zákonom predpísaným spôsobom v súlade s ustanovením

a v rozsahu naznačenom v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 29. októbra 2008, sp. zn. , vykonal krajský súd všetky dostupné dôkazy

potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce

rozhodnutie o obţalobe, ktorá na obţalovaného I. H. bola právom podaná.

Krajský súd v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku podrobne

a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo

odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov

tak, ako sú uvedené v ustanovení nemoţno nič vytknúť.

4

Krajský súd pri hodnotení dôkazov reagoval aj na obhajobu obţalovaného o tom,

ţe nemal vedomosť o ţiadnom podvode, lebo plnil len príkazy svojho zamestnávateľa, t.č. uţ

odsúdeného J. K.. Opak totiţ vyplýva nielen z ku spisu pripojených a na hlavnom

pojednávaní oboznámených kúpnych zmlúv, z výpisov účtov v Stredisku cenných papierov

aj v Investičnej a rozvojovej banke v P., splnomocnení, ale aj z výpovedí jednotlivých

poškodených vypočutých ako svedkov, a to C. L., M. B., M. L., V. K., K. K., J. P., B. S., M.

H., M. Š., J. S., M. K. a nepriamo aj z jeho následne identického konania v Českej republike

za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu vo Vsetíne, zo dňa 23. februára 1999, sp. zn.

(skutok páchal v období február – marec 1996) a rozsudkom Okresného súdu

v Domaţliciach zo dňa 23. júna 1998, sp. zn. (skutok páchal v marci 1997).

Z výpovedí jednotlivých svedkov moţno činiť nepochybný záver o tom,

ţe obţalovaný skutočne uvádzal poškodených do omylu, a to nielen tým, ţe uvádzal

nepravdivé údaje o svojej osobe (zástupca firmy J., pracovník O. a pod.), ale aj tým,

ţe sľuboval im zisky, výnosy, dividendy, o ktorých vedel, ţe sú nesplniteľné.

Tvrdenie obţalovaného, ţe plnil len príkazy odsúdeného J. K., ktorý ho zamestnával,

je právne bezvýznamné vo vzťahu k jeho zavineniu. Pracovnoprávny vzťah medzi

obţalovaným a odsúdeným totiţ nezbavuje obţalovaného zodpovednosti za spáchanú trestnú

činnosť. To, ţe konal po dohode s odsúdeným a na jeho pokyn má význam len

pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu (§ 34 ods. 5 písm. a/ Tr. zák.) nie však z hľadiska

zavinenia.

Krajský súd na tomto základe vyvodil z vykonaných dôkazoch vo všetkých smeroch

správne a úplné skutkové zistenia, ktoré zodpovedajú obsahu dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní.

5

Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonu zodpovedá aj právne

posúdenie správne zisteného skutku ako pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 3 písm. a/ spáchanom v spolupáchateľstve podľa aktuálneho

().

Podľa § 16 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to

pre páchateľa priaznivejšie. Trestnosťou činu sa pritom rozumie moţnosť, ţe páchateľ bude

pre určitý čin odsúdený, t.j. uznaný za vinného a bude mu uloţený trest.

Pre záver o tom, ktorý zákon bude pouţitý je rozhodujúce porovnanie ktorý, z rôznych

posúdení ako celok, je pre páchateľa najpriaznivejší, a to bez rozdielu, či ide podľa skoršieho

alebo neskoršieho práva o rôzne, či rovnaké skutkové podstaty.

Je treba súhlasiť s názorom krajského súdu, ţe účinný od 1. januára

2006, teda aktuálny je pre obţalovaného priaznivejší, a to čo do moţnosti

trestného postihu.

Za takéhoto stavu potom podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zákonu zodpovedá aj trest, ktorý bol obţalovanému I. H. uloţený za súdený trestný čin.

Uloţený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania

páchateľov, ale aj účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostatným rozhodným kritériám

podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na znenie § 36 písm. j/ Tr. zák. V tomto

smere sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţňuje s úvahami a závermi

podrobne rozvedenými v dôvodoch napadnutého rozsudku a uloţený trest spolu

s primeranými obmedzeniami povaţuje za zákonný a spravodlivý.

6

Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie krajského súdu

a nezistil ani dôvodnosť odvolania obţalovaného, preto rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. mája 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová