Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/261/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. Ľ. H., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v Č., proti žalovaným 1/ Doc. Ing. P. I., CSc.,

2/ MUDr. M. I., obom bývajúcim v K. a zastúpeným JUDr. L. P., advokátom so sídlom v Ž.,

o strpenie práva prechodu, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2009, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške

99,55 € k rukám JUDr. L. P., advokáta so sídlom v Ž., do 3 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 20. júna 2005, č.k. -206 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť prechod žalobcu pešo,

osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez parcelu KN X. vo výmere

X. m² a KN X. o výmere X. m², zapísanej na LV č. X.. Žalobcovi uložil aj povinnosť nahradiť

žalovaným trovy konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že žalobu

zamietol, pretože žalobca v súdnom konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre

vydržanie ním uplatneného práva prechodu zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

Uvedený rozsudok napadol odvolaním žalobca. Krajský súd v Žiline rozsudkom

z 26. februára 2009, sp. zn potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na

ďalšie konanie. Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Odvolací súd

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny a vychádzajúci

z dostatočne zisteného skutkového stavu. Výrok o náhrade trov konania pred súdom prvého

stupňa odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu

nepreskúmateľnosti tohto výroku, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti

nedostatočne odôvodnil.

Rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci

samej potvrdené, napadol žalobca dovolaním. V dovolaní namietal, že mu bola postupom súdu

odňatá možnosť konať pred súdom ( ) tým, že odvolací súd prejednal jeho

odvolanie bez nariadenia pojednávania, hoci neudelil súhlas na pojednávanie vo svojej

neprítomnosti. Týmto postupom mu znemožnil, aby v odvolacom konaní vykonával svoje

procesné práva slúžiace na ochranu jeho práv a záujmov.

Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie žalobcu smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, a preto je z procesných dôvodov neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože

dovolaním možno napadnúť nie akékoľvek právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ale iba

také rozhodnutie, voči ktorému podanie dovolania pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak

ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

). Nejde ani o rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd – ohľadom predmetu

konania – vyslovil svoj právny názor ( ), ktorým by boli súdy viazané;

v skoršom rozhodnutí dovolací súd vyslovil závery len k procesnej vade, v dôsledku ktorej bolo

nesprávne zastavené odvolacie konanie. Odvolací súd výrokom svojho rozsudku nevyslovil, že je

dovolanie prípustné ( ). Rozsudok napadnutý žalobcom dovolaním nevykazuje

znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovení

nevyplýva.

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte právoplatných

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo

k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie,

proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia

však nezakladá samo tvrdenie dovolateľa o existencii procesnej vady tejto povahy, ale aj reálne

zistenie, že v konaní skutočne k predmetnej vade došlo.

Žalobca existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Odňatím možnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva

zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok

alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti žalobcu

konať pred súdom. Podľa v znení , ktorý nadobudol

účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa ale v ostatných

prípadoch (než sú uvedené v ) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania. Osobitne treba zdôrazniť, že v zmysle sa aj na konania

začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej

ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je o možnosti odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie § 214

ods. 2 v znení od 15. októbra 2008 aj na konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“,

nič nebránilo Krajskému súdu v Žiline, aby predmetnú vec rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, pričom o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení

spôsobom, ktorý určuje zákon ( ) – (viď oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku založené v spise na č.l. 282).

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a že z tohto dôvodu nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania,

c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by nariadenie

odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Z týchto dôvodov mohol odvolací

súd rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a teda v neprítomnosti žalobcu a bez

toho, aby ho „prizval na pojednávanie“. Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu,

nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Neopodstatnená je preto námietka,

že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle Zároveň Najvyšší súd

Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že k otázke výkladu § 372p ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku bolo občianskoprávnym kolégiom dňa 19. apríla 2010 pod prijaté

zjednocujúce stanovisko určené na publikáciu, podľa ktorého sa v zmysle

ustanovenie v znení účinnom od 15. októbra 2008 má použiť aj na odvolacie

konania, ktoré začali podaním odvolania pred 15. októbrom 2008.

Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia

, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Žalovaní 1/ a / si uplatnili nárok na náhradu trov, ktoré im

vznikli v dôsledku zastúpenia v dovolacom advokátom JUDr. L. P. (ktorý ich zastupoval už

v konaní pred súdmi nižších stupňov). Dovolací súd každému žalovanému priznal náhradu trov

dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu z 12. augusta 2009).

Odmenu za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 (53, 49 €) a znížil podľa § 13 ods. 3

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) o 20 % z dôvodu zastupovania spoločným

zástupcom, t.j. každému po 42,80 €, čo s režijným paušálom vo výške 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje spolu 99,55 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková