Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
684/368092.a88c2c.pdf
PDF · 110.47 KB
No categories available
3Cdo/261/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 261/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. Ľ. H., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v Č., proti žalovaným 1/ Doc. Ing. P. I., CSc.,
2/ MUDr. M. I., obom bývajúcim v K. a zastúpeným JUDr. L. P., advokátom so sídlom v Ž.,
o strpenie práva prechodu, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 12 C 116/2001,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2009, sp. zn.
6 Co 157/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške
99,55 € k rukám JUDr. L. P., advokáta so sídlom v Ž., do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 20. júna 2005, č.k. 12 C 116/2001-206 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť prechod žalobcu pešo,
osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez parcelu KN X. vo výmere
X. m² a KN X. o výmere X. m², zapísanej na LV č. X.. Žalobcovi uložil aj povinnosť nahradiť
žalovaným trovy konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že žalobu
zamietol, pretože žalobca v súdnom konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
vydržanie ním uplatneného práva prechodu zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Uvedený rozsudok napadol odvolaním žalobca. Krajský súd v Žiline rozsudkom
z 26. februára 2009, sp. zn 6 Co 157/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na
ďalšie konanie. Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Odvolací súd
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny a vychádzajúci
z dostatočne zisteného skutkového stavu. Výrok o náhrade trov konania pred súdom prvého
stupňa odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti tohto výroku, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti
nedostatočne odôvodnil.
Rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci
samej potvrdené, napadol žalobca dovolaním. V dovolaní namietal, že mu bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd prejednal jeho
odvolanie bez nariadenia pojednávania, hoci neudelil súhlas na pojednávanie vo svojej
neprítomnosti. Týmto postupom mu znemožnil, aby v odvolacom konaní vykonával svoje
procesné práva slúžiace na ochranu jeho práv a záujmov.
Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie žalobcu smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku, a preto je z procesných dôvodov neprípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože
dovolaním možno napadnúť nie akékoľvek právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ale iba
také rozhodnutie, voči ktorému podanie dovolania pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje
proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak
ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1
O.s.p.). Nejde ani o rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd – ohľadom predmetu
konania – vyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.), ktorým by boli súdy viazané;
v skoršom rozhodnutí dovolací súd vyslovil závery len k procesnej vade, v dôsledku ktorej bolo
nesprávne zastavené odvolacie konanie. Odvolací súd výrokom svojho rozsudku nevyslovil, že je
dovolanie prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok napadnutý žalobcom dovolaním nevykazuje
znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovení
Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte právoplatných
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo
k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie,
proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia
však nezakladá samo tvrdenie dovolateľa o existencii procesnej vady tejto povahy, ale aj reálne
zistenie, že v konaní skutočne k predmetnej vade došlo.
Žalobca existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred
súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva
zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok
alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).
Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti žalobcu
konať pred súdom. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi
predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale v ostatných
prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia
odvolacieho pojednávania. Osobitne treba zdôrazniť, že v zmysle § 372p O.s.p. sa aj na konania
začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je o možnosti odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie § 214
ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2008 aj na konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“,
nič nebránilo Krajskému súdu v Žiline, aby predmetnú vec rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pričom o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení
spôsobom, ktorý určuje zákon (§ 156 ods. 3 O.s.p.) – (viď oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku založené v spise na č.l. 282).
Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a že z tohto dôvodu nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania,
c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by nariadenie
odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Z týchto dôvodov mohol odvolací
súd rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a teda v neprítomnosti žalobcu a bez
toho, aby ho „prizval na pojednávanie“. Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu,
nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Neopodstatnená je preto námietka,
že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Zároveň Najvyšší súd
Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že k otázke výkladu § 372p ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku bolo občianskoprávnym kolégiom dňa 19. apríla 2010 pod Cpj 7/2010 prijaté
zjednocujúce stanovisko určené na publikáciu, podľa ktorého sa v zmysle § 372p ods.1 O.s.p.
ustanovenie § 214 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 má použiť aj na odvolacie
konania, ktoré začali podaním odvolania pred 15. októbrom 2008.
Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaní 1/ a 2/ si uplatnili nárok na náhradu trov, ktoré im
vznikli v dôsledku zastúpenia v dovolacom advokátom JUDr. L. P. (ktorý ich zastupoval už
v konaní pred súdmi nižších stupňov). Dovolací súd každému žalovanému priznal náhradu trov
dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu z 12. augusta 2009).
Odmenu za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 (53, 49 €) a znížil podľa § 13 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) o 20 % z dôvodu zastupovania spoločným
zástupcom, t.j. každému po 42,80 €, čo s režijným paušálom vo výške 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) predstavuje spolu 99,55 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. mája 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková