Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/19/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca,

PhD., v právnej veci navrhovateľa: Lesy Slovenskej republiky, š.p., Nám. SNP č. 8,

Banská Bystrica, právne zastúpeného JUDr. P., advokátom V., proti odporcovi: Obvodný

pozemkový úrad v Revúcej, Komenského č. 40, Revúca, za účasti členov U., zastúpených

M., bytom G. a za účasti Slovenského pozemkového fondu, Búdková č. 36, Bratislava,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2009/000188 zo dňa 22.4.2009,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-64 zo dňa 13.9.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -64 zo dňa 13.9.2010 m e n í tak, že rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu v Revúcej č. j. zo dňa 22.4.2009 z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie uvedené

v záhlaví tohto rozsudku, ktorým odporca vyslovil, že oprávnené osoby U. uvedené

v správnom rozhodnutí pod 1/ až 110/ spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 3 ods.

2 o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)

a zároveň rozhodol o navrátení vlastníctva k pozemkom v k. ú C., PKV X., parc. č. X. a X.,

vedených na LV č. X. a X.. Krajský súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu

navrhovateľovi nepriznal a zároveň ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 33€.

Krajský súd tak rozhodol v novom rozhodnutí potom, čo Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením sp. zn. zo dňa 20.5.2010 zrušil jeho rozsudok

zo dňa 14.9.2009 pre procesné pochybenie. V novom rozsudku konštatoval, že mal

za preukázané, že reštitučný nárok si uplatnili oprávnené osoby v zákonnej lehote, v konaní

bol preukázaný reštitučný titul a boli splnené všetky podmienky pre navrátenie vlastníckeho

práva oprávneným osobám v zmysle zákona. Zdôraznil, že v konaní bolo jednoznačne

preukázané, že poľnohospodárska pôda, ktorá bola predmetom reštitúcie, prešla na základe

uznesenia č. X./1964 vydaného ONV v Rimavskej Sobote na štát podľa

Zb. SNR a preto ani nebol dôvod zaoberať sa skutočnosťou, či členovia urbariátu neboli

odsúdení. Pozemok s parc. č. X. prešiel na Štátne lesy podľa ,

no je všeobecne známe, že tento zákon riešil len užívanie a následný zápis v pkv. č. X. bol

urobený chybne. Krajský súd súhlasil s argumentáciou odporcu, že za daného právneho stavu

a pri rešpektovaní pkv. zápisu o vlastníctve nemal inú možnosť ako rozhodnúť o reštitúcii tak,

ako rozhodol.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie žiadajúc napadnutý

rozsudok zmeniť, rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,

že U. nie je oprávnenou osobou v zmysle zákona, nárok nebol uplatnený včas a tiež

skutočnosť, že nebol preukázaný spôsobilý reštitučný titul, pretože nehnuteľnosti pôvodne

PKV č. X. boli predmetom konfiškácie na základe nariadenia SNR č. SNR,

no reštituenti nepreukázali, že neboli odsúdení podľa uvedeného nariadenia. Krajskému súdu

vytýkal nesprávny záver o tom, že vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prešlo na

3

štát až v roku 2002 ROEP-om a dovtedy na štát prešlo len právo užívania podľa zákona

č.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdiť ako vecne správny s tým, že odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval

za dôvodné. Uviedol, že reštitučný nárok si uplatnili občania SR (občianstvo aj trvalý pobyt

boli skontrolované správnym orgánom) a to prostredníctvom riadne splnomocnenej

zástupkyne M. – udelené splnomocnenie na uplatnenie reštitučného nároku vyplýva

z uznesenia U. zo dňa 20.4.2004 a zo zápisnice, členská schôdza pritom disponovala väčšinou

podielov. Nárok bol uplatnený na príslušnom správnom orgáne včas, dňa 29.12.2004.

K žiadosti bola doložená PKV č. X. k. ú. C. a uznesenie Pôdohospodárskeho odboru ONV

v Rimavskej Sobote č. 428/64.

K pozemku s parc. č. X. z PKV č. X. – les – uviedol, že tento prešiel len do užívania

Krajskej správy lesov – Lesný závod v Šafárikove, čo mal za preukázané zo zápisnice

z 10.9.1958 a z uznesenia ONV v Rimavskej Sobote č. X./1964. Zápis vykonaný 4.3.1964 č.

d. X. v PKV č. X. nebol správny a preto v rámci ROEP-u bola len prepísaná chyba v zápise,

poľnohospodárska pôda bola zapísaná na LV č. X. a lesný pozemok na LV č. X.. Ďalej

zdôraznil, že poľnohospodárska pôda parc. č. X. PKV X. prešla na štát na základe zákona č.

a nie v zmysle nariadenia č. 104/45 Zb., pretože k prechodu došlo až v roku

1964.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2

v spojení s a jednomyseľne ( ) dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil

dňa 8. novembra 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

najmenej päť dní vopred ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého súčasťou

bol aj administratívny spis odporcu zistil, že napadnutým rozhodnutím Obvodný pozemkový

4

úrad v Revúcej rozhodol vo veci uplatneného nároku oprávnených osôb – členov U. (v

preskúmavanom správnom rozhodnutí uvedených pod 1/ až 110/) proti povinnej osobe -

navrhovateľovi tak, že oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.

ú. C., zapísaným na LV č. X. a X., parc. č. X., X., PKV X. v spoluvlastníckych podieloch tak,

ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok na krajský súd a namietal

nepreukázanie reštitučného titulu a tiež to, že nárok nebol uplatnený včas a oprávnenou

osobou v zmysle zákona. Tvrdil tiež, že odporca sa nezaoberal tým, že nehnuteľnosti boli

skonfiškované na základe nariadenia č. a , teda že bolo

potrebné preukazovať to, že pôvodní vlastníci neboli odsúdení podľa osobitných predpisov.

Predmetom preskúmavacieho súdneho konania na základe opravného prostriedku

navrhovateľa v danej veci bolo rozhodnutie a postup odporcu, ktorým odporca v rámci

reštitučného konania vedeného podľa zákona oprávneným osobám priznal vlastnícke právo

k žiadaným nehnuteľnostiam.

V zmysle § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu a to o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže

uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom

na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období

od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom

uvedeným v ustanovení § 3 (ods. 1).

Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva

štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty

5

vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické

osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci

alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú

sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými

osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste

oprávnenými osobami jeho deti (ods. 2).

V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami

aj osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne (ods. 3).

Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť

oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode

vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote

právo zanikne.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady

postupom podľa o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa

o novej pozemkovej reforme.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona sa obdobne postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe

vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby,

ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov,

treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území

a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo (10/ Nariadenie Slovenskej národnej rady

6

č. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku

Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších

predpisov; Dekrét prezidenta republiky č. o konfiškácii nepriateľského majetku

a Fondoch národnej obnovy v znení neskorších predpisov) k pozemkom a neboli odsúdení

podľa osobitných predpisov (11/ Nariadenie Slovenskej národnej rady č. SNR

o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového

súdnictva v znení neskorších predpisov). Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim

obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto

oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu i s názorom krajského súdu o tom,

že reštitučný nárok si v rámci zákonnej lehoty (do 31.12.2004) uplatnili oprávnené osoby

v zmysle zákona, pretože hoci išlo o pozemky pôvodne patriace členom urbariátu, návrh bol

podaný riadne splnomocnenou zástupkyňou M. – jej splnomocnenie členmi urbariátu, teda

fyzickými osobami, nepochybne vyplýva zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 20.4.2004.

Plná moc bola udelená v súlade s ustanovením o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pretože M. zvolili za zástupkyňu

majitelia väčšiny podielov (885 780 z 1 426 024 podielov). K námietke navrhovateľa, že

žiadosť si uplatnila právnická osoba, odvolací súd poukazuje na to, že správny orgán v súlade

s § 19 ods. 2 SP v spojení s § 5 ods. 3 zákona posudzoval podanie podľa jeho obsahu a nie len

podľa formy, pričom z obsahu podania jednoznačne vyplývalo, že nárok si uplatňujú

fyzické osoby – členovia urbariátu, ktorí riadne splnomocnili inú fyzickú osobu, predsedníčku

urbariátu, na uplatnenie reštitučného nároku. Správny orgán zároveň preskúmal, či fyzické

osoby uvedené v správnom rozhodnutí pod 1/ až 110/ sú oprávnenými osobami a mal túto

skutočnosť za preukázanú z dedičských rozhodnutí a zo záznamov o pôvodnom vlastníctve.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že pozemky v k. ú. C., parc. č. X. a X.,

ktorých navrátenia sa domáhali oprávnené osoby v reštitučnom konaní, boli odňaté bývalému

Urbárskemu spoločenstvu v Gemeri a to uznesením č. 428/64 vydaným Pôdohospodárskym

odborom ONV v Rimavskej Sobote. V uznesení bolo uvedené, že toto sa vydáva v zmysle

nar. č. 104/45 Zb., a Uznesením boli

vyvlastnené nehnuteľnosti viacerých subjektov, nielen U.

7

Odporca v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nehnuteľnosti prešli

na čs. štát na základe a nariadenia č. n. SNR a tiež,

že oprávnené osoby spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 3 ods. 2 zákona.

Pokiaľ zo zabezpečených dokladov nemožno jednoznačne konštatovať, že ku konfiškácii

došlo len na základe zákona o novej pozemkovej reforme, prípadne o jej revízii

a pri existencii možnosti, že k odňatiu došlo na základe nariadenia č. , mal

správny orgán postupovať v zmysle zákona (§ 3 ods. 2 druhá veta zákona) – teda mal skúmať,

či pôvodní vlastníci pozemkov (pôvodní členovia urbariátu) neboli odsúdení podľa

Nariadenia Slovenskej národnej rady č. SNR o potrestaní fašistických zločincov,

okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších

predpisov. Až pri odstránení týchto pochybností by mohol správny orgán konštatovať to,

čo konštatoval v preskúmavanom rozhodnutí, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky § 3

ods. 1 písm. b/ a § 3 ods. 2 zákona. V opačnom prípade je jeho rozhodnutie predčasné

a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu (, ).

K námietkam navrhovateľa týkajúcim sa mylného zápisu vlastníckeho práva z roku

1964 k lesnému pozemku pkv. č. X./2002 v katastri nehnuteľností odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a hodnoverné, dokiaľ nebol

preukázaný opak. Preto nemožno súhlasiť so záverom krajského súdu (ktorý pôvodne vyslovil

v zrušenom rozsudku č. k. -24 zo dňa 14.9.2009 a na ktorý v novom rozsudku

v podstate odkázal), že vlastnícke právo prešlo na štát až v roku 2002 ROEP-om a dovtedy

prešlo na štát len právo užívania. Ak by tomu tak bolo, nemohol by byť tento pozemok

predmetom reštitúcie podľa zákona pre nesplnenie jednej zo základných podmienok, a to,

že musí ísť o pozemok, ktorý prešiel na štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990

a teda krajský súd by následne nemohol rozhodnúť tak, že preskúmavané správne rozhodnutie

potvrdil.

V pripojenom spise sa nachádza „zápisnica“ Odboru poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote zo dňa 10.9.1958, z ktorej vyplýva, že uvedený

lesný pozemok parc. č. X., avšak aj lúky s parc. č. X., preberá do obhospodarovania

od bývalých urbarialistov v Gemeri ako majiteľov pozemkov Odbor poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote. Na LV č. X. je uvedené,

8

že vlastníkom pozemku parc. č. X. je Slovenská republika a titulom nadobudnutia bolo

uznesenie č. 428/1964. Táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia ONV v Rimavskej Sobote

č. 428/64, v ktorom sa konštatovalo, že sa „vkladá vlastnícke právo v prospech

Československého štátu v správe pôdohospodárskeho odboru ONV Rim. Sobota, poťažne

v záp. č. X., parc. X. a v záp. č. X., parc. č. X. pre Št. lesy n.p. B. Bystrica dľa z.č. 2/58 Zb.

SNR...“. Tvrdenie krajského súdu, že riešil len užívanie pozemkov, je

síce pravdivé, nemožno však konštatovať, že vlastníctvo k lesnému pozemku neprešlo na štát

v rozhodnom období len z tohto dôvodu, keď z uznesenia ONV v Rimavskej Sobote, ako aj

zo zápisov v katastri nehnuteľností (z roku 1964) je zrejmé, že vlastnícke právo v prospech

štátu zapísané bolo a iný ako v katastri zapísaný stav v roku 1964 preukázaný v konaní nebol

a ani sa ho dotknutí účastníci nedomáhali súdnou cestou.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že je dôvodné rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje

z dôvodov podľa , a vec mu vracia na nové konanie (

), v ktorom bude úlohou správneho orgánu doplniť dokazovanie v naznačenom smere

a až potom rozhodnúť o uplatnenom reštitučnom nároku.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

a tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže

trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil a iné trovy konania zo spisu

nevyplývajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. novembra 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová