Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3c9/380880.6b254a.pdf
PDF · 161.58 KB
No categories available
1Sžr/19/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/19/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca,
PhD., v právnej veci navrhovateľa: Lesy Slovenskej republiky, š.p., Nám. SNP č. 8,
Banská Bystrica, právne zastúpeného JUDr. P., advokátom V., proti odporcovi: Obvodný
pozemkový úrad v Revúcej, Komenského č. 40, Revúca, za účasti členov U., zastúpených
M., bytom G. a za účasti Slovenského pozemkového fondu, Búdková č. 36, Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2009/000188 zo dňa 22.4.2009,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
26Sp/80/2009-64 zo dňa 13.9.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 26Sp/80/2009-64 zo dňa 13.9.2010 m e n í tak, že rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Revúcej č. j. 2009/000188 zo dňa 22.4.2009 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
2
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie uvedené
v záhlaví tohto rozsudku, ktorým odporca vyslovil, že oprávnené osoby U. uvedené
v správnom rozhodnutí pod 1/ až 110/ spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 3 ods.
2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)
a zároveň rozhodol o navrátení vlastníctva k pozemkom v k. ú C., PKV X., parc. č. X. a X.,
vedených na LV č. X. a X.. Krajský súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu
navrhovateľovi nepriznal a zároveň ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 33€.
Krajský súd tak rozhodol v novom rozhodnutí potom, čo Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 8Sžo/512/2009 zo dňa 20.5.2010 zrušil jeho rozsudok
zo dňa 14.9.2009 pre procesné pochybenie. V novom rozsudku konštatoval, že mal
za preukázané, že reštitučný nárok si uplatnili oprávnené osoby v zákonnej lehote, v konaní
bol preukázaný reštitučný titul a boli splnené všetky podmienky pre navrátenie vlastníckeho
práva oprávneným osobám v zmysle zákona. Zdôraznil, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že poľnohospodárska pôda, ktorá bola predmetom reštitúcie, prešla na základe
uznesenia č. X./1964 vydaného ONV v Rimavskej Sobote na štát podľa zákona č. 46/1948
Zb. SNR a preto ani nebol dôvod zaoberať sa skutočnosťou, či členovia urbariátu neboli
odsúdení. Pozemok s parc. č. X. prešiel na Štátne lesy podľa zákona č. 2/1958 Zb.,
no je všeobecne známe, že tento zákon riešil len užívanie a následný zápis v pkv. č. X. bol
urobený chybne. Krajský súd súhlasil s argumentáciou odporcu, že za daného právneho stavu
a pri rešpektovaní pkv. zápisu o vlastníctve nemal inú možnosť ako rozhodnúť o reštitúcii tak,
ako rozhodol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie žiadajúc napadnutý
rozsudok zmeniť, rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,
že U. nie je oprávnenou osobou v zmysle zákona, nárok nebol uplatnený včas a tiež
skutočnosť, že nebol preukázaný spôsobilý reštitučný titul, pretože nehnuteľnosti pôvodne
PKV č. X. boli predmetom konfiškácie na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR,
no reštituenti nepreukázali, že neboli odsúdení podľa uvedeného nariadenia. Krajskému súdu
vytýkal nesprávny záver o tom, že vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prešlo na
3
štát až v roku 2002 ROEP-om a dovtedy na štát prešlo len právo užívania podľa zákona
č. 2/1958 Zb.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdiť ako vecne správny s tým, že odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval
za dôvodné. Uviedol, že reštitučný nárok si uplatnili občania SR (občianstvo aj trvalý pobyt
boli skontrolované správnym orgánom) a to prostredníctvom riadne splnomocnenej
zástupkyne M. – udelené splnomocnenie na uplatnenie reštitučného nároku vyplýva
z uznesenia U. zo dňa 20.4.2004 a zo zápisnice, členská schôdza pritom disponovala väčšinou
podielov. Nárok bol uplatnený na príslušnom správnom orgáne včas, dňa 29.12.2004.
K žiadosti bola doložená PKV č. X. k. ú. C. a uznesenie Pôdohospodárskeho odboru ONV
v Rimavskej Sobote č. 428/64.
K pozemku s parc. č. X. z PKV č. X. – les – uviedol, že tento prešiel len do užívania
Krajskej správy lesov – Lesný závod v Šafárikove, čo mal za preukázané zo zápisnice
z 10.9.1958 a z uznesenia ONV v Rimavskej Sobote č. X./1964. Zápis vykonaný 4.3.1964 č.
d. X. v PKV č. X. nebol správny a preto v rámci ROEP-u bola len prepísaná chyba v zápise,
poľnohospodárska pôda bola zapísaná na LV č. X. a lesný pozemok na LV č. X.. Ďalej
zdôraznil, že poľnohospodárska pôda parc. č. X. PKV X. prešla na štát na základe zákona č.
46/1948 Zb. a nie v zmysle nariadenia č. 104/45 Zb., pretože k prechodu došlo až v roku
1964.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2
v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 8. novembra 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého súčasťou
bol aj administratívny spis odporcu zistil, že napadnutým rozhodnutím Obvodný pozemkový
4
úrad v Revúcej rozhodol vo veci uplatneného nároku oprávnených osôb – členov U. (v
preskúmavanom správnom rozhodnutí uvedených pod 1/ až 110/) proti povinnej osobe -
navrhovateľovi tak, že oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.
ú. C., zapísaným na LV č. X. a X., parc. č. X., X., PKV X. v spoluvlastníckych podieloch tak,
ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok na krajský súd a namietal
nepreukázanie reštitučného titulu a tiež to, že nárok nebol uplatnený včas a oprávnenou
osobou v zmysle zákona. Tvrdil tiež, že odporca sa nezaoberal tým, že nehnuteľnosti boli
skonfiškované na základe nariadenia č. 104/1945 Zb. a zákona č. 90/1947 Zb., teda že bolo
potrebné preukazovať to, že pôvodní vlastníci neboli odsúdení podľa osobitných predpisov.
Predmetom preskúmavacieho súdneho konania na základe opravného prostriedku
navrhovateľa v danej veci bolo rozhodnutie a postup odporcu, ktorým odporca v rámci
reštitučného konania vedeného podľa zákona oprávneným osobám priznal vlastnícke právo
k žiadaným nehnuteľnostiam.
V zmysle § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu a to zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom
na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období
od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom
uvedeným v ustanovení § 3 (ods. 1).
Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva
štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty
5
vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické
osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci
alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú
sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste
oprávnenými osobami jeho deti (ods. 2).
V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami
aj osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne (ods. 3).
Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode
vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote
právo zanikne.
V zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.
V zmysle § 3 ods. 2 zákona sa obdobne postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe
vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby,
ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov,
treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území
a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo (10/ Nariadenie Slovenskej národnej rady
6
č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších
predpisov; Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku
a Fondoch národnej obnovy v znení neskorších predpisov) k pozemkom a neboli odsúdení
podľa osobitných predpisov (11/ Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. SNR
o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového
súdnictva v znení neskorších predpisov). Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim
obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto
oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu i s názorom krajského súdu o tom,
že reštitučný nárok si v rámci zákonnej lehoty (do 31.12.2004) uplatnili oprávnené osoby
v zmysle zákona, pretože hoci išlo o pozemky pôvodne patriace členom urbariátu, návrh bol
podaný riadne splnomocnenou zástupkyňou M. – jej splnomocnenie členmi urbariátu, teda
fyzickými osobami, nepochybne vyplýva zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 20.4.2004.
Plná moc bola udelená v súlade s ustanovením § 37 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pretože M. zvolili za zástupkyňu
majitelia väčšiny podielov (885 780 z 1 426 024 podielov). K námietke navrhovateľa, že
žiadosť si uplatnila právnická osoba, odvolací súd poukazuje na to, že správny orgán v súlade
s § 19 ods. 2 SP v spojení s § 5 ods. 3 zákona posudzoval podanie podľa jeho obsahu a nie len
podľa formy, pričom z obsahu podania jednoznačne vyplývalo, že nárok si uplatňujú
fyzické osoby – členovia urbariátu, ktorí riadne splnomocnili inú fyzickú osobu, predsedníčku
urbariátu, na uplatnenie reštitučného nároku. Správny orgán zároveň preskúmal, či fyzické
osoby uvedené v správnom rozhodnutí pod 1/ až 110/ sú oprávnenými osobami a mal túto
skutočnosť za preukázanú z dedičských rozhodnutí a zo záznamov o pôvodnom vlastníctve.
Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že pozemky v k. ú. C., parc. č. X. a X.,
ktorých navrátenia sa domáhali oprávnené osoby v reštitučnom konaní, boli odňaté bývalému
Urbárskemu spoločenstvu v Gemeri a to uznesením č. 428/64 vydaným Pôdohospodárskym
odborom ONV v Rimavskej Sobote. V uznesení bolo uvedené, že toto sa vydáva v zmysle
nar. č. 104/45 Zb., zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. Uznesením boli
vyvlastnené nehnuteľnosti viacerých subjektov, nielen U.
7
Odporca v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nehnuteľnosti prešli
na čs. štát na základe zákona č. 46/1948 Zb. a nariadenia č. 104/1945 Zb.n. SNR a tiež,
že oprávnené osoby spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 3 ods. 2 zákona.
Pokiaľ zo zabezpečených dokladov nemožno jednoznačne konštatovať, že ku konfiškácii
došlo len na základe zákona o novej pozemkovej reforme, prípadne o jej revízii
a pri existencii možnosti, že k odňatiu došlo na základe nariadenia č. 104/1945 Zb., mal
správny orgán postupovať v zmysle zákona (§ 3 ods. 2 druhá veta zákona) – teda mal skúmať,
či pôvodní vlastníci pozemkov (pôvodní členovia urbariátu) neboli odsúdení podľa
Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov,
okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva v znení neskorších
predpisov. Až pri odstránení týchto pochybností by mohol správny orgán konštatovať to,
čo konštatoval v preskúmavanom rozhodnutí, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky § 3
ods. 1 písm. b/ a § 3 ods. 2 zákona. V opačnom prípade je jeho rozhodnutie predčasné
a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu (§ 250j ods. 2, písm. c/ OSP).
K námietkam navrhovateľa týkajúcim sa mylného zápisu vlastníckeho práva z roku
1964 k lesnému pozemku pkv. č. X./2002 v katastri nehnuteľností odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a hodnoverné, dokiaľ nebol
preukázaný opak. Preto nemožno súhlasiť so záverom krajského súdu (ktorý pôvodne vyslovil
v zrušenom rozsudku č. k. 26Sp/80/2009-24 zo dňa 14.9.2009 a na ktorý v novom rozsudku
v podstate odkázal), že vlastnícke právo prešlo na štát až v roku 2002 ROEP-om a dovtedy
prešlo na štát len právo užívania. Ak by tomu tak bolo, nemohol by byť tento pozemok
predmetom reštitúcie podľa zákona pre nesplnenie jednej zo základných podmienok, a to,
že musí ísť o pozemok, ktorý prešiel na štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990
a teda krajský súd by následne nemohol rozhodnúť tak, že preskúmavané správne rozhodnutie
potvrdil.
V pripojenom spise sa nachádza „zápisnica“ Odboru poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote zo dňa 10.9.1958, z ktorej vyplýva, že uvedený
lesný pozemok parc. č. X., avšak aj lúky s parc. č. X., preberá do obhospodarovania
od bývalých urbarialistov v Gemeri ako majiteľov pozemkov Odbor poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva rady ONV v Rimavskej Sobote. Na LV č. X. je uvedené,
8
že vlastníkom pozemku parc. č. X. je Slovenská republika a titulom nadobudnutia bolo
uznesenie č. 428/1964. Táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia ONV v Rimavskej Sobote
č. 428/64, v ktorom sa konštatovalo, že sa „vkladá vlastnícke právo v prospech
Československého štátu v správe pôdohospodárskeho odboru ONV Rim. Sobota, poťažne
v záp. č. X., parc. X. a v záp. č. X., parc. č. X. pre Št. lesy n.p. B. Bystrica dľa z.č. 2/58 Zb.
SNR...“. Tvrdenie krajského súdu, že zákon č. 2/1958 Zb. riešil len užívanie pozemkov, je
síce pravdivé, nemožno však konštatovať, že vlastníctvo k lesnému pozemku neprešlo na štát
v rozhodnom období len z tohto dôvodu, keď z uznesenia ONV v Rimavskej Sobote, ako aj
zo zápisov v katastri nehnuteľností (z roku 1964) je zrejmé, že vlastnícke právo v prospech
štátu zapísané bolo a iný ako v katastri zapísaný stav v roku 1964 preukázaný v konaní nebol
a ani sa ho dotknutí účastníci nedomáhali súdnou cestou.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že je dôvodné rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje
z dôvodov podľa § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec mu vracia na nové konanie (§ 250ja ods. 3
OSP), v ktorom bude úlohou správneho orgánu doplniť dokazovanie v naznačenom smere
a až potom rozhodnúť o uplatnenom reštitučnom nároku.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže
trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil a iné trovy konania zo spisu
nevyplývajú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. novembra 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová