Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/512/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : L. S. R., Š. so sídlom

v B., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, A., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úradu

v Revúcej, Komenského 40, Revúca, za účasti členov U. G., zastúpených M. P., bytom G. č.

124, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: 2009/000188 z 22. apríla 2009,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. septembra

2009, č.k. -24, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 14. septembra 2009, č.k. -24 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) potvrdil rozhodnutie odporcu

č.: 2009/000188 z 22. apríla 2009, ktorým rozhodol podľa

Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) tak, že oprávnené osoby U. G. podľa

2

ods. 1, 2 uvedené pod poradovým číslom 1 až 110 spolu s počtom

na nich pripadajúcich podielov, spĺňajú podmienky § 3 ods.1 písm. b/ a § 3 ods.2

citovaného zákona na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva

Československého štátu v správe Pôdohospodárskeho odboru ONV v Rimavskej Sobote

s tým, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navráti vlastníctvo

k pozemkom v kat.úz. C. v uvedenom podiely, vedeným v PKV č. X. ako parc.č. X. – L.

o výmere 930194 m2, zapísané na LV č. X. ako L. o výmere 929341 m2 a parc.č. X. – lúka

o výmere 7283 m2, zapísané na LV č. X. ako trvalý trávnatý porast vo výmere 7288 m2.

V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľ splnil

zákonné podmienky pre priznanie reštitučného nároku, nakoľko mal za preukázané, že

členovia U. G. si uplatnili ako fyzické osoby reštitučný nárok na príslušnom pozemkovom

úrade v Revúcej na vydanie nehnuteľností, ktoré mali prejsť do vlastníctva Československého

štátu v správe Pôdohospodárskeho odboru ONV v Rimavskej Sobote na základe zákona č.

a nariadenia č. SNR. Nárok bol uplatnený v zmysle zákona č.

podľa a , a to prostredníctvom splnomocnenej

zástupkyne pani M. P., pričom krajský súd mal za preukázané, že fyzické osoby členovia U.

G. splnomocnili predsedníčku pani P. na uplatnenie reštitučného nároku k predmetnému

vlastníctvu a že tieto oprávnené osoby boli oprávnenými v zmysle § 4 citovaného zákona, čo

bolo preukázané záznamami o pôvodnom vlastníctve, resp. na základe listín – dedičských

rozhodnutí o zmene pôvodných vlastníkov. Taktiež mal krajský súd za preukázané, že

reštitučný nárok bol uplatnený včas, teda v lehote do 31. decembra 2004 a nepovažoval

v tomto smere za dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že nárok nebol uplatnený oprávnenou

osobou, pretože si ho uplatňovala právnická osoba označená ako „U. G.“. V tomto smere

prisvedčil argumentu odporcu, že aj takéto podanie bolo potrebné posudzovať podľa jeho

obsahu, nie podľa jeho formy a teda, i keď v záhlaví uplatnenia reštitučného nároku bol

navrhovateľ označený ako „U. G.“, nič to nemení na veci, že išlo o uplatnenie nároku

jednotlivými fyzickými osobami, členmi tohto U., ktoré na to splnomocnili svoju

predsedníčku pani P..

3

Vo veci bolo zistené, že požadované vlastníctvo tvoriace predmet reštitučného nároku

je vedené na LV č. X. a X. zapísané vo vlastníctve L. S. R., Š. B. a Slovenského

pozemkového fondu.

Krajský súd ďalej uviedol, že prechod vlastníctva na štát bol zdokumentovaný

Uznesením Pôdohospodárskeho odboru ONV v Rimavskej Sobote č. 428/1964, z ktorého

jednoznačne vyplynulo, že sa tak stalo na základe , teda zákona o novej

pozemkovej reforme, a teda uplatnený nárok je dôvodný. Krajský súd uviedol, že nemohol

akceptovať ani argument navrhovateľa o tom, že prechod vlastníctva na štát sa neudial podľa

ale podľa nariadenia SNR č. ako konfiškát a že v takom

prípade uplatnený reštitučný titul nie je spôsobilým, lebo nebolo preukázané, že by členovia

U. G. teda reštituenti neboli odsúdení podľa osobitných predpisov, čo sa mohlo udiať jedine

do konca lehoty na uplatnenie nároku, teda do 31. decembra 2004.

Krajský súd ďalej zistil, že predmetom reštitučného nároku bola pôda, ktorá tvorila

poľnohospodársky pôdny fond, ktorý bol zapísaný v správe Slovenského pozemkového

fondu, ktorý prešiel na štát z horeuvedeného titulu, pričom tá časť, ktorá tvorila lesné

vlastníctvo, teda lesný pozemkový fond, prešla na štát v podstate len do užívania, a to

v zmysle a vlastnícky bola na štát prepísaná až v rámci vykonávaného

ROEP-u v roku 2002. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom odporcu, že pre

správny orgán bol v rámci konania podstatný právny stav tak, ako bol evidovaný na príslušnej

správe katastra. Keďže išlo o jednotné vlastníctvo, kde základ prechodu na štát spočíval

v pôvodnom rozhodnutí z roku 1964, opierajúc sa o o novej pozemkovej

reforme, bolo potrebné vychádzať z tohto faktického a právneho stavu a nebyť dodatočného

zápisu vlastníctva na štát, nebol by v prípade lesného pôdneho fondu ani dôvod na reštitúciu,

lebo tento by stále vlastnícky patril pôvodnému vlastníkovi, teda dnešným oprávneným.

Krajský súd uviedol, že nemohol uznať ani námietku navrhovateľa ohľadne povinnosti

výzvy povinnej osobe v zmysle pôvodného , kde podľa

ods.1 si oprávnená osoba svoj nárok uplatňuje na príslušnom pozemkovom úrade a zároveň

vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru túto povinnosť nemožno

aplikovať v prípade dodatočnej reštitúcie podľa , pretože takáto

podmienka v ňom nie je uvedená.

4

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodov

podľa :

písm. d/, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a

písm. f/, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Navrhovateľ po podrobnej rekapitulácii doterajšieho konania vo veci ohľadne

argumentácie krajského súdu uviedol nasledovné dôvody odvolania.

1. Reštitučný nárok neuplatnili občania Slovenskej republiky

S poukazom na navrhovateľ zdôraznil, že

z dokazovania vykonaného odporcom nevyplýva, že by vlastnícke právo k žiadaným

nehnuteľnostiam bolo odňaté niektorej fyzickej osobe, občanovi Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ale je z neho zrejmé, že vlastníctvo prešlo

na štát zo subjektu označeného ako „Býv. urb. spol. v G.“, ktorý subjekt je odlišný od

reštituenta „U. G.“, ktorý si u odporcu uplatnil reštitučný nárok prostredníctvom pani P.,

pričom evidentne nejde o fyzickú osobu – občana Slovenskej republiky. Navrhovateľ uviedol,

že ani rozširujúcim výkladom zákona nemožno dospieť k záveru, že reštitučný nárok môžu

uplatniť iné subjekty, ako občania Slovenskej republiky. Záver súdu, že napriek označeniu

v záhlaví reštitučnej výzvy, podľa ktorej túto podáva „U. G.“, z obsahu výzvy vyplýva, že

ide o nárok fyzických osôb – člen U. G., nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôraznil,

že odporca až v priebehu roka 2009 zistil, ktoré osoby by si mohli uplatňovať reštitučný

nárok, a teda do 31. decembra 2004 boli tieto osoby pre odporcu neznáme. Z odôvodnenia

rozhodnutia odporcu nevyplýva, že tento by mal k dispozícii pôvodný zoznam členov

bývalého urbáru, a preto jeho rozhodnutie je i nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov.

2. Reštitučný nárok je prekludovaný, nakoľko nebol uplatnený ani preukázaný včas

5

Navrhovateľ uviedol, že reštitučný zákon spája vznik reštitučného nároku konkrétnej

fyzickej osoby s dvoma podmienkami, ktoré musia byť splnené do 31. decembra 2004 -

uplatnenie nároku písomnou výzvou a jeho preukázanie. Poukázal na to, že :

a) predmetný reštitučný nárok jednak nebol uplatnený spôsobilými osobami

(občanmi Slovenskej republiky, ktorí boli pôvodnými vlastníkmi dotknutej

nehnuteľnosti, resp. ktorí sú právnymi nástupcami občanov, ktorí boli jej

pôvodnými vlastníkmi a ktorým bolo vlastnícke právo odňaté ),

b) z dokazovania vykonaného odporcom nemožno vyvodzovať ani ten záver, že

vlastnícke právo bolo odňaté fyzickým osobám, z ktorých prešlo na štát,

c) reštituenti nepreukázali do 31. decembra 2004, t.j. do uplynutia prekluzívnej lehoty

(a ani nikdy neskôr) spôsobilý reštitučný titul, t.j. niektorý z dôvodov prechodu

vlastníctva na štát uvedený v

3. Reštituenti nepreukázali, že neboli odsúdení podľa nar. SNR č.

Navrhovateľ uviedol, že súčasťou správneho spisu je rozhodnutie ONV v Rimavskej

Sobote č. Pôd. 9445/61. podľa ktorého nehnuteľnosti zapísané pôvodne v PKV č. X. pre

obec C. boli predmetom konfiškácie na základe nariadenia SNR č. a zákona č.

o provedení knihovního pořádku stran konfiskovaného nepřátelského majetku

a o úpravě některých právních poměru vztahujících se na přidělený majetek. Zdôraznil, že

konfiškácia podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR z 23. augusta

1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohodpodárskeho majetku Nemcov,

Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa nie je spôsobilým reštitučným

titulom podľa Zdôraznil, že výnimkou z tejto zásady je

ustanovenie , podľa ktorého sa postupuje v prípade občanov

Slovenskej republiky, ktorí majú pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo

k pozemkom podľa tohto nariadenia a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Podľa

navrhovateľa záver krajského súdu v tejto súvislosti nebol správny, lebo povinnosťou

reštituentov bolo preukázať, že neboli odsúdení podľa nar. SNR č. SNR a nie

povinnosťou navrhovateľa preukazovať, že k odsúdeniu reštituentov došlo.

6

4. Nesúhlas so skutkovým záverom Krajského súdu : Vlastnícke právo k dotknutým

nehnuteľnostiam prešlo na štát v roku 2002 ROEP-om, dovtedy na štát prešlo len

právo užívania - podľa

Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ by bol skutkový záver krajského súdu o tom, že

vlastnícke právo prešlo na štát pravdivý, reštituentom by nevznikol reštitučný nárok z dôvodu

prechodu vlastníckeho práva po rozhodnom období (od 25.2.1948 do 1.1.1990). Zdôraznil, že

rozhodnutia ROEP-u nemajú konštitutívny účinok a nemôžu zakladať vznik, zmenu ani zánik

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, len osvedčujú vlastnícke právo jednotlivých subjektov,

ktoré vzniklo k minulosti, na základe iných právnych skutočností (zmlúv, rozhodnutí

príslušných štátnych orgánov, resp. zo zákona v prípade splnenia stanovených podmienok,

ako vydržanie a pod.). Rozhodnutie komisie ROEP preto deklaruje existujúci stav. Pokiaľ by

bolo pravdivým skutkové zistenie krajského súdu, že vlastnícke právo k dotknutým

nehnuteľnostiam neprešlo na štát žiadnym rozhodnutím, len rozhodnutím ROEP, reštitučný

nárok jednotlivým fyzickým osobám na vydanie vlastníctva podľa

by nevznikol, pretože tento reštitučný zákon, na rozdiel od napr. sa

výslovne vzťahuje na navrátenie vlastníctva k pozemkom nie na navrátenie užívania.

Navrhovateľ tiež uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu nie je

zrejmé, z čoho súd skutkový záver o tom, že na štát vlastnícke právo prešlo až ROEP-om

a dovtedy na neho prešlo len užívacie právo, vyvodil.

5. Nesúhlas so záverom krajského súdu, že je lex specialis

k

V tomto smere navrhovateľ zdôraznil, že zo žiadneho z ustanovení zákona š. 503/2003

Z.z. nemožno vyvodiť, že tento by bol v pomere špeciality ku

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že horeoznačené rozhodnutie odporcu zruší

a vec mu vráti na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov

konania s tým, že ich výšku vyčísli na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho

zástupcu.

7

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že reštitučný nárok si

uplatnili občania Slovenskej republiky 29. decembra 2004, a to prostredníctvom zástupkyne

pani P., ktorá bola splnomocnená na základe Uznesenia U. G. z 20. apríla 2004 a zápisnice,

pričom mala potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov na uplatnenie reštitučného nároku.

Uviedol tiež, že parcela č. X. z PKV č. X. – les v kat.úz. C. prešla len užívania –

obhospodarovania Krajskej správy lesov – Lesnému závodu v Šafárikove a poľnohospodárska

pôda parc.č. X. z PKV č. X. prešla na štát na základe o novej

pozemkovej reforme, nie v zmysle nariadenia č. 104/45 Zb., nakoľko k prechodu došlo až

v roku 1964, po 19 rokoch od nariadenia č. 104/45 Zb. Lesné pozemkové spoločenstvo prešlo

na štát len do užívania v zmysle Vzhľadom na to, že zápis urobený dňa

4. marca 1964 v PKV č. X. nebol správny, ROEP len prepísal chybu v zápise a zapísal

poľnohospodársku pôdu na LV č. X. a lesný pozemok na LV č. X.. V závere vyjadrenia

odporca uviedol, že na horeoznačenom rozhodnutí z 22. apríla 2009 trvá.

Členovia U. G. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu na

náhradu trov odvolacieho konania, ktoré bližšie nešpecifikovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods.2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s

a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za vecne správne

pre závažné procesné pochybenie.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť horeoznačeného rozhodnutia odporcu,

ktorým rozhodol podľa tak, že oprávnené osoby U. G.

podľa , uvedené pod poradovým číslom 1 až 110, spĺňajú

podmienky § 3 ods.1 písm. b/ a § 3 ods.2 citovaného zákona na vrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva Československého štátu v správe Pôdohospodárskeho

odboru ONV v Rimavskej Sobote s tým, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti

tohto rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v kat.úz. C. v uvedenom podiely, vedeným

v PKV č. X. ako parc.č. X. – les o výmere 930194 m2, zapísané na LV č. X. ako les

8

o výmere 929341 m2 a parc.č. X. – lúka o výmere 7283 m2, zapísané na LV č. X. ako trvalý

trávnatý porast vo výmere 7288 m2.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkou okruhu účastníkov

konania pred krajským súdom, nakoľko táto mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa ( ).

V predmetnej právnej veci ide o rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku, ktoré nenadobudli právoplatnosť ( a nasl. ). Okruh účastníkov

v tomto konaní je osobitne upravený v ustanovení , podľa ktorého sú

účastníkmi súdneho konania tí, ktorí sú nimi na správnom orgáne a správny orgán,

ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Odvolací súd pri určení okruhu účastníkov konania vychádzal z rozhodnutia odporcu

č.: 2009/000188 z 22. apríla 2009, kde účastníkom konania bol aj Slovenský pozemkový

fond.

Z podkladov súdneho spisu, ako aj z obsahu napadnutého súdneho rozhodnutia, je

zrejmé, že so Slovenským pozemkovým fondom ako s účastníkom konania v zmysle § 250m

ods.3 súd prvého stupňa nekonal. Je nesporné, že uvedený subjekt nebol predvolaný

na súdne pojednávanie a ani mu nebol doručovaný rozsudok, v záhlaví ktorého tiež nie je

vôbec uvedený.

Za tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu v zmysle , zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie, a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať vo vyššie naznačenom

smere, t.j. preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu za účasti všetkých účastníkov konania

v zmysle a len následne vo veci rozhodnúť, pričom je povinnosťou

krajského súdu v rámci odôvodnenia rozhodnutia riadne sa vysporiadať so všetkými dôvodmi

odvolania navrhovateľa.

9

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 20. mája 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu:

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská