Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/31/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej, a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci navrhovateľa M., bytom L., T., právne zastúpeného JUDr. I. M., advokátom

Advokátskej kancelárie v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.

29.augusta č.8, o úrazovú rentu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 27.novembra 2008, č.k. 26Sd / 129/ 2008 - 26, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 27.novembra 2008, č.k. 26 Sd / 129/ 2008 – 26, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 27.novembra 2008, č.k.

– 26, zrušil rozhodnutie odporkyne zo 4. apríla 2008 číslo 222-2229/2008 a vec jej vrátil na

ďalšie konanie, pričom navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

uviedol, že z ustanovenia o sociálnom poistení (ďalej len

„zákon o sociálnom poistení“) vyplýva, že zamestnanec má nárok na výplatu plnení,

vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe

z povolania po 31. decembri 2003 vo výške, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Slovné spojenie „v akej mu patrili“ vyjadruje zákonný nárok zamestnanca, ktorý sa fakticky

môže líšiť od skutočne vyplácanej sumy k 31. decembru 2003. To znamená, že odporkyňa

mala právo prepočítať výšku zákonného nároku navrhovateľa, vychádzajúc z priemerného

mesačného zárobku navrhovateľa určeného súdnym rozhodnutím, pretože v zmysle zákona

prevzala výplatu týchto nárokov len do výšky vyplácanej v súlade so zákonom. Priemerný

mesačný zárobok navrhovateľa bol v konaní Okresného súdu v Lučenci, sp.zn. ,

zistený v súlade s vtedy platnou zákonnou úpravou po odpočítaní daňovej povinnosti, a tak

ho mala odporkyňa pri výpočte zákonného nároku navrhovateľa zohľadniť. Krajský súd

v dôvodoch rozsudku uviedol, že odporkyňa prevzala výplatu trvajúceho nároku navrhovateľa

na náhradu škody, vyplývajúcej zo zodpovednosti zamestnávateľa a pri zistenej chorobe

z povolania 21. januára 2007 a sumu prepočítanej úrazovej renty mu vyplatila spätne od 1.

januára 2004. Z uvedených zistení krajský súd vyvodil, že napadnuté rozhodnutie odporkyne,

pokiaľ vychádzalo pri výpočte sumy úrazovej renty k 1. januáru 2004 z priemerného

mesačného zárobku navrhovateľa vo výške 4 326 Sk brutto, nezodpovedá skutkovým

zisteniam. Ďalším dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia bola čiastočná

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, lebo sa odporkyňa skutkovo ani

právne nevysporiadala so znížením sumy úrazovej renty navrhovateľa o príjem, ktorý

dosiahol popri čiastočnom invalidnom dôchodku od júla do decembra 2003. Podľa jeho

názoru námietka navrhovateľa, týkajúca sa povinnosti odporkyne vyplácať mu

po 31. decembri 2003 úrazovú rentu vo výške, ktorá mu bola vyplácaná k tomuto dňu spolu

s príslušným valorizačným zvýšením, nebola dôvodná. Bez právneho významu považoval aj

námietku navrhovateľa o zákonnej nemožnosti priznať úrazovú rentu v roku 2008 spätne

od 1. januára 2004.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. Tvrdila, že nárok

navrhovateľa na výplatu úrazovej renty prevzala vo výške, v akej mal navrhovateľ na ňu

nárok. Namietala, že o výške renty nerozhodla. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 4. apríla 2008 číslo

222-2229/2008.

Navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je

dôvodné.

Podľa § 272 ods.3 prvej vety zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok

na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to

v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bola k 31.decembru 2003 vyplácaná náhrada za

stratu na zárobku a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni.

Ustanovenie § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že vtedy, ak

k 31.decembru 2003 trvá nárok na výplatu náhrady za stratu na zárobku a tento nárok trvá aj

po tomto dni, úrazová renta sa vypláca v sume, v akej patrila k 31.decembru 2003. Pokiaľ

ustanovenie § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obsahuje formuláciu, „v sume, v akej

patrila do 31.decembra 2003“, je v danom prípade potrebné za túto sumu považovať sumu

v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, lebo výška náhrady k 31.decembru 2003

nebola medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom sporná.

Odporkyňa preto nebola oprávnená pre navrhovateľa záväzným spôsobom

prepočítavať výšku vyplácanej úrazovej renty, ale mala povinnosť túto výplatu prevziať

vo výške, v akej bola vyplácaná k 31.decembru 2003.

Odporkyňa nemohla svojím jednostranným úkonom po vykonaní svojho prepočtu

meniť výrok právoplatného rozsudku súdu o výške náhrady. Znova posudzovať nárok na

náhradu alebo meniť jej výšku by mohla len v prípade zmeny pomerov, ku ktorej došlo

po účinnosti zákona o sociálnom poistení a ani v tomto prípade nemohla výrok právoplatného

rozsudku súdu meniť svojvoľne, ale musela sa s jeho obsahom vysporiadať.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení totiž odporkyni nevyplýva

oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.decembru 2003

(t.j. za obdobie pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení) a úrazovú rentu vyplácať

od 1.januára 2004 v nižšej sume ako bola vyplácaná navrhovateľovi zamestnávateľom

k 31.decembru 2003. Prepočítanie, ktoré vykonala odporkyňa je v skutočnosti rozhodovaním

o výške dávky pred 1.januárom 2004 a na takéto rozhodovanie odporkyňa nie je oprávnená.

Treba pripomenúť, že záväzným právnym podkladom pre odporkyňu pri prevzatí

výplaty náhrady za stratu na zárobku (považovanej po 1. januári 2004 za rentu) môže byť

právoplatný rozsudok súdu v prípade, ak už o výške náhrady rozhodol súd, alebo dohoda

medzi zamestnávateľom a zamestnancom (ktorá môže byť písomná, ale aj ústna, prípadne

urobená mlčky).

Pre odporkyňu je rovnako záväzný výrok rozsudku, ako pre účastníkov konania, ako aj

pre všetky orgány štátu, alebo pre osoby, ktorým štát zveril rozhodovanie na úseku verejnej

správy (odporkyňa je pritom osobou, ktorej štát rozhodovanie na úseku verejnej správy zveril

zákonom). Len zrušením výroku rozsudku súdu spôsobom, uvedeným v procesných

predpisoch je možné výrok právoplatného rozsudku súdu zrušiť alebo zmeniť.

V konkrétnej veci Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec od zamestnávateľa

navrhovateľa H., M., spol. s.r.o. L., preberacím protokolom z 21. februára 2007 prevzala

agendu výplaty plnení, vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobe

z povolania zistenú 2. decembra 1992, ktorá bola potvrdená 21. decembra 1992 lekárskym

posudkom oddelenia pracovného lekárstva N.v L..

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti bola navrhovateľovi

určená rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci z 19. marca 1996 pod č.k. v sume

4 487 Sk mesačne.

Odporkyňa už rozhodnutím z 10. marca 2007 číslo 222-988/2007 podľa § 272 ods. 3

zákona o sociálnom poistení, priznala navrhovateľovi od 1. januára 2004 do 31. decembra

2004 úrazovú rentu v sume 3 694 Sk mesačne, podľa v znení

a od 1. januára 2005 zvýšila túto úrazovú rentu o 7,54 % na sumu 3 973 Sk mesačne,

od splátky splatnej po 30. júni 2005 podľa § 293e ods. 2 písm. c) zvýšila úrazovú rentu o 8,85

% na sumu 4 325 Sk mesačne a podľa § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona

a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšila od 1. júla 2006

sumu úrazovej renty o 5,95 % na sumu 4 583 Sk mesačne. Následkom podaného návrhu na

preskúmanie bolo toto rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. novembra 2007, č.k. -41, zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie

konanie. Následne preskúmavaným rozhodnutím zo 4. apríla 2008 číslo 222-2229/2008

priznala odporkyňa navrhovateľovi od 1. januára 2004 úrazovú rentu vo výške, s ktorou

navrhovateľ nesúhlasil a žiadal napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť.

Nedovolený je postup odporkyne, ak ako orgán verejnej správy (právnická osoba, na

ktorú štát preniesol výkon štátnej správy) svojím konaním nerešpektuje dohodu účastníkov

alebo právoplatné rozhodnutie súdu, ak bolo o náhrade rozhodnuté. Takýmto konaním

odporkyňa vytvára podmienky pre vykonanie kontrolných opatrení zo strany štátu

s dôsledkami, ktoré kontrolné opatrenia môžu mať za následok.

Odporkyňa prevzatím agendy výplaty plnení, resp. už priznaním úrazovej renty

od 1. januára 2004 vstúpila do práv a povinností zamestnávateľa navrhovateľa, ktorý

zodpovedal za pracovný úraz, nemohla preto jednostranným právnym úkonom meniť sumu

renty, ktorá bola určená uznesením Okresného súdu v Lučenci z 19. marca 1996, č.k.

-35.

Prepočítaním výšky náhrady len faktickým postupom teda odporkyňa odníma

účastníkovi právo na súdnu ochranu, pričom odporkyni právo na nové prepočítanie výšky

náhrady nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Postup odporkyne, ktorým

v skutočnosti výrok právoplatného rozhodnutia súdu nerešpektuje, sa prieči

Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má nárok na súdnu ochranu.

Výška náhrady za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003 je rozhodujúca pre

určenie základu pre zvýšenie úrazovej renty od 1.januára 2005 podľa § 293b zákona

o sociálnom poistení.

Obdobný postup platí aj pri jej zvyšovaní v nasledujúcich rokoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že z predloženého administratívneho spisu odporkyne nie

je zrejmé, v akej výške bola náhrada za stratu na zárobku navrhovateľovi vyplácaná

k 31.decembru 2003, hoci jej výška bola vymedzená v právoplatnom súdnom rozhodnutí,

odvolací súd zistil, že rozhodnutie o priznaní úrazovej renty od 1. januára 2004 nezodpovedá

obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne postupovať pri výplate úrazovej renty

od 1. januára 2004 podľa vykonateľného uznesenia Okresného súdu v Lučenci z 19. marca

1996, č.k. -35, v ktorom bola zamestnávateľovi navrhovateľa určená povinnosť

vyplácať navrhovateľovi rentu vo výške 4 487 Sk mesačne a túto je odporkyňa povinná

každoročne valorizovať a od 1. januára 2004, kedy prevzala od zamestnávateľa výplatu plnení

vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobe z povolania, považovať

v zmysle § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení za úrazovú rentu a aj ju vyplácať.

O zvýšení úrazovej renty podľa § 293b zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2005

rozhodne znovu, pričom všetky ďalšie zvýšenia o príslušné percentá odvodí od sumy, v akej

bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003 (nie až po tomto dni).

Odvolací súd preto podľa rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny, aj keď čiastočne z iných právnych dôvodov.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, lebo

odporkyňa nebola v konaní úspešná a právny zástupca navrhovateľa v odvolacom konaní

náhradu trov konania neuplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová